Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010031
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815010031.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a
JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanej L.. I. T. pre pokračovací prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 27.augusta
2015 odvolanie obžalovanej Mgr. I. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.apríla 2015, sp.
zn. 1T/10/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej Mgr. I. T. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.apríla 2015, sp. zn. 1T/10/2015 bola obžalovaná Mgr.
I. T. uznaná za vinnú zo spáchania pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 349 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Žilina, číslo 21P 38/2012-144 zo dňa 10. mája 2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, číslo 6CoP
64/2012 zo dňa 28. júna 2012, bol upravený styk otca J. T. so synom J. T., nar. XX.XX.XXXX, tak, že J.
T. je oprávnený stretávať sa so synom v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 10.00 hodiny do 16.00
hodiny bez prítomnosti matky s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého a
po ukončení styku dieťa v tomto mieste matke odovzdá a matka je povinná dieťa na stretnutie pripraviť,

uvedené rozhodnutie v Prievidzi nerešpektovala minimálne dňa 15. júna 2013, 29. júna 2013, 13. júla
2013, 27. júla 2013, 10. augusta 2013, 24. augusta 2013, 21. septembra 2013, 05. októbra 2013, 19.
októbra 2013, 02. novembra 2013, 16. novembra 2013, 30. novembra 2013, 14. decembra 2013, 11.
januára 2014 a 25. januára 2014, v týchto dňoch sa styk J. T. so synom J. T. neuskutočnil, pričom J. T.
v čase stykov prišiel k bytovke, v ktorej býva obžalovaná, pri vchodových dverách do bytovky zazvonil
na jej zvonček a to viackrát v priebehu asi polhodiny, taktiež jej posielal SMS správy a snažil sa jej

dovolať, na čo nereagovala a SMS správy o tom, že na styk príde jej posielal aj deň pred dňom, kedy sa
mali styky uskutočniť a tohto konania sa dopustila napriek nasledovným opatreniam Okresného súdu
Prievidza smerujúcim k výkonu rozhodnutia súdu:

- Okresný súd Prievidza pod číslom 5Em 1/2013 zo dňa 22. januára 2013 ju vyzval, aby sa dobrovoľne
podrobila uzneseniu Okresného súdu Žilina, číslo 21P 38/2012-144 zo dňa 10. mája 2012, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, číslo 6CoP
64/2012 zo dňa 28. júna 2012, pričom výzvu prevzala dňa 25. januára 2013,
- Okresný súd Prievidza, uznesením, číslo 5Em 1/2013-47 zo dňa 21. mája 2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14. júna 2013 jej uložil pokutu 200 eur,
- Okresný súd Prievidza pod číslom 5Em 1/2013 zo dňa 25. októbra 2013 ju vyzval, aby sa dobrovoľne
podrobila uzneseniu Okresného súdu Žilina, číslo 21P 38/2012-144 zo dňa 10. mája 2012, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, číslo 6CoP
64/2012 zo dňa 28. júna 2012, pričom výzvu prevzala dňa 31. októbra 2013.Za tento prečin bola obžalovaná Mgr. I. T. odsúdená podľa § 349 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.
j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., §

50 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu okresný súd obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú
dobu vo výmere jeden rok.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadla odvolaním obžalovaná L.. I. T.. V písomnom odôvodnení odvolania sama i

prostredníctvom svojho obhajcu namietala správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch
s poukazom na to, že ona je nevinná a okresný súd nezistil jednoznačne všetky okolnosti prípadu,
ktoré by preukazovali spáchanie skutku tak, ako ho uvádzala obžaloba. Závery súdu prvého stupňa
sú ovplyvnené predovšetkým zavádzajúcimi výpoveďami poškodeného J. T., ktorý vypovedal skreslene,
nejasne a nepravdivo a napriek tomu sa okresný súd týmito prejavmi nechal ovplyvniť a ani neodstránil
rozpory v dôkazných prostriedkoch, ktoré sú v značnom protirečení so skutočnosťou. Ona pritom

popísala objektívne jej známe okolnosti prípadu i to, že tvrdenia J. T. sú účelové a dlhodobo mierené
voči jej osobe v záujme priviesť jej trestné stíhanie a odsúdenie. Aj zo záverov znaleckého posudku
vyhotoveného znalkyňou Mgr. J. N. pritom vyplýva, že jej syn mal. J. T. je na útoky svojho otca na ňu ako
jeho matku veľmi vnímavý, má o ňu strach a rovnako má aj strach zo svojho otca, s ktorým sa nechce
stretávať. F. J. T. popisuje v ďalšom znaleckom posudku aj znalkyňa z odboru psychológie Mgr. Emília

Kolárová, pričom podľa záveru tohto posudku ide u neho o dominantnosť, energickosť, egocentrizmus a
v oblasti citov je u neho empatia emotivity vzadu. Je teda preukázateľné, že J. T. potom, čo ona so synom
odišli z ich spoločnej domácnosti s následným rozvodovým konaním, uvedenú skutočnosť nesie ťažko a
na druhej strane nebolo preukázané, že by sa J. T. aj v skutočnosti i fyzicky mal v stanovených termínoch
stretnutí so svojim synom mal. J. T. zúčastňovať. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo pritom

zásadným spôsobom porušené jej právo na obhajobu, nakoľko okresný súd nevykonal ňou navrhnuté
dôkazy, ktoré by v danom prípade mali nenahraditeľný význam. U. nebol vypočutý maloletý J. T., ktorý
pritom aj počas pohovoru vykonanom na ÚPSVaR v Prievidzi dňa 5.marca 2015 za prítomnosti Mgr. S.
a Mgr. U. okrem podstatných skutočností pre rozhodnutie v tejto veci uviedol aj to, že si želá, aby toto
všetko už skončilo a aby maminka nešla do väzenia. Aj správy z krízového centra, ktoré vypracovala

psychologička na základe odborného posúdenia psychického stavu mal. J. sú tiež dôkazom toho, že sa
dieťa odmieta stretávať so svojim otcom na základe negatívnych zážitkov, ktoré má, nie však z dôvodov,
ktoré by zapríčinila ona jeho manipuláciou. Aj tu je zjavné, že vypočutie maloletého J. by pre zistenie
skutkového stavu nevyhnutného pre spravodlivé rozhodnutie bolo podstatným dôkazom. Poukázala tiež
na základnú dezinformáciu, spočívajúcu v pochybnej mediácií mediátorky JUDr. Mgr. A. F., ktorá ju

kontaktovala telefonicky v ranných hodinách počas víkendu a ona ju ako pre ňu neznámu osobu v tom
čase odmietla. JUDr. Mgr. A. F. však len na základe tohto rozhovoru s ňou spracovala niekoľko správ,
ktoré poskytla ÚPSVaR v Prievidzi a ktoré sa stali súčasťou spisovej dokumentácie. Mediátorka bez
toho, aby ona bola o tom informovaná, hodnotila jej osobu, povahové vlastnosti a správanie a poškodila
jej dobré meno a povesť. Keďže teda okresný súd nevykonal dokazovanie aj výsluchom maloletého J.

i ďalších navrhnutých svedkov, nemohol tak jednoznačne zistiť všetky okolnosti, ktoré by preukazovali
spáchanieskutkujejosobouspôsobom,akotouvádzalaobžaloba.Naopak,záverysúduboliovplyvnené
zavádzajúcimi, skreslenými a nepravdivými skutočnosťami uvedenými J. T. v prípravnom konaní a na
hlavnom pojednávaní, ktorými sa nechal súd prvého stupňa ovplyvniť. Na podklade uvedených dôvodov,
keďže napadnutý rozsudok je nielen predčasný, ale aj nepreskúmateľný a chybný, navrhla, aby ho

odvolací súd po jeho preskúmaní zrušil a ju aby oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázala na zákonný a
správny rozsudok súdu prvého stupňa a keďže tento v podstate napĺňa aj záujmy maloletého dieťaťa,
navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené 18.júna 2015, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci
verejné zasadnutie dňa 27. augusta 2015. Postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovanej Mgr. I. T. nie je dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavných
pojednávaniach kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na

objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako
mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym
záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o obhajobné vyjadrenia
obžalovanej Mgr. I. T., ale predovšetkým o u usvedčujúce svedecké výpovede J. T., otca maloletého J.
T. a bývalého manžela obžalovanej, ktorý na nich vo všetkých zásadných a podstatných okolnostiach

zotrval v priebehu celého trestného stíhania, keď pritom s jeho usvedčujúcimi svedeckými výpoveďami
korešpondovala aj výpoveď svedkyne Mgr. Y. S., ale predovšetkým aj listinné dôkazy a z nich najmä
uznesenieOkresnéhosúduPrevidzasp.zn.5Em11/2013,zodňa21.mája2013,rozhodnutiaOkresného
súdu Prievidza pod rovnakou spisovou značkou z 22.januára 2013 i z 25.októbra 2013, tiež rozsudok
Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/38/2012 zo dňa 10.mája 2012, keď aj podľa názoru odvolacieho
súdu obžalovaná v prípravnom konaní vo svojich vyjadreniach k rozhodnutiam súdu ako dôvod, prečo

k odovzdaniu maloletého J. jeho otcovi J. T. v mieste jej bydliska nedošlo, uvádzala vždy len odmietavý
postojmaloletéhoksúdomurčenémuúkonu,nievšakajto,žebyotecmaloletéhoJ.T.vurčenomčasena
mieste,kdemumalbyťjehomaloletýsynobžalovanouodovzdaný,neprišiel(bezohľadunaobžalovanou
aj v priebehu odvolacieho konania doplnené dôvody odvolania o rozhodnutia Okresného súdu Prievidza
vo veciach maloletého J. ohľadom úpravy styku jeho otca J. T. s maloletým, ktoré však doposiaľ

nenadobudli právoplatnosť, odvolacie dôvody obžalovanej spočívali predovšetkým v snahe preukázať,
že maloletý J. dlhodobo a s gradujúcimi účinkami odmieta styk so svojim otcom, čo ona nevie ovplyvniť.
V prejednávanom prípade však ide evidentne o aktívne konanie nielen J. T., ale aj obžalovanej Mgr. I. T.
ako rodičov maloletého, proti druhému z rodičov. Tieto okolnosti spočívajúce v opakovanom podávaní
rôznych oznámení na druhého z rodičov však nemajú vplyv na jednoznačne preukázanú skutočnosť, že

obžalovaná v označenom období - krajský súd poukazuje na to, že jej prípadná zmena postoja k otcovi
maloletéhodieťaťaJ.T.ponadobudnutíprávoplatnostirozsudku,ktorýmboloichmanželstvorozvedené,
nemá vplyv na právne posúdenie skutku spáchaného v časovom období uvedenom v napadnutom
rozsudku - napriek použitým opatreniam v občianskosúdnom konaní, o ktorých mala preukázateľne
vedomosť, marila výkon predbežného opatrenia spočívajúceho v jej povinnosti odovzdať v stanovenom

čase maloletého J. svojmu otcovi. Okolnosť, ktorou sa bránila a ktorá spočívala v tom, že syn stretnutia
s otcom odmietal, bolo však potrebné vyhodnotiť tak, že pokiaľ bolo jej úlohou ako matky maloletého
J. na stretnutie so svojim otcom aj pripraviť, jej povinnosťou bolo prejaviť aspoň snahu maloletému,
ktorý je nielen podľa jej názoru nadštandardne chápavý, vysvetliť, že jeho otec má voči nemu nielen
povinnosti napr. výživné, ale aj práva, medzi ktoré bezpochyby patrí aj ich vzájomné stretávanie.

Vzhľadom k okolnosti, že maloletého má do výchovy a opatery zvereného práve ona, na maloletého a
na spôsob jeho výchovy má jednoznačne najpodstatnejší vplyv práve obžalovaná). Súd prvého stupňa
svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na
ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovanej, pretože boli v rozpore s ostatnými
vo veci vykonanými dôkazmi.

Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam
ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal v
odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a

žehospáchalaobžalovanáMgr.I.T..Odvolacienámietkyobžalovanejvovzťahukuskutkovýmzisteniam
nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich. Rovnako nepovažoval za dôvodné ani námietky
obžalovanej vo vzťahu k správnosti a zákonnosti konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo,
pretože nemajú podklad v obsahu spisu a vo vykonaných dôkazoch.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovanej Mgr. I. T. zhodne s obžalobným návrhom ako pokračovacieho prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom
rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen
k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v

tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky
obžalovanej, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jej obhajobných námietok prednesených
už v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní a s ktorými sa okresný súd dostatočne a vecne
správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené a pretov podrobnostiach poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovanej, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o určení druhu trestu a výmery.
Trest odňatia slobody vo výmere jeden rok uložený obžalovanej Mgr. I. T. podľa § 349 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. s podmienečným odkladom jeho výkonu podľa § 49 ods.
1 pís. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu jeden rok zodpovedá všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti

spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy, zo spôsobu spáchania, tiež správne zistenej
poľahčujúcej okolnosti, ako aj pomerom obžalovanej a možnostiam jej nápravy z hľadiska účelu trestu,
jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený podmienečný trest odňatia slobody je súčasne
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky

obžalovanej za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a
treste v prospech obžalovanej na podklade ňou podaného odvolania a preto odvolanie obžalovanej Mgr.
I. T. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.