Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/327/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113240529
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5113240529.16

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
žalobkyne: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpená Q.. Jánom Kasenčákom,
advokátom so sídlom Veľká Okružná 2134/76, Žilina, žalovanému: J.. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXX, právne zastúpený JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom so sídlom Slovenských partizánov 1131/51,
Považská Bystrica, o vyporiadanie BSM, takto

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán tak, že
do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje

nehnuteľnosti:
rodinný dom - súpisné H. XXX s príslušenstvom postavený na parcele č. XXXX/2 spolu s vonkajšími
úpravami zapísaný v katastri nehnuteľnosti pre Y.parcelu č. Z. parcelu č. XXXX/X-zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXXmX zapísaná v katastri nehnuteľnosti pre okres A. K.
parcelu č. K.
hnuteľné veci:
kuchynská linka a jedálenský stôl vo všeY.
obchodný podiel v spoločnosti A.Preberateľom pohľadávky vo výške XX.XXX,- € zo zmluvy o pôžičke

uzatvorenej s dlžníkom, spoločnosťou A.a stávajú žalobkyňa a žalovaný - každý v podiele 1.

Na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM je žalobkyňa povinná vyplatiť žalovanému sumu
XX.XXX,XX € do X mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.12.2013 domáhala súdneho výroku, ktorým
by súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov /ďalej len „BSM“/-sporových strán ktoré
zaniklo rozvodom manželstva. V žalobe špecifikovala veci, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania,
a to označené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Maršová-rodinný dom a pozemky,
ktorých celkovú hodnotu uviedla v sume 200.000.- €, obchodné podiely v spoločnosti B., s.r.o. vo
výške XXX.XXX,- € a A. spol. s r.o. vo výške XXX.XXX.- €, historické motorové vozidlo, ktoré vyčíslila

v sume X.XXX,- €. Zároveň do rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva zahrnula aj pohľadávku
žalovaného voči spoločnosti A. s.r.o. vo výške XX.XXX,- € vzniknutú zo zmluvy o pôžičke zo dňa
3.1.2011. Zároveň uviedla, že do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán patrí aj pasívum a
to úver zo zmluvy o úvery uzatvorený sporovými stranami a Štátnym fondom rozvoja bývania, ktorého
zostatok ku dňu 30.8.2013 je vo výške XX.XXX,XX €. Vo svojej žalobe navrhla, aby súd ňou označené
hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj obchodné podiely v spoločnostiach prikázal do výlučného vlastníctva

žalovaného, ktorý sa stane zároveň preberateľom nesplatenej zvyšnej časti dlhu voči veriteľovi M. fondrozvoja bývania a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni XXX.XXX,- € z titulu vzájomného
vyporiadania.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 12.1.2015 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že majú záujem na mimosúdnom rokovaní. Poukázal na to, že
žalobkyňaoznačila,resp.žiadavyporiadaťpodielyvobchodnýchspoločnostiach,kdevjednejobchodnej
spoločnosti má taktiež obchodný podiel, je teda spoluvlastníčka 50% v spoločnosti A., s.r.o., preto v
tomto smere by sa mohli sporové strany dohodnúť, pretože podiely obidvoch sú rovnaké a potom aj

hodnota týchto podielov by mala byť rovnaká. Pokiaľ ide o ďalšiu spoločnosť, nebráni sa tomu aby sa
určila hodnota tohto podielu, ako aj pokiaľ ide o nehnuteľnosti. V podstate nerozporoval masu BSM tak
ako ju ustálila žalobkyňa, medzi nimi je len spor o výšku masy BSM, avšak podľa jeho názoru by bolo
možné na úrovni právnych zástupcov túto výšku ustáliť a vyhnúť sa tak súdnemu konaniu.

3. Po vyššie uvedenom vyjadrení právneho zástupcu žalovaného právny zástupca žalobkyne navrhol

protistrane, aby sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadalo tak, že dom v celosti, súvisiace pozemky
pripadne žalobkyni do výlučného vlastníctva, ktorá zároveň preberie na seba splácanie pôžičky zo
Štátneho fondu rozvoja bývania a žalovaný jej bude povinný vyplatiť sumu 30.000,- €.

4. Právny zástupca žalovaného s predneseným návrhom právneho zástupcu žalobkyne nesúhlasil.

Poukázalnato,ževsamotnejžalobeprávnyzástupcavjednotlivýchobchodnýchspoločnostiachuvádza
hodnotu týchto spoločností a ak by aj vychádzali z tejto hodnoty + pôžička, tak takúto dohodu nemôžu
uzavrieť, pretože by prichádzalo do úvahy že by mala žalobkyňa doplatiť žalovanému.

5. Na pojednávaní dňa 12.1.2015 žalobkyňa oproti svojej pôvodnej žalobe žiadala, aby súd rodinný dom

ako aj všetky pozemky, ktoré uviedla vo svojej žalobe prikázal do jej výlučného vlastníctva, vyporiadal
ich ako celok a to v hodnote XXX.XXX,- € s tým, že dom môže mať hodnotu XXX.XXX,- € a všetky
ďalšie pozemky spolu hodnotu XX.XXX,- €.

6. Žalovaný na pojednávaní navrhol, aby dom aj s pozemkami boli prikázané do jeho vlastníctva.

Súhlasil s tým, že hodnota pozemkov môže dosahovať sumu XX.XXX,- € a rodinný dom XXX.XXX,-
€ a v takejto hodnote ich aj žiadal prikázať do jeho výlučného vlastníctva s tým, žeby žalobkyňu z
tohto podielu vyplatil po odpočítaní jeho rodinou osobne vložených vkladov na nadobudnutie spoločných
nehnuteľností. Uviedol, že stále je prístupný k uzatvoreniu mimosúdnej dohody alebo k rokovaniu.

7. K vyjadreniu obidvoch sporových strán právny zástupca žalovaného uviedol, že tak ako navrhli
vysporiadať BSM, tak takto to nie je možné a bude potrebné vyporiadavať nehnuteľnosti po častiach tak,
akosúuvedenénalistevlastníctva.Jetuviaceromožností,nakoľkotietonehnuteľnostisadajúajrozdeliť
medzi sporové strany a v podstate tak, aby bola čo najmenšia suma na vyplatenie, pretože tie pozemky
sa môžu vysporiadať tak aby tvorili samostatné celky, pretože tak ako aj žalobkyňa uviedla, ďalšia časť

pozemku môže slúžiť ako samostatný stavebný pozemok. Opätovne však zdôraznil, že pokiaľ by strany
dospeli k nejakej dohode ohľadom ceny domu a pozemkov a dospeli k hodnote obchodných podielov,
tak nevidí žiadny problém.

8. Na pojednávaní dňa 9.2.2015 žalovaný navrhol, aby v rámci vyporiadania BSM boli prejednané

aj hnuteľné veci, ktoré sporové strany nadobudli počas trvania manželstva, ktorých zoznam predložil
a ktorý bližšie konkretizoval písomným podaním doručeným súdu dňa 2.3.2015 a ktoré označil pod
poradovým číslom 1 až 22 a to v celkovej sume X.XXX,- €.

9. Kjednotlivýmoznačenýmhnuteľnýmveciamzostranyžalovanéhožalobkyňauviedla,žetietopoložky

okrem položiek označených pod bodom 11,12 a 13 nenamieta, nenamietala ani zostatkové hodnoty
ktoré uviedol žalovaný. Pokiaľ ide o položku 11 - nevedela uviesť o akú obedovú súpravu by malo ísť a
taktiež pokiaľ ide o položku 12 a 13. K položke 12-hrncová súprava a kuchynskú riad uviedla, že nikdy
nemali hrncovú súpravu a kuchynský riad v nadobúdacej hodnote uvádzanej žalovaným. Mali hrncovú
súpravu, avšak inú ako označoval žalovaný a táto by mohla mať hodnotu XX,- €, nie však XXX,- €.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:11. Rozsudkom Okresného súdu D., č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bolo manželstvo
sporových strán uzatvorené dňa XX.X.XXXX rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
21.10.2013.

12. Po rozvode manželstva medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní zaniknutého
BSM.

13. Počas trvania manželstva sporové strany nadobudli nehnuteľnosti a hnuteľné veci označené vo

výroku tohto rozhodnutia. Všeobecná hodnota hnuteľných vecí okrem historického motorového vozidla
M evid.č. M. XXX nebola medzi sporovými stranami sporná. Všeobecná hodnota všetkých označených
nehnuteľností spolu vo výške XXX.XXX,- € medzi medzi sporovými stranami nebola sporná, keď tak
žalobkyňa ako aj žalovaný uvádzali, že rodinný dom by mohol mať približne hodnotu XXX.XXX,- € a
všetky označené pozemky sumu XX.XXX,- €.

14. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovaného poukázal na to, že pozemky tvoriace predmet
BSM sporových strán je možné vyporiadať po častiach, nakoľko tieto sa aj dajú rozdeliť s poukázaním
na to, aby bola čo najmenšia suma na vyplatenie a k hodnote jednotlivých pozemkov sporové strany
nezaujali jednoznačné stanovisko a súd vzhľadom aj na samotný návrh sporových strán vo veci nariadil
znalecké dokazovanie za účelom určenia všeobecnej hodnoty rodinného domu a pozemkov patriacich

do BSM znalcom z odboru Stavebníctvo-odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti za znalca ustanovil J..
Q. M..

15. Súdom ustanovený znalec J.. Q. M. podal vo veci znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX
vktoromustálilvšeobecnúhodnoturodinnéhodomusprísl.vsumeXXX.XXX,XX€avšeobecnúhodnotu

pozemkov jednotlivo po parcelách v celkovej sume XX.XXX,XX € - celkovo za všetky nehnuteľnosti
spolu XXX.XXX,XX €, pričom túto hodnotu zaokrúhlil na sumu XXX.XXX,- € a to metódou polohovej
diferenciácie.

XX. K znaleckému posudku J.. M. sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

17. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX namietol znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca a s jeho záverom nesúhlasil. Považoval ho za nepreskúmateľný, nakoľko znalec
v tomto posudku vôbec neodôvodnil ako vytvoril rozpočtový ukazovateľ, ktorý je potrebné vytvoriť napr.
pri rodinnom dome po podlažiach ne mernú jednotku m2 z posudku nie je jasné ako k takémuto

ukazovateľovi došiel. Taktiež uvádzal že znalec použil rôzne doby začiatku užívania nehnuteľnosti, ktoré
sa nezhodujú s realitou. Zároveň uviedol, že bude žiadať vypočuť znalca a podľa zváženia i prípadný
kontrolný znalecký posudok, nakoľko podľa informatívnych zistení všeobecná hodnota predmetného
domu je o cca XX.XXX,- € vrátane pozemkov vyššia. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX zotrval na svojich
námietkach proti znaleckému posudku. Navrhol znalca vypočuť, nakoľko znalec v ňom uvádza niektoré

koeficienty, ktoré nezohľadňujú skutočnosť a hodnotu rodinného domu spolu s pozemkom, považuje
za nesprávny. V prípade, že výsluchom znalca sa neodstránia tieto nezrovnalosti, navrhoval kontrolné
znalecké dokazovanie. Podľa jeho názoru hodnota nehnuteľnosti je vyššia ako ju ocenil znalec a aj sama
žalobkyňa vo svojej žalobe poukazovala na to, že všetky nehnuteľnosti by mali dosahovať hodnotu okolo
XXX.XXX,- €.

XX. Na pojednávaní dňa 7.11.2016 súd poučil sporové strany o sudcovskej koncentrácii konania a
stanovil sporovým stranám lehotu XX dní na koncentrovanie návrhov na vykonanie dokazovania, teda
návrhov procesného útoku a procesnej obrany.

19. Podaním doručeným súdu dňa 23.11.2016 žalovaný v záujme hospodárnosti konania navrhol
termín pojednávania vytýčený na 19.12.2016 zrušiť a vytýčiť nový termín pojednávania z dôvodu, že
si dal vypracovať nové znalecké posudky, čo sa týka ocenenia obchodných podielov ako aj ocenenia
nehnuteľností.

20. Podaním doručeným súdu dňa 28.12.2016 žalovaný zaslal D. posudok č. XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX vypracovaný J.. M. R. - znalcom v odbore Stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľnosti, ktorý zároveň obsahoval doložku v zmysle ust. § X09 ods. 2 CSP, v ktorom znalec ustálil
všeobecnú hodnotu rodinného domu s prísl. metódou polohovej diferenciácie v hodnote XXX.XXX,XX€ a pozemkov jednotlivo po parceliach v sume XX.XXX,XX €, celkovo vo výške XXX.XXX,XX € ktorú
zaokrúhlil na sumu XXX.XXX,- €.

21. Znalecký posudok predložený žalovaným bol doručený právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorý sa
k nemu písomne nevyjadril.

22. Vzhľadom k tomu, že hodnota historického motorového vozidla bola medzi sporovými stranami
sporná, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Doprava cestná-odvetvie odhad

hodnoty historických vozidiel. Za znalca ustanovil Q. M.. L. znalec podal vo veci D. posudok č. X/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom odpovedal na otázky zadané súdom. V závere svojho znaleckého posudku
v bode 3.1. uviedol, že sa jedná o historické vozidla W. M rok výroby XXXX hodnotenie podľa H.: trieda
E, postvar, typ B., skupina X - predstavené vozidlo, historickotechnická hodnota v stave X-X a určil
všeobecnú hodnotu predmetného vozidla ku dňu XX.XX.XXXX v sume X.XXX,- €.

23. K vyššie uvedenému znaleckému posudku sa sporové strany písomne nevyjadrili a nemali k nemu
žiadne námietky.

24. Počas trvania manželstva nadobudli sporové strany obchodné podiely v spoločnosti A., s.r.o. so
sídlom V.-T. XXX vo výške každý XX% a žalovaný nadobudol obchodný podiel v spoločnosti B. s.r.o,

so sídlom V.-T. XXX vo výške XXX%, čo medzi sporovými stranami nebolo sporné. Medzi sporovými
stranami bola sporná hodnota obchodných podielov.

25. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie
oceňovanie a hodnotenie podnikov a za znalca ustanovil znaleckú organizáciu W. s.r.o., ktorej úlohou

bolo určiť hodnotu obchodných podielov vo vyššie uvedených obchodných spoločnostiach, pričom pri
stanoveníhodnotyobchodnýchpodielovjepotrebnévychádzaťzichhodnotyvčasevyporiadania,avšak
v stave v čase zániku A., t.j. k XX.XX.XXXX.

26. Znalecká organizácia podaním doručeným súdu dňa 30.11.2015 súdu oznámila, že vzhľadom k

tomu, že ide o posúdenie dvoch rôznych obchodných spoločností - zvolila vypracovanie samostatných
znaleckých posudkov z dôvodu prehľadnosti posúdenia. Pri analýze podkladov firmy A. s.r.o. T. bolo
zistené, že spoločnosť je v dlhodobej strate so záporným vlastným imaním. V rámci prípravy bolo
spracované skrátené stanovenie všeobecnej hodnoty, pričom aj všeobecná hodnota bola záporná, z
uvedeného dôvodu nie je možné stanoviť hodnotu obchodných podielov.

XX. D. posudkom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty obchodných
podielov sporových strán obchodnej spoločnosti A. s.r.o. znalecká organizácia v závere svojho
znaleckého posudku uviedla, že vzhľadom k zisteným skutočnostiam a účtovným dokladom obchodnej
spoločnosti A. s.r.o., obchodné podiely spoločníkov J.. W. A. - obchodný podiel XX%, K. A. - obchodný

podiel XX% v obchod.spoločnosti A. s.r.o. V.-T. XXX v stave k termínu XX.XX.XXXX nemajú hodnotu,
nakoľko vlastné imanie aj všeobecná hodnota majetku podniku sú vyčíslené v zápornej hodnote.

28. V Znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
obchodného podielu žalovaného J.. W. A. v obchodnej spol.B. s.r.o. V. T. XXX, znalecká organizácia v

závere svojho znaleckého posudku uviedla, že J.. W. A. je k termínu XX.XX.XXXX jediným spoločníkom
B. s.r.o, V.-T. XXX, obchodný podiel spoločníka je XXX%, všeobecná hodnota obchodnej spoločnosti
B. s.r.o. v stave k termínu XX.XX.XXXX bola stanovená majetkovou metódou vo výške XXX.XXX,XX €,
ktorej sume zodpovedá aj hodnota obchodného podielu žalovaného.

XX. K znaleckým posudkom vypracovaným spoločnosťou W. s.r.o. sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

30. K znaleckým posudkom vypracovaným spoločnosťou W. s.r.o. podal žalovaný námietky doručené
súdu dňa 11.2.2016 v ktorom uviedol, že použitú majetkovú metódu považuje za nevhodnú, ktorá
neodzrkadľuje všeobecnú hodnotou podnikov, ale čisto účtovne oceňuje jednotlivé hodnoty strojov

a zariadení cestných vozidiel a majetkových práv. Znalecká organizácia sa vôbec nevysporiadala
s otázkou, prečo nepoužila iné metódy ktoré Vyhl.č.626/2007 Z.z. umožňuje. Znalecká organizácia
pri hodnotení spol.A. s.r.o. v závere svojho posudku uvádza, že táto spoločnosť v stave k termínu
21.10.2013 nemá hodnotu, nakoľko vlastné imania a všeobecná hodnota majetku podniku sú vyčíslené vzápornej hodnote. Znalecká organizácia sa so stanovenou úlohou nevysporiadala správne, keď hodnotu
určila ku dňu 21.10.2013 - t.j. k zániku BSM a hodnota mala byť určená ku dňu vyporiadania, resp. ku
dňu podania znaleckého posudku. Podobne nesprávny postup znalecká organizácia zvolila aj pri určení

obchodného podielu v obchodnej spoločnosti B. s.r.o.. K tomuto posudku mal aj ďalšie pripomienky a
to konkrétne k výpočtu všeobecnej hodnoty strojov a zariadení. Pri tomto výpočte znalec nevychádzal z
rokov kedy jednotlivé stroje boli nadobudnuté, hoci podľa príslušnej metodiky túto skutočnosť zohľadniť
mal. Taktiež pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok a to hlavne pohľadávky voči spoločnosti A.
s.r.o. vyvodil znalec nesprávny záver, keď túto pohľadávku v plnej výške zaradil do majetku a následne

do hodnoty obchodného podielu. Znovu použitá majetková metóda nezohľadňuje trhovú cenu, čoho
dôkazom je skutočnosť, že pohľadávka voči spoločnosti A. je nevymožiteľná, nakoľko v Posudku č. XX/
XXXX konštatuje, že táto spoločnosť má nulovú hodnotu a teda je len logické že takáto spoločnosť
nie je schopná pohľadávku uhradiť. V tomto prípade treba zohľadniť i tú skutočnosť, že spoločnosť A.
je nefunkčná, zablokovaná a teda nie je tu žiadna šanca na to, aby svoj dlh voči spol.B. kedykoľvek
uhradila. N. tejto skutočnosti Znalecká organizácia sa touto otázkou vôbec nevysporiadala, preto v tomto

prípade je namieste, aby koeficient vymožiteľnosti bol v zmysle zaradenia pohľadávky do triedy 3 určený
vo výške 0,00. Zároveň vzniesol aj ďalšie námietky týkajúce sa hodnoty zásob, kde znalecká organizácia
opätovneprimajetkovejhodnotevynásobilapočetkusovcenou,zaktorésatietokusyremenícpredávajú
a takto celú hodnotu zaradila do všeobecnej hodnoty zásob. Takýto postup je možno správny z hľadiska
účtovného, avšak je nesprávny z hľadiska stanovenia všeobecnej hodnoty obchodného podielu. B. B.

s.r.o.bolazaloženázaúčelomobchodovaniavpodstatesjednýmobchodnýmpartneromanakoľkotento
obchodnoprávnyvzťahzanikol,spoločnosťjenefunkčná,nevykazuježiadnyziskapredmetnézásobysú
nepredajné, táto hodnota je nereálna a výrobky nie je možné v súčasnosti za túto cenu predať. Záverom
k obom znaleckým posudkom namietol postup znaleckej organizácie /majetková metóda/ pretože tento
spôsob môže stanoviť účtovnú hodnotu obchodného podielu, resp. účtovnú hodnotu strojov, zariadení,

zásob, pohľadávok, ale táto hodnota sa nemôže rovnať všeobecnej hodnote obchodného podielu. Žiadal
aby sa znalec k týmto skutočnostiam písomne vyjadril.

31. K námietkam žalovaného sa vyjadrila spoločnosť Patria s.r.o. podaním doručeným súdu dňa
28.10.2016, v ktorom k jednotlivým námietkam uviedla nasledovné stanovisko: Znalecké posudky boli

vypracované v súlade s vyhl.MS SR č. 492/2004. Výber metodiky zvážili na základe skutočného
ekonomického stavu k dátumu zániku BSM s prihliadnutím na predpokladaný stav hospodárenia v
budúcom období. Skutočný stav ohodnocovaných firiem bol dokladovaný účtovníctvom k dátumu zániku
BSM. Budúci vývoj nebolo možno objektívne stanoviť, nakoľko firmy nemali spracovaný podnikateľský
zámer na budúce obdobie. H. A. bola v dlhodobej strate. H. B. bola podľa vyjadrenia J.. W. A.

založená za účelom obchodovania s jedným obchodným partnerom a nakoľko tento obchodnoprávny
vzťah zanikol, spoločnosť je nefunkčná, čo žalovaný uviedol aj na strane 3 svojho vyjadrenia k ZP. Z
uvedených dôvodov použili na stanovenie všeobecnej hodnoty obchodného podielu majetkovú metódu,
nakoľko iné metódy, napr.výnosová vychádzajú z predpokladaného vývoja hospodárenia a pre ich
vypracovanie nie sú relevantné podklady. Stav majetku je určeným dátumom zániku BSM. Žalovaný

nerozlišuje termíny „stav majetku k dátumu ukončenia BSM“ a „dátum vysporiadania BSM“. Znalecké
posudky sú vypracované k dátumu 25.11.2015 pri zohľadnení stavu majetku k zániku BSM-21.10.2013.
Vymožiteľnosť pohľadávky firmy B. voči firme A. bola stanovená ako vymožiteľnosť medzi blízkymi
firmami, nakoľko J.. A. bol k termínu ukončenia A. spoločníkom a konateľom v obidvoch uvedených
firmách a poznal podmienky poskytnutia aj možnosti splatenia pôžičky. Neboli predložené žiadne

doklady o vymáhaní úhrady pôžičky /upomienky, exekúcia a pod./. Nakoľko v čase ukončenia BSM
boli obidve firmy funkčné, nič nebránilo vymáhaniu pohľadávky, ohodnotenie zásob bolo vykonané v
zmysle platných vyhlášok. Všeobecná hodnota stanovená majetkovou metódou ako súčet všeobecných
hodnôt jednotlivých zložiek majetku znížených o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov /Vyhl. MS SR č.
492/2004, § 3 ods. 3/. V ZP č. 59/2015 je stanovená všeobecná hodnota zložiek majetku v zmysle príloh

k Vyhláške 492/2004 a nie ako účtovná hodnota. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že predmetom
posudku bolo stanovenie hodnoty obchodných podielov existujúcich firiem v stave k dátumu ukončenia
BSM. Z uvedeného dôvodu znalecká organizácia požadovala vypracovanie účtovných podkladov k
tomuto dátumu, čo obidve firmy predložili. Informácie o nakladaní s majetkom pred zánikom a po zániku
BSM, ktoré poskytovali žalobkyňa aj žalovaný sú pre účel ohodnotenia bezpredmetné.

32. Podaním doručeným súdu dňa 7.X2.2016 zaslala D. organizácia W., s.r.o. F. č. 1 k D. posudku č.
XX/XXXX-B. spolu so sprievodným listom v ktorom uviedla, že vykonali opätovnú podrobnú analýzu
podkladov a dokladov poskytnutých žalobkyňou a žalovaným k vypracovaniu znaleckých posudkov. Pokonzultáciáchsodbornýmiporadcamiprehodnotilijednotlivévstupyprestanoveniehodnotyobchodných
podielov a do hodnoty záväzkov firmy B. zaradili evidované ostatné záväzky voči spoločníkom vo výške
XX.XXX,- € - ktoré vznikli ako pôžička J.. W. A. spoločnosti B.. Na základe zistení pri opätovnej analýze

vypracovali F. č. X k ZP č. XX/XXXX. V závere sprievodného listu uviedol, že vypracovaním F. č. X k
ZP č. XX/XXXX sa nemení ich stanovisko zo dňa XX.XX.XXXX k vyjadreniu J.. W. A. k D. posudkom
č. XX/XXXX a XX/XXXX.

33. K Doplnku č. 1 k ZP č. XX/XXXX znalec určil všeobecnú hodnotu obchodnej spol.B., s.ro. so sídlom

V.-T. XXX v stave k termínu XX.XX.XXXX majetkovou metódou vo výške XXX.XXX,XX €, ktorá suma
predstavuje zároveň aj hodnotu obchodného podielu žalovaného.

XX. K uvedenému Dodatku č. 1 k znaleckému posudku sa žalobkyňa a žalovaný písomne nevyjadrili a
v priebehu ďalšieho konania k nemu nemali žiadne námietky.

35. V priebehu konania došlo k zrušeniu obchodnej spoločnosti B., s.r.o. zlúčením so spoločnosťnou
V., s.r.o., čo mal súd za preukázané z výpisu z obchodného registra spol.V., s.r.o., so sídlom K.
XXX zo dňa XX.X.XXXX, kde v časti ďalšie právne skutočnosti je uvedené, že jediný spoločník
obchodnej spoločnosti V. s.r.o. dňa XX.XX.XXXX rozhodol o zlúčení obchodnej spoločnosti V. s.r.o.
ako nástupníckej spoločnosti s obchodnou spoločnosťou B. s.r.o., ako zrušovanou spoločnosťou a o

prechode imania zrušenej spoločnosti B. s.r.o. na obchodnú spoloč.V. s.r.o.. Y. spol.V. s.r.o. sa tým stáva
právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti B. s.r.o. V časti zlúčenie, splynutie, rozdelenie spoločnosti
je uvedené - spoločnosť je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia od XX.XX.XXXX. Spoločnosť
zaniknutá zlúčením, splynutím alebo rozdelením B. s.r.o. T. XXX od 21.12.2016.

36. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že počas trvania manželstva im bola poskytnutá podpora
zo M. fondu rozvoja bývania na základe D. o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX vo výške
vyčerpaného úveru XX.XXX,XX € a ku dňu zániku manželstva k XX.XX.XXXX zostatok nesplatenej
istiny predstavoval sumu XX.XXX,XX € a zostatok nesplatených úrokov X.XXX,XX € - teda spolu
XX.XXX,XX €. Po zániku manželstva žalovaný zaplatil na predmetný úver celkom X.XXX,XX € a to ku

dňu XX.X.XXXX a žalobkyňa na tento úver ku dňu XX.XX.XXXX uhradila spolu XXX,XX € a po tomto
dni ešte sumu XXX,XX Eur.

37. Medzi sporovým stranami nebolo sporné, potvrdil to žalovaný aj vo svojej výpovedi v priebehu
konania, že dňa 3.1.2011 uzatvoril so spol. A. s.r.o. zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo

výške XX.XXX,- €, ktorú sa uvedená spoločnosť ako dlžník zaviazala zaplatiť vrátane úroku v štyroch
pravidelných mesačných splátkach po XX.XXX,- € s tým, že dlžník je povinný začať dlh splácať v
mesiacoch január, február, marec a apríl XXXX. D. potvrdil že pôžička bola poskytnutá zo spoločných
finančných prostriedkov.

38. Z výpisu LV č. XXX pre k.ú. V. súd zistil, že na uvedenom liste vlastníctva je evidovaná parc.č.XXXX-
orná pôda o výmere XXXmX, ktorú žalobkyňa zaradila do masy vyporiadania BSM. Na uvedenom liste
vlastníctva sú ako spoluvlastníci vedení žalobkyňa a žalovaný každý v podiele 1 s titulom nadobudnutia
Y. N ZN XXX/XX-XX/XX.

39. Z N. zápisnice N NZ XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX spísanej na N. úrade Q.. Q. Z. o osvedčení právne
významných skutočnosti súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný ako žiadatelia vyhlásili, že sú v podiele
každý po 1 vlastníkmi parcely KN č. XXXX-orná pôda o výmere XXXmX s uvedením, že vlastníkmi
pôvodnej parcely z ktorej bola vytvorená uvedená parcela KN sa stali rodičia žiadateľky B. N. a manželka
M. od pôvodnej vlastníčky M. H., na základe neformálnej kúpnej zmluvy v roku XXXX, avšak bez

zápisu vlastníckeho práva. Takto nadobudnutá parcelu užívali ako vlastnú až do roku XXXX kedy ju
neformálnou darovacou zmluvou tiež bez zápisu vlastníckeho práva previedli na žiadateľov. Odvtedy
žiadatelia takto nadobudnutú parcelu užívajú dobromyseľne nepretržite a nerušene ako vlastnú až
dodnes. Ich vlastníctvo nikto nepopiera a preto majú za to, že titulom vydržania sa stali v podiele po 1
vlastníkmi predmetnej parcely. Z uvedenej notárskej zápisnici notár osvedčil, že prítomní účastníci pred

ním prejavili vôľu slobodne, vážne a pri plnom vedomí a podľa ich udania sa toto vyhlásenie zakladá
na pravde.40. Obidve sporové strany žiadali aby súd pri vyporiadaní A. prihliadol na finančné prostriedky, ktoré
dostali od svojich rodinných príslušníkov na nadobudnutie spoločných nehnuteľností a aby tieto sumy
zohľadnil ako ich výlučné vlastníctvo ktoré bolo použité na nadobudnutie do BSM.

41. Žalovaný predložil čestné vyhlásenie J.. Z. A. a V. A. a žalobkyňa predložila čestné vyhlásenie J..
C. N. a V. M..

42. V čestnom vyhlásení zo dňa X.X.XXXX J.. Z. A. čestne vyhlásila, že výlučne svojmu bratovi J.. W. A.

po tom čo sa oženil s K. A., na stavbu rodinného domu a kúpu priľahlých pozemkov, ktorý stavali v obci
T., darovala finančnú hotovosť v nasledujúcich sumách: XX.XXX,- Sk v máji XXXX /úspory/, XX.XXX,-
Sk v auguste XXXX /úspory/, XX.XXX,- Sk v januári XXXX /úspory/ - celkom XX.XXX,- Sk, ktorú tento
použil výlučne na financovanie rodinného domu č. XXX, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.
Toto čestné vyhlásenie urobila za účelom preukázania, že uvedenú sumu darovala svojmu bratovi pre
účely financovania novostavby a kúpy priľahlých pozemkov k stavbe. Zároveň uviedla, že si je vedomá

prípadných následkov nepravdivého čestného vyhlásenia.

43. Čestným vyhlásením zo dňa X.X.XXXX V. A. čestne vyhlásila, že výlučne svojmu synovi J.. W. A.
po tom, čo sa tento oženil s K. A., na stavbu rodinného domu ktorý stavali v obci T. darovala finančnú
hotovosť v nasledovných sumách: XX.XXX,- Sk v apríli XXXX /spolu s manželom/, XX.XXX,- Sk v

septembriU./zK.knižky/,XX.U.,-SkvoktóbriU./úspory/,X.U.,-SkvnovembriXXXX/úspory/.XX.XXX,-
Sk vo februári U.X /úspory/, XX.XXX,- Sk v marci XXXX /úspory/, XX.XXX,- Sk v apríli XXXX /úspory/ -
celkom XXX.XXX,- Sk, ktoré tento použil výlučne na financovanie rodinného domu č. XXX, ktorý je v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve. C. čestné vyhlásenie robila za účelom preukázania, že uvedenú sumu
darovala svojmu synovi pre účely financovania novostavby, zároveň uviedla, že si je vedomá prípadných

následkov nepravdivého čestného vyhlásenia.

XX. H. vyhlásením zo dňa XX.XX.XXXX J.. C. N. čestne vyhlásil, že ich rodičia M. N. a B. N. a starý
otec Q. A. prispeli finančným darom na stavbu rod.domu č. XXX v T. jeho sestre K. A. v rokoch XXXX
až XXXX sumou XXX.XXX,- Sk. V závere uviedol, že to čo je uvedené v čestnom vyhlásení je pravdivé

nič v súvislosti s touto sumou XXX.XXX,- Sk nezamlčal a uvedomuje sa trestnoprávne následky krivej
výpovede a zároveň vyhlasuje že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by ho oprávňovali odoprieť výpoveď.

XX. H. vyhlásenie v totožnom znení ako je uvedené pod vyššie uvedeným bodom vydala aj V. M..

46. Súd vzhľadom k tomu, že sporové strany v priebehu celého konania prezentovali záujem na
uzatvorení dohody po tom, čo budú ustálené sporné všeobecné hodnoty veci patriacich do BSM a
o uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť, na pojednávaní dňa XX.X.XXXX dotazoval strany či by
bolo možné medzi nimi uzatvoriť zmier, v ktorom by si upravili svoje vzájomné práva a povinnosti,
nakoľko všeobecná hodnota sporných vecí bola ustálená znaleckými posudkami. Zároveň súd stranám

oznámil, že pri všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v prípade meritórneho rozhodnutia bude vychádzať
zo D. posudku J.. M. R. č. XX/XXXX, ktorý predložil žalovaný a ktorý je vzhľadom na uplynutie času od
vypracovaného znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca J.. M. zo dňa XX.X.XXXX /X rok aj X
mesiacov/ aktuálnejší a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti spolu s doložkou podľa § X09
ods. 2 E.. Za účelom porady právnych zástupcov sporových strán so svojimi klientami a vyjasnení si

vzájomných stanovísk súd pojednávanie dňa XX.X.XXXX prerušil. Po prerušení pojednávania právny
zástupca žalobkyne uviedol, že po porade so žalobkyňou sa žalobkyňa rozhodla, že by prevzala, resp.
aby jej bolo prikázané vlastníctvo k rodinnému domu, ako aj k všetkým pozemkom, ktoré patria do
BSM sporových strán, ako aj hnuteľné veci, okrem tých ktoré namietala s tým, že žalovaný by sa stal
vlastníkomhistorickéhomotorovéhovozidlaaobchodnéhopodielu,ktoréhojevlastníkomažalobkyňaby

zároveň prebrala aj povinnosť splácať zostatok úveru, ktorý by bol ustálený k dnešnému dňu a zaviazala
by sa zaplatiť rozdiel výške vyporiadacieho podielu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že s týmto
návrhom žalovaný súhlasí, je ochotný uzatvoriť zmier, avšak pokiaľ ide o vyplatenie podielu, žiada ho
v lehote 6 mesiacov, pretože podľa jeho presvedčenia nie je to taká vysoká suma, ktorú by nebola
žalobkyňa schopná vyplatiť v tejto lehote. V podstate žalovaný sa vzdáva svojho podielu na dome, na

pozemkoch, nemá kde bývať a potrebuje si to zabezpečiť.

47. Súd vzhľadom k tomu, že uvedený úkon smerujúci k uzatvoreniu zmieru nebol súdu predložený
v písomnej forme a išlo o úkon určený súdu, ktorý je možné urobiť podľa § 125 CSP písomne, súdpojednávanie odročil na termín XX.X.XXXX za účelom predloženia návrhu na uzavretie zmieru zo strany
právnych zástupcov sporových strán.

48. Do termínu pojednávania do 30.1.2017 zo strany právnych zástupcov sporových strán nebol súdu
predložený písomný zmier medzi sporovými stranami.

49. Na pojednávaní dňa 30.1.2017 práv.zástupca žalobkyne uviedol, že nemá pripravený návrh
písomného zmieru, nakoľko žalobkyňa ho usmernila tým spôsobom, že navrhuje uzatvoriť zmier v

takom znení, že nehnuteľnosti a hnuteľné veci budú prikázané do jej vlastníctva, obchodný podiel a
motorové vozidlo do vlastníctva žalovaného s tým, že žalobkyňa nebude musieť vyplácať žalovanému
na vyrovnanie podielu žiadnu sumu. Zároveň poukázal na to, že obchodný podiel v spol. B. s.r.o., kde
mal žalovaný podiel vo výške XXX% už neexistuje, nakoľko spol.B. s.r.o. zanikla zlúčením so spoloč.V.
s.r.o. a pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý vypracoval v konaní súdom ustanovený znalec J.. M., tento
pozemky ktoré oceňoval, oceňoval ako stavebné pozemky, pretože v územnom rozhodnutí obce sú

tieto zahrnuté v budúcnosti na stavbu rodinných domov a teda mohol určiť hodnotu aj týchto pozemkov.
W. žalovaný predložil svoj súkromný znalecký posudok, je tam rozdiel XX.XXX,- takže žalobkyňa trvá
na tom, aby bolo A. vyporiadané v hodnote tak ako boli ustálené hodnoty nehnuteľnosti znaleckým
posudkom súdom ustanoveného znalca.

50. Právny zástupca žalovaného predložil súdu písomný návrh zmieru medzi sporovými stranami tak, že
žalobkyňa sa stane vlastníčkou všetkých nehnuteľností, hnuteľných vecí spolu v sume XXX.XXX,XX €,
preberie zostatok nesplateného úveru ku dňu XX.XX.XXXX z úverovej zmluvy. Do výlučného vlastníctva
žalovaného pripadne všeobecná hodnota podielu obchodnej spol.B., s.r.o. vo výške XXX.XXX,XX € a
historické motor.vozidlo vo výške X.XXX,- € - teda spolu XXX.XXX,XX € a žalobkyňa sa zaviaže titulom

vyporiadania A. vyplatiť žalovanému sumu XX.XXX,XX € do X mesiacov od uzatvorenia zmieru.

51. Z vyššie uvedeným návrhom na uzavretie zmieru práv. zástupca žalobkyne nesúhlasil. Zároveň
navrhol, aby súd do masy BSM zahrnul aj pohľadávku obidvoch sporových strán voči spol. B. s.r.o. vo
výške XX.XXX,- € ktorú odvodzoval od F. č. X k znaleckému posudku ktorý spracovala spol. W. s.r.o.,

kde na str.5 je uvedené - ostatné záväzky voči spoločníkom - pôžička J.. A. vo výške XX.XXX,- €, išlo
teda o pôžičku spoločníka spoločnosti B., s.r.o.. B. B. s.r.o. zanikla zlúčením so spoloč.V. s.r.o., ktorý sa
stal právnym nástupcom tejto spoločnosti.

52. Práv. zástupca žalovaného popieral túto pôžičku, žeby bola poskytnutá zo spoločných finančných

prostriedkov patriacich do BSM. Poukazoval na to, že žalobkyňa nepreukázala, že počas trvania
manželstva zo spoločných prostriedkov bola táto pôžička spol. B. poskytnutá. Tieto finančné prostriedky
sú pôžičkou žalovaného voči spoloč. B. s.r.o., ktoré si požičal od svojho brata na vyfinancovanie určitého
preklenovacieho obdobia alebo fungovania spoločnosti B.. Zmluvu uzatváral s bratom v roku XXXX a
bratmupožičiavalvhotovostiatedatátopôžičkaniejespoločnoupôžičkou,ktorúbysibraliakomanželia

od jeho brata, nakoľko si ju bral výlučne sám.

53. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

54. Podľa § 149 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná
ho na návrh niektorého z manželov súd.

55. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa mu zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti

56. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkouvecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

57. Pretože sporové strany vyporiadanie zaniknutého BSM nevykonali dohodou (§ 149 ods. 1, 3
Občianskeho zákonníka) boli splnené podmienky, aby na návrh žalobkyne podaný na súde pred
uplynutímlehotytrochrokovodzánikuBSM(§149ods.4Občianskehozákonníka)vykonalvyporiadanie

BSM súd podľa zákonných hľadísk uvedených v citovanom ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka.
Sporové strany mohli majetok nadobúdať do BSM v čase Y. XX.X.XXXX do dňa XX.XX.XXXX, kedy
rozvodom manželstva došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

58. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že počas trvania manželstva sporové
strany do BSM nadobudli nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku a

obchodné podiely v spoločnosti A., s.r.o. vo výške každý XX % a žalovaný nadobudol obchodný podiel
vo výške XXX% v spoločnosti B., s.r.o. Všeobecná hodnota všetkých nadobudnutých vecí bola ustálená
dohodou sporových strán a znaleckými posudkami. Ustanovení znalci pri určení všeobecnej hodnoty
vychádzali zo zásady , podľa ktorej je určujúci stav veci v čase zániku BSM, pričom treba vychádzať z
cien zodpovedajúcich cenám v čase vyporiadania.

59. K namietanému znaleckému posudku spoločnosti W., s.r.o. zo strany žalovaného sa dotknutý
znalec písomne vyjadril, objasnil sporné skutočnosti, tieto odborne podložil, v F. č.X po zohľadnení
námietok žalovaného stanovil všeobecnú hodnotu obchodného podielu v spoločnosti B.. s..r.o vo výške
XXX.XXX,XX Eur, ktorú žalovaný nenamietal a súd nemal pochybnosti o správnosti záverov znaleckého

posudku.

60.Priustáleníhodnotynehnuteľnostisúdvychádzalzosúkromnéhoznaleckéhoposudkupredloženého
žalovaným, ktorý dal vypracovať po podaní námietok proti znaleckému posudku súdom ustanoveného
znalca. Predložený znalecký posudok mal všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahoval doložku

podľa § 209 ods. E., a preto ho súd hodnotil tak ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného
znalca. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu XX.XX.XXXX, bol teda aktuálnejší ( s X rok
a 5 mesiacov odstupom ), súd vychádzal aj zo zásady, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú
veci v čase vyporiadania (podľa stavu ku dňu zániku BSM ) , znalecký posudok bol podrobnejší v
označení príslušenstva - prípojka elekriny, prípojka elektriny k vedľajším stavbám, záhonové obrubníky,

domáca vodárnička, bližšie špecifikované oplotenie u pozemkov. Celkovú všeobecnú hodnotu všetkých
nehnuteľností uvedených v znaleckom posudku znalec stanovil vo výške XXX.XXX,XX Eur od ktorej
súd odpočítal hodnotu pozemku W.tva každý po 50% v tejto výške prikázal každému z nich ako
spoločníkom uvedenej spoločnosti. Pri rozhodovaní o vyporiadaní obchodného podielu súd neprikazuje
hodnotuobchodnéhopodielu,aleobchodnýpodiel,ktorýmôžebyťprikázanýlenspoločníkoviobchodnej

spoločnosti.

64. Za preberateľa pohľadávky vo výške XX.XXX Eur voči spoločnosti A., s.r.o., ktorá vznikla z titulu
pôžičky, ktorá bola poskytnutá uvedenej spoločnosti zo spoločných finančných prostriedkov súd určil
každú zo sporových strán v 1, nakoľko v uvedenej spoločnosti má každá zo sporových strán podiel 1.

65. Obchodný podiel žalovaného v spoločnosti B., s.r.o. vo výške 100%, ktorý bol žalovaným
nadobudnutý počas trvania manželstva nebolo možné vyporiadať ( prikázať ho do vlastníctva
žalovaného ako spoločníka tejto obchodnej spoločnosti), nakoľko ku dňu rozhodovania súdu už
neexistuje. Súd však vychádzal z toho, že žalovanému vznikla z uvedeného dôvodu povinnosť v rámci

vyporiadania BSM nahradiť do BSM sporových strán majetkovú hodnotu zodpovedajúcu hodnote tohto
obchodného podielu v čase zániku BSM, t.j. majetkovú hodnotu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote
obchodného podielu žalovaného. Všeobecnú hodnotu tohto podielu ustálenú znaleckým posudkom ku
dňu zániku manželstva vo výške XXX.XXX,XX Eur súd zahrnul ako náhradovú pohľadávku do BSM.

66. Záväzok sporových strán voči M., vzniknutý zo zmluvy o úvere, ktorý ku dňu zániku manželstva k
XX.XX.XXXX predstavoval sumu XX.XXX,XX Eur bol ku dňu rozhodovania súdu vyplatený žalobkyňou
vo výške X.XXX,XX Eur a žalovaným vo výške XXXX,XX a aktuálny zostatok predstavuje sumu
XX.XXX,XX Eur, za preberateľku ktorého súd určil žalobkyňu, a to vzhľadom k tomu, že za vlastníčkurodinného domu , na ktorý bol poskytnutý predmetný úver súd určil žalobkyňu a žalobkyňa zároveň
súhlasila, že sa stane preberateľkou zostatku úveru. W. vyporiadaní BSM nemožno ponechať stranou
ani pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli počas trvania manželstva ( viď rozhodnutie NS H. sp.zn.

XCzXX/XXXX, R XX/XXXX v spojení so D. NS H. sp.zn. E. XX/XXXX, R XX/XXXX ). Vyporiadanie týchto
práv a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb,
ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva
a námietky.

67. Aplikujúc na zistený skutkový stav veci vyššie uvedené základné zásady vyporiadania BSM podľa §
150 Občianskeho zákonníka súd určil celkovú masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumou
XXX.XXX,XX Z. ( nehnuteľnosti XXX.XXX,XX Eur + hnuteľné veci XXXX,- Eur + historické motorové
vozidlo X.XXX,- Eur, hodnota obchodného podielu B., s.r.o. XXX.XXX,XX + pohľadávka voči A., s.r.o.
XX.XXX Eur ). Každá zo sporových strán má nárok na polovicu tejto hodnoty, čo predstavuje sumu
XXX.XXX,XX Eur. Žalobkyni boli prikázané veci do výlučného vlastníctva v hodnote XXX.XXX,XX + X

pohľadávky voči A., s.r.o. vo výške XX.XXX,- Eur, teda spolu XXX.XXX,XX Eur. D. boli prikázané veci
do výlučného vlastníctva v hodnote X.XXX Eur + 1 pohľadávky voči A., s.r.o. vo výške XX.XXX Eur
+ získal majetkovú hodnotu zodpovedajúcu hodnote obchodného podielu v čase zániku A. vo výške
XXX.XXX,XX Eur, teda spolu XXX.XXX,XX Eur. Žalobkyňa získala v porovnaní s hodnotou polovice
masy BSM viac o XX.XXX, XX Eur. Žalovaný získal v porovnaní s hodnotou polovice masy BSM menej

o XX.XXX,XX Eur. Tento rozdiel v sume XX.XXX,XX Eur je potrebné považovať za peňažnú hodnotu,
ktorú by bola žalobkyňa povinná z titulu vyporiadaného majetku vyplatiť žalovanému. Žalobkyňa sa
stala preberateľkou zostatku úveru, ktorý ku dňu zániku manželstva predstavoval sumu XX.XXX,XX Eur
a ku dňu rozhodovania súdu sumu XX.XXX,XX Eur. K. zo sporových strán by mala zaplatiť 1 zo zostatku
úveru ku dňu zániku manželstva, t.j. v sume X.XXX,XX Eur. Z tejto sumy žalovaný zaplatil XXXX,XX Eur ,

teda o X.. Eur menej ako pripadá na žalobkyňu. Túto sumu potom súd odpočítal od sumy XX.XXX,XX
a pri zohľadnení tejto sumy by mala žalobkyňa zaplatiť celkovo na vyrovnanie podielu žalovanému
sumu XX.XXX,XX Eur , ktorú je potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú je povinná žalobkyňa
z titulu vyporiadaného majetku vyplatiť žalovanému. Žalovaný žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná na
zaplatenie vyporiadacieho podielu v lehote X mesiacov. Súd vzhľadom na výšku sumy na vyrovnanie

podielu ako aj samotný návrh žalovaného určil, že uvedenú sumu je žalobkyňa povinná zaplatiť do X
mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku, čo je primeraná lehota za účelom zabezpečenia finančných
prostriedkov na vyplatenie podielu.

68. Sporovými stranami tvrdené skutočnosti, že im rodinní príslušníci poskytli finančné prostriedky

na stavbu rodinného domu a nadobudnutie priľahlých pozemkov a ktoré preukazovali predloženými
čestnými prehláseniami nepovažoval súd za preukázané, keď obidve sporové strany zároveň vzájomne
spochybňovali čestné prehlásenia. Predložené čestné prehlásenia nepreukazujú, či poskytnuté finančné
prostriedky boli v skutočnosti použité na stavbu rodinného domu a nadobudnutie priľahlých pozemkov,
čo bolo za ne na stavbu rodinného domu zakúpené, aký materiál, či bol aj zabudovaný, prípadne aké

práce a v akej výške, na ktoré priľahlé pozemky a v akej výške boli poskytnuté. Súd potom vzhľadom
na vyššie uvedené nezohľadnil sporovými stranami tvrdené, v konaní však nepreukázané, vložené
investície z ich výlučného majetku do ich spoločného majetku.
. s.r.o., súd túto pohľadávku nezaradil do masy BSM, nakoľko nemal za preukázané, že táto suma bola
poskytnutá so spoločných finančných prostriedkov, kedy bola poskytnutá, kedy bola splatná. Len z toho,

žejuznalectaktozaradilakozáväzokspoločnostivočispoločníkom-pôžičkaJ..A.suvedenímúčtuXXX
nemožno vyvodiť, že išlo o spoločnú pôžičku. Avšak aj v prípade spoločných pohľadávok vzniknutých
počas trvania manželstva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom platí, že
vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do
práv a povinností tretích osôb, ktorí nie sú sporovými stranami konania o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky.

70. O nároku na náhradu trov konania rozhodol sú podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP,
podľa ktorého zákonného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nemá na náhradu trov konania právo.

71. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
konaním sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z
bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázkevyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanej
právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§153 ods. 2 O.s.p.,
§ 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorí z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku

BSM podal návrh vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné
postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názoru
súdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou.
V konaní súd aplikoval citované ustanovenia a to z dôvodu, že každej zo strán sa dostala polovica
spoločného majetku a ani jeden nemal vo veci plný úspech a tak súd rozhodol, že žiadna zo sporových

strán nemá právo na náhradu trov konania. Tým nie sú dotknuté nároky štátu z titulu ich poplatkovej
povinnosti za vyporiadanie BSM, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).