Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112243842
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112243842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu D. H., bytom I. XX,
zastúpený občianskym združením Ochrana spotrebiteľom a vlastníkov bytov, Škultétyho 3, Košice,
IČO: 42 249 708, právne zastúpené JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Škultétyho 3, Košice, proti
žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpená
JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C 448/2012 - 192 zo dňa 13.11.2013
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452 zo dňa 19.01.2012 vydaného pod sp. zn. 2C/1652/2012 a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325452 zo dňa 19.01.2012 sp. zn. 2C/1652/2012 do právoplatnosti
rozsudku vo veci samej. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 271,52 Eur na účet právneho zástupcu občianskeho združenia

Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov JUDr. Dariny Solárovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Návrh na prerušenie konania zo dňa 06.11.2013 a 08.11.2013 zamietol.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku a zákazu žalovanej uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných
poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní z dôvodu, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na
základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. poistných podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa
určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Žalovaná si uplatnila návrhom na začatie

konania pred rozhodcovským rozsudkom nárok na sumu 205,80 Eur z titulu „osobitnej pohľadávky
voči žalovanému, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia“. Žalovaná
žiadala žalobu zamietnuť, resp. zastaviť konanie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok by mal podliehať
súdnemu prieskumu iba z pohľadu § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní). Ďalej namietala právne významnú skutočnosť v
žalobnom návrhu, a to uvedenie dňa, kedy bol rozhodcovský rozsudok žalobcovi doručený, a to z
dôvodu plynutia 30 - dňovej lehoty na podanie žaloby, ako aj to, že žaloba nebola podpísaná. Tvrdila,

že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne.
Následne súd citoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 40 ods. 1, ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, článok 3 ods. 3, článok 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 04.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách a uviedol, že účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu č. 4252700473 s dohodnutou
dobou poistenia do10.10.2025. Podľa časti XVII.- Záverečné ustanovenia, bod 2, všeobecné poistné
podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou

v plnom rozsahu dňom ich podpisu. Podľa bodu 7. citovanej časti, poisťovňa je oprávnená voči
akýmkoľvek pohľadávkam poistníka (poisteného, oprávnenej osoby a pod.) voči poisťovni z poistenia
(napr. poistné plnenie, odkupná hodnota, podiel na zisku) započítať akúkoľvek pohľadávku poisťovne
voči poistníkovi, a to najmä pohľadávku, ktorá vznikla z právneho dôvodu neuhradeného poistného,
neuhradeného administratívneho poplatku poistníka, uloženej sankcie, zmluvnej pokuty, akékoľvek

príslušenstvo pohľadávky. Spôsobilou pohľadávkou na vzájomný zápočet zo strany poisťovne voči
poistníkovi je pohľadávka poisťovne ešte voči poistníkovi nesplatná, resp. už voči poistníkovi premlčaná.
Súčasťou poistnej zmluvy sa stali aj všeobecné poistné podmienky z 21.05.2007, ktoré žalobca
podpísal dňa 09.10.2007. K zániku poistenia došlo dňom 10.03.2011 s prebytkom poistného vo výške
175,31 Eur. Žalovaná dňa 02.01.2012 doručila na Arbitrážny súd v Košiciach návrh voči žalobcovi na
vymoženie pohľadávky vo výške 205,80 Eur, ktorá zodpovedala nákladom žalovanej vynaložených na

uzavretie poistenia podľa časti XVII ods. 7a všeobecných poistných podmienok. Rozhodcovský súd
dňa 23.11.2012 doručil žalobcovi rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 2C/1652/2012 zo dňa 19.01.2012.
Žalobca dňa 20.12.2012 prostredníctvom pošty podal návrh na začatie súdneho konania, ktorým sa
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1652/2012 zo dňa
19.01.2012 a aby súd zakázal žalovanej uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných poistných

zmlúv v rozhodcovskom konaní.
Prvostupňový súd uviedol, že poistná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalobca v
danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ
a žalovaná pri poskytovaní poistenia vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako
dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú

uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka
sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom
tlačive. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou
všeobecných poistných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a splýva s ostatnými

štandardnými podmienkami. Žalobca mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná z dôvodu toho, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel žalobca
nezvratne podrobiť, a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľným. Z
uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného
súkromnoprávneho procesu, nie je v súlade s dobrými mravmi. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi dohodnutá už

podpisom samotnej poistnej zmluvy, kde bolo vyslovene uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné
podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že boli podpísané
aj osobitne zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku. Čo sa týka vysvetlenia
rozhodcovskej doložky tretím subjektom, tak z predloženého záznamu nevyplýva, v akom rozsahu
došlo k oboznámeniu žalobcu s významom a obsahom rozhodcovskej doložky a rozhodcovského súdu

ako individuálnej zmluvnej podmienky, taktiež aký je význam rozhodcovskej doložky, aký je rozdiel od
občianskeho súdneho konania a rozhodcovského konania, a teda nebola mu daná ani možnosť výberu
rozhodnúť sa bez týchto poučení. Taktiež zo samotnej výpovede žalobcu vyplýva, že nebol poučený
o rozhodcovskej doložke. Agent mu síce dal určité poučenie, ale v žiadnom prípade sa nezmieňoval o
arbitrážnom súde.

Ako nedôvodný posúdil súd návrh žalovanej na zastavenie konania v zmysle ust. § 106 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, lebo právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
je delegované priamo zákonom za podmienok ustanovených v § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom
konaní. Žalovaná ďalej namietala, že podaním odporu by bol žalobný návrh bezpredmetný a stratil by
opodstatnenie, pretože odporom by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. K tomu prvostupňový

súd uviedol, že žalovaný v rozhodcovskom konaní podal dňa 24.11.2012 odpor, avšak k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku by došlo iba v prípade zaplatenia poplatku vo výške 72 Eur. Keďže k
zaplateniu poplatku nedošlo, rozhodcovský súd na odpor neprihliadal.Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalovanej, že návrh trpí neodstrániteľnou vadou, lebo nebol
podpísaný žalobcom, resp. právnym zástupcom, a takýto návrh nie je možné konvalidovať. Žalobca
na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013 návrh podpísal, a teda došlo k odstráneniu vady žaloby

(§ 42 ods. 3 v spojení s § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Z týchto dôvodov súd zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaného pod sp. zn. 2C/1652/2012 dňa 19.01.2012
a na návrh žalobcu v zmysle ust. § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. rozhodol aj o odložení
jeho vykonateľnosti, a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.
Žalobca súčasne návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku žiadal, aby súd zakázal žalovanej

uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní. Zákaz,
ktorého sa žalobca domáhal nebol jasne špecifikovaný a nebolo zrejmé, či sa žalobca domáhal zákazu
uplatňovania si nárokov v rozhodcovskom konaní iba voči nemu, prípadne voči všetkým klientom, a to na
základe takto formulovanej rozhodcovskej doložky, prípadne na základe iných rozhodcovských doložiek.
Prevzatie takto nejasného a neurčitého petitu do výroku rozhodnutia by malo za následok nemožnosť
vynútenia splnenia uloženej povinnosti v prípade núteného výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. materiálnu

nevykonateľnosť takého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 271,52 Eur, ktoré špecifikoval.
Žalovaná podaniami zo dňa 06.11.2013 a 08.11.2013 navrhla prerušiť konania do právoplatného
skončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom

SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 z dôvodu, že žalobca vo svojej žalobe poukazuje najmä
na argumentáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012. V obdobnej
veci vedenej na Najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo 5/2012 zo dňa 31.01.2012, Ústavný súd SR pod. č. k.
II. ÚS 499/2012 vyhovel ústavnej sťažnosti žalovanej a rozhodol o zrušení uznesenia najvyššieho súdu
a vrátení veci na ďalšie konanie pre porušenie ústavných práv sťažovateľa. Z ustanovenia § 109 ods.

2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Súd v danom prípade návrh na prerušenie konania
zamietol, pretože ako aj žalovaná sama uviedla, tak najvyšší súd vo svojom rozhodnutí nerozhodol vo
veci, ale odmietol dovolanie, preto ani v prípade úspešnej sťažnosti, by takéto rozhodnutie nemalo vplyv

na rozhodnutie v tejto veci.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku, s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol, odvolanie žalovaná. Namietala neúplne zistený skutkový stav veci, nevykonanie
všetkých označených dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že žalobca zmeškal
30 - dňovú prekluzívnu lehotu na podanie kvalifikovanej žaloby, ktorá nebola podpísaná žalobcom,

ani jeho právnym zástupcom. Súd svojvoľne a bez dodržania právnych noriem porušil práva
žalovanej a jej právneho zástupcu, keď na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013 zrejme pred
začatím pojednávania „odstránil“ podstatnú vadu žalobného návrhu dodatočným podpisom žaloby
žalobcom. Takýto postup súdu považovala za nezákonný, pretože ide o vadu žaloby, ktorá je
neodstrániteľnou prekážkou. Namietala tiež duplicitnú formu zastúpenia, keď žalobca splnomocnil

občianske združenie na zastupovanie v spore, ktoré následne splnomocnilo advokátku, pričom zákon
takéto splnomocnenie nepozná a nepripúšťa. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je
možné považovať za spotrebiteľský spor, pretože rozhodcovský rozsudok nie je zmluvou. Napadnutý
rozsudok považovala za nepreskúmateľný z dôvodu, že z jeho odôvodnenia nevyplýva, aké konkrétne
dôkazy súd vykonal a aké nevykonal, a pre aké dôvody tak neučinil. Žalovaná zdôraznila, že

poistnú zmluvu navrhol uzavrieť tretí subjekt nezávislý od žalovanej, a to výhradný finančný agent
(sprostredkovateľ poistenia pán V. K.). Tento dôkaz označila žalovaná v listinnom dôkaze - zázname
sprostredkovateľa poistenia o potrebách a požiadavkách klienta zo dňa 09.10.2007, ktorý obsahuje
aj upozornenie na existujúcu rozhodcovskú doložku, ktorú žalobca mohol, ale nemusel podpísať.
Opätovne tvrdila, že rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá, lebo až po platnom uzavretí

poistnej zmluvy nastala fáza dojednávania „Osobitných zmluvných dojednaní“, ktorých obsahom
bola rozhodcovská doložka. Osobitný odsek, obsahujúci rozhodcovskú doložku, je graficky oddelený
od samotných všeobecných poistných podmienok miestom na podpis klienta potvrdzujúci prevzatie
všeobecných poistných podmienok. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania uviedla, že
prvostupňový súd nedôsledne prehodnotil obsah podaného návrhu na prerušenie konania a nesprávne

hozamietol.Žalovanánaďalejzotrvalanasvojejžalobepodanejvočižalobcovi listomzodňa02.01.2012
rozhodcovskému súdu a žiadala, aby súd o merite veci konal až do právoplatného skončenia veci. Súd
vo výroku napadnutého rozhodnutia opomenul uviesť výrok týkajúci sa pokračovania v konaní vo veci
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ďalej namietala, že súd sanáležite nezaoberal otázkou právnej nárokovateľnosti osobitnej pohľadávky vo výške 205,80 Eur podľa
čl. XVII. bodu 7a všeobecných poistných podmienok. Túto skutočnosť považovala za právne významnú,
pretože o tejto pohľadávke z dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku doposiaľ súd nerozhodol.

Namietala, že postupom súdu jej bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie o podanej žalobe
voči žalobcovi z dôvodu, že zo žiadneho ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní mu nevyplýva
povinnosť na podanie „novej žaloby voči žalobcovi, ale naopak zákon ukladá súdu o pôvodnej žalobe
ďalej konať a rozhodnúť. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, alebo rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu o zrušení
rozhodcovského rozsudku. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu,

ako aj internetovej stránke od 05.09.2014 (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

K odvolaniu žalovanej odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia neboli
opodstatnené. Súd prvého stupňa správne po oboznámení sa s obsahom rozhodcovského rozsudku
vydaným Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. 2C/1652/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým bola uložená
žalobcovi povinnosť zaplatiť 205,80 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur, skúmal
platné dojednanie rozhodcovskej doložky. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe

uzavretej poistnej zmluvy č. 4252700473 zo dňa 09.10.2007 (v spise na č. l. 34-35). Z označenia
tzv. osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve bodu 2 vyplýva, že „poistník
(poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.

časti všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.“.Vzhľadomnaspotrebiteľskýcharaktertejtozmluvysúdprvéhostupňasprávnespoukazomna
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladal obsah zmluvy v prospech spotrebiteľa. Z obsahu spisu
nevyplýva ani žalovanou nebolo preukázané, žeby došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej
doložky ako zmluvnej podmienky po náležitom poučení a informovaní žalobcu ako spotrebiteľa o

právnych dôsledkoch takejto dojednanej zmluvnej podmienky. Súd prvého stupňa správne uzavrel,
že je nesporné, že poistná zmluva má charakter formulárovej štandardnej zmluvy, ktorú žalovaná
používa pre väčší počet svojich klientov a takýto charakter zmluvy vylučuje, že obsah rozhodcovskej
doložky bol individuálne dojednaný medzi účastníkmi konkrétnej poistnej zmluvy. Navyše rozhodcovská
doložka je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v čl. XV., je súčasťou

neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúcimi s ostatnými zmluvnými podmienkami.
Účastníci rozhodcovského konania majú rovnaké práva a povinnosti v zmysle ust. § 17 Zákona o
rozhodcovskom konaní a takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, na ktoré súd prvého stupňa správne poukázal, a preto
dojednanie rozhodcovskej doložky považoval za neplatné s poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka. Namietané nesprávne právne posúdenie odporcom nebolo preto opodstatnené.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz

dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobca osobitné
zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistnýchpodmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.

Za dôkaz opaku o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky sa nedá označiť ani žalovanou
uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom
dôkazesanachádzaibazmienkaomožnostivyužitiainštitúturozhodcovskéhokonaniabezakéhokoľvek
objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Hoci tento listinný dôkaz vyhodnotený

nebol, táto okolnosť sama o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku rovnako ako
nezdôvodnenie toho, prečo nebol vykonaný žalovanou navrhovaný výsluch sprostredkovateľa poistenia.
Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého na vady konania
pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Nie je povinnosťou súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o vykonanie dôkazov. Súd rozhoduje o
tom, ktorý dôkaz vykoná na posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na zistenie skutkového stavu veci.

K okolnostiam uzatvárania zmluvy sa vyjadroval žalobca, pričom o pravdivosti jeho vyjadrení nemá
dôvod pochybovať ani odvolací súd. Z ďalších listinných dôkazov predložených samotnou žalovanou,
a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných
zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne
vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť

záver, podľa ktorého žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky.

Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve
preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobca nemal na výber

možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz,
ktorý by potvrdzoval, že žalobca individuálne dojednal rozhodcovskú doložku.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnutie prejednania prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva

vyjadruje v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve.
V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmov s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Žalobca si rozhodcovskú doložku v predmetnej zmluve
osobitne nedohodol. Rozhodcovská doložka splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a žalobca

v pozícii spotrebiteľa mohol len zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť. Nemohol ovplyvniť obsah
vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Na tieto okolnosti súd prvého stupňa správne poukázal.
Bez platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 4 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní) nebol rozhodcovský súd oprávnený rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní.
Správne preto súd prvého stupňa takéto dojednanie považoval za absolútne neplatný právny úkon, na

ktorú neplatnosť prihliadal ex offo, lebo ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy neboli zaradené medzi
prípady relatívnej neplatnosti vyplývajúce z ust. § 40a Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k námietke žalovanej týkajúcej sa neuvedenia vo výroku napadnutého rozhodnutia, výrok
o pokračovaní v konaní, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní, súd pokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu

uvedenom vo vzájomnej žalobe, ak zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených podľa § 40
písm. a/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti
rozhodcovskej zmluvy je pokračovanie v konaní vo veci, a preto o tejto povinnosti priamo vyplývajúcej
z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom. Ani túto námietku preto odvolací
súd nepovažoval za opodstatnenú.

Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa zamietnutia návrhu žalovanej na prerušenie konania z
dôvodu prebiehajúceho konania na Ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, k tomu odvolací súd
uvádza, že návrh nebol dôvodný. Ust. § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku predstavuje
len fakultatívnu možnosť súdu, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, konanie prerušiť, ak prebieha
konanie, ktorým sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na

takéto konanie podnet. Nejedná sa o obligatórnu povinnosť súdu v prípade prebiehajúceho konania
na Ústavnom súde SR. V sťažnosti vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013,
žalovaná namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na zákonného sudcupodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na verejné prerokovanie veci v jeho
prítomnosti (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veciach týkajúcich sa

výkonu exekúcií vedených na Okresnom súde Lučenec v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03. 2012 a sp. zn. 5Cdo 112/2012 z 22.11.2012.
Posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky v predmetnom konaní a následne nedostatok právomoci
rozhodnúť o uplatnenom nároku žalovanej v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom bolo súdom
prvého stupňa správne, a preto len odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012, ktoré je predmetom ústavnej sťažnosti samo o sebe nie je dôvodom na
prerušenie konania.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej týkajúcu sa skutočnosti, že žaloba neobsahovala podpis
žalobcu ani jeho právneho zástupcu, odvolací súd k tomu uvádza, že ust. § 104 Občianskeho súdneho
poriadku rozlišuje medzi neodstrániteľnými a odstrániteľnými podmienkami konania. Neodstrániteľné sú
tie, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom konvalidovať a majú za následok, že súd konanie zastaví,

resp. po zastavení konania postúpi vec inému orgánu. V prípade odstrániteľných vád konania je súd
povinný učiniť vhodné opatrenia, ktoré vedú k ich odstráneniu. Medzi takého opatrenia nepochybne
patrí aj výzva na odstránenie vád v zmysle ust. § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V danom
prípade k odstráneniu vady žaloby došlo priamo na pojednávaní, čo je možné považovať z procesno-
ekonomického hľadiska za vhodné opatrenie. Žalovaná žiadnym spôsobom nekonkretizovala, v čom bol

postup súdu prvého stupňa nesprávny a nezákonný, pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013,
žalobca dodatočne žalobu podpísal, čím došlo k odstráneniu vady žaloby z formálneho hľadiska.
Pokiaľ žalovaná namietala, že nedoručením riadne podpísanej žaloby na súd došlo k uplynutiu 30 -
dňovej prekluzívnej lehoty, odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že táto vada bola odstránená. Zmyslom
prekluzívnej lehoty je to, aby bol zaistený stav právnej istoty vzťahov účastníkov a aby nedochádzalo k

ich zmene po dlhšej dobe. V danom prípade žaloba bola podaná včas (20.12.2012), počas plynutia 30
- dňovej lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Taktiež námietka neprípustnosti právneho zastúpenia občianskeho združenia zastupujúceho žalobcu v
spotrebiteľskej veci nebola dôvodná. V zmysle ust. § 24 Občianskeho súdneho poriadku, účastník sa
môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže

si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného
zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25. V zmysle ust. § 26 ods. 5 Občianskeho
súdneho poriadku, iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva v konaní
zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon. Týmto osobitným právnym predpisom je aj
zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého združenie môže podať návrh na začatie

konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. Zo
stanov občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľom a vlastníkov bytov Košice (pôvodný názov Právne
služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov) vyplýva, že cieľom združenia je poskytovanie neplatených
právnych služieb spotrebiteľom, kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie návrhov na mimosúdne
vysporiadanie vecí v spotrebiteľských sporoch, mediácia za účelom mimosúdneho vysporiadania

spotrebiteľských sporov, podávanie žalobných návrhov na ochranu spotrebiteľa... Podľa ust. § 25
ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z., združenie môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa
v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že
združenie bolo oprávnené zastupovať žalobcu v tomto spore na základe plnej moci nachádzajúcej sa
na čl. 11 spisu. Následne došlo k udeleniu plnej moci zo strany združenia právnej zástupkyni (plná moc

na čl. 10).
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Žiadny právny predpis vo
svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý chrániť svoje záujmy v konaní pred
súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada

trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Odvolací súd poukazuje na to, že aj samotná
žalovaná ako právnická osoba sa pravidelne necháva zastupovať advokátskou kanceláriou a taktiež si
uplatňuje nárok na náhradu trov konania.
Namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť neboli
dôvodné. Súd prvého stupňa uviedol jasne, zrozumiteľne prečo považoval žalobu za čiastočne dôvodnú

a vyhovel jej, a preto odôvodnenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okrem výroku, ktorým súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§§ 151 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.