Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209412
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317209412.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 811 02 Bratislava, IČO: 313 408 90, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
503 613 68 proti žalovanému: O. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXXX/XX, XXX XX A. v právnej veci o
zaplatenie sumy 883,70 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 492,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 492,81 eur od 13.11.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 11,54%
s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 25.10.2017 podal na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 883,70 eur, úroky vo výške 109,63 eur, úroky vo výške 705,91 eur,

úroky zo zostatku nesplatenej istiny t. j. zo sumy 883,70 eur vo výške 25,50 % ročne zo sumy 883,70
eur od 08.06.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 883,70 eur od
08.06.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 29,32 eur a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcu Poštová
banka, a. s. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky boli a Obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol

pohľadávku voči žalovanému titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX.

Na základe zmluvy poskytol veriteľ /Poštová banka, a. s./ žalovanému úver vo výške 1.000,- eur.
Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere,
pričom výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok z úveru je zrejmá z
predpisu splátok.

V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, žalobca v zmysle § 565 ods. 9 v spojení s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru neuhradil žalobcovi dlžnú pohľadávku.Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku, je zmluva
o úvere uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovanému tiež vznikla
povinnosťzaplatiťzaposkytnutýúverúroky,pričomúrokovásadzbajevzmluvedojednanávovýške25,5

% ročne. V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú
istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Žalobca si tiež uplatňuje zákonné úroky z omeškania a
príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov v zmysle sadzobníka. Dátum začatia úročenia je daný
dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 7.6.2017, nakoľko do času
7.6.2017 sú úroky aj zmluvnú aj sankčné vyčíslené. Výška dlžných poplatkov je 29,32 eur a je podrobne

špecifikovaná v Aktuálnom stave úveru.

2. Na preukázanie skutočností tvrdených v žalobe žalobca predložil listiny: Príloha k Zmluve o postúpení
pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluva o úvere - dostupná pôžička zo dňa 4.2.2013, pričom na zadnej
strane sú Obchodné podmienky pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva účinné
odXX.XX.XXXX,Obchodnépodmienkypreúver-dostupnápôžička,dostupnápôžička-šikovnárezerva

účinné U. XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky účinné od XX.X.XXXX, Aktuálny stav úveru
ku dňu 07.06.2017, Fotokópia nedoručenej obálky, Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX,
Podací hárok č. N. zo dňa podania X.XX.XXXX, Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru
zo dňa XX.XX.XXXX, Predpis splátok, Sadzobník poplatkov platný od X.X.XXXX. Zmluva o postúpení
pohľadávky č. T. zo dňa XX.XX.XXXX.

3. Vo vyjadrení k výzve zo dňa 20.7.2018 žalobca uviedol svoj názor, podľa ktorého zmluvu o úvere
v danom prípade nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko priamo takýto údaj nemusí obsahovať, ale postačí,
že sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere

spĺňa. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016, sp. zn. C-42/15
Home Credit Slovakia s. r. o. proti C. K., rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/39/2016 zo dňa
11.4.2017,uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/146/2017z22.2.2018anarozsudokKrajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/208/2017 zo dňa 30.11.2017. Tiež sa žalobca vyjadril k plynutiu
premlčacej doby na daný prípad s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

14Co/410/2017 zo dňa 27.03.2018, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol, že ust.
§ 5b zákona. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1
ods. 1 Ústavy SR.

Ďalejsažalobcavyjadrilk úrokovejsadzbe,ktorápredstavujecenu,ktorúmusídlžníkzaplatízapožičané

peniaze. Úrokové sadzby sú ovplyvnené najmä ponukou a dopytom po kapitáli ako aj celým radom
ďalších faktov, čo znamená, že zvýšenie dopytu pod tvojou spôsobí zvýšenie úrokových sadzieb.
Žalobca poukazuje na to, vyššia v platnom nariadení vlády č. 87/1995 Z z. zákonodarca jasne definoval
najvyššiuprípustnúvýškuodplaty,ktorúmožnoodspotrebiteľapožadovať,akjedvojnásobokpriemernej
RPMN bánk za predošlý kalendárny štvrťrok. Priemerná RPMN v čase uzavretia zmluvy o úvere bola

46,35 % ak teda pre posudzovaný prípad najvyššia prípustná výška odplaty je v 92,70 %, preto úroky vo
výške 25,5 % nemožno považovať za neprimerané vysoké, v rozpore s dobrými mravmi, pretože stále
nie je prekročená najvyššia prípustná výška odplaty.

4. Podľa ust. § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami,

poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré listiny
si žalovaný prevzal dňa 27.12.2018, pričom pred doručovaním súd vykonal úkony potrebné na zistenie
skutočného pobytu žalovaného podľa ust. § 116 ods. 1 CSP. Žalovaný sa v danej právnej veci nevyjadril,
skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a ani nerozporoval obsah listín predložených žalobcom.

5. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších noviel (ďalej
lenako„CSP“),skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujúzanesporné.

6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa a ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8.Vdanomprípadejepredmetomkonaniazaplateniesumy883,70eursprísl.Spoukazomkuvedenému
súd dňa 05.03.2019 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho

súdu od 29.01.2019 do 5.3.2019.

9. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, vyjadrením žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX s výstupom
z Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na internetovej stránke www.sme.sk a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Skutkový stav

10. Právny predchodca žalobcu ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere - dostupná
pôžička č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaný túto podpísal dňa XX.XX.XXXX a právny predchodca
žalobcu dňa X.X.XXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru dlžníkovi. Zmluva obsahuje tri časti.

V prvej časti sú identifikované zmluvné strany. Druhá časť je označená ako žiadosť o poskytnutie úveru
a žiadosť o zriadenie osobného účtu. Z tejto časti vyplýva, že žalovaný žiadal o úver 1200,- eur s
dobou splácania 5 rokov s čerpaním úveru v hotovosti a jeho splácaním tiež v hotovosti. Zároveň
žalovaný požiadal o poistenie schopnosti splácať úver a to základný súbor poistenia a tiež vyhlásil, že
spĺňa podmienky na vznik poistenia. Možnosť odmietnuť poistenie schopnosti splácať úver zo zmluvy

nevyplýva.

11. Tretia časť zmluvy je označená ako Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia. Z tejto časti vyplýva:
- výška úveru: 1.000,- eur
- výška mes. spl. 32,62 eur

- celk. výška nákl.: 841,73 eur
- dátum koneč. splatnosti: 9.2.2018
- dátum prvej platby do: 9.3.2013
- úrok. sadzba % p. a.: 25,50
- dátum ďalšej platby k: 9. dňu v mes.

- poistenie: základný súbor poistenia
- počet mes. splátok: 60
- priemer. RPMN trh %: 46,35
- RPMN banky v %: 32,34

Pod týmito údajmi veľmi malým písmom je uvedený údaj, že celková čiastka úveru predstavuje súčet
výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Ďalej z tohto odseku vyplýva, že Zmluvou o
úvere vzniká banke záväzok poskytnúť klientovi peňažné prostriedky, ak splní podmienky stanovené
bankou, do výšky uvedenej v zmluve. Poskytnutím prostriedkov zo zmluvy o úvere vzniká klientovi /
žalovanému/ záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a plniť ostatné povinnosti

v zmysle Obchodných podmienok pre úver - dostupná pôžička.

12. Z odseku 2 tejto časti zmluvy vyplýva, že právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička -
šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách

a informáciami o poistení podľa zákona č. 186/2009 Z. z.. Ďalej v tomto odseku klient svojim podpisom
vyhlasuje, že bol oboznámený s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička, ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste banky.

13. Podľa článku 2., bod. 2.1. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička klient navrhuje

uzavretie ZoÚ podľa ust. § 497 a nasl. ObZ. Na uzavretie ZoÚ nie je právny nárok. Ak banka odmietne
uzavretie ZoÚ s Klientom na základe overenia v príslušných databázach s cieľom posúdenia jeho
schopnosti splácať úver, informuje Klienta o výsledku tohto nahliadnutia a oznámi mu informácie o
použitej databáze.14. Podľa článku 4., bod. 4.1., Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička klient má povinnosť
platiť za poskytnutý úver banke úroky v zmysle aktuálneho Oznámenia. Údaj o výpočte ročnej

percentuálnej miery nákladov v zmysle ZoÚ obsahuje Oboznámenie a Formulár.

15. Podľa článku 5., bod. 5.3. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička splátky sú splatné
dňom uvedeným v ZoÚ, pričom platí, že sú splatené okamihom ich pripísania na účet banky. Klient
platí splátku v zmluvne dohodnutej výške. V prípade, ak Klient zašle sumu splátky presahujúcu zmluvnú

splátku bez toho, aby informoval banku a dohodol sa s ňou o skutočnostiach v zmysle bodu 6.1. týchto
OP, takéto konanie sa považuje za predplatenú splátku, a nie za čiastočné alebo úplne predčasné
splatenie.

16. Podľa článku 5., bod. 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička platby od Klienta
sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v

nasledujúcom poradí: [1] poplatky podľa Sadzobníka poplatkov [2] na úrok z omeškania [3] na úrok z
úveru [4] na splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči Klientovi sa platby Klienta
započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.

17.Podľačlánku6.,bod.6.2.ObchodnýchpodmienokpreúverdostupnápôžičkaakKlientjevomeškaní

s platením čo i len jednej Splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke nepravdivé údaje
alebo na majetok Klienta bol vyhlásený konkurz alebo exekúcia, alebo Klient zomrel, je banka oprávnená
požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

18. Podľa článku 6., bod. 6.4. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička v prípade, ak sa úver

stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2. OP, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru
zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od
dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči banke.

19. Podľa článku 6., bod. 6.5. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, klient je povinný

zaplatiť banke i príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov, spojené s upomínaním Klienta v
zmysle Sadzobníka poplatkov a nákladov banky vynaložených na úhrady poistného podľa čl. 11 OP.

20. Podľa Sadzobníka poplatkov Poštovej banky, a. s. platného od 1.1.2013 výška poplatku za
poskytnutie úveru v hotovosti je 29,87 eur, výška poplatku za splátku úveru v hotovosti je 0,76 eur,

výška poplatku za 1. Upomienku po omeškaní splátky je 9,96 eur, výška poplatku za 2. Upomienku
po omeškaní splátky je 24,90 eur, výška poplatku za výzvu na splatenie celého úveru s príslušenstvom
je 3,32 eur. Upozornenie pred Výzvou banky na splatenie celého úveru s príslušenstvom je poštovné
podľa tarify SP, a. s..

21. Podľa článku 3.2 Všeobecných obchodných podmienok banka doručuje písomnosti osobne,
kuriérskou službou, poštou alebo elektronickými komunikačnými prostriedkami na banke posledne
známu adresu klienta, pokiaľ sa banka a klient nedohodli inak

Podľa článku 3.4 Všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností v poštovom styku sa

písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň a v cudzine v siedmy deň po ich odoslaní, ak nie
je preukázaný skorší termín doručenia, a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo
zásielka sa vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti v poštovom
styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

22. Žalobca upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa XX.XX.XXXX oznámil
žalovanému, že ku dňu XX.XX.XXXX je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako
o 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 186,68 eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške
160,68 eur a poplatkov vo výške 26,00 eur a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15
kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň upozornil žalovaného, že v prípade, ak nedôjde k

úhrade tejto sumy, je banka oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným
v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o úvere a obchodných podmienok a žiadať od žalovaného
úhradu celej úverovej pohľadávky. Z podacieho hárka č. N. súd zistil, že táto výzva bola odoslaná
žalovanému dňa X.XX.XXXX poštovou prepravou doporučeným listom druhej triedy.23. Vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanému oznámil, že nakoľko
svojim konaním podstatne porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, ktoré tvoria

neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stáva sa jeho úverová pohľadávka k XX.XX.XXXX predčasne
splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy, ktorú banka evidovala k tomuto dňu, bola nasledujúca:
dlžná istina - 883,70 eur
úrok - 109,63 eur
poplatky za upomienky - 29,32 eur

poistné - 0 eur
Spolu dlžná suma bola 1.022,65 eur. Zároveň žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný si výzvu neprevzal, z kópie obálky vyplýva, že táto bola
uložená na pošte dňa 30.10.2014 a vrátená ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote dňa 18.11.2015.

24. Z aktuálneho stavu úveru žalovaného ku dňu 07.06.2017 vyplýva, že poskytnutá výška úveru bola

1.000,- eur, vyčerpaných bolo 1.000,- eur, splatených 116,30 eur, mimoriadne splatené 0,- eur, možnosť
čerpať 0,- eur, nedočerpané 0,- eur, celková istina 883,70 eur a čakajúce úhrady 0,- eur. Z tohto výpisu z
časti „Zaplatené splátky“ súd zistil, že žalovaný v období od 18.03.2013 do 10.07.2014 uhradil žalobcovi
spolu sumu 477,32 eur.

25. Z tejto listiny tiež súd zistil, že žalobca účtoval žalovanému poplatky a to
- za druhú upomienku na úverovom účte vo výške 24,90 eur, vznik pohľadávky dňa 21.8.2014
- popl. za upozornenie pred výzvou vo 1,10 eur, vznik pohľadávky dňa 08.10.2014
- za výzvu na splatenie úveru a príslušenstvom vo výške 3,32 eur, vznik pohľadávky dňa 27.10.2014
spolu vo výške 2932 eur, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje.

26. Z výpisu z kalkulačky pre výpočet RPMN vyplýva, že pri výške úveru 1.000,- eur, výške splátky 32,62
eur, dodatočnom náklade 29,87 eur poplatku za poskytnutie úveru v hotovosti a počte splátok 60, výška
RPMN bola 37,20%.

Právny stav

27. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len Obchodný zákonník alebo ObZ) touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),

zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky

v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa§503ods.2ObZaksaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach,súvdeňsplatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.28. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania

zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) Zákona na účely tohto zákona sa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom rozumie všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťvsúvislostisozmluvouospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

Podľa § 2 písm. i) Zákona na účely tohto zákona sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumie
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

29. Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania
zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak

opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci

skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

31. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“),
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka účinného v čase ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Posúdenie veci súdom

33. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým jenajčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že

takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.

34. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

35. Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere je daná dôvodnosť aplikácie a
použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou
ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, a teda ani do uvedeného dňa nie je v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka. Tento príkaz
zákonodarcu súd nemôže nerešpektovať a ani ho vo svojej rozhodovacej činnosti opomínať. Práve

pojem na prospech spotrebiteľa je pre súd určujúci pre aplikáciu konkrétnych ustanovení v právnom
poriadku, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka sú nepochybne výhodnejšie pre spotrebiteľa ako
ustanovenia Obchodného zákonníka.

36. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Súd
poukazuje, že aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na právne
vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka.

37. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda

o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania.Ochranaspotrebiteľasatýkanajmä formulárovýchzmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

38. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

39. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na

myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez
toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa

daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou
nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá
zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať exoffo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné
na tento účel.

40. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe
ktorej bol poskytnutá žalovanému úver vo výške 1.000,- eur, pričom veriteľ žalovanému reálne poskytol
sumu 970,13 eur, pretože sumu 29,87 eur si zaúčtoval na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v
hotovosti. Výklad pojmu celková výška úveru podal Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14 z 21.4.2016. V

zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi,
čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným
úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené

41. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 60 splátkach vo výške á 32,62 eur mesačne, v ktorej splátke je
zahrnutá platba mesačného poistného. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 477,32 eur, pričom posledná

platba bola zo strany žalovaného učinená dňa 10.07.2014 vo výške 33,38 eur.

42. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver formou úveru považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentujú údaje požadované zákonom o

spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), j), a k) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

43. Súd je toho názoru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje povinný
údaj a to údaj o dobe trvania zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských

úveroch. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti úveru“. V danom prípade sa nejedná
o totožné pojmy. V predloženej zmluve o úvere je termín konečnej splatnosti úveru vymedzený jasne
a zrozumiteľne určením dňa 09.02.2018. Avšak zo žiadnych ďalších špecifikácii zmluvných podmienok
nevyplýva, aká je doba trvania zmluvy. Pod pojmom doba je náležite rozumieť dlhší časový úsek,

obdobie, ktoré sú ohraničené začiatkom a koncom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom
úver musí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, bolo povinnosťou žalobcu takúto
dobu trvania zmluvy v zmluve o úvere uviesť. Pre úplnosť súd uvádza, že pojem „počet splátok v
mesiacoch“, ktorý v zmluve o úvere je numeratívne vyjadrený číslom 60, nie je možné stotožňovať s
pojmom „doba trvania zmluvy“.

44. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov. K uvedenému súd zdôrazňuje, že v zmluve o úvere nebola výška RPMN uvedená správne,
rovnako absentuje uvedenie všetkých predpokladov použité na výpočet RPMN, a celková čiastka úveru
je uvedená nesprávne.

45. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 32,34%, pričom pri výške úveru 1.000,- eur a 60
mesačných splátkach vo výške 32,62 eur (výška splátky s poistením) mala byť RPMN vo výške 37,20%.
(výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky
https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php)

Súd je toho názoru, že do výpočtu RPMN je potrebné zahrnúť aj ako ďalší náklad a to výšku poistného.

V zmluve je tak uvedená nižšia RPMN ako by mala byť, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa.
Súd je toho názoru, že do celkových nákladov je potrebné zarátať aj náklad platby poistného, pretože
zmluvy o úvere nevyplýva možnosť odmietnutia poistenia úveru. Súd je tiež toho názoru, že vzhľadom

aj na formulárové predtlačenie zmluvy o úvere je zrejmé, že k dojednaniu o poistení úveru nedošlo na
základe individuálneho rokovania o tejto náležitosti zmluvy.46. Tiež v zmluve o úvere neboli uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. K uvedenému súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov
pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto

je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia
uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca
jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.

47. V predloženej zmluve nie je uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je
uvedená len výška nákladov v sume 841,73 eur, avšak podľa jednoduchého prepočtu, ktorý súd vykonal,
táto výška má byť 957,20 eur (= (60 splátok * 32,62 eur výška splátky s nákladom na poistenie) - 1.000,-
eur (výška pôžičky)). Uvedené konanie nemožno posúdiť inač ako nekalé, nakoľko právny predchodca
žalobcu ako veriteľ poskytol spotrebiteľovi nesprávne informácie o tom, aká bude hodnota jeho úveru.
Neurčitosť nie je odstránená ani uvedením malinkého a ťažko čitateľného textu v časti 3 zmluvy, že

celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, ku
ktorému prečítaniu priemerný spotrebiteľ nevyhnutne potrebuje zväčšovacie sklo.

48. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Zákonom stanovené
členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi
uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej

splátky, čo znamená, že nie je splnená požiadavka, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom v tomto prípade zo zmluvy o úvere
vôbec nie je zrejmé, ako sa splátka člení s poukazom na uzatvorené poistenie schopnosti splácať úver.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením.

49. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov, a to nielen percentuálnym vyjadrením, a poplatkov a to priamo v

zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k
transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom
prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

50. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „pre všetky
spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky
v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú
harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona

povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015
potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné,
pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika
nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje
smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú
istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,
ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. V takomto prípade dochádza ku

kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za
následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu, úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení
smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výkladproblematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Priama aplikácia ustanovenia smernice však
nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica
nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd

zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia
smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od
zákonnej požiadavky, čo by malo za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem a prekročenie
limitov uplatnenia nepriameho účinku smernice, pričom takýto postup je neprípustný.“

51. Pre úplnosť súd poukazuje aj na iný názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky
vyslovený v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, na ktorý tiež žalobca odkazuje, podľa
ktorého, „vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd
uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej

ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky.

52. Zámerom zákonodarcu síce bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo,
aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice, avšak do „konfliktu“
sa zákon so Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky
rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť

istinu a v akej výške na úroky a ostatné poplatky.

53. Pri existencii protichodných názorov súdov vyššej inštancie súd konajúci v tejto veci sa priklonil k
záverom, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove a ktorý odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu vo
vecisp.zn.3Cdo/146/2017zodňa22.02.2018austáliltak,že„princípprávnejistotyprevažuje,smernica

nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno
použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné
vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 21Co/86/2018 z 3.7.2018) K tomu je potrebné ešte dodať, že dve rôzne zákonné
formulácie predmetnej obsahovej náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch (zákonná úprava do

novelizácie do 1.5.5018 a po uvedenom dátume), nemôžu smerovať k jednému výkladu (pozri rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/464/2016 zo dňa 28.03.2018).

54. Výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej
istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2

ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra
slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby členenia
splátok úveru.

55. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Tento
výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1
ods.8Zákonač.129/2010Z.z.,kdejevyjadrenásubsidiaritaObčianskehozákonníka,akoajsubsidiarita

osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť
práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv

je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je
úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany
(spotrebiteľa).56. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej

nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a

tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu

57. Nakoľko súd výstižne vysvetlil, prečo zmluvu o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov,
nepovažuje súd za významné riešiť otázku nároku na úroky po zosplatnení úveru, ktoré by nemohli
spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného
spotrebiteľského úveru. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby

na každý argument strany sporu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie ÚS SR z
23.06.2004 pod sp. zn. III ÚS 209/2004, rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997 - sťažnosť č.
21522/93, zbierka rozsudkov a rozhodnutí 197-III).

58. Žalovaný bol tak na istine úveru povinný zaplatiť žalobcovi 970,13 eur, teda sumu, ktorá mu bola

zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo výške
477,13euratedanesplatenáčasťúverujevovýške 492,81eur.Súdvtejtočastinárokžalobcupovažuje
za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti o zaplatenie súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože uzatvorenú zmluvu
o úveru súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.

59. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou
žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,25% ročne. V zmysle nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Súd priznal

žalobcovi úroky z omeškania od 13.11.2014, čo je deň po dni uplynutia dodatočnej lehoty na plnenie,
pričom zásielka s Výzvou na úhradu dlžnej sumy bola uložená na pošte dňa 30.10.2014, tretí deň sa
v zmysle podmienok žalobcu považuje za deň doručenia, a teda 10-dňová lehota na plnenie určená
žalobcom v oznámení o zosplatnení úveru uplynula ku dňu 12.11.2014. Aj keď si žalobca uplatnil úroky z
omeškania podľa žalobného petitu od dňa 8.6.2017, teda po dni vystavenia aktuálneho stavu úveru, súd

priznal žalobcovi úroky z omeškania od 13.11.2014, lebo tieto úroky mal žalobca vyčíslené konkrétnou
sumou..

60. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 10.09.2014 do 16.3.2016 bola vo výške
0,05. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania podľa platnej právnej úpravy vo výške stanovenej ECB,

vo výške 5,05% ročne zo sumy 492,81 eur.

K trovám konania

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62.Vdanomprípadebolopredmetomkonaniazaplateniesumy883,70eurspríslušenstvom.Súdžalobe
čo do sumy 492,81 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú.
Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 55,77% a úspech žalovaného predstavuje 44,23%

63. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 11,54% (55,77% - 44,23%). Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalobcovi v uvedenomrozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.