Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/248/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113240529
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113240529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu, sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne - K. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, v zastúpení právne - JUDr. Ján Kasenčák, advokát so sídlom M. Y.
XXXX/XX, D., proti žalovanému - Ing. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, v zastúpení právne - JUDr.
Pavol Loduha, advokát so sídlom B. W. XXXX/XX, W. A., o vyporiadanie BSM, na základe odvolania
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 7C/327/2013-402 zo dňa 30. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd") vyporiadal majetok patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal
nehnuteľnosti vo všeobecnej hodnote 168.502, 86 eur - konkrétne : rodinný dom súp.č. XXX s
príslušenstvom postavený na parcele č. 1124/2 spolu s vonkajšími úpravami zapísanými v katastri
nehnuteľností pre okres Bytča, k.ú. V. - T. na LV č. XXX. Do vlastníctva žalobkyne prikázal aj pozemky
zapísané na LV č. XXX v k.ú. V. - T. ako parcele: C-KN 1112 - orná pôda 244 m2 vo všeobecnej
hodnote 5.802,32 eur, C-KN 1122 o výmere 261 m2 - orná pôda vo všeobecnej hodnote 6.206,58

eur, C-KN 1124/1 - orná pôda o výmere 369 m2 vo všeobecnej hodnote 8.774,82 eur, C-KN 1124/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2 vo všeobecnej hodnote 7.205,34 eur, C-KN 1125
- orná pôda o výmere 207 m2 vo všeobecnej hodnote 4.922,46 eur a parcelu C-KN č. 1126 - orná
pôda o výmere 606 m2 zapísanú v katastri nehnuteľností pre okres Bytča, k.ú. V. - T. na LV č. XX v
podiele 60/72 vo všeobecnej hodnote 12.008,90 eur. Žalobkyni tak súd prikázal do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti spolu v hodnote 213.423,28 eur. Žalobkyni boli prikázané do výlučného vlastníctva aj
konkrétne vyšpecifikované hnuteľné veci s uvedením všeobecnej hodnoty u každej z nich, obchodný

podiel vo výške 50 % ( vo všeobecnej hodnote 0 ) v spoločnosti Blastrans s.r.o., so sídlom Maršová
- Rašov 244, 013 51 Predmier, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel s.r.o. vo
vložke č. 53457/L.

2. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal: obchodný podiel vo výške 50 % vo všeobecnej
hodnote 0 v spoločnosti Blastrans s.r.o., so sídlom Maršová - Rašov 244, 013 51 Predmier, zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel s.r.o. vo vložke č. 53457/L, historické motorové

vozidlo Praga V3S RTG ZEČ BY-H016, v.č.12970 vo všeobecnej hodnote 2.400 eur.

3. Súd určil za preberateľa zostatku úveru vo výške 10.770,50 eur z Úverovej zmluvy č. 501/3881/1998
uzatvorenej dňa 28.12.1999 so Štátnym fondom rozvoja bývania žalobkyňu a za preberateľovpohľadávky vo výške 85.000 eur zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s dlžníkom, spoločnosťou Blastrans
s.r.o. dňa 03.01.2011 určil žalobkyňu a žalovaného, každého v podiele 1.

4.NavyrovnaniepodieluzvyporiadanéhoBSMsúduložilžalobkynipovinnosťvyplatiťžalovanémusumu
15.752,90 eur do 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na
náhradu trov konania.

5. Vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 16.1.1988 bolo rozsudkom

Okresného súdu Žilina č.k. 6C/111/2013-48 zo dňa 13.09.2013 (právoplatnosť 21.10.2013) rozvedené,
po rozvode manželstva sa nedohodli na vyporiadaní zaniknutého BSM. Počas trvania manželstva
sporové strany nadobudli nehnuteľnosti a hnuteľné veci presne vyšpecifikované vo výroku rozhodnutia.
Všeobecná hodnota hnuteľných vecí okrem historického motorového vozidla V3S evid.č. BY- H016
nebola sporná. Obdobne nebola sporná všeobecná hodnota nehnuteľností spolu vo výške 200.000
eur, tak žalobkyňa, ako aj žalovaný uvádzali, že rodinný dom by mohol mať približne hodnotu

150.000 eur a pozemky spolu hodnotu 50.000 eur. Právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že
pozemky tvoriace predmet BSM je možné vyporiadať po častiach, tieto sa dajú rozdeliť, túto okolnosť
zdôraznil v záujme toho, aby suma na vyplatenie bola čo najmenšia. K hodnote jednotlivých pozemkov
účastníci nezaujali jednoznačné stanovisko a vzhľadom aj na samotný návrh sporových strán súd za
účelom určenia všeobecnej hodnoty rodinného domu a pozemkov patriacich do BSM nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo - odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti a za znalca
ustanovil Ing. Jozefa Šuleka, ktorý v znaleckom posudku č. 80/2015 zo dňa 30.06.2015 ustálil metódou
polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu rodinného domu s príslušenstvom v sume 131.610,64 eur
a u pozemkov ( jednotlivo po parcelách ) všeobecnú hodnotu v celkovej sume 23.782,51 eur, celkovo
za všetky nehnuteľnosti spolu v sume 155.393,15 eur, po zaokrúhlení v sume 155.000 eur.

6. Ku znaleckému posudku Ing. Šuleka sa žalobkyňa písomne nevyjadrila, znalecký posudok namietol
podaním doručeným súdu dňa 11.02.2016 žalovaný, v námietke uviedol, že hodnota nehnuteľností je
vyššia ako ju znalec stanovil a aj žalobkyňa vo svojej žalobe poukazovala na to, že všetky nehnuteľnosti
by mali dosahovať spolu hodnotu okolo 200.000 eur.

7. Žalovaný podaním dňa 28.12.2016 doručil súdu Znalecký posudok č. 85/2016 zo dňa 29.11.2016
vypracovaný Ing. Viliamom Lejčíkom - znalcom v odbore Stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľnosti, obsahujúci doložku v zmysle ust. § 209 ods. 2 CSP. V predmetnom znaleckom posudku
ustálil znalec všeobecnú hodnotu rodinného domu s prísl. metódou polohovej diferenciácie v sume

168.502,86 eur a pozemkov jednotlivo po parceliach v sume 49.177,04 eur, celkovo vo výške 217.679,90
eur, ktorú zaokrúhlil na sumu 218.000 eur. K uvedenému znaleckému posudku po jeho doručení
právnemu zástupcovi žalobkyne písomné vyjadrenie predložené nebolo.

8. Keďže hodnota historického motorového vozidla bola sporná, súd nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odboru Doprava cestná - odvetvie - odhad hodnoty historických vozidiel, za znalca ustanovil
JozefaVáryho,ktorýv Znaleckomposudkuč.4/2016zodňa21.04.2016uzavrel,žesajednáohistorické
vozidlo Praga V3S, rok výroby 1959, hodnotenie podľa FIVA: trieda E, postvar, typ Standard, skupina 4 -
predstavené vozidlo, historicko-technická hodnota v stave 2-3 a určil všeobecnú hodnotu predmetného
vozidla ku dňu 21.10.2013 v sume 2.400 eur. K uvedenému znaleckému posudku sa sporové strany

písomne nevyjadrili a nevzniesli k nemu žiadne námietky.

9. Počas trvania manželstva nadobudli bývalí manželia obchodné podiely v spoločnosti Blastrans,
s.r.o., so sídlom Maršová - Rašov 244 vo výške každý 50% a žalovaný nadobudol obchodný podiel v
spoločnosti Stroob s.r.o, so sídlom Maršová - Rašov 244 vo výške 100%. Spor o hodnotu obchodných

podielov súd odstránil nariadeným znaleckým dokazovaním z odboru Ekonomika a riadenie podnikov,
odvetvie - oceňovanie a hodnotenie podnikov. Vypracovaním znaleckého posudku poveril znaleckú
organizáciu Patria s.r.o., v znaleckej úlohe jej uložil - určiť hodnotu obchodných podielov vo vyššie
uvedených obchodných spoločnostiach, pritom bolo potrebné vychádzať z ich hodnoty v čase
vyporiadania, avšak vstavevčasezánikuBSM,t.j.ku21.10.2013.Keďžesajednalooposúdeniedvoch

rôznych obchodných spoločností, znalecká organizácia vypracovala dva samostatné znalecké posudky
z dôvodu prehľadnosti posúdenia. V znaleckom posudku č. 58/2015 zo dňa 25.11.2015, vychádzajúc aj
z účtovných dokladov obchodnej spoločnosti Blastrans s.r.o., bolo konštatované, že obchodné podiely
spoločníkov Ing. Peter Blaško - podiel 50 %, Katarína Blašková - podiel 50% v uvádzanej obchodnejspoločnostivstavektermínu21.10.2013nemajúhodnotu,nakoľkovlastnéimanieajvšeobecnáhodnota
majetku podniku sú vyčíslené v zápornej hodnote. V Znaleckom posudku č. 59/2015 zo dňa 25.11.2015
bolo konštatované, že ku termínu 21.10.2013 je Ing. Peter Blaško jediným spoločníkom Stroob s.r.o,

Maršová - Rašov 244, obchodný podiel spoločníka je 100 %, všeobecná hodnota obchodnej spoločnosti
Stroob s.r.o. v stave k termínu 21.10.2013 bola stanovená majetkovou metódou vo výške 218.779,99
eur, ktorej sume zodpovedá aj hodnota obchodného podielu žalovaného.
10. Ku znaleckým posudkom vypracovaným pre účely konania znaleckou organizáciou Patria s.r.o.
sa žalobkyňa písomne nevyjadrila. Námietky predložil žalovaný, k nim sa znalecká organizácia -

spoločnosť Patria s.r.o. sa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 28.10.2016, a v Dodatku č. l k
Znaleckému posudku č. 59/2015 ( doručené súdu 7.12.2016 ) po podrobnej analýze podkladov a
dokladov poskytnutých žalobkyňou a žalovaným, po konzultáciách s odbornými poradcami znalecká
organizácia prehodnotila jednotlivé vstupy pre stanovenie hodnoty obchodných podielov, do hodnoty
záväzkov firmy Stroob s.r.o. boli zaradené evidované ostatné záväzky voči spoločníkom vo výške
37.000 eur, ktoré vznikli ako pôžička Ing. Petra Blašku spoločnosti Stroob. Na základe zistení pri

opätovnej analýze v Dodatku č. 1 k ZP č. 59/2015 všeobecná hodnota obchodnej spol. Stroob, s.r.o.
so sídlom Maršová-Rašov 244 v stave ku termínu 21.10.2013 bola určená majetkovou metódou vo
výške 171.490,23 eur, ktorá suma predstavuje zároveň aj hodnotu obchodného podielu žalovaného. K
predmetnému Dodatku č.1 v ďalšom štádiu konania ani žalobkyňa, ani žalovaný sa písomne nevyjadrili
a k jeho záverom žiadne námietky nemali.

11. Súd ďalej zistil, že v priebehu konania došlo k zrušeniu obchodnej spoločnosti Stroob, s.r.o. zlúčením
so spoločnosťnou Machtech, s.r.o., čo bolo preukázané z výpisu z Obchodného registra spol. Machtech,
s.r.o., so sídlom Kolárovice 250 zo dňa 30.01.2017. Jediný spoločník obchodnej spoločnosti Machtech

s.r.o. dňa 14.12.2016 rozhodol totiž o zlúčení obchodnej spoločnosti Machtech s.r.o. ako nástupníckej
spoločnosti s obchodnou spoločnosťou Stroob s.r.o., ako zrušovanou spoločnosťou a o prechode imania
zrušenej spoločnosti Stroob s.r.o. na obchodnú spoločnosť Machtech s.r.o., ktorá sa stáva právnym
nástupcom zanikajúcej spoločnosti Stroob s.r.o.. V časti zlúčenie, splynutie, rozdelenie spoločnosti je
uvedené - spoločnosťjeprávnymnástupcomvdôsledkuzlúčeniaod21.12.2016. Spoločnosťzaniknutá

zlúčením, splynutím alebo rozdelením Stroob s.r.o. Rašov 244 od 21.12.2016.

12. Bola nesporná skutočnosť, že počas trvania manželstva bola bývalým manželom poskytnutá
podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. 501/3881/1998
vo výške vyčerpaného úveru 16.596,96 eur a ku dňu zániku manželstva ku 21.10.2013 zostatok

nesplatenej istiny predstavoval sumu 10.942,01 eur, zostatok nesplatených úrokov 2.779,95 eur, teda
spolu 13.721,96 eur. Po zániku manželstva žalovaný zaplatil na predmetný úver sumu 1.894,38 eur ku
dňu 18.03.2016 a žalobkyňa na tento úver ku dňu 11.10.2016 uhradila spolu 847,12 eur, po tomto dni
ešte sumu 210,03 eur.

13. Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že 03.01.2011 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Blastrans
s.r.o. zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 85.000 eur, túto pôžičku sa spoločnosť
( ako dlžník ) zaviazala zaplatiť vrátane úroku v štyroch pravidelných mesačných splátkach po 25.000
eur s povinnosťou splácať dlh v mesiacoch január, február, marec a apríl 2018. Žalovaný potvrdil, že
pôžička bola poskytnutá zo spoločných finančných prostriedkov.

14. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. V. súd zistil, že na predmetnom liste vlastníctva zapísanej parcele
č.1123 - orná pôda o výmere 179 m2, ktorú žalobkyňa zaradila do masy BSM, sú ako spoluvlastníci
vedení žalobkyňa a žalovaný každý v podiele 1 právnym titulom nadobudnutia - Osvedčenie N 69/97,
Nz 105/97-39/97.

15. Obidve strany sporu žiadali, aby súd pri vyporiadaní BSM prihliadol na finančné prostriedky, ktoré
dostali od svojich rodinných príslušníkov na nadobudnutie spoločných nehnuteľností a aby tieto sumy
zohľadnil ako ich výlučné vlastníctvo použité na nadobudnutie majetku do BSM. V čestnom vyhlásení
zo dňa 07.02.2015 (predložené žalovaným) Ing. Z. A. vyhlásila, že výlučne svojmu bratovi - Ing. W. A.

po tom, čo sa oženil s K. A., na stavbu rodinného domu a kúpu priľahlých pozemkov v obci T., darovala
finančnú hotovosť: 10.000,- Sk v máji 1992 (úspory), 50.000,- Sk v auguste 1998 (úspory), 30.000,- Sk v
januári 2004 (úspory) - celkom 90.000,- Sk, ktorú tento použil výlučne na financovanie rodinného domu
č. XXX v BSM účastníkov. Uvedenú sumu darovala svojmu bratovi pre účely financovania novostavby akúpy priľahlých pozemkov k stavbe. V. A. čestným vyhlásením zo dňa 07.02.2015 vyhlásila, že výlučne
svojmu synovi Ing. W. A. po tom, čo sa tento oženil s K. A., na stavbu rodinného domu, ktorý stavali v
obci Rašov, darovala finančnú hotovosť: 57.000,- Sk v apríli 1992 (spolu s manželom), 10.000,- Sk v

septembri 1994 (z kupónovej knižky), 20.000,- Sk v októbri 2001 (úspory), 5.000,- Sk v novembri 2002
(úspory), 10.000,- Sk vo februári 2003 (úspory), 10.000,- Sk v marci 2003 (úspory), 10.000,- Sk v apríli
2003 (úspory) - celkom 122.000,- Sk, ktoré tento použil výlučne na financovanie rodinného domu č.
XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov. Čestným vyhlásením zo dňa 31.10.2016 Ing. C. N.
vyhlásil, že ich rodičia M. N. a B. N. a starý otec Q. A. prispeli finančným darom na stavbu rodinného

domu č. XXX v T. jeho sestre K. A. v rokoch 1997 až 2005 sumou 130.000,- Sk. Čestné vyhlásenie v
totožnom znení vydala aj V. M..

16. Okresný súd vychádzajúc z tej okolnosti, že sporové strany v priebehu celého konania prezentovali
záujem uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM po tom, čo budú ustálené všeobecné hodnoty vecí
patriace do ich BSM a o uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť, na pojednávaní dňa 25.01.2017 ich

dotazoval na možnosť uzatvorenia zmieru, v ktorom by si upravili svoje vzájomné práva a povinnosti,
nakoľko všeobecná hodnota sporných vecí bola ustálená znaleckými posudkami. Zároveň oboznámil
strany, že pri všeobecnej hodnote nehnuteľností v prípade meritórneho rozhodnutia bude vychádzať zo
Znaleckého posudku Ing. Viliama Lejčíka č. 85/2016, ktorý predložil žalovaný a ktorý je vzhľadom na
uplynutie času od vypracovaného znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Ing. Šuleka zo dňa

30.06.2015 (1 rok aj 5 mesiacov) aktuálnejší a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti spolu
s doložkou podľa § 209 ods. 2 CSP. Za účelom porady právnych zástupcov sporových strán so svojimi
klientmi a vyjasnení si vzájomných stanovísk súd pojednávanie dňa 25.01.2017 aj prerušil. Po prerušení
pojednávania právny zástupca žalobkyne uviedol, že po porade so žalobkyňou táto sa rozhodla, že
by prevzala, resp. aby jej bolo prikázané vlastníctvo k rodinnému domu, ako aj ku všetkým pozemkom

patriacim do BSM sporových strán, ako aj hnuteľné veci s tým, že žalovaný by sa stal vlastníkom
historického motorového vozidla a obchodného podielu, ktorého je vlastníkom a žalobkyňa by zároveň
prebrala povinnosť splácať zostatok úveru ustálený ku aktuálnemu konkrétnemu dňu a zaviazala by
sa zaplatiť rozdiel výške vyporiadaného podielu. Právny zástupca žalovaného vyjadril súhlas s týmto
návrhom a prejavil ochotu uzatvoriť zmier, zotrvával však na vyplatení vyporiadacieho podielu v lehote

6 mesiacov, pretože podľa jeho presvedčenia v prípade výplatku nejde o tak vysokú sumu, ktorú by
nebola žalobkyňa schopná vyplatiť v 6-mesačnej lehote. Napokon, žalovaný sa vzdáva svojho podielu
na dome, na pozemkoch, nemá kde bývať a potrebuje si to zabezpečiť.

17.Súdvzhľadomktomu,žeuvedenýúkonsmerujúcikuzatvoreniuzmierunebolpredloženývpísomnej

forme,popritomišlooúkonurčenýsúdu,ktorýjemožnéurobiťpodľa§125CSPpísomne, pojednávanie
odročil na termín 30.01.2017 za účelom predloženia návrhu na uzavretie zmieru zo strany právnych
zástupcovsporovýchstrán.Dourčenéhotermínupojednávaniazostranyprávnychzástupcovsporových
strán nebol súdu predložený písomný zmier. Následne predložené písomnosti s charakterom návrhu
na uzatvorenie zmieru boli neúspešné, pretože právny zástupca žalobkyne nesúhlasil s predloženým

návrhom zmieru právnym zástupcom žalovaného, tak k uzatvoreniu zmieru o vyporiadaní BSM medzi
stranami sporu nedošlo. Preto súd usporiadal vzťahy medzi účastníkmi meritórnym rozhodnutím.

18. Pri právnom posúdení veci postupoval súd podľa § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho
zákonníka, zohľadnil aj právny význam ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka.

19. Keďže strany sporu zaniknuté BSM nevykonali dohodou (§ 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka)
boli podľa názoru okresného súdu tak naplnené podmienky, aby na návrh žalobkyne podaný na súde
pred uplynutím lehoty troch rokov od zániku BSM (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka) vykonal
vyporiadanie BSM súd podľa zákonných hľadísk zakotvených v § 150 Občianskeho zákonníka. Súd

východiskovo zdôraznil, že strany sporu mohli majetok nadobúdať do BSM v čase od 16.01.1988 do
dňa 21.10.2013, kedy rozvodom manželstva došlo k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil za nesporne preukázané, že počas trvania
manželstva bývalí manželia do BSM nadobudli nehnuteľnosti, hnuteľné veci vyšpecifikované konkrétne

vo výroku rozsudku, obchodné podiely v spoločnosti Blastrans, s.r.o. vo výške každý 50 % a žalovaný
nadobudol obchodný podiel vo výške 100% v spoločnosti Stroob, s.r.o.. Všeobecná hodnota všetkých
nadobudnutýchvecíbolaustálenádohodousporovýchstránaznaleckýmiposudkami.Ustanoveníznalcipri určení všeobecnej hodnoty vychádzali zo zásady, podľa ktorej je určujúci stav veci v čase zániku
BSM, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase vyporiadania.

21. Námietky žalovaného ku znaleckému posudku spoločnosti Patria, s.r.o. boli po ich zohľadnení
odstránené Dodatkom č.1, všeobecná hodnota obchodného podielu v spoločnosti Stroob, s.r.o bola
predmetným Dodatkom stanovená vo výške 171.490,23 eur, túto hodnotu žalovaný nenamietal a ani
súd nemal pochybnosti o správnosti záverov znaleckého dôkazu.

22. Pri ustálení hodnoty nehnuteľností súd vychádzal zo súkromného znaleckého posudku, ktorý
predložil súdu a dal vypracovať žalovaný po podaní námietok proti znaleckému posudku súdom
ustanoveného znalca. Okresný súd konštatoval, že tento žalovaným predložený znalecký posudok mal
všetkyzákonompredpísanénáležitosti,obsahovaldoložkupodľa§209ods.2CSP,pretohosúdhodnotil
tak, ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalecký posudok bol vypracovaný
ku dňu 29.11.2016, bol aktuálnejší než posudok, ktorý vypracoval súdom ustanovený znalec. Súd

poukazuje aj na zásadu, že treba vychádzať z ceny, ktorú mali nehnuteľnosti v čase vyporiadania
(podľa stavu ku dňu zániku BSM ), znalecký posudok bol podrobnejší v označení príslušenstva -
prípojka elektriny, prípojka elektriny k vedľajším stavbám, záhonové obrubníky, domáca vodárnička,
bližšie špecifikované oplotenie u pozemkov.

23. Celkovú všeobecnú hodnotu všetkých nehnuteľností v znaleckom posudku znalec stanovil vo výške
217.679,90 eur, od ktorej súd odpočítal hodnotu pozemku parc. č. 1123 o výmere 179 m2 vo výške
4.256,62 eur, ktorý nepatrí do BSM sporových strán, nakoľko bol nadobudnutý do ich podielového
spoluvlastníctva v podiele po 1, a to na základe vydržania, ktoré v notárskej zápisnici odvodzovali od
darovania každému v 1/2. Po odpočítaní uvedenej sumy všeobecná hodnota všetkých nehnuteľností

patriacich do BSM predstavuje sumu 213.423,28 eur. V konečnom dôsledku táto suma zodpovedá aj
pôvodnému tvrdeniu žalobkyne, ktorá aj pôvodne navrhovala, aby všetky nehnuteľnosti v sume cca
200.000 eur boli v tejto sume prikázané do vlastníctva žalovaného, potom však žiadala, aby predmetné
nehnuteľnosti boli prikázané do jej vlastníctva v sume určenej súdom ustanoveného znalca.

24. Obchodné podiely bývalých manželov v spoločnosti Blastrans, s.r.o., ktoré nadobudli počas trvania
manželstva každý po 50%, v tejto výške prikázal súd každému z nich ako spoločníkom uvedenej
spoločnosti. Poznamenal, že pri rozhodovaní o vyporiadaní obchodného podielu neprikazuje hodnotu
obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej
spoločnosti. Za preberateľa pohľadávky vo výške 85.000 eur voči spoločnosti Blastrans, s.r.o., ktorá

vznikla z titulu pôžičky a bola poskytnutá uvedenej spoločnosti zo spoločných finančných prostriedkov
bývalých manželov, súd určil každú zo sporových strán v 1, nakoľko v uvedenej spoločnosti má každá
zo sporových strán podiel 1.

25. Obchodný podiel žalovaného v spoločnosti Stroob, s.r.o. vo výške 100% nadobudnutý počas trvania

manželstva nebolo možné vyporiadať, nakoľko ku dňu rozhodovania súdu spoločnosť už neexistuje.
Podľa názoru súdu ale vznikla žalovanému povinnosť nahradiť do BSM majetkovú hodnotu
zodpovedajúcu hodnote tohto obchodného podielu v čase zániku BSM, t.j. hodnotu zodpovedajúcu
všeobecnej hodnote obchodného podielu žalovaného. Táto hodnota znaleckým posudkom bola
ustálená ku dňu zániku manželstva vo výške 171.490,23 eur, túto súd zahrnul ako náhradovú

pohľadávku do BSM.

26. Záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania vzniknutý zo zmluvy o úvere, ktorý ku dňu zániku
manželstva ( ku 21.10.2013 ) predstavoval sumu 13.721,96 eur, bol ku dňu rozhodovania súdu vyplatený
žalobkyňou vo výške 1.057,15 eur a žalovaným vo výške 1.894,38 eur. Za preberateľku aktuálnej sumy

zostatku 10.770,50 eur určil súd žalobkyňu z dôvodu, že rodinný dom na ktorý bol predmetný úver
poskytnutý bol súdom prikázaný do jej výlučného vlastníctva a žalobkyňa zároveň súhlasila aj s tým, že
sa stane preberateľkou tohto zostatku úveru.

27. Aplikujúc na zistený skutkový stav základné zásady vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho

zákonníka, súd určil celkovú masu BSM sumou 474.219,51 eur ( nehnuteľnosti 213.423,28 eur +
hnuteľné veci 1.906 eur + historické motorové vozidlo 2.400 eur, hodnota obchodného podielu Stroob,
s.r.o. 171.490,23 eur + pohľadávka voči Blastrans, s.r.o. 85.000 eur). Každá zo sporových strán má
nárok na polovicu tejto hodnoty, čo predstavuje sumu 237.109,75 eur. Žalobkyni boli prikázané vecido jej výlučného vlastníctva v hodnote 215.329,28 eur + 1 pohľadávky voči Blastrans, s.r.o. vo výške
42.500 eur, teda spolu 257.829,28 eur. Žalovanému boli prikázané veci do výlučného vlastníctva v
hodnote 2.400 eur + 1 pohľadávky voči Blastrans, s.r.o. vo výške 42.500 eur + získal majetkovú hodnotu

zodpovedajúcu hodnote obchodného podielu v čase zániku BSM vo výške 171.490,23 eur, teda spolu
216.390,23 eur. Žalobkyňa získala v porovnaní s hodnotou polovice masy BSM viac o 20.719, 53 eur
a žalovaný získal v porovnaní s hodnotou polovice masy BSM menej o 20.719,52 eur. Rozdiel v tejto
sume je potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú by bola žalobkyňa povinná z titulu vyporiadania
majetku vyplatiť žalovanému. Žalobkyňa sa však stala preberateľkou zostatku úveru, ktorý ku dňu

zániku manželstva predstavoval sumu 13.721,96 eur a ku dňu rozhodovania súdu sumu 10.770,50
eur. Každá zo sporových strán by mala zaplatiť 1 zo zostatku úveru ku dňu zániku manželstva, t.j.
v sume 6.860,98 eur. Z tejto sumy žalovaný zaplatil 1.864,38 eur , teda o 4.966,62 eur menej ako
pripadá na žalobkyňu. Túto sumu potom súd odpočítal od sumy 20.719,52 a pri zohľadnení tejto
sumy by mala žalobkyňa zaplatiť celkovo na vyrovnanie podielu žalovanému sumu 15.752,90 eur ,
čo zároveň zodpovedá peňažnej hodnote, ktorú je povinná žalobkyňa z titulu vyporiadaného majetku

vyplatiť žalovanému. Súd vzhľadom na výšku vyrovnávacieho podielu ako aj samotný návrh žalovaného
určil, že žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému sumu 15.752,90 eur do 6 mesiacov po právoplatnosti
rozsudku, považoval súd túto lehotu za primeranú za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na
vyplatenie podielu.

28. Sporovými stranami tvrdené skutočnosti, že im rodinní príslušníci poskytli finančné prostriedky
na stavbu rodinného domu a nadobudnutie priľahlých pozemkov a ktoré preukazovali predloženými
čestnými prehláseniami, súd neakceptoval. Tie podľa názoru okresného súdu nepreukazujú, či finančné
prostriedky boli aj v skutočnosti použité na stavbu rodinného domu a nadobudnutie priľahlých pozemkov,
čo bolo za ne na stavbu rodinného domu zakúpené, aký materiál, či bol aj zabudovaný, prípadne aké

práce a v akej výške, na ktoré priľahlé pozemky a v akej výške boli poskytnuté. Vzhľadom na uvedené
nezohľadnil sporovými stranami tvrdené, v konaní však nepreukázané vložené investície z ich výlučného
majetku do ich spoločného majetku.

29. Pokiaľ žalobkyňa žiadala do masy BSM zaradiť pohľadávku žalovaného vo výške 37.000 eur z

titulu pôžičky poskytnutej spoločnosti Stroob, s.r.o. z dôvodu, že táto bola zaradená ako pohľadávka v
znaleckom posudku spoločnosti Patria, s.r.o., súd nemal preukázané, že táto suma bola poskytnutá zo
spoločných finančných prostriedkov, kedy bola poskytnutá, kedy bola splatná. Len z toho, že ju znalec
takto zaradil ako záväzok spoločnosti voči spoločníkom - pôžička Ing. A. s uvedením účtu 365 nebolo
možnévyvodiť,žeišloospoločnúpôžičku.Avšakajvprípadespoločnýchpohľadávokvzniknutýchpočas

trvaniamanželstvaavsúvislostisichhospodárskymaspotrebnýmspoločenstvomplatí,ževyporiadanie
týchto spoločných práv a povinností sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností
tretíchosôb,ktoríniesúsporovýmistranamikonaniaovyporiadanieBSMaktorýmzostávajúnedotknuté
všetky ich práva a námietky.

30. Nárok na náhradu trov konania okresný súd posudzoval podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods. 2
CSP. Pri rozhodovaní, keď žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, vychádzal
z tej okolnosti, že každej zo strán sa dostala polovica spoločného majetku a ani jeden nemal vo veci plný
úspech. Zároveň súd poznamenal, že tým nie sú dotknuté nároky štátu z titulu ich poplatkovej povinnosti
za vyporiadanie BSM, o ktorých rozhodne samostatným uznesením.

31. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhala sa zrušenia rozsudku a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Namietala, že nesprávnym
procesným postupom súdu bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala na význam Civilného sporového poriadku

v znení účinnom od 01.07.2016, ktorý presúva dôkaznú aktivitu na strany sporu, zvyšuje ich procesnú
zodpovednosť v dokazovaní a obmedzuje aktivitu pri navrhovaní, aj vykonávaní dôkazov. Ak právny
zástupca žalovaného namietal správnosť znaleckých posudkov, mal dostatočný časový priestor na
predloženie súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP. Až na žiadosť jej právneho zástupcu
súd vytýčil termín pojednávania. Postupoval však podľa jej názoru v rozpore s čl. 5, 6 ods. 1, 8,

9, 10, ods. 2 a čl. 17 a v rozpore s § 153 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pretože súd
mal uskutočniť sudcovskú koncentráciu konania spolu s predvolaním na pojednávanie, ktoré vytýčil
na deň 07.11.2016. Namiesto toho súd na predmetnom pojednávaní určil stranám sporu zastúpeným
advokátmi lehotu na predloženie návrhu na vykonanie dôkazu a napriek tomu, že jej právny zástupcažiadal, aby mu bol návrh právneho zástupcu žalovaného doručený na vyjadrenie, súd tak neurobil,
čo je v rozpore s čl. 9 CSP, v zmysle ktorého strany sporu sa majú právo oboznámiť s vyjadreniami,
návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanoviská v rozsahu, ktorý určil zákon. Ing.

Lejčík ju neprizval, aby sa zúčastnila obhliadky, ktorú znalec uskutočnil, nemala tak rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere a v možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany. Súd jej neumožnil vyjadriť sa k návrhu na vykonanie dôkazu, ale hneď takémuto
návrhu vyhovel, pričom právny zástupca žalovaného produkoval na pojednávaní dňa 07.11.2016 aj iné
dôkazné návrhy (výsluch znalcov Ing. Poštulku, Ing. Šuleka). Návrh právny zástupca žalovaného doručil

jeden deň pred uplynutím lehoty na predloženie návrhov na vykonanie dôkazu, táto strana sporu konala
tak v rozpore s čl. 8, pretože nielenže neprodukovala žiadne návrhy pred pojednávaním vytýčeným
na deň 07.11.2016, ale v oznámení zo dňa 21.11.2016 dokonca zavádzala súd, znalecké posudky
na ocenenie obchodných podielov spoločnosti Blastrans s.r.o., Stroob, s.r.o. totiž neboli predložené
a k objednaniu znaleckého posudku u Ing. Lejčíka došlo až 24.11.2016, pričom z podania právneho
zástupcu žalovaného vyplýva, že dňa 21.11.2016 boli znalecké posudky objednané. Žalovaný spôsobil

prostredníctvom právneho zástupcu aj prieťah v konaní, pretože Znalecký posudok č. 85/2016, údajne
vyhotovený dňa 29.11.2016, predložil jeho právny zástupca až dňa 28.12.2016. Súd pritom rozhodol až
01.12.2016 o odročení pojednávania, keď právny zástupca žalovaného už mal znalecký posudok Ing.
Lejčíka k dispozícii a znalecká organizácia pôvodne zotrvala na svojich záveroch a toto stanovisko bolo
čítané na pojednávaní konanom dňa 07.11.2016. Súd podporoval žalovaného v prieťahoch v konaní,

nemal totiž pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliadnuť na
Dodatok č. 1 k znaleckému posudku vyhotovenému znaleckou organizáciou Patria, s.r.o. a na súkromný
znalecký posudok Ing. Lejčíka.

32. Žalobkyňa ďalej uviedla, že súd porušil jej právo na prístup k súdu, právo na prejednanie sporu

v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, teda právo na kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní. Ide o tak
intenzívne porušenie jej práv, že rozhodnutie súdu je vo svojej konečnej podstate prekvapivé. Na
podporu tejto odvolacej argumentácie poukazuje žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na tú skutočnosť, že žalovaný predložil do konania znalecký posudok Ing. Lejčíka, ktorý vyčíslil hodnotu

rodinného domu a pozemkov skoro v rovnakej výške, ako bola pôvodne hodnota obchodného podielu
spoločnosti Stroob, s.r.o.. Žalovaný dňa 14.12.2016, kedy jej uplynula lehota na predkladanie návrhov
na vykonanie dôkazov, uzavrel zmluvu o zlúčení, na základe ktorej spoločnosť Stroob, s.r.o. zanikla,
čím zabránil ďalšiemu prípadnému dokazovaniu hodnoty obchodného podielu alebo výšky prospechu
získaného týmto zlúčením. Súd nevykonal ani dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcej skutočnosti, jej

právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 25.01.2017 navrhol vykonať dôkaz prečítaním obsahu
stanovísk realitných kancelárií, ktoré sa vyjadrili k cene pozemku za 1 m2 v obci Maršová - Rašov a
ponuky pozemku v obci Maršová - Rašov z rovnakého portálu aký použil znalec Ing. Lejčík a ktorý
pripojil ako prílohu k svojmu znaleckému posudku, pričom pripojil ponuku na pozemok v obci Plevník,
stanoviská realitných kancelárií, cenová ponuka na pozemok, ktoré jej právny zástupca chcel predložiť,

podhodnocovali cenu stanovenú znalcom Ing. Šulekom, približne 12 eur/m2.

33. Odvolateľka vytýkala súdu nesprávne skutkové zistenie, že ona sa k znaleckému posudku Ing.
Lejčíka nevyjadrila, pretože na pojednávaní konanom dňa 25.01.2017 sa jej právny zástupca vyjadril a
spochybňoval správnosť tohto znaleckého posudku. Ak súd konštatuje, že Ing. Šulek nebol oprávnený

oceniť ornú pôdu a k tomuto nebol oprávnený ani znalec Ing. Lejčík, súd sa mylne domnieval, že
informáciu o zámeroch obce a rozširovaní zastavaného územia si zaobstaral Ing. Lejčík, pretože táto e-
mailová správa odoslaná z Obecného úradu obce Maršová došiel znalcovi Ing. Šulekovi. Nesprávnosť
skutkových zistení súdu spočíva aj v tom, že prihliadol na znalecký posudok Ing. Lejčíka napriek
značným rozporom v obsahu týchto znaleckých posudkov. Za nepravdivé označuje tvrdenie znalca Ing.

Lejčíka, že: podkrovie má 2 balkóny, pretože má iba 1 balkón, rodinný dom nie je v nadštandardnom
vyjadrení, dokonca vzniká podozrenie, že znalec ani nebol v rodinnom dome, pretože žalovaný rodinný
dom neobýva, v rodinnom dome sa už viac ako rok nekúrilo a v dome opadáva omietka, rozšírila
sa pleseň vo vchode doňho, za rodinným domom nie je žiadna záhradná chatka, ale drobná stavba.
Záhradná chatka nemá dve podlažia, ale len jedno. Objekt absolútne nemôže byť 1-bytová budova

ako to konštatuje Ing. Lejčík, pretože rozmermi nespĺňa náležitosti pre 1-bytovú budovu a ani nie je
napojená na médiá, iba na elektrickú energiu. Znalci namerali rôzne dĺžky plotov, takýto rozpor nemôže
byť vyriešený konštatovaním, že znalecký posudok Ing. Lejčíka je „aktuálnejší". Je nepravdivé tvrdenie,že pozemok je s výhľadom na panorámu Súľovských skál a na Považský hrad, že spevnené plochy
zámková a betónová dlažba je kladená do piesku a nie do malty (tu rozdiel tvorí viac ako 6.000 eur).

34. Pokiaľ ide o stanovenie hodnoty pozemkov, znalec pri použití metódy polohovej diferenciácia
neoprávnene vychádza z východiskovej hodnoty pre obec Bytča. Nie je ani správne považovať
za východiskovú hodnotu pozemku do 80 % z východiskovej hodnoty mesta, z ktorého vyplýva
zvýšený záujem (mestá Považská Bystrica a Bytča). Považská Bystrica je okresné mesto patriace do
trenčianskeho kraja, preto napríklad úradné záležitosti obyvateľ obce Maršová - Rašov v okresnom

meste nevybaví a už vôbec nie záležitosti, na ktoré sú príslušné okresné úrady v sídle kraja. Mesto Bytča
je síce sídlom okresného úradu, avšak v ňom sídli iba katastrálny odbor, odbor krízového riadenia, odbor
starostlivosti o životné prostredie, cestnej dopravy, odbor živnostenského podnikania, nie je v meste
Bytča ani daňový úrad, ekonomicky sú obyvatelia viac naviazaní na krajské mesto Žilina ako na tieto dve
okresné mestá. Žilina je však vzdialená 25 km, čo sťažuje príchody a odchody z práce rannou špičkou,
preto Ing. Šulek správne vychádzal pri ocenení pozemkov metódou polohovej diferenciácie, keď ako

východiskovú hodnotu určil hodnotu platnú pre obec Maršová - Rašov.

35. Podľa názoru odvolateľky znalecký posudok Ing. Lejčíka ako celok je v rozpore s objektívnou
realitou, nie sú k nemu doložené fotografie. Súd nesprávne zistil skutkový stav, ak prihliadol na závery
znaleckého posudku Ing. Lejčíka. Ak by znalecké posudky obsahovali rovnaké údaje o jednotlivých

nehnuteľnostiach, o materiále, ktorý bol použitý na výstavbu objektov, rozmerov jednotlivých objektov,
súd by mohol použiť aktuálnejší znalecký posudok.

36. Odvolateľka namieta aj nesprávne právne posúdenie pohľadávky spoločníka spoločnosti/
žalovaného voči spoločnosti Stroob, s.r.o.. Znalecká organizácia Patria, s.r.o. pri vypracovaní

znaleckého posudku totiž musela pracovať aj s informáciou o údajnom záväzku spoločnosti Stroob,
s.r.o. voči spoločníkovi vo výške 37.000 eur. Napriek tomu sa tento záväzok neodzrkadlil v pôvodnom
znaleckom posudku. Žalovaný nepredložil znaleckej organizácii žiadne dôkazy o poskytnutej pôžičke.
Až na pojednávaní konanom dňa 07.11.2016 namietal výšku hodnoty obchodného podielu spoločnosti
Stroob, s.r.o.. Z dôvodu poskytnutej pôžičky (neskoré tvrdenie zo strany žalovaného) súd nesprávne

posúdil, keď nezahrnul do aktív BSM túto pôžičku na tom základe, že ona nepreukázala jej poskytnutie
spoločnosti Stroob, s.r.o., pretože ak bola spoločnosti Stroob, s.r.o. poskytnutá pred rozvodom, tak táto
pôžička patrí do aktív BSM a ak bola poskytnutá po právoplatnosti rozsudku o rozvode, tak na tento
záväzok spoločnosti Stroob, s.r.o. voči spoločníkovi nemal znalec prihliadať, pretože východiskom pre
určenie hodnoty obchodného podielu je stav ku dňu 21.10.2013.

37. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdiť rozsudok v celom rozsahu pre vecnú
správnosť.

38. Pokiaľ žalobkyňa vytýka súdu nesprávne právne postupy, a to z dôvodu, že od 16.05.2016

neuskutočnil žiaden úkon, toto podľa žalovaného pravdou nie je. Dňa 07.11.2016 bolo vo veci
vytýčené pojednávanie odročené na 19.12.2016, vzhľadom na pochybenie v posudku, v ktorom bolo
ohodnocovaná všeobecná hodnota obchodného podielu spoločnosti Stroob, s.r.o.. Spoločnosti doložil
doklady na základe ktorých 14.12.2016 bol doručený doplnok k Znaleckému posudku č. 59/2015. Takýto
postup bol spôsobený aj konaním žalobkyne, ktorá znaleckej spoločnosti nepredložila všetky potrebné

doklady. Konanie o vyporiadanie BSM bolo začaté v roku 2013, teda pred vydaním nového Civilného
sporového poriadku, preto s poukazom na § 470 ods. 2 CSP nemožno v súdenej veci uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o sudcovskej koncentrácii konania, na ktorú sa žalobkyňa vo svojom odvolaní
odvoláva.Podľa§154CSPprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožnouplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V zmysle tohto ustanovenia mal tak

právo predložiť dôkazy na svoju procesnú obranu. Tieto dôkazy (znalecký posudok) aj predložil bez
zbytočnýchprieťahovhneďpotom,akomutietoboliznalcomdoručené.Vdotknutýchotázkachpovažuje
odvolanie žalobkyne za účelové, bez vplyvu na výsledok konania.

39. Odvolateľ za nepravdivé označuje odvolacie tvrdenia žalobkyne, že súd nevykonal navrhované

dôkazyprečítanímobsahulistínastanovískrealitnýchkancelárií,tietodôkazytotižsúdriadneoboznámil.
Okresný súd riadne zdôvodnil, prečo pri rozhodovaní vychádzal z posudku Ing. Lejčíka, v ktorom
okrem iného hodnota oceňovaných nehnuteľností je zhruba zhodná s vyjadrením žalobkyne na začiatku
konania. Znalec vychádzal pri výpočte hodnoty z metódy polohovej diferenciácie.40. Pokiaľ žalobkyňa vytýka súdu, že ako dôkaz uznal znalecký posudok Ing. Lejčíka, hoc tento uviedol
viaceré nepravdy, k jej námietkam sa podrobne vyjadril Ing. Viliam Lejčík. Z jeho vyjadrenia možno

konštatovať, že znalec vyvrátil všetky jej pripomienky a preukázal, že pripomienky žalobkyne sú v
rozpore s objektívnou realitou.

41. V súhrne všetkých dôvodov žalovaný bol názoru, že odvolanie žalobkyne je založené len na
účelových tvrdeniach, tie nemajú oporu v právnych predpisoch ani v predložených dôkazoch.

42. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená
strana sporu, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, v zákonom stanovenej lehote, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc podľa § 219 ods.
3 Civilného sporového poriadku v aplikácii s § 378 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok okresného súdu pre
vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1 CSP.

43. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobkyne za nedôvodné.

44. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Ako vyplýva z
obsahu spisu, súd v dôkaznej fáze konania postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a od 01.07.2016 v súlade s ustanoveniami novej procesnej
normy - Civilného sporového poriadku. Odvolací súd nezistil v procesnom postupe okresného súdu
žiadne také závažné pochybenie, ktoré odvolateľka súdu v odvolaní vytýkala. Práve naopak, okresný
súd vytvoril rovnaký procesný priestor obom stranám sporu na to, aby predložili dôkazné návrhy, vyjadrili
sa k jednotlivým dôkazom predloženým či už k rozsahu zaradenia vecí do aktív BSM, do pasív BSM,

aby sa vyjadrili ku znaleckým posudkom predloženým pre účely konania, napokon tieto boli nevyhnutné
v záujme odstránenia spornosti ale aj v záujme objektívneho usporiadania majetkových pomerov po
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bola výrazná aj snaha súdu - vytvoriť účastníkom
procesný priestor na to, aby svoje právne pomery po zániku ich majetkového spoločenstva vyriešili
súdnym zmierom, k takémuto spôsobu ukončenia sporu strany napokon nepristúpili. Nič nebránilo

odvolateľke, aby až do štádia vyhlásenia dokazovania za skončené predkladala návrhy na dokazovanie,
bolo na odvolateľke, či využije súdom vytvorený procesný priestor alebo nie. Odvolací súd hodnotiac
procesné postupy okresného súdu v dôkaznej fáze konania dospel k záveru, že okresný súd viedol spor
v objektívnej rovine a v súlade s procesným právom.

45. Okresný súd umožnil žalobkyni vyjadriť sa ku záverom znaleckého posudku Ing. Lejčíka a aj
k záverom v Dodatku č.1 k znaleckému posudku podanému znaleckou organizáciou Patria s.r.o.
Žalobkyňa sa k predmetným dôkazom v konaní pred okresným súdom žiadne vecné námietky ako
ich vymenúvala v odvolaní nevzniesla, tak tento jej postoj v konaní pred okresným súdom svedčí
o tom, že so závermi týchto dôkazov súhlasila. Argumentácie, ktoré žalobkyňa vzniesla v odvolaní

proti záverom znaleckých posudkov z ktorých okresný súd v súdenej veci vychádzal, nie je možné
uznať a sa s nimi zaoberať, pretože neodzneli, neboli uplatnené v konaní pred okresným súdom.
V prípade jej námietok ide o tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní, na ktoré už v tejto fáze
rozhodovania nie je možné prihliadnuť. Nad rámec odvolací sú dodáva, že okresný súd sa dôsledne a
komplexnevysporiadalsovšetkýmirozhodujúcimiotázkami,čiužzhľadiskahmotnéhopráva,zhľadiska

individuality prejednávanej veci a v súlade s právom zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
aj vyporiadal.

46. Pokiaľ odvolateľka namietala, že spoločnosť Stroob, s.r.o. v priebehu vedeného konania bola
zrušená v dôsledku zlúčenia do inej spoločnosti, okresný súd aj túto situáciu zohľadnil, určil tzv.

náhradovú pohľadávku, pri ustálení jej výšky vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania. Napokon,
závery znaleckého posudku určujúce hodnotu obchodného podielu v tejto spoločnosti namietal pred
okresným súdom jedine žalovaný, až na základe jeho námietok došlo k prepracovaniu, resp. k doplneniu
znaleckého posudku a k odstráneniu namietaných rozporov. Ani závery tohto znaleckého posudku
( vrátane jeho doplnenia ) žalobkyňa nenamietala. Treba mať za to, že s jej závermi plne súhlasila.

47. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne vyargumentoval, ktoré hnuteľné, nehnuteľné
veci a v akej všeobecnej hodnote zaradil do masy BSM, z ktorých základných skutočností vychádzal priustálení hodnoty aktív BSM, pasív BSM, akú formu konštitutívneho vyporiadania medzi stranami sporu
si zvolil a jeho závery majú oporu v hmotnoprávnom ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka.

48. Vzhľadom na súhrn všetkých horeuvedených skutočností sa krajský súd stotožnil v celom rozsahu
aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( § 387 ods.2 CSP ) a len na zvýraznenie
jeho vecnej správnosti považoval za svoju povinnosť vyjadriť sa k zásadným odvolacím argumentáciám
žalobkyne.

49. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie okresného súdu správne
vychádza z princípu úspechu/neúspechu strán v spore a má oporu v aplikovanom procesnoprávnom
ustanovení.

50. Podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP priznal odvolací súd žalovanému - v odvolacom
konaní plne úspešnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni

- v odvolacom konaní neúspešnej. Krajský súd dodáva, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP okresný súd v samostatnom uznesení, ktoré vydá súdny úradník.

51. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedenýchvád.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada.Dovolanie
sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.