Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613205658
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3613205658.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa,
a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO 36 284 831 proti povinnému X. W., bytom V., B. okružná
XXXX/XX, IČO 35 251 905, o vymoženie 626,66 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske č.k. 1Er/250/2013-34 zo dňa 23. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie v
sume 60,72 eur a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 243b ods. 1, § 57 ods. 1

písm. h), § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 30, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok. V odôvodnení uviedol, že dňa 02.07.2013 súd vydal poverenie č. 5305
030065, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
Súdny exekútor dňa 24.08.2017 a 21.11.2017 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučného
poriadku). Súdny exekútor si zároveň v prípade zastavenia exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške
60,72 eur s DPH. Súd následne vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k podnetu súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie. Oprávnený doručil súdu dňa 09.10.2017 písomné podanie, v ktorom súdu oznámil,
žepodnetsúdnehoexekútorajepotrebnéposúdiťakonedôvodný,nakoľkotrebavychádzaťzcharakteru

nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinný je stále v produktívnom veku, teda je u neho
predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. môže začať poberať dôchodok a bude tak možné
vykonať exekúciu. Nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok, resp. bude mať iný príjem.
Uvedené stanovisko oprávneného súd oznámil súdnemu exekútorovi, ktorý však na podanom návrhu
na zastavenie exekúcie naďalej trval, na základe čoho súd dospel k záveru, že je potrebné preskúmať
exekučný spis za účelom posúdenia majetkových pomerov povinného. Preskúmaním exekučného

spisu má súd za to, že návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného bol zo strany
súdneho exekútora podaný dôvodne. Z vykonaných lustrácii majetkových pomerov povinného, ktoré sa
nachádzajú v exekučnom spise vyplýva, že osoba povinného nie je vlastníkom žiadneho motorového
vozidla, nehnuteľných vecí, je dlhodobo nezamestnaná. V priebehu exekučného konania boli vykonané
lustrácie dožiadaním bánk za účelom zistenia účtu povinného, ako aj dožiadaním Sociálnej poisťovne,
za účelom zistenia platiteľa mzdy povinného. Lustrácie majetkových pomerov povinného súdny exekútor

vykonával v priebehu exekučného konania od roku 2013 až po súčasnosť. Zároveň bolo zistené z
Centrálneho registra exekúcii 26 vedených exekučných konaní voči povinnému, najstaršie exekučnékonanie je z roku 2011. Z uvedených šetrení majetkových pomerov preto možno na základe uvedeného
skonštatovať dlhodobú nemajetnosť povinného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je súd
názoru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a vzhľadom na vyššie uvedené

citované zákonné ustanovenie, súd rozhodol o zastavení konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. Trovy exekúcie súdneho exekútora spolu činia 50,60 eura (33,19 eura + 17,41
eura). Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, o ktorú sa jeho odmena zvyšuje,
trovy exekúcie tak spolu predstavujú 60,72 eura (50,60 eura + 20% DPH). Ak súd zastaví exekúciu z
dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie), súd vždy zaviaže k náhrade trov exekúcie oprávneného, v zmysle
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže k procesnému zastaveniu konania došlo v danom prípade
bez zavinenia niektorého z účastníkov konania, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej

nemajetnostijetrebavychádzaťzcharakterunemajetnostiakostavuprechodného.Zastavenieexekúcie
pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné. Poukázal na uznesenie Krajského
súduvTrenčínesp.zn.2CoE/218/2016.Predčasnézastavenieexekúciebyupieralooprávnenémuprávo
na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený
výkon súdnych, či iných rozhodnutí. V danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (47

rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne
majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej
právnej skutočnosti. Oprávnený je toho názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili
majetkové pomery povinného dôkladne. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na skutočnosť, že
povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky

oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. V súvislosti s vykonanou
lustráciou v registri CRE považuje oprávnený za nevyhnutné podotknúť, že počet exekučných konaní
evidovanýchvregistriCREnemážiadnuvypovedaciuhodnotuvovzťahukuskutočnosti,akýmmajetkom
povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený
nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho

pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým
návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov. Na záver navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa
zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s právnou
argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci
bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je
okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej

podstatypovinnéhojemožnékonštatovaťjehonemajetnosť,pričomďalšievedenieexekučnéhokonania
bybolozbytočnéavrozporesozásadouhospodárnosti.Prerozhodovaniesúduozastaveníexekučného
konania pre nedostatok majetku povinného (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.
1CoE/52/2013) nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok
podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217

ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP). Právne relevantnou skutočnosťou je okrem uvedeného aj to,
že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť (ale nie len pre nemajetnosť),
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Na záver navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Oprávnený vo vyjadrení uviedol, že hoci Exekučný poriadok výslovne neupravuje situácie, keď v
súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať, takéto
situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie
aktuálnehonedostatkumajetku,aleajzistenie,žeideodlhodobý,prípadnetrvalýstavaniejepredpoklad
nadobudnutiamajetkuvbudúcnosti.Vostatnejčastizotrvalnatotožnýchzáverochuvedenýchvodvolaní

a navyše poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Cdo/98/2009 v zmysle ktorého „právo
domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (detto nález Ústavného súdu z 13.07.200. sp.zn. I. ÚS 5/2000). V
zmysleustálenejrozhodovacejpraxezastavenímexekúciebysaodoprelooprávnenémuprávonavýkonvykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti. Aj prípadná súčasná
nemajetnosť povinného neznamená, že v budúcnosti nie je možné očakávať zmenu jeho majetkových
pomerov. U povinného nie je vylúčené, že nadobudne majetok, ktorý môže podliehať exekúcii, napr.

darom, prípadne dedením. Taktiež je možné, že povinný sa možno zamestná, a tak získa pravidelný
príjem. Zastavenie exekúcie by spôsobilo ohrozenie vymožiteľnosti legitímnych a judikovaných nárokov
oprávneného.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení zotrval na predchádzajúcom vyjadrení a dal do pozornosti rozhodnutie

Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 4CoE/56/2018 zo dňa 21.06.2018, v ktorom sa okrem iného v
časti odôvodnenia uvádza, že „súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie zo
špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať“. Rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1CoE/41/2012 v odôvodnení uvádza: „Nemajetnosť povinného Exekučný
poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu
nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na

pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne
majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru odvolacieho súdu však pre to,
aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že
povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad.“ Rozhodnutie súdu o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) pre začatie

exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade
toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa
20.10.2011). Na záver navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 písm. b) CSP
zrušiť.

7. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o trovách), jeho

podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom
bybolopotrebnéprocesnerozhodnúťajvprípadenevyhovenia.Ak tedaexekučnýsúdpodnetexekútora
na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto
v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom
odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie

v exekúcii.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh

alebo aj bez návrhu.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie poverením č. 5305 030065 zo dňa
02.07.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka vykonaním exekúcie pre vymoženie
pohľadávky vo výške 626,66 eur a trov exekúcie. Dňa 24.08.2017 a 21.11.2017 bol doručený súdu prvej

inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor v podnete
uviedol, že u povinného bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného
podporená aj výpisom z centrálneho registra exekúcií (26 exekučných konaní), pričom najstaršia spisová
značka exekúcie je registrovaná z roku 2011. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného

konštatoval jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Oprávnený vo vyjadrení k podnetu nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu
nesplnenia predpokladov na zastavenie exekúcie upravené podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučnéhoporiadku. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku, rozhodol o trovách exekúcie a náhrade trov konania.

12. V zmysle ustálenej judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho
nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo
na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon
súdnych, či iných rozhodnutí.

13. V danom prípade mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že povinný je fyzická osoba
- živnostník vo veku 47 rokov, pričom nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani osvedčené, že
by zdravotný stav alebo iné osobné okolnosti povinnému nedovoľovali zabezpečiť príjem. Na strane
povinného ide o osobu v produktívnom veku, pričom skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí odvolací súd nepovažoval za postačujúce pre vyvodenie záveru o tom, že nie

je u povinného predpoklad nadobudnutia majetku, prípadne príjmu, ktorý by mohol byť predmetom
exekúcie. Záver, podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku bolo každé zistenie nedostatku majetku bez prihliadnutia na ďalšie okolnosti, by
bol v rozpore s exekučným konaním.

14. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení
exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v
exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo,
pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov
exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo

napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že
pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude
musieť uhradiť.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 písm. b) CSP zrušil výrok napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie spolu so závislým výrokom II. a III.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).