Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200940
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514200940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o., Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanej: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, Bratislava, o zaplatenie 447,70 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16. marca
2015 č. k. 24C 436/2014-59 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanej, v
rámci konania pred súdom prvej inštancie zastúpenej opatrovníčkou v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“) domáhal zaplatenia sumy 447,70
Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nedodržania dohodnutých podmienok vyplývajúcich
zo zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako

dlžníčkou.

2. Rozhodol tak právne veci posúdiac poukazom na ust. § 52 ods. 1 § 53 ods. 1, §54 ods. 1, § 879f
ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č.
102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, keď vykonaným
dokazovaním zistil, že dňa 12.1.2006 uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so

žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
veriteľ žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.526,92 Eur prevodom na jej účet, ktorý sa žalovaná
zaviazala splácať poskytovateľovi formou mesačných splátok vo výške 40,70 Eur vždy k 20. dňu v
mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola určená na 20.2.2006, poslednej na 20.12.2010. Účastníci
zmluvy sa dohodli na úročení úveru úrokovou sadzbou vo výške 17,30 % p. a. po celú dobu trvania
úverového vzťahu, výška ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 9,48%, neoddeliteľnú
súčasť zmluvy predstavovali všeobecné úverové podmienky. Uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil

žalovanou nezaplatené splátky úveru splatné v období od 20.2.2010 do 20.12.2010 v počte 11 v celkovej
výške 447,70 Eur. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 zistil, že žalovaná
poslednú úhradu realizovala dňa 10.2.2009 vo výške 40,23 Eur, úrok z omeškania z jednotlivých splátokje vyčíslený odo dňa splatnosti každej splátky samostatne do dňa splatnosti splátky nasledujúcej v
celkovej výške 16,72 Eur a úrok z omeškania z nezaplatených splátok od 21.12.2010 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie nevzhliadol žiaden dôvod na neaplikovanie ust. § 54 Občianskeho zákonníka
na predmetný právny vzťah, keď spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a
nepodnikateľom (občanom) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy je nutné považovať za
typické občianskoprávne vzťahy. Podľa súdu prvej inštancie nemožno poprieť, že v danej veci ide o tzv.
absolútny obchod a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, pričom však predmetná vec je o

spotrebiteľskej zmluve regulovanej osobitnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o
vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, keď úverovanie spotrebiteľov
patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy.

4. Mal potom za náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je nutné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach

a nie právo podnikateľské. Uviedol, že s účinnosťou zákona
č. 150/2004 Z. z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva, keď najvýhodnejšie
zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“.
Poukázal na uznesenie ÚS SR zo dňa 19.6.2013, I.ÚS 402/2013-10, podľa ktorého použitie

najvýhodnejšieho podnikateľského práva a nie práva občianskeho na spotrebiteľský vzťah, vrátane
premlčania, predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Mal za to, že niet rozumného dôvodu
na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky, vrátane premlčania, v typickej občianskoprávnej
veci má dopadať právna prax regulujúca vzťahy medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex
občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Na základe

uvedeného preto aplikoval ust. § 5b zákona č. 102/2014 Z. z. a v danej veci uplatnil všeobecnú
premlčaciu lehotu ex offo a návrh ako premlčaný zamietol, keďže žalobca sa domáhal priznania istiny
predstavujúcej nezaplatené splátky úveru za obdobie od 20.2.2010 do 20.12.2010 a žalobu podal dňa
22.1.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142
ods. 1 OSP, avšak ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho
zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň

si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 12.1.2006,
keď v tomto období až do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu
zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa
§ 55 Občianskeho zákonníka, pričom daná zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Mal za
to, že novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú vzťahy a nároky vzniknuté

pred1.1.2008.Topodľanehoznamená,žeakbolapred1.1.2008uzavretázmluvaoúvere,kdeboldlžník
spotrebiteľom, nie je možné jeho práva a povinnosti posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka, ale podľa Obchodného zákonníka. V tomto smere poukázal na niektoré výsledky súdnej
praxe (rozhodnutia NS SR
2MCdo 3/2011, 6MCdo 4/2012, rozhodnutia KS v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 132/2013 a sp. zn.

15Co 28/2013, rozhodnutia KS v Trnave sp. zn. 9Co 138/2013 a 11 Co 71/2013, rozhodnutie KS Prešov
sp. zn. 9Co64/2013. Taktiež nesúhlasil s postupom podľa ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľov
účinného od 1.5.2014. vzhľadom na Ústavou SR garantovaný zákaz retroaktivity právnych noriem.
Mal za to, že aplikáciou tohto ustanovenia došlo k porušeniu princípov právneho štátu a k porušeniu
zákazu diskriminácie, keď platná právna úprava do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa

proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej lehoty vznesením námietky premlčania. Za účelom
zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala NRSR ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľov s povinnosťou
súdov prihliadať na premlčanie ex offo bez stanovenia pravidiel aplikácie v prechodných ustanoveniach.
Malzato,žeaplikácioudanéhoustanoveniadochádzakpopretiuprávnejistotyakporušeniučl.152ods.
4ÚstavySR,podľaktorejvýkladuplatňovanieústavnýchzákonov,zákonovaostatnýchprávnychnoriem

musí byť v súlade s Ústavou SR. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie týmto postupom je spôsobilý
privodiť mu škodu.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon
č. 160/2015, ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite novej

procesnej normy podaním odvolania žalobcu proti danému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť
a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v ich zmysle
o odvolaní i rozhodnúť.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1,
§ 379 a § 380 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa §

219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v
rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky
dokazovania správne zhodnotil a správne aj aplikoval ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. na daný vzťah. Vo veci vyvodil správny skutkový i právny záver o

charaktere daného zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, keď uplatnený nárok správne
vyhodnotil ako premlčaný. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a
podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu
prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov

(§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si ani
nežiada doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a
právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o premlčaní nároku uplatneného žalobou, ktorý
je nárokom vyplývajúcim zo zmluvy spotrebiteľskej a na ktorého premlčanie bolo potrebné prihliadať

v danom konaní ex offo. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam
žalobcu.

10. Odvolací súd sa tak nestotožnil s námietkou žalobcu o tom, že vzhľadom na uzatvorenie zmluvy
v roku 2006 a so zreteľom na to, že ju treba charakterizovať ako absolútny obchod, je potrebné

pri jej posudzovaní aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Nepopierajúc povahu
úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania nároku z nej vyplývajúceho je
potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán sporu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v
aplikačnej praxi súdov ustálené a odobril ho aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. ÚS 402/2013-10

zo dňa
19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením ustanovení Občianskeho zákonníka
na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený Obchodným zákonníkom nedošlo k
porušeniu ústavných práv veriteľa. Na uvedené uznesenie ÚS SR poukázal i súd prvej inštancie a súd
odvolací nemal dôvod sa od ním vysloveného právneho názoru odchýliť. Napokon novela Občianskeho

zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014
Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na
všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného. Z autentického
výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie

otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, odstúpenia od zmluvy, uznania záväzku
a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. I keď
je toto ustanovenie účinné od 1.5.2014, predstavuje výkladový status, ktorého cieľom je iba expresis
verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na
spotrebiteľské záväzky. I NS SR vo svoje aktuálnej rozhodovacej praxi zaujal názor, že ust. § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
práva obchodného, sa od jeho účinnosti (1.5.2014) vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jehoúčinnosťou (napr. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015, 2MCdo 2/2015 zo dňa 29.2.2016). Odvolací súd
sa s uvedeným právnym názorom stotožnil.

11. Ak žalobca v rámci podaného odvolania namietal aplikáciu ust. § 5b, ktoré bolo do zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedené s účinnosťou od 1.5.2014 novelou č. 102/2014 Z. z.
argumentujúc tým, že je ho ako hmotnoprávne ustanovenie možné použiť len na tie právne vzťahy, ktoré
vznikli po jeho účinnosti, odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil. Podľa ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. v znení novely

č. 102/2014 Z. z. účinnej od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Niet pochýb o tom, že ust. § 5b má procesnoprávny charakter, nakoľko
pojednáva o rozhodovaní orgánu, čo je procesná činnosť, a zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní

so spotrebiteľským charakterom preskúmať, či nárok nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná
prekážka, ktorá by znemožňovala nárok priznať. Napriek tomu, že samotné premlčanie má charakter
hmotnoprávny, procesná povaha citovaného ustanovenia 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré
normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy. Keďže ide teda o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia, ktoré

by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej novely, platí, že súd postupuje podľa
právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
bolo účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, bol súd prvej inštancie povinný ho aplikovať, i keď
sa súdne konanie začalo pred jeho účinnosťou. Ide o režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri
procesných predpisoch. Tento výklad je v súlade so Stanoviskom Občianskoprávneho kolégia Krajského

súdu v Bratislave prijatom na jeho rokovaní dňa 5.2.2015, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred
jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014.

12. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§ 378 ods. 1 CSP a ich náhradu úspešnej žalovanej priznal v plnom rozsahu, keď o ich výške rozhodne
súd prvej inštancie (§ 262 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ako to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 os. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).