Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010031
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815010031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 13. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á : Mgr. I. T. , nar. XX.XX.XXXX
v Q. Q., trvale bytom U.,
R. č. XXX/X/X,

j e v i n n á , ž e

napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Žilina, číslo 21P 38/2012-144 zo dňa 10.
mája 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline, číslo 6CoP 64/2012 zo dňa 28. júna 2012, bol upravený styk otca J. T. so synom J. T., nar.
XX.XX.XXXX, tak, že J. T. je oprávnený stretávať sa so synom v párnom kalendárnom týždni v sobotu

od 10.00 hodiny do 16.00 hodiny bez prítomnosti matky s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste
bydliska matky maloletého a po ukončení styku dieťa v tomto mieste matke odovzdá a matka je povinná
dieťa na stretnutie pripraviť, uvedené rozhodnutie v U. nerešpektovala minimálne dňa 15. júna 2013, 29.
júna 2013, 13. júla 2013, 27. júla 2013, 10. augusta 2013, 24. augusta 2013, 21. septembra 2013, 05.
októbra 2013, 19. októbra 2013, 02. novembra 2013, 16. novembra 2013, 30. novembra
2013, 14. decembra 2013, 11. januára 2014 a 25. januára 2014, v týchto dňoch sa styk J. T. so

synom J. T. neuskutočnil, pričom J. T. v čase stykov prišiel k bytovke, v ktorej býva obžalovaná, pri
vchodových dverách do bytovky zazvonil na jej zvonček a to viackrát v priebehu asi polhodiny, taktiež
jej posielal SMS správy a snažil sa jej dovolať, na čo nereagovala a SMS správy o tom, že na styk
príde jej posielal aj deň pred dňom, kedy sa mali styky uskutočniť a tohto konania sa dopustila napriek
nasledovným opatreniam Okresného súdu Prievidza smerujúcim k výkonu rozhodnutia súdu:

- Okresný súd Prievidza pod číslom 5Em 1/2013 zo dňa 22. januára 2013 ju vyzval, aby sa dobrovoľne

podrobila uzneseniu Okresného súdu Žilina, číslo 21P 38/2012-144 zo dňa 10. mája 2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, číslo 6CoP
64/2012 zo dňa 28. júna 2012, pričom výzvu prevzala dňa 25. januára 2013,

- Okresný súd Prievidza, uznesením, číslo 5Em 1/2013-47 zo dňa 21. mája 2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14. júna 2013 jej uložil pokutu 200 eur,

- Okresný súd Prievidza pod číslom 5Em 1/2013 zo dňa 25. októbra 2013 ju vyzval, aby sa dobrovoľne
podrobila uzneseniu Okresného súdu Žilina, číslo 21P 38/2012-144 zo dňa 10. mája 2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, číslo 6CoP
64/2012 zo dňa 28. júna 2012, pričom výzvu prevzala dňa 31. októbra 2013,

t e d apo tom, čo sa proti nej bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k
výkonu rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí, marila výkon predbežného opatrenia uloženého v
občianskom súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých,

t ý m s p á c h a l a

pokračovacíprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§349Trestnéhozákonačíslo300/2005
Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 349 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona k trestu

odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej Mgr. I. T., vypočul svedkov

J. T., Mgr. Y. S., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaná Mgr. I. T. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie
trestnej činnosti. Uviedla, že je pravdou, že rozhodnutím Okresného súdu v Žiline v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline bol upravený styk otca s maloletým synom, avšak doposiaľ jej nebolo

preukázané, že by sa nejakej trestnej činnosti dopustil, chýba jej z jej strany zavinenie, pretože maloletý
syn od počiatku odmieta otca. Uviedla, že nikdy nebránila otcovi styk s maloletým synom. Uviedla, že
je pravdou, že styk otca s maloletým synom tak, ako je uvedený v obžalobe nebol realizovaný, vždy
dieťa na styk s otcom pripravila, avšak otec sa na styk s maloletým synom nikdy nedostavil, pretože
na to nemal finančné prostriedky. Uviedla, že nie je pravdou, čo uvádza J. T.. Uviedla, že je pravdou,

že SMS správy posielal, avšak to neznamená, že aj na styk prišiel. Uviedla, že v bytovke, kde sa
vchodové dvere zatvárajú J. T. nemal kľúčik od vchodových dverí, avšak J. T. mohol zazvoniť jej, resp.
Susedom, títo by mu vchodové dvere otvorili a mohol prísť pred jej byt. Uviedla, že vždy v čase styku bola
doma, z okna aj pozerala, či sa J. T. na styk dostavil, avšak nikdy sa nedostavil. Obžalovaná nevedela
vysvetliť, prečo pri opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam súdu neuvádzala, že otec sa na styk

nedostavil, ale uvádzala len to, že syn styk s otcom odmieta. Nevedela vysvetliť, prečo tieto skutočnosti
neoznamovala príslušným orgánom, t.j. Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, resp. súdu. Ďalej uviedla,
že aj synovi vysvetlila, že sa s otcom musí stretávať, pretože to bude mať pre ňu následky, avšak syn
otca aj tak odmietal. Ďalej uviedla, že konania Úradu sociálnych vecí a rodiny, konania pred súdom
boli len formálne, nikdy jej syna nikto nevypočul, dokonca ani vyšetrovateľ PZ a uložením pokuty bolo

vyvolané len to, aby ju mohli trestne stíhať, nikdy nebol sledovaný záujem maloletého dieťaťa, pričom
poukázala na to, že dieťa je v zlom psychickom stave. Ďalej obžalovaná uviedla, že je pravdou, že ju
mediátorka telefonicky kontaktovala, avšak jej povedala, že o mediáciu nemá záujem a taktiež aj táto
mediátorka konala nezákonne. Na záver uviedla, že všetko je pomsta zo strany otca maloletého dieťaťa.

Svedok J. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe rozhodnutia príslušných
súdov bol upravený styk jeho s maloletým synom. Ďalej uviedol, že obžalovaná tak, ako je uvedené v
obžalobe mu styk s maloletým synom neumožnila. Uviedol, že deň predtým, ako sa mal styk s maloletým
uskutočniť, tak buď obžalovanej telefonoval alebo jej napísal SMS správu, že sa na styk dostaví, aby
maloletého pripravila. Taktiež toto robil aj v deň styku, avšak obžalovaná na toto nereagovala. Uviedol,

že po príchode k bydlisku obžalovanej aj zvonil na zvonček, avšak obžalovaná nikdy nereagovala.
Uviedol, že niekedy prišiel aj polhodinu pred stykom a videl, že obžalovaná so synom odišli na osobnom
motorovom vozidle preč. Ďalej uviedol, že styk nie je realizovaný oznámil pracovníkom Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, resp. súdu, avšak obžalovaná aj napriek uloženej pokute a výzvam súdu
rozhodnutie o úprave styku nerešpektovala. Na záver uviedol, že z jeho stryny bola snaha riešiť úpravu

styku aj mediácou, avšak táto nebola realizovaná z dôvodu nezáujmu obžalovanej.Svedkyňa Mgr. Y. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako odborná
poradkyňa na referáte poradensko-psychologických služieb H. U., P. F. a D. v U.. Uviedla, že v čase

podania rozvodu obžalovanej s J. T. bola s nimi v styku v roku 2012 s tým, že boli robené dve
spoločné stretnutia a po dve stretnutia s každým osobitne a to z dôvodu stretávania sa otca s maloletým
dieťaťom. Z dôvodu, že obžalovaná sa s J. T. nevedeli dohodnúť, spolupráca bola ukončená. Svedkyňa
sa nevedela vyjadriť k stretávaniu sa otca s dieťaťom po rozhodnutí súdu v Žiline.

V spise sa nachádzajú listinné dôkazy a to rozhodnutia súdov.

Z uznesenia Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 21P 38/2012-144 zo dňa 10. mája 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6CoP
64/2012 zo dňa 28. júna 2012, bol upravený styk otca J. T. so synom J. T., nar. XX.XX.XXXX, tak, že J.
T. je oprávnený stretávať sa so synom v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 10.00 hodiny do 16.00

hodiny bez prítomnosti matky s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého a po
ukončení styku dieťa v tomto mieste matke odovzdá a matka je povinná dieťa na stretnutie pripraviť.

Okresný súd v Prievidzi pod sp. zn. 5Em 1/2013 zo dňa 22. januára 2013 ju vyzval, aby sa dobrovoľne
podrobila uzneseniu Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 21P 38/2012-144 zo dňa 10. mája 2012, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6CoP
64/2012 zo dňa 28. júna 2012, pričom výzvu prevzala dňa 25. januára 2013.

Okresný súd v Prievidzi, uznesením pod sp. zn. 5Em 1/2013-47 zo dňa 21. mája 2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14. júna 2013 jej uložil pokutu 200 eur.

Okresný súd v Prievidzi pod sp. zn. 5Em 1/2013 zo dňa 25. októbra 2013 ju vyzval, aby sa dobrovoľne
podrobila uzneseniu Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 21P 38/2012-144 zo dňa 10. mája 2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6CoP
64/2012 zo dňa 28. júna 2012, pričom výzvu prevzala dňa 31. októbra 2013.

V spise nachádzajú jednak opravné prostriedky, resp. vyjadrenia obžalovanej k
rozhodnutiam súdom, pričom vždy uvádzala, že maloletý syn nemá záujem o stretávanie sa s otcom,
nikdy neoznamovala, že otec maloletého dieťaťa sa na styk nedostavuje.

Z rozsudku Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 21P 32/2012 zo dňa 06. februára 2014 vyplýva, že
manželstvo obžalovanej Mgr. I. T. s J. T. bolo rozvedené, bola schválená rodičovská dohoda ohľadne
zverenia maloletého syna do výchovy, určenie výživného, resp. úpravy styku.

V spise sa nachádzajú rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ SR v U., Okresného riaditeľstva PZ, Odbor

kriminálnej polície, Oddelenie všeobecnej kriminality v U. ohľadne zastavení trestných stíhaní, ktoré
navzájom na seba podávali obžalovaná a J. T..

V spise sa nachádzajú doklady od JUDr. Mgr. A. F. ohľadne nerealizovanej mediácií.

Súd po prevedenom dokazovaní, vyhodnotiac dôkazy tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaná
poprela spáchanie trestnej činnosti, z konania je jednoznačne usvedčená
výpoveďou svedka J. T., aj listinnými dôkazmi. Súd mal preukázané, že obžalovaná
po tom, čo proti nej boli bezvýsledne použité opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k
výkonu rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí, marila výkon predbežného opatrenia uloženého v

občianskom súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých, pretože tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku nedávala otcovi maloleté dieťa tak, ako bol styk upravený rozhodnutím súdu.
Súd konanie obžalovanej tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval
ako pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. Súd v
danom prípade poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade minimálne obžalovaná konala v

nepriamom úmysle. Pokiaľ obžalovaná navrhovala vypočuť ako svedkyňu JUDr. Mgr.
A. F. ohľadne mediácie, súd tento návrh zamietol z dôvodu, že ako už vyplýva aj zo samotnej
výpovede obžalovanej, tak samotná obžalovaná odmietla mediáciu, čo vyplýva aj zo správy mediátorky.
Pokiaľ obžalovaná navrhla vypočuť maloletého syna, tak súd tento návrh zamietol z dôvodu, že tentosa už viackrát podrobil vyšetreniu pred znalcami a vzhľadom na vek maloletého dieťaťa výsluch pred
súdom na hlavnom pojednávaní by mohol mať nepriaznivý dosah na jeho ďalší vývoj.

Obžalovaná svojím konaním porušila záujem spoločnosti na tom, aby boli rešpektované rozhodnutia
súdov. Súd u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že pred spáchaním viedla riadny život
človeka, priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Motívom konania obžalovanej boli nezhody so svedkom J. T.
po tom, čo došlo k rozpadu ich manželstva.

K osobe obžalovanej súd zistil, že v mieste bydliska o nej bližšie informácie nie sú známe. Doposiaľ
súdne trestaná nebola.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovanej, jej doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, vzhľadom na poľahčujúcu okolnosť, uložil
súd obžalovanej trest odňatia slobody v samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v

trvaní jeden rok, výkon ktorého jej súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v samej spodnej hranici
zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní jeden rok.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest odňatia slobody bude v dostatočnej miere vplývať
na prevýchovu obžalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.