Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoSr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317205669
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317205669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XX, zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti
žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 357 24
803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č. k. 21Csr/1/2017-58 zo dňa 13.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 13208/16
zo dňa 10.04.2017 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadením pri Asociácii pre arbitráž, so
sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, konajúcim prostredníctvom rozhodcu N.. I. C.. Žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovanému uloží

povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 331,50 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 45 ods. 1 psím. g), i), j) a l); § 46 ods. 1
zákona č. 335/2014 Z.z. o rozhodcovskom konaní; § 2 písm. a), b); § 3 ods. 1, 2; § 4 ods. 1, 2, 5 zákona
č. 258/2001 Z.z.; § 3 ods. 1; § 39; § 52 ods. 1 až 4; § 53 ods. 1 až 3, 6 Občianskeho zákonníka; § 3
ods. 3; § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, aplikujúc Smernicu Rady 93/13/EHS

z 05.04.1993 odôvodnil nasledovné.

3. Žalobca v danej veci podal na súd dňa 09.05.2017 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol jeho právnemu zástupcovi doručený dňa 04.05.2017. Konštatoval, že žalobca podal na súd žalobu
v lehote podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Žiadal zrušiť rozhodcovský
rozsudok podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. g), i), j) a l) zák. č. 335/2014 Z.z., preto súd skúmal,
či rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní správne zistil skutkový stav, či správne vyhodnotil

predložené dôkazy, vykonal navrhované dôkazy alebo umožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a či
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu; ďalej či rozhodcovský súd rozhodol v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto
porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a či rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie,ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom
a či rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe takto
vykonaného dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť.

4. Ďalej bolo konštatované, že pre vydanie sporného rozhodcovského rozsudku je rozhodujúcim
podkladom zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.07.2004. Na základe tejto zmluvy právny
predchodca žalovaného poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca 24.000 Sk
(796,65 eur), ktorý bol navýšený postupne na 33.000 Sk a dňa 18.09.2006 na 36.000 Sk (1194,98 eur),

s minimálnou mesačnou splátkou 1000 Sk (33,19 eur). V zmluve nebola uvedená ani výška ročnej
úrokovej sadzby, ani RPMN. Predmetný zmluvný vzťah súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľský.
Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j. spotrebiteľa
- žalobcu aj v rozhodcovskom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté v rámci
spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.

5. Prvoinštančný súd skonštatoval, že v predmetnom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva,
že zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je
vyššie uvedené podľa § 4 ods. 2 písm. g) z. č. 258/2001 Z.z., a to údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov. Údaj o sadzbe RPMN v zmluve predstavuje pre spotrebiteľa najdôležitejší údaj, ktorý mu
umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov, pretože predstavuje

celkové náklady spojené s úverom. Vzhľadom na uvedené sa predmetný spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o vydaní a používaní Pôžičkovej karty T. I.. V predloženej
zmluve dokonca nie je uvedená ani žiadna ročná úroková sadzba, preto veriteľ nemôže od spotrebiteľa
v tomto prípade požadovať žiadne úroky (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.).

6. V konaní pred rozhodcovským súdom bola terajším žalobcom vznesená námietka premlčania.
V tomto prípade pri posudzovaní premlčania mal súd povinnosť postupovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady,
že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba

štvorročná.

7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že aj keď žalovaný podpísal Dohodu o uznaní záväzku, túto
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Touto Dohodou došlo k uznaniu premlčaného dlhu.
Len samotná citácia v bode 2 v poslednej vete, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní

dlhu a jeho následkoch je nedostatočná, neurčitá a nezrozumiteľná. Do úvahy sa berie priemerná
zdatnosť spotrebiteľa a v tomto prípade z výpovede žalobcu na pojednávaní bolo zistené, že tento
ani nevedel čo podpisuje. Súd mal za to, že žalobca si myslel, že podpisuje splácanie svojho dlhu
v splátkach a nerozumie pojmom uznanie dlhu, premlčanie, rozhodcovská zmluva, pričom mu to
žalobcom ani nebolo vysvetlené. Uvedená dohoda bola vopred predpripravená žalovaným formou

predtlače a žalovaný si osobitne nevyjednal jej podmienky a nemal možnosť jej obsah podstatným
spôsobom ovplyvniť. Ide o typické formulované ošetrovanie vzniknutého stavu, kedy sa na podpis
spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania
dlhu. Túto dohodu vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto
zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne

riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Zdôraznil, že právny vzťah, ktorý existuje medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda
na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú
na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V prejednávanom prípade pri

uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože

obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne
riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa), boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo
vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumneočakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktiky
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska sa preto javí
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika, neplatná.

Preto povinnosťou rozhodcovského súdu v zmysle vyššie uvedeného bolo neprihliadať na túto Dohodu.

8. V predmetnej veci prvoinštančný súd mal preukázané, že sporným rozhodcovským rozsudkom bol
žalobca zaviazaný na plnenie, pričom rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní nesprávne zistil
skutkovýstav,nesprávnevyhodnotilpredloženédôkazyatotopochybeniemalovplyvnavýsledoksporu,

tiežžerozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský rozsudok
zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré je svojou povahou právom nedovolené a ktoré odporuje dobrým
mravom, tiež zistil, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
45 ods. 1 písm. g), i), j) a l) Zák. č. 335/2014 Z.z.). Preto súd prvej inštancie sporný rozhodcovský
rozsudok zrušil.

9. V závere súd prvej inštancie poukázal na ust. § 47 ods. 2, 3 zákona č. 335/2014 Z.z. s tým, že konanie
pokračuje pred Stálym rozhodcovským súdom, ktorý je viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.

10.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilust.§255vspojenís§262ods.1CSPavkonaníplneúspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu proti v konaní neúspešnému žalovanému. O
výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

11. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške

331,50 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odôvodnil ust. § 2 ods. 2; § 4 ods. 2 písm.
u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov majúc za to, že
žalobca bol od poplatku oslobodený a jeho žalobe bolo vyhovené. Výšku súdneho poplatku stanovil
podľa Položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov.

12. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie
dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa odvolateľa neboli splnené podmienky na
zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Podľa § 1 ods. 3 a § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v čase uzavretia zmluvy o vydaní a použití „pôžičkovej karty T. zo dňa 23.07.2004 nebolo

možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, lebo nebolo zrejmé, aké výbery a prevody bude
dlžník vykonávať. Preto je predmetný úver vylúčený spod úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch,
to znamená, nemožno naň aplikovať ustanovenia daného zákona, a teda ani ust. § 4 predmetného
zákona. Nie je preto možné súhlasiť s právnym posúdením súdu, že poskytnutý úver je treba považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny
a stotožňuje sa v celom rozsahu s jeho argumentáciou. Poukázal na uznesenie NS SR zo 16.01.2013,
sp. zn. 6MCdo/9/12, kde bolo zdôraznené rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" v
spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,

jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov v realite praktického života, a
teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov

zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v
tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať
žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania.

14. K replike žalobcu sa žalovaný už nevyjadril.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.10.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie

je dôvodné.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie
správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP konštatuje, že súd prvej
inštancie správne vyhodnotil zákonné podmienky, pre ktoré zrušil rozhodcovský rozsudok, keďže ním

nebol riadne zistený skutkový stav a bol vydaný v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, čo malo vplyv na výsledok sporu. Správne bolo
konštatované, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré je svojou povahou
právom nedovolené a ktoré odporuje dobrým mravom. Zrušený rozhodcovský rozsudok vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci, preto bol správne súdom prvej inštancie zrušený postupom
podľa § 45 ods. 1 psím. g), i), j) a l) zákona č. 335/2014 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

17. Ak odvolateľ v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci však odvolací
súd nezistil, aby súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Je možné jednoznačne konštatovať,
že aj podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené podmienky vyplývajúce z citovanej právnej úpravy, aby
súd žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel. Nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa,

že predmetnú spotrebiteľskú zmluvu uzavretú žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nie je
možné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú a poskytnúť žalobcovi ochranu ako spotrebiteľovi.

18. Rovnako je nedôvodná odvolacia námietka týkajúca sa tvrdenia, že žalobca svoj dlh 3 x uznal.
Súd prvej inštancie v bode 17 svojho rozsudku podrobne rozviedol, prečo vyhodnotil dohodu o uznaní

záväzku ako nekalú obchodnú praktiku a preto neplatnú, s čím sa odvolací súd jednoznačne stotožňuje.
Rovnako nebolo správne, keď rozhodcovský súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným
ako neúčinnú.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že už skutočnosť, že žalobcovi bola 3 x predložená

dohoda o uznaní dlhu, ktorú mal podľa žalovaného právo odmietnuť, potvrdzuje nekalosť obchodnej
praktiky vo vzťahu k spotrebiteľovi a ešte za situácie, keď tento sa domnieva, že je mu iba umožnené
dlh splácať v splátkach bez toho, aby mu bolo riadne vysvetlené, že dohodou o uznaní dlhu sa mení
jeho situácia, a to v jeho neprospech. Nebolo preukázané, aby žalobca ako spotrebiteľ bol o následkoch
uzavretia dohody o uznaní dlhu riadne oboznámený.

20. Rovnako je nutné uviesť, že ust. § 110 ods. 1 OZ nerozlišuje, či dlžník právo písomne uznal čo do
dôvodu a výšky pred uplynutím premlčacej doby alebo až po uplynutí premlčacej doby. Takéto rozlíšenie
je však uvedené v ust. § 558 OZ, v zmysle ktorého predpoklad, že dlh v čase uznania dlhu trval platí
len v tom prípade, ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Z toho vyplýva, že možno uznať aj už

premlčaný dlh, avšak predpokladať, že dlh v čase uznania trval možno len za stavu, že ten, kto dlh uznal
vedel o jeho premlčaní. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 25.09.2014, sp. zn. 16Co/256/2014.

21. Odvolací súd ešte uvádza, že Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/1/2012 uviedol, že princíp

„vigilantibus iura scripta sunt“, čo znamená, že právo patrí bdelým, v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Aj
odvolací súd má za to, že rozhodcovským rozsudkom zo dňa 10.04.2017 nebolo náležite rozhodnuté z
dôvodu neposkytnutia spotrebiteľovi príslušnej ochrany jeho práv, vychádzajúc z nesprávneho právneho
posúdenia veci rozhodcovským súdom.

22. Prvoinštančný súd tiež uvádza, že ak odvolateľ poukazoval na rozhodnutia tak okresného, ako
aj krajských súdov vo svojom odvolaní, závery v nich uvedené nemôžu mať žiaden vplyv na zmenu
napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie vo svojom rozsudku nevyhodnotil rozhodcovskúzmluvu za neplatnú, ale rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok pre iné dôvody, a to pre neposkytnutie
náležitej ochrany spotrebiteľovi.

23. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania a aj výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,50 eur. Odvolací súd
sa plne stotožňuje aj s odôvodnením rozsudku súdu rpvej inštancie uvedených výrokov v súlade s §
387 ods. 2 CSP.

24. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému. O

výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, a to uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).