Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415221480
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415221480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: K.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F.. X. XXX/XX, XXX XX L., zastúpeného advokátskou spoločnosťou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so
sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanej: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, XXX XX X. B., zastúpenej Mgr. Helenou Farkašovou, advokátkou so sídlom Žerotínova bašta 1,
940 02 Nové Zámky, o zaplatenie sumy 1.742,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/718/2015-118 zo dňa 29.03.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, týkajúcom sa

zaplatenia sumy 906,65 eura p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, týkajúcom sa
zaplatenia sumy 436,82 eura a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 398,97
eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na
náhradutrovkonaniavrozsahu54%.Vodôvodnenírozsudkuuviedol,žežalobcasadomáhalzaplatenia

sumy 1.742,44 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že bol podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností v podiele 1/2-ice, na predaj ktorých splnomocnil žalovanú. Nehnuteľnosti boli predané
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.07.2014 za kúpnu cenu 50.000 eur, z ktorej bola vo výške 1.800
eur poskytnutá odmena realitnej kancelárii. Po odpočítaní odmeny predstavuje jeho podiel kúpnej ceny,
ktorý mu mal byť žalovanou vyplatený, sumu 24.100 eur. Žalovaná mu však dňa 06.07.2015 uhradila len
sumu 17.264,21 eura, čo odôvodnila tým, že svojej dcére R. P. vyplatila z jeho polovice kúpnej ceny dňa
10.10.2014 sumu 6.000 eur v zmysle osvedčenia o dedičstve č. k. 8D/538/2013-31 zo dňa 17.03.2014 a

súčasne si odpočítala polovicu prevádzkových nákladov, ktoré vynaložila na dané nehnuteľnosti, a to vo
výške 835,79 eura. Z dokladov zaslaných žalovanou však žalobca zistil, že na úhradu prevádzkových
nákladov bytu bola uhradená len suma 641,58 eura a nie suma 1.671,58 eura, ako to žalovaná tvrdila.
Žalobca mal za to, že žalovaná neoprávnene zadržala časť kúpnej ceny na úhradu prevádzkových
nákladov na nehnuteľnosti, pretože on jej vo februári 2014 dal 400 eur práve za týmto účelom. Výška
nákladov predstavovala len 641,58 eura a keďže on ako podielový spoluvlastník sa mal na nich podieľať
v jednej polovici, t. j. sumou 321,79 eura, žalovaná mu mala ešte vrátiť 79,21 eura (400 eur - 321,79

eura). Žalobca sa domáhal aj zaplatenia sumy 827,44 eura titulom úrokov z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 18.100 eur za obdobie od 15.08.2014 do 05.07.2015, pretože žalovaná prevzala kúpnu
cenu dňa 15.08.2014 a žalobcovi uhradila časť kúpnej ceny 17.264,21 eura až dňa 06.07.2015. Suma1.742,44 eura, ktorej sa žalobca domáhal predstavovala súčet súm 835,79 eura, 79,21 eura a 827,44
eura.

2. Súd prijal záver, že pri prevode nehnuteľností žalovaná konala na základe písomnej plnej moci
udelenej žalobcom, a nie na základe príkaznej zmluvy, ako tvrdil žalobca. Jej uzatvorenie nebolo ničím
preukázané. Súd vyhovel žalobe len vo vzťahu k nároku žalobcu o zaplatenie sumy 835,79 eura, a aj to
len z časti, keď zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 398,97 eura. Vychádzal pri tom z nákladov
spojených s prevádzkou nehnuteľností, ktoré žalovaná vynaložila. Tieto náklady predstavovali sumu

873,63eura,pričompolovicapredstavuje436,82eura.Žalovanátedamalaodrátaťzpodielukúpnejceny
žalobcu okrem sumy 6.000 eur (ktorú uhradila dcére) aj podiel nákladov žalobcu na prevádzku domu
vo výške 436,82 eura, čím by kúpna cena žalobcu predstavovala 17.663,18 eura, a nie sumu 17.264,21
eura, ktorá bola žalobcovi vyplatená. Rozdiel týchto dvoch súm potom predstavuje 398,97 eura a túto
sumu zaviazal súd žalovanú zaplatiť žalobcovi. Výdavky na pohreb v sume 990 eur a za vyrytie písma
v sume 40 eur súd do celkových nákladov spojených s prevádzkou nehnuteľností nezapočítal, pretože

tieto uhradila dcéra žalovanej.

3. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. V časti o zaplatenie sumy 79,21 eura súd žalobu zamietol z
toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, za akým účelom dal žalovanej sumu 400 eur. Žalobca tvrdil, že
peniazmi mali byť pokryté prevádzkové náklady, a žalovaná uviedla, že žalobca si pri vypratávaní bytu

po nebohom otcovi zobral množstvo hodnotnejších hnuteľných vecí, ako krištáľové súpravy, porcelán a
nábytok, a práve z toho dôvodu jej odovzdal sumu 400 eur, čo potvrdil aj svedok A. H..

4. Vo vzťahu k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 827,44 eura súd žalobu zamietol,
pretože žalobca nepreukázal nárok žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca vedel o tom, kedy bola

uzatvorená kúpna zmluva a kedy žalovaná celú kúpnu cenu prevzala. Prvýkrát sa domáhal vyplatenia
svojho podielu z kúpnej ceny až 07.05.2015, čo vyplýva z mailovej komunikáciou strán sporu. Zároveň
žiadna právna skutočnosť žalovanej neukladala povinnosť, aby ihneď po podpise kúpnej zmluvy a
prevzatí kúpnej ceny podiel žalobcovi vyplatila. Z tohto dôvodu nie je možné presne stanoviť, že sa
žalovaná dostala do omeškania s vyplatením kúpnej ceny presne za žalobcom nárokované obdobie,

z ktorého vypočítal úrok z omeškania, a navyše nepreukázal, ktorý deň kúpnu cenu dostal. Keďže
nepreukázal, kedy mu bola suma 17.264,21 eura vyplatená, a ani v splnomocnení zo dňa 22.07.2014
nebolo uvedené, dokedy mu má žalovaná kúpnu cenu vyplatiť, súd považoval tento nárok žalobcu za
nedôvodný. Žalovaná preukázala, že dňa 13.05.2015 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne začala
komunikovaťsprávnymzástupcomžalobcu.Zároveňhožiadala,abyuviedolčísloúčtužalobcu,naktoré

sa mali finančné prostriedky poslať. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu číslo účtu neposkytol
a opakovane žiadal iba predloženie rôznych dokladov, ktoré mu už boli zaslané dňa 13.05.2015. Až z
komunikácie medzi právnymi zástupcami žalovaná preukázala, že dňa 18.06.2015 jej napokon oznámil
číslo účtu svojej manželky, na ktorý žiadal poukázať finančné prostriedky.

5. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca mal v konaní
úspech iba pomerný, a to v percentuálnom vyčíslení 54 %. Úspech žalobcu (398,97 eur) predstavuje
22,90 %, po zaokrúhlení 23 % a neúspech 77 % (100 % - 23 %, t. j. 1.742,44 eura - 398,97 eura =
1.343,47 eura); od neúspechu 77 % bol odpočítaný úspech 23 %, výsledok čoho je 54 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania odvolanie žalobca,
ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že udelením plnej moci došlo k naplneniu všetkých náležitostí príkaznej zmluvy,
ako to má na zreteli ustanovenie § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Povinnosťou žalovanej bolo
previesť na neho všetok úžitok z vykonaného príkazu, v konkrétnom prípade finančné prostriedky, ktoré

prevzala titulom kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudli ako podieloví spoluvlastníci
titulom osvedčenia o dedičstve. Žalovaná mala previesť úžitok bezodkladne a nie až na jeho výzvu,
čím sa dostala do omeškania, a to konkrétne od 15.08.2014 do 06.07.2015, kedy mu uhradila sumu
17.264,21 eura. Deň úhrady sumy 17.264,21 eura nebol medzi stranami sporu sporný. Namietal, že
žalovaná nebola oprávnená vyplatiť Silvii Hajdúovej sumu 6.000 eur, bola povinná vydať mu celý úžitok

získanýzpredajanehnuteľností.LenonmalzáväzokvočiR.P.zaplatiťjejsumu6.000eur,aniežalovaná
v jeho mene. V zmysle príkaznej zmluvy nebola žalovaná oprávnená odpočítať si z jeho podielu kúpnej
ceny prevádzkové náklady vo výške 835,79 eura. Tieto mali najskôr činiť sumu 1.671,58 eura, avšak
podľa dokladov bola na úhradu prevádzkových nákladov na byt v skutočnosti použitá len suma vo výške641,58 eura. Žalovaná si chcela titulom prevádzkových nákladov započítať aj výdavky uhradené jej
dcérou R. P., ako pohrebné náklady vo výške 990 eur a náklady na vyrytie písma vo výške 40 eur.
Tieto však už boli zohľadnené v dedičskom konaní, ako vyplýva aj z osvedčenia o dedičstve č.k. SD

538/2013-31, Dnot 221/2013. Nemal dôvod, aby žalovanej venoval sumu 400 eur bez akéhokoľvek
dôvodu.Tietofinančnéprostriedkyžalovanejposkytoltitulompolovicesumyprevádzkovýchnákladov,na
ktorých sa mal ako podielový spoluvlastník podieľať. Poukázal na emailovú správu zo dňa 20.05.2014,
v ktorej žalovaná uviedla, že potrebuje doriešiť financovanie bytu, pretože už nie je schopná uhrádzať
náklady. Sama žalovaná sa na pojednávaní dňa 25.01.2017 vyjadrila, že sumu 400 eur použila na

vyplatenie pôžičky, ktorú si vzala na vyplatenie splatného nájomného za byt. Evidentne teda sumu 400
eur použila na prevádzkové náklady bytu, ktoré chcela neskôr od neho opätovne preplatiť.

7. Proti rozhodnutiu v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná. Namietala
súdom priznaný úspech žalobcu v rozsahu 54 %, keď žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.742,44
eura, pričom súd mu priznal 398,97 eura. Matematickým výpočtom predstavuje priznaná suma 23 %,

teda úspech žalobcu je len 23 % a nie 54 %. Ona mala úspech v rozsahu 77 %, teda nie je dôvod, aby
žalobcovi vyplatila náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že žalobca svoje odvolanie postavil na
skutočnostiach a tvrdeniach, ktoré nie sú predmetom sporu. Predmetom žaloby nie je zaplatenie 6.000

eur, ktoré vyplatila z kúpnej ceny za predaj nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve dcére R. P..
Počas celého rozsiahleho mimosúdneho riešenia veci a ani v priebehu konania žalobca nenamietal
zaplatenie sumy 6.000 eur jej dcére. Predmetom mimosúdnych rokovaní bola predovšetkým výška
prevádzkových nákladov súvisiacich s nehnuteľnosťami, ktoré mala v podielovom spoluvlastníctve
so žalobcom, a ktoré až do predaja nehnuteľností platila sama. Je pravda, že žalobca ich výšku

namietal, avšak hodnovernými dokladmi, ktoré boli zaslané jeho právnemu zástupcovi, výšku nákladov
preukázala. Žalobca aj napriek tomu podal žalobu a žiadal uhradiť sumu 1.742,44 eura s príslušenstvom.
Čo sa týka úkonov súvisiacich s prevodom nehnuteľností, žalobca sa nemohol osobne zúčastniť podpisu
kúpnej zmluvy, preto ju písomne splnomocnil, pričom išlo o klasické zastupovanie medzi občanmi v
zmysle Občianskeho zákonníka, a nie o príkaznú zmluvu v zmysle § 727 Občianskeho zákonníka.

Žalobca sa vôbec nezaujímal o to, či nehnuteľnosti boli predané a či prevzala kúpnu cenu. Práve ona
iniciovala osobné stretnutie so žalobcom dňa 25.10.2014, kedy mu chcela odovzdať jeho podiel z kúpnej
ceny, čo odmietol a odmietol si prevziať aj doklady ohľadne úhrady prevádzkových nákladov. Prvýkrát ju
vyzval na úhradu výťažku z predaja nehnuteľnosti cestou právneho zástupcu listom zo dňa 12.05.2015,
na čo ona ihneď reagovala a žiadala o zaslanie čísla účtu, na ktorý mali byť finančné prostriedky

poukázané. Žalobca však číslo účtu oznámil až dňa 25.06.2015 na opakované žiadosti jej právnej
zástupkyne. Proti rozsudku podala odvolanie len v časti trov konania a je ochotná uhradiť žalobcovi
súdom priznanú sumu 398,97 eura.

9. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca uviedol, že výpočet trov konania súdom je správny,

avšak vzhľadom na to, že v zamietajúcej časti, vrátane nepriznanej náhrady trov konania podal proti
rozsudku odvolanie, navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil, žalobe vyhovel a
zaviazalžalovanúnanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Vovyjadreníkvyjadreniužalovanejuviedol,
že žalovaná svojvoľne bez jeho vedomia nakladala s finančnými prostriedkami, hoci si bola vedomá
toho, že finančné prostriedky vo výške 24.100 eur patria jemu a sú jeho výlučným vlastníctvom. Nie je

pravdou, že by odvolanie bolo postavené na skutočnostiach a tvrdeniach, ktoré nie sú predmetom sporu.
Predmetom sporu bola suma vo výške 1.742,44 eura s príslušenstvom, pričom skutočnosti obsiahnuté
v odvolaní objasňujú genézu vývoja dlžnej sumy. Ďalej poukázal aj na rozpor v odôvodnení rozsudku
v bode 10. a 27. odôvodnenia, keď súd v bode 27. duplicitne započítal náklady realitnej kancelárie za
sprostredkovanie predaja nehnuteľností.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal vec viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným

vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, týkajúcom sa zaplatenia sumy 906,65 eura s
príslušenstvom (79,21 eura a 827,44 eura) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a vo
výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, týkajúcom sa zaplatenia sumy 436,82 eura, ktorá predstavuje rozdielmedzi žalobcom uplatnenou sumou 835,79 eura a súdom priznanou sumou 398,97 eura, ako aj vo
výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

11. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Je zrejmé, že žalobca splnomocnil žalovanú, aby ho zastupovala pri všetkých
právnych úkonoch spojených s predajom nehnuteľností, ktoré strany sporu nadobudli v dedičskom
konaní po neb. Tiborovi Dibusovi, každý v podiele 1/2-ice. Žalovaná konajúc v zmysle plnej moci

uzatvorila dňa 28.07.2014 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj daných nehnuteľností za kúpnu
cenu 50.000 eur, pričom časť z kúpnej ceny vo výške 1.800 eur bola odmena realitnej kancelárie za
sprostredkovanie predaja. Žalovaná z kúpnej ceny, ktorú obdržala z predaja nehnuteľností, vyplatila
žalobcovi dňa 06.07.2015 sumu 17.264,21 eura. Vychádzala pri tom z kúpnej ceny 50.000 eur, od
ktorej odpočítala odmenu realitnej kancelárie 1.800 eur, takže konečná suma predstavovala 48.200 eur.
Podiel žalobcu na kúpnej cene v 1/2-ici teda činil 24.100 eur. Z tejto sumy však žalovaná odrátala sumu

6.000 eur, ktorú vyplatila svojej dcére Silvii Hajdúovej, pretože žalobca sa v osvedčení o dedičstve č.
k. 8D/538/2013-31 zaviazal jej túto sumu zaplatiť do 30.06.2015, čo dobrovoľne neurobil. Rovnako si
odrátala polovicu prevádzkových nákladov, ktoré podľa jej tvrdenia na nehnuteľnosti vynaložila, t. j. sumu
835,79 eura (24.100 eur - 6.000 eur - 835,79 eura = 17.264,21 eura). S uvedeným postupom žalobca
nesúhlasil a namietal, že udelením plnej moci došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy v zmysle § 727

Občianskeho zákonníka, a preto mu žalovaná mala vydať bezodkladne celú kúpnu cenu zodpovedajúcu
jeho spoluvlastníckemu podielu. Žalobca sa preto žalobou podanou na súd dňa 16.11.2015 domáhal
zaplatenia sumy 1.742,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 915 eur
od 07.07.2015 do zaplatenia. Žalovaná istina predstavovala súčet troch súm (835,79, eura, 79,21 eura
a 827,44 eura). Sumu 835,79 eura požadoval z dôvodu, že žalovaná si ju bez právneho dôvodu z

jeho podielu kúpnej ceny titulom polovice prevádzkových nákladov na nehnuteľnosti, ale podľa neho
prevádzkové náklady predstavovali len 641,58 eura, a preto sa mal na ich úhrade podieľať zaplatením
polovice z tejto sumy, čo je 320,79 eura. On jej však už v roku 2014 dal na úhradu prevádzkových
nákladov sumu 400 eur, z čoho potom vyplýva, že mu mala vrátiť rozdiel týchto dvoch súm, teda 79,21
eura. Tretiu žalobcom požadovanú sumu 827,44 eura tvorili úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo

sumy 18.100 eur, ktorú mala žalovaná žalobcovi vyplatiť, a to za obdobie od 15.08.2014 do 05.07.2015.

12. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal vzťahom medzi stranami sporu, ktorý medzi
nimi vznikol tým, že žalobca splnomocnil žalovanú na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch
spojených s predajom nehnuteľností. Žalobca tvrdil že išlo o príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl.

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú
vec alebo vykoná inú činnosť; takáto zmluva umožňuje príkazníkovi príkazcu zastupovať. Príkazná
zmluva úzko súvisí s právnym inštitútom plnomocenstva (§ 31 Občianskeho zákonníka ), no rozdiel
je v tom, že plnomocenstvo je takým právnym úkonom, ktorý sám o osebe zmluvu nenahrádza.
Splnomocniteľ ním prejavuje vôľu, aby splnomocnenec robil v jeho mene právne úkony a oprávňuje

splnomocnenca k určitému konaniu. Týmto jednostranným právnym úkonom dáva splnomocniteľ tretím
osobám najavo, že splnomocnenec je oprávnený zastupovať ho v rozsahu uvedenom v plnomocenstve.
Splnomocnenec robí na základe plnomocenstva právne úkony v mene splnomocniteľa, nie vo vlastnom
mene. Ustanovenie § 724 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa žalobca odvolával, je len všeobecným
ustanovením upravujúcim príkaznú zmluvu. Osobitným druhom príkaznej zmluvy v prípade obstarania

predaja veci je zmluva o obstaraní predaja veci (§ 737 Občianskeho zákonníka), ktorá vyžaduje
písomnú formu (§ 738 Občianskeho zákonníka). Na základe zmluvy o obstaraní predaja veci sa
obstarávateľ (komisionár) zaväzuje objednávateľovi (komitentovi), že obstará predaj veci, ktorá mu bola
zverená objednávateľom, t. j. uzavrie s treťou osobou kúpnu zmluvu, a to vo vlastnom mene na účet
objednávateľa. V tomto prípade však žalovaná pri uzatváraní kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi

nekonala vo vlastnom mene, ale konala v mene splnomocniteľa - žalobcu, ktorý bol predávajúcim.
Aj z čl. X. kúpnej zmluvy je zrejmé, že predávajúci (žalobca) splnomocnil svoju sestru (žalovanú),
aby ho zastupovala pri všetkých právnych úkonoch spojených s prevodom vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam.

13. Z plnomocenstva udeleného žalobcom žalovanej nevyplýva, že by si strany sporu dohodli
časový horizont vyplatenia peňazí žalovanou žalobcovi. Žalovaná sa tak nemohla dostať s plnením do
omeškania tak, ako sa žalobca domnieva, a to z dôvodu, že nekonala na základe príkaznej zmluvy.
Rovnako žalobca sa mohol zaujímať, v akom štádiu je predaj nehnuteľností, a mohol sa domáhaťvyplatenia svojho podielu z kúpnej ceny. Žalovaná sa mohla dostať s plnením do omeškania len v
prípade,akbyjužalobcavyzvalnaplnenienazákladeustanovenia§563Občianskehozákonníka,podľa
ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,

je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Strany sporu sa snažili
vyriešiť vec mimosúdne a v zastúpení svojich právnych zástupcov spolu komunikovali aj písomne.
Žalobca žalovanú vyzval listom dňa 07.05.2015 na zaplatenie dlžnej sumy 24.100 eur do 15.05.2015.
Žalovaná v reakcii na jeho výzvu žiadala o oznámenie čísla účtu, na ktorý chcela peniaze poukázať (list
zo dňa 13.05.2015, 18.06.2015). Z mailovej komunikácie vyplýva, že právny zástupca oznámil číslo účtu

svojho klienta (žalobcu) až v mesiaci jún 2015 bez uvedenia času, dokedy má žalovaná plniť. Peniaze
boli žalobcovi podľa jeho vyjadrenia poukázané dňa 06.07.2015. Keďže žalovaná spolu so zaslaním
čísla účtu nebola žalobcom vyzvaná, dokedy má plniť, žalobca nepreukázal moment, kedy sa žalovaná
mala dostať s plnením do omeškania. Odvolací súd preto urobil záver, že súd prvej inštancie správne
žalobu v časti na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 827,44 eura zamietol.

14.Rovnakosprávnesúdzamietolžalobuvčastiozaplateniesumy79,21eura.Odvolacísúdsastotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nemal za preukázané, že by žalobca vopred poskytol žalovanej
sumu 400 eur za účelom hradenia prevádzkových nákladov. Nebolo sporné, že túto sumu žalovaná
dostala, ale medzi stranami bolo sporné, z akého dôvodu ich mala vyplatené; žalobca tvrdil, že to
vyplatil na prevádzkové náklady, zatiaľ čo žalovaná uvádzala, že v podstate šlo o vyplatenie podiele

za hodnotnejšie hnuteľné veci, ktoré si žalobca z nehnuteľnosti vzal. Žalobca sa svoje tvrdenia snažil
podporiť tým, že v odvolaní poukázal na mailovú komunikáciu zo dňa 20.05.2014, v ktorej žalovaná
uvádzala, že nie je schopná sama uhrádzať náklady spojené s prevádzkou bytu. Táto komunikácia
však jednoznačne nepreukazuje, že sumu 400 eur žalobca dal žalovanej na prevádzkové náklady bytu.
Tieto, ako uviedol jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 24.10.2016, žalobca vyplatil žalovanej ešte

v mesiaci február 2014, teda pred spomínanou mailovou komunikáciou. Ani skutočnosť, že žalovaná
použila peniaze na vyplatenie pôžičky, nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že jej peniaze dal práve na
prevádzkové účely. Stranu, ktorá v spore niečo tvrdí, zaťažuje dôkazné bremeno, ktoré žalobca v tomto
prípade neuniesol, pretože ničím nepreukázal, že pri odovzdaní sumy 400 eur prejavil vôľu odovzdať
žalovanej peniaze na úhradu prevádzkových nákladov. Okolnosti zrejmé zo spisu nasvedčujú záveru

súdu prvej inštancie o tom, že išlo o vyplatenie podielu za hnuteľné veci, ktoré si vzal.

15. Žalobca v odvolaní namietal aj výšku nákladov vynaložených na prevádzku nehnuteľností vo
výške 835,79 eura, ktoré si žalovaná pri vyplatení jeho podielu kúpnej ceny odrátala. Podľa žalovanej
tieto náklady predstavovali polovicu prevádzkových nákladov, ktoré jej v súvislosti s nehnuteľnosťami

vznikli, preto mala za to, že na úhrade polovice z nich by sa mal podieľať aj žalobca ako podielový
spoluvlastník nehnuteľností. Súd však neuznal všetky náklady na prevádzku nehnuteľností tak, ako ich
žalovaná vyčíslila. Znížil ich o výdavky, ktoré boli spojené s obstaraním pohrebu v sume 990 eur a s
vyrytím písma v sume 40 eur. Po odpočítaní týchto dvoch súm ustálil, že výdavky spojené s prevádzkou
nehnuteľností predstavovali 873,63 eura (907,91 eura - preplatok 34,28 eura). Žalobca sa teda mal

podieľať na ich úhrade sumou 436,82 eura a nie sumou 835,79 eura. Vychádzajúc z rozdielu týchto
dvoch súm súd žalobcovi priznal sumu 398,97 eura. Odvolací súd však konštatoval, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že výdavky spojené s prevádzkou bytu boli vo výške
641,58 eura. Nie je zrejmé, z čoho žalobca pri ich vyčíslení vychádzal. Súd nedal odpoveď na to, prečo
vychádzal z tvrdení žalovanej o výdavkoch, a nie z tvrdení žalobcu o ním udávanej výške výdavkov.

16. V tejto časti je podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľný. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v zamietajúcej časti o zaplatenie 436,82 eura
dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento
rozsudok v zamietajúcej časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy 436,82 eura podľa § 389 ods. 1 písm. b) a

§ 391 ods. 2 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej
inštancie vec v tejto časti znovu prejedná a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP) a v novom rozhodnutí zdôvodní, prečo vychádzal pri započítaní výdavkov z tvrdení žalovanej
a ako sa vysporiadal s tvrdeniami žalobcu o výdavkoch. V tomto smere odvolací súd poznamenáva,
že nie je dôvod na započítanie nákladov na obstaranie pohrebu v sume 990 eur a vyrytie písma, a

pokiaľ to súd považoval za právne významné, potom to bolo potrebné z právneho hľadiska dostatočne
odôvodniť. Svoje nové rozhodnutie súd odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a
prekúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP).17. Knámietkamžalobcuonemožnostizapočítaniasumy6.000eurodvolacísúduvádza,žetátosuma
nebolapredmetomžalobyapretojebezpredmetnésaňouzaoberaťvrámciodvolaciehokonanie.Keďže
žalobca si podanou žalobou tento nárok neuplatnil, započítanie uvedenej sumy zo strany žalovanej

fakticky akceptoval.

18. Vo vzťahu k príslušenstvu, ktoré si žalobca žalobou uplatňoval (úrok z omeškania 5,05 % ročne
zo sumy 915 eur od 07.07.2015 do zaplatenia), odvolací súd dospel k tomu, že táto časť nároku bola
obsiahnutá v zamietajúcej časti výroku rozsudku a pre absenciu dôvodov odvolania (ktorými je odvolací

súd viazaný § 380 ods. 1 CSP) vo vzťahu k tomuto príslušenstvu, nadobudol rozsudok v zamietajúcej
časti týkajúcej sa daného úroku z omeškania právoplatnosť.

19. K odvolaniu žalovanej voči výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
nesprávne priznal žalobcovi úspech v spore v rozsahu 54 %. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia
sumy 1.742,22 eura s príslušenstvom a úspešný bol len v časti sumy 398,97 eura, nemohol jeho úspech

v spore predstavovať 54 %. Väčší úspech v spore mala nesporne žalovaná. Vo všeobecnosti platí, že o
náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany v spore. Ak bol úspech strany
v spore len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Mieru úspechu súd musí vyjadriť ako rozdiel medzi úspechom
a neúspechom. V tomto ohľade bolo odvolanie žalovanej opodstatnené. V novom rozhodnutí vo veci

samej súd prvej inštancie rozhodne nanovo aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§
396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).