Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313203074
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4313203074.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: M. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V. nad D. XXX, zastúpeného JUDr. Ondrejom Mészárosom, advokátom so sídlom Želiezovce,
Brezová 10, proti žalovanému: P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. nad D. XXX, zastúpenému JUDr.
Michalom Rebrom, advokátom so sídlom Bratislava, Maróthyho 6, o zaplatenie 2.137,88 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo 7. septembra 2015 č. k.
14C/51/2013-239, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p
o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa náhrady trov konania strán sporu z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenia sumy 2.137,88 eura s
príslušenstvom zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške
1.157,05 eura na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2, § 420 ods.
1 a 3, § 442 ods. 1 a 3 a § 443 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). V odôvodnení svojho
rozhodnutia ďalej uviedol, že sa musel primárne zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania.

Žalobca sa dozvedel o škode najneskôr dňa 09. 05. 2010, kedy bol skutok zistený. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa žalobca - poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, vychádzal z uznesenia
zo dňa 22. 11. 2012 sp. zn. ČVS: ORP-347/SA-LV-2012, ktoré žalobca prebral dňa 28. 11. 2012, ktorým
predmetná trestná vec bola postúpená Obvodnému úradu Levice, Odboru všeobecnej vnútornej správy,
Oddeleniu priestupkov, pracovisko Šahy na prejednanie. Preto mal za to, že od uvedeného dňa t.j. od
28. 11. 2012 začala plynúť dvojročná premlčacia doba a skončila by 28. 11. 2014, pričom žalobca žalobu
na súde prvej inštancie podal dňa 22. 02. 2013, teda pred uplynutím tejto premlčacej doby. Vzhľadom

na tieto zistenia neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Následne skúmal splnenie
zákonných predpokladov pre zodpovednosť za vznik škody. Je nevyhnutné kumulatívne splnenie
všetkých zákonných predpokladov a pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie
je daná. Argumentoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nad akúkoľvek pochybnosť
nepreukázal existenciu škody, jej výšky ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou. V rámci vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobcovi škodu

spôsobil žalovaný, neboli naplnené základné znaky pre priznanie nároku na náhradu škody, nakoľko
nemožno jednoznačne určiť príčinu vzniku škody a predovšetkým zavinenie. Ani jeden zo svedkov nebol
prítomní pri vzniku spôsobenej škody a nebol produkovaný ani jeden dôkaz, že škoda bola spôsobená,a že ju spôsobil práve žalovaný v dôsledku toho, že odtiahol motorové vozidlo z dvora žalobcu. Poukázal
na výpovede vypočutých svedkov a mal za to, že žalobca žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal,
že žalovaný vnikol na jeho pozemok, že pokazil zámok na vchodovej železnej bráne, že túto poškodil

a že odtiahol nákladné auto Liaz aj s naloženými ťažkými železnými bránami. K námietke žalobcu, že
súd v konaní nepredvolal a nevypočul ním navrhnutých svedkov uviedol, že vykonanie týchto ďalších
dôkazov by neviedlo k zisteniu iných rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci samej. Poukázal
na znenie ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“) v zmysle ktorého súd
nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov a rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov bude

vykonaný, je výlučne na rozhodnutí súdu a nie na účastníkoch konania (§ 120 ods. 1 OSP). Ani jeden z
navrhovaných svedkov nebol prítomní, keď malo dôjsť ku škode žalobcu, neboli prítomní na pozemku v
čase, keď žalovaný odťahoval vozidlo z pozemku žalobcu a pri ďalších navrhovaných svedkoch žalobca
neuviedol na akú okolnosť majú byť vypočutí, preto považoval predmetné dokazovanie za nadbytočné
a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci. Záverom
odôvodnenia k podaniam žalobcu v predmetnej veci, v ktorých tvrdil, že v konaní je porušovaný Dohovor

ľudských práv, diskriminuje sa žalobca nepredvolaním všetkých ním navrhnutých svedkov, uviedol,
že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na
spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS

50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivýsúdnyprocespodľačl.6ods.1Dohovoru oochraneľudskýchprávaslobôdnepatríaniprávo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp., toho, aby
súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník

konania. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 1.157,05 eura, ktoré predstavujú trovy
právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za 1 úkon po 91,29 eura (prevzatie a príprava
zastúpenia); za 2 úkony po 182,58 eura (účasť na pojednávaní dňa 08. 04. 2015 a 07. 09. 2015 -
pojednávanie presahujúce 2 hodiny § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.); 3x režijný paušál po 8,39 eura;

náhrada cestovných výdavkov pri dvoch účastiach na pojednávaní vo výške 177,84 eura pri vzdialenosti
Bratislava - Levice a späť (§ 15 písm. a/ cit. vyhlášky); náhrada za stratu času na trase Bratislava -
Levice a späť za 9 polhodín x 13,98 x 2 pojednávania vo výške 251,64 eura (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky).
Žalovaný žiadal, náhradu trov vo výške 329,74 eura za odročenie pojednávania dňa 18. 02. 2015 v
zmysle § 147a ods. 1 a 2 OSP 15 eur a pre právneho zástupcu vo výške 100 eur a k tomu náhradu za

cestovné vo výške 88,92 eura a náhradu za stratu času vo výške 125,82 eura. Dôvodil, že základným
predpokladom pre použitie ust. § 147a ods. 1, 2 OSP je, že k odročeniu pojednávania došlo na základe
žiadosti účastníka a takáto žiadosť súdu zo strany žalobcu súdu prvej inštancie nebola doručená. Avšak
z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 18. 02. 2015 nemožno vyvodiť nad akúkoľvek pochybnosť,
že k odročeniu pojednávania došlo práve na základe toho, že sa ho nezúčastnil žalobca a jeho právny

zástupca, ale po oboznámení súdom žalovaného o neúčasti protistrany na pojednávaní uviedli, že i
on navrhuje v konaní vypočuť ďalšieho svedka a teda v záujme vykonania predmetných dôkazov bolo
pojednávanie odročené. Z uvedeného dôvodu nepriznal žalovanému v rámci náhrady trov paušálnu
náhradu uplatnenú vo výške 115 eur v zmysle § 147a/ ods. 1 a 2 OSP a za účasť na pojednávaní dňa
18. 02. 2015 mu priznal 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 4 cit. vyhl. v rozsahu

22,82 eura a 1xRP 8,39 eura ako i cestovné náhrady za uvedený deň 88,92 eura, náhradu za stratu
času 125,82 eura t.j. spolu 245,95 eura.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. §
205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ OSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že mená svedkov, ktorých žiadal v konaní vypočuť,
oznámil aj s ich adresami dňa 06. 03. 2014 a súd odmietol vypočuť rozhodného svedka U., ktorý
mohol potvrdiť, že na korbe nákladného vozidla LIAZ, odtiahnutého žalovaným z dvora, sa nachádzali aj
železné brány. Výpoveď svedka Ing P., ktorý uviedol, že na korbe nákladného auta Liaz sa železné brány
nenachádzali, považuje za nepravdivú a účelovú. Poukázal na obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu.

Ďalej spochybňoval výšku priznaných trov, konkrétne priznanie odmeny za 2 úkony v sume 182,58 eura
za účasť na pojednávaní, výšku priznaného cestovného a náhrad za stratu času.3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako
správnyaobjektívny.Súdprvejinštanciesasprávnevysporiadalsnavrhnutýmsvedeckýmdokazovaním
a správne zdôvodnil vykonanie, resp., nevykonanie konkrétnych svedeckých výpovedí. Tvrdil, že

cestovné, ako aj náhrada za stratu času, boli uplatnené a priznané v správnej výške.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania strán sporu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny v jeho zamietajúcej časti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). V tejto časti sa

odvolacísúdplnestotožňujesdôvodmisúduprvejinštancieuvedenýmivnapadnutomrozsudku,natieto
poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

10. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

11. V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré

sú upravené v § 421 až § 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri napr. § 769
až 771). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj
zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade,
keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa

§ 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto
za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V ust. § 420ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil
určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho

vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe
škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením
povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu
podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 ustanovenia § 420 OZ však treba konštatovať, že
ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď

zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Pri vymedzení pojmu zavinenie treba vychádzať
z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na
dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,

t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt
vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. V ust. §
420 ods. 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca

spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného),
zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí
dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou.
Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

12. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, nakoľko bola jeho argumentácia vecne
správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako
aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní vyriešil už

súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu
nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

13. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy

odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

14. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a

spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvahsúdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť

preskúmateľné.

15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s

dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, ako aj s

dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné
a z týchto dôvodov ich už znovu nebude opakovať. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom
aj na ďalšie námietky odvolateľa uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

19. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

20. Citované ustanovenie § 215 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť rozhodovať na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Keďže skutkový stav sa môže v priebehu konania meniť,
bolo nevyhnutné určiť tiež okamih, ktorý sa stane rozhodujúcim pre zistenie skutkového stavu. Tento

okamih určuje citované ustanovenie § 217 CSP. V zmysle tohto ustanovenia je pre posúdenie zisteného
skutkového stavu ako základu rozhodnutia rozhodujúci okamih vyhlásenia rozhodnutia. Znamená to
okrem iného, že súd pri zisťovaní skutkového stavu berie pri dokazovaní do úvahy nielen skutočnosti,
ktoré tu boli pred začatím konania a v čase začatia konania, ale prihliada tiež ku všetkému, čo nastalo za
konania až do vyhlásenia rozsudku, teda vychádza zo stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku. Stav

v čase vyhlásenia rozsudku je rozhodujúci aj pre právne posúdenie veci, ale len vo veciach, v ktorých
rozsudkom dochádza k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu medzi účastníkmi, t. j. tam, kde
rozsudok má konštitutívne účinky.

21. Zásada, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, sa plne uplatní vtedy, ak

zistené skutočnosti alebo skutočnosti, ktoré vyšli za konania najavo a ku ktorým je súd povinný prihliadať
vzmyslecitovanýchustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku,majúvčasevyhláseniarozsudkuvýznam
pre hmotnoprávne posúdenie veci. Nerešpektovanie tejto zásady v spojení s porušením povinnosti
prihliadať na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a s následným porušením povinnosti rozhodovať
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, môže v konkrétnych súvislostiach

znamenať zaťaženie konania vážnou vadou zakladajúcou porušenie procesného práva neúspešného
účastníkakonanianaspravodlivésúdnekonanievzmysle§1CSPazároveňporušeniejehozákladného
práva na súdnu ochranu, zaručeného čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.
209/1992 Zb.)

22. V preskúmavanej veci bolo vykonaným rozsiahlym a vyčerpávajúcim dokazovaním jednoznačne
preukázané, že žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nad akúkoľvek
pochybnosť protiprávne konanie žalovaného, teda splnenie zákonných predpokladov pre uplatneniezodpovednosti za škodu. Žalobca nepreukázal spôsobenie škody žalovaným, existenciu škody a
jej výšku a taktiež príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V konaní
nebolo preukázané ani listinnými dôkazmi, ani svedeckými výpoveďami spôsobenie žalobcom tvrdenej

škody žalovaným, pričom vyhodnotenie jednotlivých vykonaných dôkazov súd prvej inštancie právne
vyčerpávajúco zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré tvrdenia si aj odvolací súd preberá
za svoje vlastné, nakoľko sa s nimi v plnej miere stotožňuje. V uvedenej veci odvolací súd nepovažoval
za potrebné, účelné, hospodárne, vykonať ďalšie dôkazy vzhľadom na ich už spomenuté rozsiahle a
absolútne vyčerpávajúce vykonanie. Súd prvej inštancie riadne zdôvodnil aj nevykonanie navrhnutých

dôkazov. Je nutné uzavrieť, že ani jeden vypočúvaný, či navrhnutý svedok nebol prítomný pri tom,
keď mal žalovaný škodu žalobcovi spôsobiť a žiaden dôkazný prostriedok nepreukázal, že škoda bola
spôsobená, a že ju spôsobil práve žalovaný vniknutím na pozemok žalobcu tak, že by pokazil zámok na
vchodovej železnej bráne, že by zároveň poškodil tieto železné brány a že by odcudzil 3 ks železných
brán.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho zamietajúcej časti
potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Nie je zrejmé prečo súd prvej inštancie

priznal 182,58 eura (za účasť na pojednávaní dňa 07. 09. 2015 - ako pojednávanie presahujúce 2
hodiny § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/04 Z. z.); keď obsahu spisu
vyplýva, že toto pojednávanie trvalo od 8:30 do 10:30, teda 2 hodiny. Ďalej nie je preskúmateľný výpočet
náhrady cestovného, z akej hodnoty pohonných hmôt súd prvej inštancie vychádzal. V ďalšom konaní
súd prvej inštancie opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách § 220 ods. 2

CSP. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).