Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118223663
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118223663.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spor žalobkyne: Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W., proti žalovanému:
JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, správkyňa konkurznej podstaty
Penzión ** ELDORÁDO, spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov, so sídlom Nábrežná 9, 080 01
Prešov, IČO: 31 715 656, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 7.12.2018 žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým zakáže žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX., evidovanými
Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, v k.ú Prešov, obci Prešov, okrese Prešov a to :

a) stavbou so súpisným číslom 4418, postavenou na parcele registra „C“ č. 8461
b) parcelou registra „C“ č. XXXX/X,. o výmere 6068m2, ostatné plochy a nádvoria
c) parcelou registra „C“ č. XXXX., o výmere 422m2, zastavané plochy a nádvoria.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že je konateľkou spoločnosti
Penzión **ELDORÁDO, spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov, so sídlom Nábrežná 9, 080 01

Prešov, IČO: 31 715 656. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1K/65/200-5 zo dňa 13.7.2001
vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti. Z okolností, ktoré predchádzali vyhláseniu konkurzu ako aj
následné okolnosti po vyhlásení konkurzu a priebeh celého konkurzného konania ju viedli k záveru,
že celé konanie bolo účelovo vedené, neboli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu a určité
osoby mali záujem získať majetok spoločnosti. Majetok spoločnosti, ktorý sa speňažuje v rámci
konkurzu, sú lukratívne nehnuteľnosti - zapísané na LV č. XXX., evidované Okresným úradom Prešov,

katastrálny odbor, v k.ú. Prešov, obec Prešov, okres Prešov, a to: stavba so súpisným číslom XXXX,
postavená na parcele registra „C“ č. XXXX., parcela registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 6068 m/2,
ostatné plochy a nádvoria a parcela registra „C“, č. XXXX., o výmere 422 m/2, zastavané plochy a
nádvoria,ktorýchcelkováhodnotabolaurčenýznaleckýmposudkomnasumu841.000.-Eur. Napriekjej
snahe a právnym krokom, ktoré podnikla sa jej zatiaľ nepodarilo dokázať vyššie uvedené skutočnosti o
nezákonnostikonkurznéhokonaniaazabrániťkonkurznémukonaniu.Vovecipodalatrestnéoznámenie,

ktoré nie je dodnes vyšetrené. Dňa 6.12.2018 podala aj trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky z dôvodu, že v rámci konkurzného konania došlo k spáchaniu trestných činov a
požiadala Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o riadne vyšetrenie celej veci. Má za to, že sú
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, lebo pokračovaním konkurzného konania
a speňažením majetku spoločnosti bude samotná spoločnosť poškodená, a nebude možné zvrátiť
tento stav, aby spoločnosť naďalej existovala, resp. aby vlastnila nehnuteľnosti. Pokiaľ súd nenariadi

neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, spoločnosť o tieto
nehnuteľnosti nenávratne príde a v prípade, ak sa preukáže, že konkurzné konania bolo vedenéso zámerom poškodiť spoločnosť, a bude právne nemožné alebo podstatne sťažené získať predaný
majetok späť do vlastníctva spoločnosti.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila trestné oznámenie zo dňa
5.12.2018 a podnet na trestné stíhanie zo dňa 26.1.2015.

4. Výpisom z katastra nehnuteľností, List vlastníctva č. XXX, pre okres Prešov, obec: Prešov, katastrálne
územie Prešov, mal súd za preukázané, že vlastníkom nehnuteľnosti - ostatná plocha na parcele č.

XXXX/Xazastavanejplochyanádvorianaparc.č.XXXX.jePenziónELDORÁDO,spoločnosťsručením
obmedzeným Prešov, Nábrežná 9, Prešov. Na predmetnom liste vlastníctva je uvedená poznámka -
Uznesenie KS Košice č. 1K/65/00-23 o vyhlásení konkurzu a podanie mimoriadneho dovolania, resp.
na preskúmanie rozhodnutia KS v Prešove č.k. 4Co/143/2009 na Generálnu prokuratúru SR č. VI/Pz
62/10-P 2 378/2010. Na liste vlastníctva sú uvedené aj ťarchy a to zmluva o zriadení záložného práva
V 2195/2000 pre J. a Penzión a predkupné právo C.V 2195/2000 pre J. a Penzión.

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za

predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností

významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.11. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

12. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na
ktorý bolo nariadené.

14.Podľaust.§334Civilnéhosporovéhoporiadkusúdnanávrhneodkladnéopatreniezruší,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote

žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa ust. § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

17. Podľa ust. § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých
zákonov pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný právom pridať sa k prevodu akcií, právom
požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií a zmluvnými predkupnými právami.
V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné

právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva za podmienok
ustanovených osobitnými predpismi tomu, kto je z predkupného práva oprávnený; ak osobitný predpis
neustanovuje kratšiu lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné
právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne,
resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných opatrení je zabezpečiť
ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu. Na základe novej právnej úpravy sa upustilo od
doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení
nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej ( ust. § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

19. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má
navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť
pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j.
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia

byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

20. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však
starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a dopad zo žalovanej strany. Neodkladné

opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci
samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov
sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou
treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia
tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať

potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom
opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o
návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo

ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného oparenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách
o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného
opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v občianskom súdnom poriadku už nemusíbyť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný

návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo
vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane
nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno,
resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje

sumou podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

21. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťuje v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j. skutkový
a právny základ nároku, ktorý žalobca uplatňuje.

22. Žalobkyňa sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia

zákazužalovanémunehnuteľnosťpredať,darovať,vložiťakovkladdoobchodnejspoločnostialeboiným
spôsobom scudziť alebo zaťažiť z dôvodu potrebnej úpravy medzi stranami sporu, nakoľko má za to,
že pokiaľ súd nenariadi neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami,
spoločnosť v rámci konkurzného konania o tieto nehnuteľnosti príde a v prípade, ak sa preukáže, že
konkurzné konania bolo vedené so zámerom poškodiť spoločnosť Penzión ** ELDORÁDO, spoločnosť

s ručením obmedzeným Prešov, so sídlom Nábrežná 9, 080 01 Prešov, IČO: 31 715 656, tak bude
právne nemožné alebo podstatne sťažené získať predaný majetok späť do vlastníctva spoločnosti.

23. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej. Súd skúmal, či je potrebné bezodkladne

upraviť pomery medzi stranami sporu.

24. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v
návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na
rozsah navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je

potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným

neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného
opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý
a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia

podmienené.

25. Žalobkyňa v podanom návrhu odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy z dôvodu, že pokračovaním
konkurzného konania a speňažovaním majetku spoločnosti Penzión ELDORÁDO, spoločnosť s ručením
obmedzeným Prešov, Nábrežná 9, Prešov daná spoločnosť nenávratne príde o dané nehnuteľnosti a

aj v prípade ak sa preukáže , že konkurzné konanie bolo vedené so zámerom poškodiť spoločnosť,
bude právne nemožné a podstatne sťažené získať predaný majetok späť do vlastníctva spoločnosti. Súd
nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu. Pri rozhodovaní
o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť
najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami

uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej
predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do
vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke
právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením
navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru

a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

26. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k
jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnejúpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného
opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená

existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - navrhovateľom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, -
navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný

rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

27. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnejpozíciedotakejmiery,žesamuviacneoplatíuchádzaťo
konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu

osvedčovania. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda
súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho

postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

28. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila konanie žalovaného smerujúce k takému nakladaniu
s predmetnou nehnuteľnosťou, ktoré by vyžadovalo naliehavosť zásahu súdu na bezodkladnú úpravu

pomerov. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom
spise nemožno vyvodiť osvedčenie naliehavosti poskytnutia procesnej prevencie súdom. Žalobkyňa
dostatočne nepreukázala a neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.
Súd je toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila súdu skutočnosť, že by žalovaný svojim konaním mohol
vyvolať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobkyne. Aj v prípade realizácie

týchto úkonov zo strany žalovaného ako správcu konkurznej podstaty, v prípade ak sa k predmetu
prevodu viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo vecnoprávneho charakteru, správca
ponúkne predmet predkupného práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi tomu, kto je z
predkupného práva oprávnený. V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že podľa výpisu z listu
vlastníctva Časť C: Ťarchy má žalobkyňa predkupné právo na danú nehnuteľnosť.

29.Vdanomprípadeneboližalobkyňouosvedčenédôvodyvedúcekmožnostinariadenianeodkladného
opatrenia. Nebolo osvedčené, že je dané nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (nutnosť dočasnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi) ani ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, tým ani jedna z dvoch
základných kumulatívnych podmienok pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia splnená nebola.

Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

30. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33.Akúspešnejstranesporualebostrane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľne
v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu
trov konania neprizná (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka
6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10. 2016).

34. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že úspešnému žalovanému, ktorému síce vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak v
súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy konania nevznikli, ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.