Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/470/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225218
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115225218.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.IvanouHauerlandovou,PhD.vsporežalobcu:EOSKSISlovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného advokátom: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: H. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 396,68 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvných pokút v sume 65,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 65,00 eur od 24.11.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.PrávnypredchodcažalobcuConsumerFinanceHoldinga.s.,IČO:35923130,sanávrhomdoručeným
súdu dňa 12.10.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu
396,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 24.11.2012 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 21.02.2012 Zmluvu o
pôžičke evid. č. 20181442, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej celkovú
sumu pôžičky 789,42 eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaná mala splácať

pôžičku v pravidelných 15 mesačných splátkach v sume 47,39 eur. Žalovaná uhradila celkovo sumu
444,62 eur. Pretože porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne
a včas, právny predchodca žalobcu dňa 25.10.2012 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalobca podaním zo dňa 16.06.2017 zobral žalobu vo
výške 65,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 65,- eur od 24.11.2012.

2. Žalovaná sa k podanému návrhu doručenému dňa 29.06.2017 nevyjadrila.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015 právny predchodca žalobcu Consumer Finance
Holding, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť
EOS KSI Slovensko, na základe čoho súd uznesením č. k. 10C/470/2015-24 zo dňa 18.03.2016,
právoplatným dňa 07.07.2017 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania
vystupuje žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstupuje ako
žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súdvykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia

na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Zmluvou o pôžičke právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver na kúpu tovaru. Žalovaná časť kúpnej ceny tovaru zaplatila
formou akontácie a siedmych splátok. V zmysle ust. čl. 6 bod 6.1., 6.2. a 6.4. VOP bola splatnosť

jednotlivých splátok úveru dojednaná vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci
nasledujúcom po uzavretí zmluvy. Podľa uvedeného, dátum splatnosti prvej zmluvne dojednanej splátky
pripadol na deň 20.03.2012. Z článku 12 bod 12.2 VOP vyplýva, že klient ako aj spoločnosť sú oprávnení
zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu, pričom účinky výpovede nastávajú až okamihom
vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1. Podľa článku 12 ods. 12.1 VOP, zmluva sa skončí úplným splnením
všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Právny predchodca

žalobcu písomným podaním zo dňa 25.10.2012 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 587,64 eur, teda
na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo s poukazom na VOP. Žalovaná zosplatnenie dlhu
nepoprela,totoskutkovétvrdeniežalobcutaksúdpovažujezanesporné.Žalovanádlžnúsumunásledne
nezaplatila ani len sčasti. Žalovaná sa do omeškania dostala prvý krát dňa 21.03.2012 nezaplatením
splátky splatnej dňa 20.03.2010 v celej výške, ktorú zaplatila až dňa 20.05.2012. Žalovaná sa potom

pravidelne dostávala do omeškania aj so splátkami splatnými dňa 20.04., 20.05., 20.06.

6. Podľa § 35 ods. 2 OZ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy), právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
Podľa§52ods.3OZ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 488 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť

záväzok.
Podľa § 489 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.
Podľa § 565 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.
Podľa § 657 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej

doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 100 ods. 1,2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú savšetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.(2)
Podľa § 101 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach

uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

Podľa § 122 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 písm. i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie

je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

7. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Súd v zmysle citovaných ustanovení vo výroku I. rozsudku konanie v časti o zaplatenie zmluvných
pokút v sume 65,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 65,00 eur od
24.11.2012dozaplateniazastavil,keďkčiastočnémuspäťvzatiudošloskôr,nežsazačalopojednávanie.
V danej veci na strane žalovaného neexistuje dôležitý dôvod na nesúhlas so späťvzatím; na prípadný
nesúhlas žalovaného by súd i tak neprihliadol.

9. Súd žalobu vo výroku II. vo zvyšku zamietol a to z nasledovných dôvodov:

10. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je v tomto prípade právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady

lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil
zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

11. Spotrebiteľská zmluva má osobitný´ režim právnej úpravy - táto vyply´va zo zvy´šeného záujmu
spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu, spotrebiteľa, ktory´ vstupuje do zmluvny
´ch vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Podstatou zmluvy o úvere je
záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka, pričom záväzku veriteľazodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Ako zmluvné strany
úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba, ktorej je úver poskytnuty
´), zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Veriteľ môže

od zmluvy odstúpiť, ak dlžník je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo ak dlžník je v
omeškaní s vrátením jednej splátky, ale po dobu dlhšiu ako tri mesiace - aby veriteľ mohol využiť svoje
oprávnenie odstúpiť od zmluvy musí byť splnená jedna z dvoch uvedeny´ch podmienok, a zároveň
omeškanie dlžníka musí trvať. Dôsledkom možnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy je jeho oprávnenie
požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi.

12. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj

zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať svojho
práva na súde. Skúmanie premlčania z úradnej povinnosti v občianskom súdnom konaní má totiž za

následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka).

13. Všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne
posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné

odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce,
z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že
o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, a pod.). Premlčacia doba je
podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

14. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník
prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná
okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k

vzniku tohto právneho vzťahu. Právo uskutočniť určitý právny úkon (napr. „zosplatniť úver a požadovať
zaplatenie celej sumy“ a pod.) sa takisto premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začne
plynúť od okamihu, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie o počítaní času, t.j. ustanovenie § 122.

Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods. 2 platí, že premlčacia doba
sa skončí dňom, ktorý sa číslom, t.j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehota začína.

16.Všeobecnátrojročnápremlčacialehotaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Tým

je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova "mohlo", a nie od slova "mohol".
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel, alebo
nevedel o svojom práve (R 69/1994).

17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba vo zvyšku nie je dôvodná,

keď pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke je v celom rozsahu premlčaná. Právny predchodca
žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Na základe
uzatvorenejzmluvyprávnypredchodcažalobcuposkytolžalovanejpeňažnéprostriedkyvovýške789,42
eura a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 15 mesačných splátkach vo výške
47,39 eur, splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Žaloba bola na súd podaná dňa 12.10.2015.

Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovanej obsiahnutého v texte zmluvy stali
aj všeobecné obchodné podmienky. Podľa článku 12 ods. 12.2 VOP bol právny predchodca žalobcu
ako veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods.
12.1, teda úplným splnením všetkých záväzkov. Z takto formulovaného ustanovenia je zrejmé, že jehocieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porovnaj §
582 OZ), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až
splnením dlžníkovho dlhu. Uvedené ustanovenie VOP tak možno považovať za dohodu v zmysle §

565 OZ umožňujúcu veriteľovi okamžité zosplatnenie dlžných splátok. Teleologický výklad § 53 ods.
9 v spojení s § 565 OZ súčasne vyžaduje, aby akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa
ktorej môže veriteľ privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala
obmedzeniam (§ 53 ods. 9 OZ) slúžiacim na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 103 OZ plynie premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane

zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba celého dlhu odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Preto premlčanie celého dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom,
ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalovaná sa do omeškania dostala už dňa 21.03.2012 a následne sa pravidelne dostávala do
omeškania s plnením každej splátky. Právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil až dňa 25.10.2012.
V zmysle § 103 OZ však plynie premlčacia doba celého dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo

výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať
predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci právo veriteľa žiadať predčasné splatenie založila
splátka splatná 20.03.2012, trojročná premlčacia doba celého dlhu uplynula 20.03.2015. Nárok na úroky
z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému
premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny tak malo za následok aj premlčanie nároku na úroky z

omeškania. Žaloba podaná na súd 12.10.2015 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky,
ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania, z ktorého dôvodu súd nemohol žalobcovi uplatnený nárok
priznať. Keďže žalovaná je spotrebiteľom, musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez námietky žalovanej.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď na náhradu trov konania by mala nárok žalovaná, nakoľko mala plný úspech.
Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku III. náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.