Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206885
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715206885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXXX/XXA, XXX XX R., právne zastúpený JUDr. Ľubou Berezňaninovou, Dip. Mgtmt, advokátkou
so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, IČO: 422 493 84 proti žalovanej: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XX, XXX XX M., právne zastúpená JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8,
058 01 Poprad, IČO: 355 07 128, o zaplatenie 114.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 21C/283/2015-181 zo dňa 07.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 114.000,-
eur s 5,05 % p.a. úrokom z omeškania od 09.03.2015 do zaplatenia zamietol. Žalovanej priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,

citoval us. § 48 ods. 1, § 422 ods. 1, § 423 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny
vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 09.05.2013, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti, špecifikované v bode 2 zmluvy za kúpnu cenu 114.000,- eur. Dňa 02.07.2014
žalobca spísal reklamáciu, v ktorej uviedol, že od novembra 2013 sa začali prejavovať na byte skryté,
aj neskryté vady, pričom stav bytu žalobca mal konzultovať tieto vady s odborníkmi. Predávajúca sa
v danom čase nachádzala v zahraničí. Vo februári 2014 žalobca nahlásil osobne stavebné vady i
hygienickénedostatkyaplesnesprávcovibudovypánoviD.,ktorýreagovaltak,žereklamáciumusíriešiť

žalovaná osobne. Dňa 02.07.2014 bola reklamácia osobne nahlásená žalovanej a to vady spočívajúce
v nedokončení odvetrávania kanalizačného potrubia v kúpeľni a vo WC ukončeného v byte a nie v
podkroví. Plesne v rohu kuchyne po oboch stranách, kedy pleseň preráža aj cez škáry v kúpeľni.
Reklamáciu mala podpísať osobne žalovaná, čo sa však nestalo, a preto mala byť táto reklamácia
zaslaná písomne žalovanej. Súd poukázal na písomnú korešpondenciu v súvislosti s reklamáciou s tým,
že dňa 16.01.2015 žalobca ako kupujúci oznámil žalovanej a jej zástupcovi, že odstupuje s okamžitou
platnosťou od kúpnej zmluvy z dôvodu neodstrániteľných vád predmetu kúpy, ktoré bránia riadnemu

užívaniu. Dňa 05.02.2015 bolo uvedené odstúpenie od zmluvy doručené žalovanej a dňa 23.01.2015
Z.. J. U., ktorý bol ňou splnomocnený okrem iného aj na uzavretie kúpnej zmluvy. Dňa 22.06.2015
okresný úrad práce odbor katastrálny adresoval výzvu žalovanej, aby sa vyjadrila do 30 dní, či súhlasí
s odstúpením od zmluvy. Žalovaná listom z 13.07.2015 oznámila, že nesúhlasí s odstúpením od kúpnejzmluvy. Následne ešte 13.07.2015 bol žalovanej adresovaný list vzhľadom na vyjadrený nesúhlas
katastrálneho odboru, že nevykoná zápis odstúpenia od zmluvy uzatvorenej dňa 10.05.2013. Súd prvej
inštancie považoval za nespornú v konaní otázku uzatvorenia kúpnej zmluvy s tým, že v bode 5.5.1

kupujúci vyhlásil, že sa pred uzavretím zmluvy oboznámil so stavom bytu a bytového domu, ako aj
priestorov, ako aj so stavom predmetného prevodu najmä z osobnej ohliadky predložených dokumentov.
Tento stav mu bol dobre známy a predmet prevodu v takomto stave nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva. Zároveň v bode 5.5.2 je uvedené, že kupujúci nepožiadal o zistenie technického stavu
bytu znaleckým posudkom s uvedením opráv nevyhnutných vykonať v najbližších dvanástich mesiacov.

Počas užívania nehnuteľnosti, ktoré získal žalobca do vlastníctva sa vyskytli na nehnuteľnosti vady,
ktorá skutočnosť nebola namietaná zo strany žalovanej. Za vady záväzkového plnenia sa považujú
akékoľvekplnenia,ktorénezodpovedajúdohodnutémualebozákonneustanovenémuplneniu,tedaideo
plnenie, ktoré nie je možné označiť ako riadne v zmysle ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka avšak
vždy vo vzťahu k zmluvnému dojednaniu. Pri uplatňovaní zodpovednosti za vady zákon viaže úspešné
uplatnenie práva na súde s povinnosťou bezodkladne vadu vytknúť i keď zákon ukladá vytknúť vadu

bezodkladne, s nesplnením tejto povinnosti nespája žiadne dôsledky. Ďalej súd uviedol, že predmetný
spor sa netýka práv uplatnených z titulu zodpovednosti za vady predanej veci. Je nesporné, že žalovaná
od počiatku spochybňovala odstúpenie od zmluvy, ktoré nepovažovala za platné. Predmetom konania
je žaloba o plnenie. Súd zdôraznil, že nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy. V rámci tohto konania súd riešil otázku ako predbežnú, platnosť či neplatnosť odstúpenia

od kúpnej zmluvy. Uviedol, že je nesporné, že žalovaný (správne žalobca) reklamoval vady predanej
nehnuteľnostitak,akosúpopísanévreklamáciiz02.07.2014,pričomžiadnymspôsobomnešpecifikoval,
aké nároky si v súvislosti so zistenými vadami uplatňuje. Táto reklamácia bola doručená žalovanej. Z
vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že prebehli zákonné rokovania a stretnutia
za účelom vyriešenie reklamovaných vád žalovanou. Predpokladané opravy vád si však vyžadovali

súčinnosť žalobcu a jeho rodiny, ktorá by sa musela na istý čas z priestorov vysťahovať s tým, že
náhradné ubytovanie bola ochotná riešiť a zaplatiť žalovaná. V priebehu vzájomných stretnutí nakoniec
žalobca požadoval sumu 34.000,- eur ktorú mu mala zaplatiť žalovaná a on by si vady opravil na vlastné
náklady. Požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 34.000,- eur vychádzala z toho, že v roku 2016 bol
v súvislosti s pripravovanou dražbou nehnuteľnosti vypracovaný znalecký posudok Z.. J. A. č. 19/2016

dňa 07.02.2016, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov vo výške 87.300,- eur a žalobca
(nesprávne uvádzaný žalovaný - poznámka odvolacieho súdu) bol toho názoru, že dohodnutá kúpna
cena v kúpnej zmluve bola vysoká a takýmto spôsobom chcel riešiť zaplatenie podľa jeho názoru vysokej
kúpnej ceny za predmetný byt. Súd prvej inštancie nesúhlasil so žalobcom, že predmetná nehnuteľnosť
mala vady, ktoré tvrdenia žalobca dostatočne preukázal listinnými dôkazmi, avšak neumožnil žalovanej,

aby prostredníctvom zhotoviteľa stavby v záručnej lehote boli tieto vady odstránené a aby bola vybavená
reklamácia žalobcu. Pokiaľ by aj po takejto oprave keďže išlo o vady odstrániteľné bolo konštatované,
že vady sa opätovne vyskytujú a bránia riadnemu užívaniu veci, mohol žalobca pristúpiť k odstúpeniu
od kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k ďalším náležitostiam, ktoré sa týkali otázky parkovania, napojenia na
energie, či doby, kedy sa do nehnuteľnosti žalobca mohol nasťahovať, súd uviedol, že nesúviseli priamo

s predmetom konania a pre rozhodnutie vo veci bolo irelevantné vzhľadom na vyhlásenie žalobcu v
kúpnej zmluve v bode 5.1.1. a bode 5.1.2. Keďže nebol dodržaný postup žalobcu predpokladaný v
ustanoveniach § 622, § 623 Občianskeho zákonníka, nebol dôvod odstupovať od kúpnej zmluvy, a preto
súd vyhodnotil jeho odstúpenie od kúpnej zmluvy ako neplatné a žalobu na zaplatenie sumy 114.000,-
eur s prísl. zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2.Vzákonomstanovenejlehotepodalaprotirozsudkuodvolanieprávnazástupkyňažalobcu.Namietala,
že dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že sa nejedná o spor týkajúci sa uplatnenia nárokov zo
zodpovednosti za vady, a že žalovaná nemá naliehavý právny záujem na podanie žaloby o neplatnosť
odstúpenia od zmluvy. Uviedla, že žalobca nehnuteľnosť a to byt č. X nachádzajúci sa na D. poschodí
rodinnéhodomunauliciF.vR.,č.vchodXX/Avstavbesúp.č.XXXXrodinnýdompostavenýnapozemku

registra C parc. č. XXX/X o výmere 141 m2 zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 9360/27677 a spoluvlastnícky podiel
k pozemku par. reg. C č. XXX/X o výmere 141 m2 zastavané plochy a nádvoria vo výške 9360/27677
vedené na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX k.ú. R. a pozemok parcela reg. C č. XXX/XX o výmere24 m2 zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č. XXXXX samostatne stojaca garáž postavená na
pozemku parc. reg. C č. XXX/XX o výmere 24 m2 zastavané plochy a nádvoria vedené na LV č. XXXX
k. ú. R., nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou dňa 09.05.2013. Dôvodom

na odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy bol rozsiahly výskyt plesní v byte žalobcu. Poukázala na
to, že žalobca si nechal vypracovať niekoľko posudkov o druhu a rozsahu plesní v byte a o tom, čo
je ich príčinou, ktoré sú súčasťou aj spisu a preukazujú, že v byte sa nachádzajú rozsiahle plesne,
ktoré sú na niekoľkých miestach „zažraté“ hlboko v murive stavby. V spise sa nachádza aj písomná
reklamácia vád bytu, ktorú žalobca doručil žalovanej. Túto reklamáciu žalovaná odmietla uznať. Medzi

stranami sporu došlo k opakovanej komunikácií o problémoch s plesňami v byte, ale nedošlo však
k žiadnej náprave. Z tohto dôvodu sa žalobca rozhodol odstúpiť od kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť
bola žalovanej oznámená písomným odstúpením. Poukázala na bod 10 odôvodnenia rozhodnutia,
v ktorom súd konštatoval, že sporom nie je uplatnenie nárokov za zodpovednosti za vady, avšak z
textu odôvodnenia, ktorý predchádza tento záver vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dôkazy, z
ktorých jednoznačne vyplynulo, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu došlo na podklade

zistených skrytých a neodstrániteľných vád bytu, ktorý nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej
zmluvy. Namietala tvrdenie, resp. dedukciu žalovanej, s ktorou sa zrejme stotožnil aj súd prvej inštancie
vo vzťahu k ohliadke bytu pred kúpou s tým, že žalobca si bol vedomý stavu, v akom byt kupoval. Súd
prvej inštancie i napriek tomu, že citoval ust. Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uplatneniu nárokov
z vady veci, neuviedol prečo nejde o uplatnenie nároku z vady vecí, resp. o aký iný konkrétny nárok

sa podľa nároku súdu jedná. Konštatoval iba, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia nárokov vád
vecí v zmysle ust. § 622 a § 623 Občianskeho zákonníka. Ďalej právna zástupkyňa poukázala na ust.
§ 220 ods. 2 vety druhej Civilného sporového poriadku s tým, že napadnutý rozsudok považovala za
nedostatočne odôvodnený až arbitrárny. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy uviedla, že žalovaná po
tom, čo jej bolo odstúpenie od zmluvy doručené, sa k nemu vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí. Samotný

nesúhlas žalovanej s odstúpením od zmluvy nemá žiaden vplyv na platnosť resp. neplatnosť odstúpenia.
Otázku platnosti jednostranného právneho úkonu môže posúdiť jedine súd. Súd prvej inštancie túto
otázku posudzoval ako otázku predbežnú vo vzťahu k žalobe na plnenie. Uviedol, že odstúpenie je
neplatné z dôvodu, že žalobca po odstúpení od kúpnej zmluvy naďalej byt užíva, pričom k odstúpeniu
od zmluvy došlo v roku 2015 a po odstúpení od zmluvy uzavrel v mene svojom zmluvy o dodávke

energií do bytu a nedodržal pri odstúpení od kúpnej zmluvy postup predpokladaný podľa § 622 a § 623
Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla, že žalobca kúpil byt na to, aby mohol byt riadne užívať, nerušene
v ňom bývať aj so svojom rodinou. Žalovaná ubezpečila žalobcu, že podkrovie bytu je pripravené na
nadstavbu, ktorú žalobca do budúcna plánoval. Aj preto bola kúpna cena bytu dohodnutá na 114.000,-
eur. Postupne však žalobca zistil, že stavba by ďalšie poschodie neuniesla. Po odstúpení od kúpnej

zmluvy žalovaná tento jeho právny úkon neakceptovala, a preto žalobca nemal inú možnosť len v
byte ostať. Argument súdu prvej inštancie, že žalobca nemohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy
pokiaľ predmetný byt naďalej užíva považovala právna zástupkyňa žalobcu bez právneho významu.
Poukázala na ust. § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ďalej uviedla, že aj pri odstrániteľných
vadách má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť, ak sa jedná o opätovný výskyt vady po oprave alebo

má vec väčší počet takýchto odstrániteľných vád. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že stavba v
ktorej sa nachádza predmetný byt nebola vyhotovená podľa záväzných technických noriem, čo bol
dôvod, pre ktorý vznikli v byte rozsiahle plesne. Keďže žalovaná preukázateľne neuznala reklamáciu
písomne uplatnenú žalobcom, tento de facto ani de iure nemal inú možnosť, ako odstúpiť od kúpnej
zmluvy. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu, odstúpenie bolo vykonané lege artis. Opak nebol

preukázaný a nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ďalej namietala, že súd sa
absolútne nezaoberal touto možnosťou, že by sa v byte vyskytlo viacero vád naraz. Nezohľadnil ani to,
že žalovaná výslovne neuznala reklamáciu, ale stotožnil sa s jednostrannými tvrdeniami žalovanej. Bolo
povinnosťoužalovanejbezodkladne,bezodplatnesnajmenšímzaťažovanímžalobcuaosôb,ktoréspolu
s ním užívali predmetný byt, vykonať nápravu ním oznámeného stavu a nie nekonečnými spôsobmi sa

vyhovárať,hľadaťpolovičaténičneriešiaceriešenia,odprataťžalobcuajsrodinoudointernátunavopred
neurčenú dobu. Takéto pokusy o nápravu zo strany žalovanej právna zástupkyňa žalobcu nepovažovala
za postup v zmysle ust. § 622 a § 623 Občianskeho zákonníka. Za absurdnú považovala úvahu súdu
uvedenúvbode11odôvodneniavovzťahuksume34.000,-eur,ktorúmalžalobcažiadaťodžalovanejna
odstránenie vád, aby si mohol vady odstrániť sám. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu, sa jedná o

subjektívne špekulácie, pričom dokazovanie o tvrdených skutočnostiach neboli predmetom prejednania
v prejednávanej veci. Napadnuté rozhodnutie, jeho odôvodnenie považovala za nejasné, nepresvedčivé
anezákonné.VbodeIV.savyjadrilakpodkladomnaoslobodenieodplateniasúdnychpoplatkovžalobcuvo vzťahu k jeho povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

3. Právny zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožnil so skutkovými,
právnymi závermi odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že
vykonanými dôkazmi najmä výpoveďami strán sporu a samotnou výpoveďou žalobcu bolo preukázané,
že žalobca nemal záujem o odstránenie vád, ich odstráneniu sám zabránil, resp. ho znemožnil,
pričom opakovane sa vyjadril, že chce iba peňažnú náhradu, ktorú sám bez ďalšieho určil. Žalovaná

ponúkala spôsob ako vady odstrániť, náhradné bývanie, pričom odstránenie chcela zabezpečiť
prostredníctvom zhotoviteľa a architekta stavby, ktorí boli ochotní vady odstrániť. Zo strany žalobcov
však nedošlo k žiadnej súčinnosti a neumožnili vady diela odstrániť. Z tohto dôvodu žalovaná nemohla
akceptovať odstúpenie od zmluvy, a preto o týchto skutočnostiach informovala žalobcu, ako aj príslušný
kataster nehnuteľností. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odôvodňoval nárok jedine
skutočnosťou nepodania žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Trval na tom, že nie je daná

zákonná, ani iná povinnosť podať žalobu zo strany žalovanej. Dokonca neexistuje ani zákonná možnosť
podania takej žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Poukázal na rozhodnutie
najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo/249/2009 vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu s
tým, že zdôraznil, že za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám
praktického života, ale len k rozmnožovaniu sporov. Opakovane poukázal na špekulatívne výmysly a

konanie žalobcu, ktorý sa svojich nárokov domáha v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca po celý čas
v uvedenom byte býva. Platnosť, resp. neplatnosť odstúpenia od zmluvy súd je oprávnený posúdiť
pred samotným rozhodnutím vo veci. Zamietnutie žaloby v celom rozsahu považoval za dôvodné aj z
iných dôvodov na ktoré súd prvej inštancie poukázal. Žalobu bolo možné zamietnuť aj bez ďalšieho
dokazovania bez toho, aby sa súd zaoberal predmetom sporu. Platnosť odstúpenia od zmluvy má za

následok nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorý však je podmienený zo zákona nárokom druhej strany,
resp. záväzkom odstupujúceho na vrátenie toho, čo dostal od druhej strany za kúpnu cenu, ktorej
vrátenia sa domáha, inak dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal na ust. § 48 ods. 2, § 457
Občianskeho zákonníka a uviedol, že ak sa žalobca domáha platného odstúpenia od zmluvy, vzniká
tak synalagmatický záväzok, z ktorého vzniká povinnosť obidvoch zmluvných strán k vzájomnému

plneniu. S poukazom na ust. § 560 Občianskeho zákonníka uviedol, že je to potrebné rešpektovať i
pre formuláciu žalobného návrhu a následne vo výroku rozhodnutia. Žalobca doposiaľ v byte býva,
navrhovaný žalobný návrh túto vzájomnosť neobsahuje a nezaväzuje sa povinnosťou vrátiť predmet
zmluvy, v žalobe žiada vrátiť plnenia v plnom rozsahu bez zohľadnenia užívania bytu od 2013, kúpnu
cenu bez toho, aby sa zaviazal vrátiť nepeňažné plnenie, teda byt. Zdôraznil, že formulovaný žalobný

petitpridanomskutkovomstavejenevykonateľnýatentonedostatokžalobynebolpočasceléhokonania
odstránený, preto navrhol žalobu zamietnuť, resp. napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uplatnil si nárok na
náhradu trov konania.

4. Právna zástupkyňa žalobcu sa v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalovanej

k odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov,
ďalej len CSP) v spojení s § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vzhľadom na včas podané odvolanie osobou

oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 27.02.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalobcu uvádza, že nárok žalobcu na vrátenie ceny je nárokom podmieneným zo zákona
povinnosti vrátiť druhému účastníkovi zmluvy to, čo získal za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa domáha.
Jedná sa o synalagmatický záväzok, ktorého splnenia sa môže domáhať len ten, kto sám splnil svojzáväzok skôr, alebo kto je pripravený ho splniť. Z uvedeného vyplýva, že uvedený synalagmatický
záväzok mal byť uvedený aj v znení žalobného návrhu. Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobe aj
z tohto dôvodu vyhovieť.

7. Navyše odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne skúmal, či žalobca postupoval pri
uplatňovaní vád z titulu kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 622 v spojení s § 623 Občianskeho zákonníka
predtým, ako pristúpil k odstúpeniu od zmluvy. Je nesporné, že žalobca tak nepostupoval, lebo po
uplatnení vady u žalovanej nepristúpil na návrh riešenia, za účelom ktorého by bolo odstránenie vád.

Navyše pristúpil k odstúpeniu od zmluvy, ktoré odstúpenie predpokladá ust. § 623 ods. 1 Občianskeho
zákonníka až v prípade, ak sa jedná o vadu, ktorú nemožno odstrániť, a ktorá bráni tomu, aby sa vec
mohla riadne užívať ako vec bez vady. Je nesporné, že žalobca i napriek tomu, že od zmluvy odstúpil,
naďalej v byte býva, preto v konaní o zaplatenie 114.000,- eur, ako sumy predstavujúcej kúpnu cenu
za predaj nehnuteľností tvrdené skutočnosti týkajúce sa existencie neodstrániteľných vád, ktoré bránia
riadnemu užívaniu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpy, nepreukázal. Žaloba na plnenie v danom

prípade nebola opodstatnená.

8. Odvolaciu námietku týkajúcu sa tvrdenia súdu, že sporom nie je uplatnenie nárokov zo zodpovednosti
za vady, nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú. Je nesporné, že pokiaľ je žaloba na plnenie, tak
predmetom žalobného návrhu nie je zodpovednosť za vady. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje

súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. Vyplýva to predovšetkým z dispozičného princípu sporového
konania, podľa ktorého žalobca zásadne disponuje konaním a jeho predmetom. Dispozícia samotným
konaním sa prejavuje predovšetkým v tom, že žalobca sa rozhodne uplatniť, resp. neuplatniť svoje
verejne subjektívne právo na súdnu ochranu. V zmysle ust. § 131 CSP žaloba je procesný úkon,
ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, ktorý nárok sa

skladá z 2 zložiek, a to skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie
svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, z povinnosti substancovať, teda pravdivo a úplne
opísať rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja, ktorá povinnosť tvorí jednu zo základných
procesných povinností žalobcu. Ide o povinnosť sporových strán v kontradiktórnom postavení ako
takých. Jedná sa o povinnosť tvrdenia. Druhou zložkou žalobného nároku je tzv. žalobný návrh

označovaný ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej
ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju. Súd je viazaný žalobným
návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP), a preto žalobný petit musí byť jasný, stručný, určitý a zrozumiteľný
a najmä vykonateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v žalobe jasne nešpecifikoval skutkové
okolnosti danej veci nevyhnutné pre posúdenie, o aký druh nároku sa jedná. Pokiaľ v žalobe a v

žalobnom návrhu sa domáhal zaplatenia sumy 114.000,- eur, t.j. žalobu označil ako žalobu na plnenie,
nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať uplatneným žalobným nárokom ako nárokom na
uplatnenie zodpovednosti za vady predmetu kúpy.

9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd uplatnenú námietku nedostatku náležitého odôvodnenia

rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu, napadnuté rozhodnutie - jeho odôvodnenie
spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné.
Správne súd uviedol, že predmetom konania bola žaloba na plnenie, nie žaloba o určenie neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorú neplatnosť žalovaná do rozhodnutia vo veci samej v súdnom konaní
neuplatnila, ako aj správne súd prvej inštancie uviedol, že sa netýka uplatnený žalobný návrh nárokov

uplatnených z titulu zodpovednosti za vady predanej veci. Žalobný návrh nebol jasne špecifikovaný, a
preto žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť tvrdenia.

10. K odvolacej námietke týkajúcej sa žiadosti žalobcu o zaplatenie sumy 34.000,- eur za účelom
vykonania opráv na vlastné náklady a k tvrdeniu súdu, že týmto spôsobom chcel žalobca kompenzovať

ním zaplatenú vysokú kúpnu cenu, odvolací súd uvádza, že vyslovený názor súdu nemal za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania bolo vydané uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia č.k. 21C/283/2015-85 zo dňa 14.3.2016 s právoplatnosťou od
2.4.2016, ktorým bolo vo vzťahu k Všeobecnej úverovej banke a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO
31320155 a spoločnosti Dražby a aukcie s.r.o., Flámska 9783/1, Martin, IČO 36751642 nariadené zdržať

sa výkonu záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. M.-XX
zo dňa 22.5.2013 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese R., obec R., k.ú. R. vedené na Okresnom
úrade R., katastrálny odbor na LV č. XXXX - byt č. X, vchod č. XX/A na X. poschodí nachádzajúci sa v
rodinnom dome, súp. č. XXXX na ulici F. v podiele 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach aspoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. C KN č. XXX/X
v podiele 9360/27677, spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. C KN č. XXX/X o výmere 141 m2, druh
zastavané plochy a nádvoria, na ktorom stojí rodinný dom súp. č. XXXX v podiele 9360/27677, ako aj

na LV č. XXXX garáž so súp. č. XXXXX postavená na pozemku parc. C KN č. XXX/XX v podiele 1/1,
pozemok parc. C KN č. XXX/XX o výmere 24 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, na ktorom stojí
garáž, súp. č. XXXXX v podiele 1/1 a to do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21C/283/2015, t.j. v tejto veci. V danom prípade súd prvej inštancie
len poukázal na to, že v rámci výkonu záložného práva, ku ktorému pristúpil veriteľ, a to Všeobecná

úverová banka, a.s. Bratislava bola nehnuteľnosť ohodnotená znalcom Z... J. A., F. XX/X, XXX XX J.
vo výške 87.300,- eur s tým, že najnižšie podanie bolo stanovené na 148.000,- eur. Túto namietanú
skutočnosť preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.
1, 2 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. § 255
ods. 1 CSP, ktorej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, ktorý v odvolacom
konaní úspešný nebol, a to v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným

uznesením súdom prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Právny zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení
k odvolaniu si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania (č.l. 196 spisu).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.