Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010680
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4617010680.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a členov senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti odsúdenému E. J.,
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1, písmeno d/ Trestného zákona,
o sťažnosti odsúdeného E. J. proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 0T/35/2017 zo dňa
15.04.2019, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 07.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriedku sa z r u š u j e napadnuté uznesenie súdu I. stupňa.

Podľa § 52 odsek 1 písmeno a / Trestného poriadku sa skúšobná doba s probačným dohľadom uložená
odsúdenému E. J., narodeným XX.XX.XXXX v G. J., trvale bytom K. nad E. I XX/XX, trestným rozkazom
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 0T/35/2017 zo dňa 06.09.2017, v trvaní 18 mesiacov p r e d l ž u
j e o dva roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) postupom podľa § 52 ods. 1
Tr. zák. vyslovil, že odsúdený E. J. (ďalej len odsúdený) sa v skúšobnej dobe podmienečne odloženého
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp .zn.
0T/35/2017zodňa06.09.2017neosvedčilauloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere5mesiacovvykoná.

Odsúdeného podľa § 52 ods. 5, Tr. zák. a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon tohto trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Topoľčany, trestným rozkazom sp. zn. 0T/35/2017 zo dňa
06.09.2017 uznal vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. d/

Tr. zák. za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Konštatoval, že skúšobná doba
začala plynúť dňa 07.09.2017 a skončila dňa 07.03.2019.
Súd I. stupňa dospel k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že počas skúšobnej doby sa dopustil ďalšej trestnej činnosti
rovnakého charakteru, za ktorú bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.

2T/105/2018zodňa09.10.2018vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.23To/138/2018
zo dňa 28.01.2019 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. d/ Tr. zák.
a bol mu uložený peňažný trest v sume 1.500,--- eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený bol mu uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Súčasne
muboluloženýtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhunadobu4roky.Poukázal
na to, že práve pre rovnakú trestnú činnosť bol odsúdenému uložený výchovný trest odňatia slobody s

podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov s probačným dohľadom nad
jeho správaním v skúšobnej dobe. Konštatoval, že ani pôsobenie prísnejšej kontroly probačného amediačného úradníka a uloženej primeranej povinnosti v rámci probačného dohľadu neviedlo k náprave
a prevýchove odsúdeného. Súd I. stupňa ďalej uviedol, že odsúdený navrhol predĺženie skúšobnej doby
s probačným dohľadom avšak jeho návrhu nemohol vyhovieť, pretože predĺženie skúšobnej doby je

možné len počas jej plynutia, pričom v danom prípade skúšobná doba už uplynula 07.03.2019.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch
sťažnosti žiadal o uloženie alternatívneho trestu a to trestu peňažného, pretože pracuje a nechce byť
vo väzbe a prísť tak o prácu.

Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť všetkých výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

V rámci prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej z citovaného ustanovenia, preskúmal krajský súd postup
súdu I. stupňa pri rozhodovaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia a zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu súd I. stupňa pochybil,
keď včas nerozhodol o podanom návrhu na predĺženie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
predloženom odsúdeným dňa 11.02.2019 prostredníctvom probačného a mediačného úradníka za

súčasného predloženia potvrdenia o absolvovaní sociálno-psychologického výcviku uloženého mu
trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06.09.2017 sp. zn. 0T/35/2017, odpisu z registra
trestov, lustrácie z databázy súdov, rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/105/2018 zo dňa
09.10.2018, ako aj rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/138/2018 zo dňa 28.01.2019,
oznámením o povesti na odsúdeného Mestského úradu Dubnica nad Váhom, správy o povesti zaslanej

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trenčíne a správy probačného a mediačného úradníka,
ktorý vykonával dohľad nad správaním sa odsúdeného. Súd I. stupňa, hoci mal všetky podklady na
rozhodnutie, opätovne žiadal o zaslanie správ a dňa 14.03.2019 určil termín verejného zasadnutia na
deň 15.04.2019.

Podľa § 52 odsek 1 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval
podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil;
inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci
odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a

súčasne môže
a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, alebo
b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti.

Podľa § 52 odsek 5 Trestného zákona, ak súd premení podmienečný trest odňatia slobody na
nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia
slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Preskúmaním spisového materiálu nadriadený súd zistil, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby
spáchal rovnaký trestný čin a to prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm.

d/ Tr. zák. za čo mu bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/105/2018 zo dňa 09.10.2018
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/138/2018 zo dňa 28.01.2019 uložený
peňažný trest v sume 1.500,-- eur, ktorý odsúdený zaplatil dňa 13.02.2019. Ako vyplýva zo spisového
materiálu odsúdený prostredníctvom probačného a mediačného úradníka vykonávajúceho dohľad nad
jeho správaním zaslal návrh na predĺženie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom tento

návrh zaslal počas plynutia skúšobnej doby spolu s listinnými dôkazmi potrebnými na rozhodnutie o
jeho návrhu. Je pravdou, že počas plynutia skúšobnej doby (ktorá plynula od 07.09.2017 do 07.03.2019)
sa odsúdený dopustil rovnakého trestného činu, avšak v tomto prípade je potrebné poukázať na to, že
odsúdením Okresného súdu Trenčín v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne bola vyjadrenázávažnosť spáchanej trestnej činnosti, keď odsúdenému bol uložený alternatívny druh trestu a to trest
peňažný. Nadriadený súd po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že súd I. stupňa mal v prvom
rade rozhodovať o návrhu odsúdeného na predĺženie skúšobnej doby. Poukazujúc na súdnu prax, že

rozhodnúť o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti je možné len pokiaľ neuplynula skúšobná
doba podmienečného odsúdenia, nadriadený súd uvádza názor, že súd môže tak urobiť i po skončení
pôvodne stanovenej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia najneskôr však do jedného roka odo
dňa, keď jej plynutie skončilo a to s poukazom na dikciu zákona, uvedenú v § 52 ods. 3 Tr. zák., keď tak
mal urobiť súd I. stupňa ešte počas plynutia skúšobnej doby. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti

a následný alternatívny trest, uložený odsúdenému dospel nadriadený súd k záveru, že vzhľadom
na konečné závery probačného a mediačného úradníka vykonávajúceho dohľad nad správaním sa
odsúdeného bolo možné rozhodnúť o podanom návrhu odsúdeného a predĺžiť mu skúšobnú dobu.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti nadriadený súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.