Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415202611
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4415202611.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1) G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom
H., A. XXXX/XX, 2) G. L., nar. X.X.XXXX, bytom U. Q., U.. Gy. E. XXXX/X, právne zastúpená JUDr.
Roman Jurík, advokát so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, IČO: 40 353 729, o zaplatenie 2.296,82 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 50,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
2.246,82 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2011 do 23.12.2014 vo výške
740,73 eur, ročný úrok z omeškania 8,5 % zo sumy 2.296,82 eur od 24.12.2014 do 13.2.2015, ročný úrok
z omeškania 8,5 % zo sumy 2.246,82 eur od 14.2.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
plnenia ostatných žalovaných.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.2.2015 domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade
prostredníctvom právneho zástupcu zaplatenia istiny 2.296,82 eur s príslušenstvom, keď postupca a
žalovaní uzatvorili dňa 1.10.2009 Zmluvu o splátkovom úvere č. 243098938, ktorej súčasťou boli VOP
postupcu v znení ich dodatkov a na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave
poskytla žalovaným ako dlžníkom spotrebný úver na „Čokoľvek pre mladých“ v sume 4.300,- eur s
fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 16,60 % p. a. a žalovaní sa zaviazali úver splatiť pravidelnými
mesačnýmisplátkamivpočte59po63,46eurkposlednémudňukalendárnehomesiacaaod20.11.2009

vo výške 109,04 eur vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaní svoje povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy porušili, lebo prestali splácať úver riadne a včas, čím sa dostali do omeškania.
Žalobca si svoj právny nárok odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 497 až 507 Obchodného
zákonníka titulom zmluvy o úvere a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona.

2.NazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa27.6.2013medzipostupcomSlovenskásporiteľňa,

a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, a postupníkom postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 7.241,46 eur, ktorá pozostávala z istiny 5.209,33 eur, riadneho úroku 1.498,84 eur,
z úroku z omeškania 650,50 eur a ostatného príslušenstva 62,79 eur v súlade s prílohou k Zmluveo postúpení. Sumu 62,79 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 650,50 eur
predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Splátky pôvodne splatné od
20.8.2013 do 20.9.2014 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje iba tie splátky úveru, ktoré nie sú premlčané a nedomáha
sa zaplatenia sumy 4.688,72 eur v počte 43 splátok, ale z týchto si uplatňuje iba časť, a to tie, ktoré
nie sú premlčané.
Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle podľa § 517 ods. 2 OZ, počnúc dňom 14.2.2015 t. j.
dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky resp. po dni splatnosti úveru, pokiaľ nastala

až po postúpení.
Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky, po podaní žaloby zaplatili dňa 13.2.2015 sumu vo výške
50,- eur, a preto žalobca v tejto časti zobral späť žalobu čiastočne podľa ustanovenia § 145 odsek
2 C.S.P. a v tejto časti žiadal konanie zastaviť a zároveň žiadal ,aby súd vo zvyšku, teda v časti o
zaplatenie sumy 2.246,82 eur spolu s príslušenstvom žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných k povinnosti
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom a v prípade úspechu,

aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 50,-eur
s príslušenstvom podľa ustanovenia § 145 odsek 2 C.S. P. zastavil, keď žalobca využil dispozičné právo
so žalobou nakladať a zobral čiastočne späť žalobu.

3. Platobným rozkazom tunajšieho súdu pod sp. zn. 9C/99/2015-46 zo dňa 14.5.2015 bolo súdu

preukázané, že bolo vyhovené v skrátenom konaní nároku žalobcu a žalovaní boli zaviazaní spoločne
a nerozdielne k zaplateniu sumy 2.296,82 eur spolu s príslušenstvom a titulom náhrady trov konania
k sume 376,73 eur a vzhľadom k tomu, že žalovaná v 2. rade podala odpor voči platobnému rozkazu.
Predmetný platobný rozkaz obdržali strany sporu, konkrétne aj žalovaný v 1. rade spolu so žalobou a
prílohami. Súd uznesením zo dňa 14.2.2017 č. k. 9C/99/2015-74 zrušil z týchto platobný rozkaz podľa

ustanovení § 265 odsek 1 a § 267 odsek 1, 3 C.S.P.
V odpore žalovaná v 2. rade uviedla, že považuje platobný rozkaz v celom rozsahu za neopodstatnený,
nakoľko ona sa o skutočnosti, že sa úver nespláca dozvedela až od spoločnosti žalobcu, ktorému
oznámila, že je v rozvodom konaní a že dlh nie je jej, nakoľko ona je iba spoludlžníčkou s tým, že tento
úver ako dlžník prevzal na seba žalovaný v 1. rade a z tohto dôvodu uviedla, že má právo žiadať iba

polovicu zo zostatkovej sumy úveru, nakoľko tento úver nadobudli žalovaní počas trvania manželstva
ako manželia. Navrhla, aby súd zostatok sumy vymáhal od žalovaného v 1. rade, lebo ona ničím
nezavinila skutočnosť, že žalovaný v 1. rade prestal splácať úver.

4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril, nakoľko si prevzal iba platobný rozkaz spolu so žalobou a

prílohami a ďalšie zásielky súdu na pojednávania ako aj iné si už nepreberal, resp. ich preberala za neho
splnomocnená zástupkyňa, zrejme matka „L.“. Žalovaný v 1. rade nárok žalobcu žiadnym spôsobom
nenamietal, ani sa k nemu nevyjadril.

5. Dňa 8.11.2017 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. rade podľa § 180 C.S.P., ktorý

si zásielku súdu prevzal prostredníctvom splnomocnenca „L.“ a svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnil a ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov a oboznámením sa s nasledovnými
listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami,

oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávok, odovzdávacím protokolom,
Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, výzvou k úhrade a vyhlásením o mimoriadnej splatnosti
úveru, pokusom o zmier, platobným rozkazom, odporom žalovanej, vyjadrením k žalobe právneho
zástupcu žalovanej v 2. rade a ďalšími vyjadreniami právneho zástupcu žalovanej v 2. rade, uznesením
o zrušení platobného rozkazu, podrobným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu k podanému odporu,

oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti doručované každému žalovanému, podacími hárkami,
čiastočným späťvzatím žaloby, vyjadrením žalobcu zo dňa 2.11.2017, a zistil tento skutkový a právny
stav:

7. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe s tým, že si uplatňuje len

splátky, ktoré nie sú premlčané v počte 22 a poukázal na to, že riadne zdôvodnil a preukázal aktívnu a
vecnú legitimáciu v tomto konaní. Uviedol, že k zosplatneniu úveru došlo právnym predchodcom žalobcu
dňa 17.5.2013, o čom je v spise založený dôkaz, oznámením právneho predchodcu žalobcu, ktoré si
žalovaní obaja prevzali. Predmetom žaloby boli splátky úveru za obdobie od 20.3.2011 do 20.9.2014s tým, že žalovaná v 2. rade pred podaním žaloby uhradila na tomto úvere celkom sumu 2.491,90 eur
a žalobca tieto splátky započítal na splátky najskôr splatné, a preto predmetom tohto konania sú iba
splátkyod20.12.2012do20.9.2014.Čosatýkanámietkyprávnehozástupcužalovanejv2.radeuviedol,

že nedošlo k žiadnej zmene žaloby a nesúhlasil s tým, že v tomto prípade by došlo k určitým nekalým
obchodným praktikám s poukazom na zákon o bankách, konkrétne § 92 odsek 8. Uviedol, že v Prílohe
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je jasne uvedený počet dní omeškania, a to 1162 dní s tým,
že tých 90 dní sa nepočíta odo dňa zosplatnenia pohľadávky, ale od tej doby, keď sa dostali žalovaní
do omeškania s poslednou splátkou a v Prílohe č. 1 je uvedený dátum poslednej úhrady 4.5.2010, to

znamená,ženajskôrvjúni2010sadostalžalovanýv1.radedoomeškaniaapohľadávkabolapostúpená
9.7.2013, čiže to je viac ako 3 roky, a preto mal za to, že aj tento počet dní omeškania je dôvodný
a preukázaný. Okrem toho poukázal na to, že právny predchodca žalobcu oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru vyhlásil úver za splatný dňa 20.5.2013, ktoré oznámenie bolo doručované
osobitne každému žalovanému, kde okrem vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola aj výzva k splateniu
pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere spolu s príslušenstvom, kde právny predchodca

žalobcupresneoznačilvýškupohľadávky,početdní,doktorýchjepotrebnéuhradiťačísloúčtuprávneho
predchodcu. Týmto mal za to, že boli splnené všetky podmienky zákona o bankách pred postúpením
pohľadávky. Okrem toho sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k tejto problematike rozsiahle
vyjadril v podaní zo dňa 30.3.2016 z čísla listu 79 a v podaní zo dňa 2.11.2017 z čísla listu 148.
Čo sa týka námietky právneho zástupcu žalovanej v 2. rade ohľadom toho, že nebola dodržaná zo strany

právneho predchodcu žalobcu lehota 90 kalendárnych dní podľa ustanovenia § 92 odsek 8 zákona
o bankách, uviedol, že má za to, že lehota 90 kalendárnych dní podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia sa vzťahuje k omeškaniu a nie k zaslaniu výzvy a zároveň uviedol, že podstatné je
ustanovenie druhej vety § 92 odsek 8 zákona o bankách, ktorý uvádza, že „predchádzajúce ustanovenia
sa nepoužijú, ak súčet všetkých omeškaní dlžníka je viac ako rok“. Mal za to, že žalobca preukázal,

že súčet omeškaní žalovaných je viac ako 1000 dní. K procesným otázkam, ktoré namietal právny
zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že doplnenie žaloby o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
nie je podstatnou zmenou skutkových okolností a žalobca nezakladá uplatnený nárok na inom právnom
dôvode, ktorý by trebalo dodatočne preukázať. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov
konania.

8. Právny zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že podľa jeho názoru došlo k zmene žaloby podľa
§ 140 odsek 2 C.S.P. a ide o podstatnú zmenu a v súlade s § 294 C.S.P. zmena žaloby nie je
prípustná pri spotrebiteľských sporoch. Mal za to, že ustanovenie § 92 odsek 8 zákona o bankách je
kogentným ustanovením a pokiaľ úver bol zosplatnený k 17.5.2013 a k postúpeniu pohľadávky došlo

9.7.2013, podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje sa uplynutie 90 kalendárnych
dní s omeškaním splatnej pohľadávky a až takáto môže byť následne postúpená. V tejto súvislosti
poukázalnarozsudokKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.19Co/363/2016z27.4.2017arozsudokKrajského
súdu v Bratislave č. k. 6Co/58/2016 zo dňa 21.3.2016. Čo sa týka procesného názoru mal za to, že
došlo k neprípustnej zmene žaloby, o ktorej aj keď súd nerozhodol procesne, mal by súd vychádzať z

pôvodnej žaloby, ak by z nej nevychádzal, mal by vychádzať zo zmluvy o úvere a mal by posúdiť, či
už Zmluvou o postúpení pohľadávky alebo postúpením pohľadávky došlo k neplatnosti týchto úkonov
v rámci prejudiciálnej otázky, a teda že zo strany právneho predchodcu žalobcu nebolo dodržaných
90 kalendárnych dní od zosplatnenia po postúpenie pohľadávky. Okrem skutočnosti, ktoré požaduje
kogentné ustanovenie zákona o bankách poukázal na to, že ustanovenie § 92 odsek 8 nevyžaduje

iba dodržanie 90 kalendárnych dní s omeškaním so splatnou pohľadávkou, ale musí byť preukázaná
aj výzva samotnej banky, že vyzvala klienta k omeškaniu so splátkou. Podľa jeho názoru takúto
výzvu žalobca nepredložil, pretože bola predložená výzva právneho zástupcu žalobcu, a to bolo už po
postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 53 odsek 9 OZ, z ktorého vyplýva,
že banka má upozorniť najprv žalovaných písomnou výzvou na to, že sú v omeškaní a že z tohto dôvodu

môže banka pristúpiť k zosplatneniu úveru. Následne by mal vyčkať 15 dní na to, ako by zareagovali
žalovaní a až po týchto 15 dňoch mohla banka zosplatniť úver. Právny zástupca považoval zosplatnenie
právneho predchodcu žalobcu za neplatné. Na základe týchto dôkazov mal právny zástupca za to, že
žalobca nie je aktívne a vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Navrhoval žalobu zamietnuť a
za žalovanú v 2. rade žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

9. Zmluvou o splátkovom úvere č. 243098938 zo dňa 1.10.2009 bolo súdu preukázané, že takúto Zmluvu
uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanými, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného
úveru na čokoľvek pre mladých v sume 4.300,- eur bezúčelový, s fixnou úrokovou sadzbou do konečnejsplatnosti úveru 16,60 % p. a., s mesačnou splátkou úveru od prvého čerpania úveru do 31.10.2009
vo výške 63,46 eur, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, a od 20.11.2009 vo výške 109,04 eur
k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Počet splátok bol určený v počte 59 s končenou splatnosťou úveru

20.9.2014, RPMN bolo 20,36 %, priemerná hodnota RPMN 20,33 %, celkové náklady spojené s úverom
2.286,18 eur.

10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013 Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava oznámila
žalovaným postúpenie ich pohľadávky na žalobcu s presným sídlom, názvom a obchodným menom

žalobcu s tým, že od okamihu doručenia tohto oznámenia je potrebné výlučne plniť postupníkovi, teda
žalobcovi v prospech jeho účtu. Oznámenie bolo osobitne doručované každému zo žalovaných.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 mal súd preukázané, že takú uzatvoril postupca
(SLSP, a.s. Bratislava) a žalobca ako postupník na základe, ktorej prešla pohľadávka postupcu na
žalobcu ohľadom žalovaných.

12. Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013 bolo preukázané,
že z postupcu bola na žalobcu postúpená pohľadávka žalovaných ako aktíva, tak aj spoludlžník a
Prílohou č. 2 a 3 k Zmluve o postúpení pohľadávok žalobca preukázal odovzdávací protokol, protokol
o odovzdaní zmeniek.

13. Výzvou k úhrade žalobca preukázal, že dňa 19.7.2013 osobitne vyzýval žalovaných spolu s
oznámenímovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúverukzaplateniusplátokúveru,sktorýmiboližalovanív
omeškaní a zároveň uviedol, že z dôvodu porušenia ich zmluvnej disciplíny a povinnosti žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.7.2013 a zároveň vyzval žalovaných, aby sumu 7.598,15 eur

zaplatili na účet žalobcu s presným označením čísla účtu a variabilného symbolu.

14. Pokusom o zmier právny zástupca žalobcu zo dňa 27.1.2015, ktorý pokus osobitne zaslal každému
žalovanému, vyzval žalovaných, aby dlžnú sumu vo výške 4.689,69 eur zaplatili najneskôr do 30.1.2015
na číslo účtu žalobcu, nakoľko v opačnom prípade si bude uplatňovať žalobca zaplatenie nesplatených

splátok úveru spolu s úrokom z omeškania a trovami konania.

15. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca preukázal, že takéto zaslal právny
predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., dňa 20.5.2013 osobitne každému žalovanému, v
ktorom oznámení oznámil žalovaným, že nastal prípad porušenia zmluvných povinností v zmysle bodu

7.6.1 písm. a) VOP, a preto ku dňu 17.5.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru,
čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Zároveň v tomto oznámení
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných k splateniu celej vyššie uvedenej pohľadávky spolu s
príslušenstvomdo10dníodprevzatiatohtooznámenianačísloúčtuprávnehopredchodcužalobcu.Tiež
preukázal, že toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti si žalovaný v 1. rade riadne prevzal a

žalovanáv2.radesihoneprevzala,nakoľkosineprevzalazásielkuvodbernejlehote,čímsapovažovalo
doručenie za vykonané.

16. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania

podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.
ods. 2, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené
na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve

určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len „doklad“),
b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

18. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia
peňažnýchprostriedkovjedlžníkpovinnýplatiťznichúrokydojednanejvýške,inakvnajvyššejprípustnej
výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný
platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia

zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je
dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
ods. 2, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

19. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného Zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkovvrátiťpoužitépeňažnéprostriedky.Aklehotanavrátenieposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov

je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
ods. 2, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

20. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak
použiť normy obchodného práva.

21.Podľaustanovenia§53odsek9OZ,akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťv

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

22. Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mi veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd dospel k nasledovnému názoru a záveru veci:25. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná a právne preukázaná,
keď žalovaní porušili podmienky Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 1.10.2009, predovšetkým tým, že

prestali platiť riadne a včas splátky úveru, a preto došlo k ďalšiemu nezaplateniu úrokov z omeškania
dohodnutých v zmluve a neskôr aj zákonných úrokov, dôsledkom čoho zo strany právneho predchodcu
žalobcu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru ku dňu 17.5.2013, čím sa
pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu v tomto
oznámení zároveň aj vyzval žalovaných osobitne k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom

v celkovej sumy 7.264,49 eur, a to v lehote do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia na účet žalobcu. V
súvislostisvyhlásenímmimoriadnejsplatnostiposkytnutéhoúveruprávnypredchodcažalobcupoukázal
na porušenie bodu 7.6.1 písmeno a) VOP. Zároveň v tomto oznámení aj vyzval žalovaných na splatenie
tohto úveru, čím preukázal, že dodržal podmienky kogentného ustanovenia § 92 odsek 8 zákona o
bankách, nakoľko toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a aby bol bankou vyzvaný

na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku. Zároveň žalobca preukázal, že v prílohe č. 1 k
zmluve o postúpení pohľadávok je presne uvedený počet dní omeškania, ktorý je 1162 dní s tým, že
tých 90 dní sa nepočíta odo dňa zosplatnenia pohľadávky, ale od tej doby, keď sa dostali do omeškania
žalovaní s poslednou splátkou a v označenej Prílohe č. 1 je uvedený dátum poslednej úhrady splátky dňa
4.5.2010, čo znamená, že žalovaný v 1. rade sa dostal najskôr v júni 2010 do omeškania a pohľadávka

bola postúpená 9.7.2013, čiže viac ako 3 roky a z tohto dôvodu žalobca preukázal, že si splnil svoju
zákonnú povinnosť a kogentné ustanovenie podľa zákona o bankách. V tomto smere sa súd prvej
inštancie nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného v 1. rade, nakoľko ustanovenie § 92 odsek 8
zákona o bankách sa vzťahuje k omeškaniu dlžníka so splátkami úveru a nie k zaslaniu výzvy veriteľa.
Okrem toho v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie druhej vety § 92 odsek 8, kde

sa uvádza, že predchádzajúce ustanovenia sa nepoužijú, ak súčet všetkých omeškaní dlžníka je viac
ako rok a žalobca preukázal, že súčet omeškaní žalovaných je viac ako 1000 dní, konkrétne 1162
dní. Z predložených dôkazov v súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalovanej v 2. rade mal súd
za to, že žalobca splnil podmienku § 92 odsek 8 zákona o bankách, nakoľko žalovaní boli právnym
predchodcom žalobcu opakovane vyzvaní na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou označenou

ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 20.5.2013, ku ktorej žalobca pripojil kópiu
doručenky, ktorá preukazovala doručenie tejto výzvy žalovanému v 1. rade osobne a žalovanej v 2. rade
prostredníctvom uloženia zásielky na pošte, ktorú si žalovaná neprevzala. Z týchto dôvodov mal súd za
to, že žalobca preukázal, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní, a teda že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ustanovenia
§ 92 odsek 8 ZoB. Žalobca ďalej preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré doručil každému
zo žalovaných bez ďalšieho, že je aktívne legitimovaný na podanie a vymáhanie postúpenej pohľadávky
a súd z tohto oznámenia vychádzal bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvyopostúpení,pričomžalobcapredložilajriadnuzmluvuopostúpenípohľadávkyzodňa27.6.2013.

Žalobca v konaní riadne preukázal, že pred postúpením pohľadávky dodržal všetky podmienky, ktoré
mu ustanovenie § 92 odsek 8 ZoB ukladá. Zároveň má súd za to, že nie je možné toto ustanovenie
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. V tejto súvislosti súd zastáva ten
právny názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 odsek 8 ZoB, nemožno spojiť s
občiansko-právnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá

v § 92 odsek 8 nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky žalovaným, ale
administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 odsek 1 ZoB. Z tohto zároveň vyplýva,
že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 odsek 8 ZoB nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky, čo znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala
dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ.

26. Žalobca preukázal z listinných dôkazov, že žalovaní sa dostali do omeškania dňa 22.4.2010.
K zosplatneniu úveru došlo na základe podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.5.2013
označeným ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, k čomu došlo ku dňu 15.6.2017
dodržaním lehoty podľa ustanovenia § 53 odsek 9 OZ, nakoľko zásielka bola žalovaným v 1. rade

prevzatá dňa 30.5.2013. K postúpeniu pohľadávky došlo podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa
27.6.2013. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že výzva zo dňa 20.5.2013 právneho predchodcu
žalobcu označená ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ predstavuje nie len jednostranný
úkon veriteľa, ktorým vyhlásil všetky splátky splatné do budúcna za splatné, ale zároveň výzvuadresovanú dlžníkovi v danom prípade žalovaného v 1. rade, ktorý bol priamy dlžník, na zaplatenie
svojho splatného peňažného záväzku. Takáto výzva je výzvou banky podľa ustanovenia § 92 odsek 8
ZoB, ktorou banka súčasne vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, a tým istým podaním vyzvala dlžníka

žalovaného v 1. rade, ako aj žalovanú v 2. rade na zaplatenie splatného záväzku, ktorý banka voči
nemu eviduje z titulu nesplateného úveru. Žalobca jednoznačne v konaní preukázal, že bolo dodržané
ustanovenie § 92 odsek 8 zákona o bankách, nakoľko na to, aby postúpením pohľadávky nedošlo k
porušeniu bankového tajomstva, musí byť dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splanením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo bolo

v danom prípade preukázané v konaní jednak Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj
predloženými výzvami zo strany postupcu a platobnou históriou úveru a aby bol bankou kedykoľvek za
trvania omeškania vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku.

27. Súd sa nestotožnil ani s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalovanej v 2. rade ohľadom
zmeny žaloby, pretože v danom prípade došlo iba zo strany súdu prvej inštancie k pripusteniu zmeny

petitu žaloby, ktorá automaticky vyplývala z čiastočného späťvzatia žaloby o zaplatenie istiny 50,- eur s
príslušenstvom. V danom prípade nedošlo k zmene právnej kvalifikácie žaloby.

28. Okrem toho žalobca preukázal, že si neuplatňuje všetky splátky úveru v počte 43 v celkovej výške
4.688,72 eur, ale iba tie, ktoré nie sú premlčané, a teda aj v pôvodnej žalobe si uplatnil žalobca nárok na

zaplatenie sumy 2.296,82 eur a keďže v časti istiny 50,- eur žalobca zobral späť žalobu a súd konanie
v tejto časti zastavil podľa § 145 odsek 2 C.S.P., jednoznačne musel rozhodnúť aj o pripustení zmeny
žaloby o zaplatenie sumy vo výške 2.246,82 eur.

29.Žalobcapreukázal,ženapriekvýzvamakoprávnehopredchodcužalobcu,takajsamotnéhožalobcu,

že zo strany žalovaných nedošlo k žiadnej dobrovoľnej úhrade, ani čiastočnej žalovanej sumy okrem
sumy 50,- eur. Žalovaný v 1. rade sa k nároku žalobcu vôbec nevyjadril, ani ho žiadnym spôsobom
nenamietal, pričom si prevzal riadne žalobu s prílohami, ako aj platobný rozkaz. Jedine žalovaná v 2.
rade, ktorá mala právneho zástupcu namietala nárok žalobcu, tento však súd vyhodnotil ako nedôvodný
s poukazom na všetko vyššie uvedené. Žalobca jednoznačne preukázal porušenie povinností zo strany

žalovaných, ktorí prestali riadne splácať splátky úveru, čím porušili Všeobecné obchodné podmienky
právneho predchodcu žalobcu, a preto sú povinní zaplatiť žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania
zo splátok za obdobie od 21.3.2011 do 23.12.2014 vo výške 740,73 eur, jedná sa o zmluvný úrok, ktorý
bol v zmluve fixne dojednaný vo výške 16,60 % ročne a zároveň sa dostali do omeškania so zaplatením
pôvodne žalovanej sumy 2.296,82 eur od 24.2.2014 do 13.2.2015 ako aj zo sumy 2.246,82 eur od

14.2.2015, nakoľko žalovaní dňa 13.2.2015 zaplatili sumu vo výške 50,- eur v súlade s ustanovením §
517 odsek 2 OZ v spojitosti s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení s ročným úrokom z
omeškania 8,5 % a vzhľadom k tomu, že záväzok žalovaným vznikol jednak počas trvania manželstva
ako aj z dôvodu, že žalovaný v 1. rade bol priamy dlžník a žalovaná ako spoludlžník, súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.246,82

eurspoluspríslušenstvomdotrochdníodprávoplatnostirozsudkustým,žesplnenímpovinnostijedným
zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, to znamená, že žalobca
môže požadovať splnenie tejto povinnosti od ktoréhokoľvek zo žalovaných.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 %

podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).