Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/204/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205657
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816205657.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: U. D., M..

XX.X.XXXX, A. Q. U. XX, XXXX XX U., zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,-
eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,- eur, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.7.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 300,- eur spolu s trovami konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že v konaní, vedenom v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/384/2014 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o
odklad vykonateľnosti bol žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. V odôvodnení rozsudku Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 28C/384/2014, z 2.9.2015 súd uviedol, že vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu z
dôvodov neprijateľnej zmluvnej podmienky ako neplatnú a preto bolo dôvodné vyhovieť žalobe v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca

poukázal na § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca si ako spotrebiteľ uplatňuje satisfakciu
za porušenie spotrebiteľských práv. Primerané finančné zadosťučinenie mať sankčnú a odradzujúcu
funkciu. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom spis Okresného súdu Prešov sp.zn.

28C/384/2014 a z predmetného spisu žalobou, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.
28C/384/2014 zo dňa 2.9.2015 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/378/2015 zo dňa
31.3.2016, prednesom právneho zástupcu žalobcu, písomným podaním žalovaného doručeným súdu
5.10.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v danom prípade došlo k naplneniu
podmienok pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 odseku

5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Tento nárok odvodzuje od úspechu v konaní, ktoré bolo vedené v
Prešove pod spisovou značkou 28C/384/2014 v tomto konaní nepochybne bol žalobca ako spotrebiteľ
úspešný. Ak by sa žalobca nedomáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, žalobcovi hrozilo, že by
musel plniť žalovanému aj také plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok.5. Žalovaný v písomnom podaní uviedol, že neuznáva žalobcom vznesený nárok na finančné
zadosťučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca nijakým

relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žalovaný má za
to, že žalobcovi finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na
jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobcovi
nevznikla. Žalovaný by chcel poukázať na skutočnosť, že ako môže byť poskytnutá dlžníčke právna
ochrana, keď sama je tá, ktorá ako prvá porušila svoje povinnosti, nakoľko si neplnila záväzky, ku ktorým

pristúpila. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa síce úspešnému účastníkovi konania
priznáva právo na primerané finančné zadosťučinenie, no žalovaný má za to, že takto zákonom priznané
právo je potrebné vykladať skôr reštriktívne. Teda súd podľa názoru žalovaného pri rozhodovaní o
priznaní finančného zadosťučinenia musí zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj
iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zabezpečenie je nutné chápať
ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu, vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie žalobcom

požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva nie
je možné už napraviť inak. Žalovaný má za to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nie len deklaráciu porušenia. Takisto je nanajvýš
otázne, či je právne prípustné priznať právnu ochranu tomu, kto sám právo porušuje. Žiadna ujma,

ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobcovi nevznikla. Naviac, v súvislosti so
spôsobom vyčíslenia finančného zadosťučinenia žalovaný rade zdôrazňuje, že vyčísľovať nemajetkovú
ujmu s ohľadom na majetkovú ujmu/nárok nie je možné. Žalobca vo svojom návrhu vôbec neuvádza,
na základe porušenia akého práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými predpismi si voči žalovanému uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie,

žalobca vo svojom návrhu nešpecifikoval aká ujma mu mala byť ako spotrebiteľovi spôsobená, žalobca
nijako nepreukázal, že by v návrhu nešpecifikované porušenie práva alebo povinnosti zo strany
žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ako spotrebiteľovi ujmu, na základe čoho určil žalobca výšku
požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia na sumu 300,- eur. Právo na poskytnutie
primeraného finančného zadosťučinenia podlieha premlčaniu v objektívnej a subjektívnej premlčacej

lehote, pretože aj keď je nemajetkové právo, svojou povahou je blízke právam majetkovým (Rozsudok
NS SR zo dňa 25. septembra 2008, sp. zn. 5 Cdo 278/2007;R ČR 4/2008; Uznesenie NS SR zo
dňa 17. februára 2011, sp. zn. 5 Cdo 2565/2009 - R SR 64/2014 per analogiam). Počiatok plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemajetkovú ujmu je podľa § 101 Občianskeho
zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť

alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (per analogiam k zásahu do práva
na ochranu spotrebiteľa) (Uznesenie NS SR zo dňa 17. februára 2011, sp. zn. 5 Cdo 2565/2009). V
zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka subjektívna lehota začína plynúť okamihom, kedy
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade musel mať žalobca

vedomosti o týchto skutočnostiach už v čase podania žaloby, pričom pôvodná žaloba bola podaná dňa
21.10.2014. Pôvodná žaloba bola podaná dňa 21.10.2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/212/2014,
kde sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Konanie bolo skončené dňa
25.05.2017 rozsudkom Krajského súdu v Prešove vedeným pod sp. zn. 20Co/83/2016-115. Následne
žalobca podal ďalšiu žalobu dňa 18.12.2014, v konaní vedenom pod sp. zn. 28C/384/2014, kde

sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Konanie bolo skončené dňa 31.03.2016
rozsudkom Krajského súdu v Prešove vedeným pod sp. zn. 7Co/378/2015. Teraz podal žalobca
samostatnú žalobu o uplatnenie si finančného zadosťučinenia vo výške 300,00 eur, ktoré doposiaľ
absolútne požadované nebolo v predošlých konaniach. Žalovaný poukázal na rozhodnutia, kde sa súd
zaoberal námietkou premlčania primeraného finančného zadosťučinenia, a to na rozsudok Okresného

súdu Prešov č. k. 9C/159/2012 - 138, rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/49/2011 - 170, rozsudok
OkresnéhosúduMartinč.k.10C/3/2011,Uznesenie NSSRz28.9.2010sp.zn.6Cdo/99/2010.Žalovaný
poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi nič nebránilo podať návrh na doplnenie žaloby o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia už v predošlých konaniach. Právny zástupca žalobcu tým,
že podáva osobitne žalobu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nekoná v prospech

klienta, ale vo svoj vlastný, čím sa snaží vyúčtovať si ďalšie trovy právneho zastúpenia.

6. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 2.9.2015 sp.zn. 28C/384/2014 zrušil rozhodcovský rozsudok
vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 13970/14z 12.11.2014, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenskou rozhodcovskou,
a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 13970/14 z 12.11.2014 a zaviazal žalovaného
na úhradu trov žalobcovi. V odôvodnení uviedol, že pôvodná zmluva o poskytnutí úveru zo dňa

1.2.2013 je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti, ale žalobca vystupoval v tomto konaní ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľský subjekt. Súd
sa zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Tým, že je spracovaná ako formulárová zmluva je
zrejmé, že navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. V zmysle citovaných zákonných ustanovení
Občianskeho zákonníka platí teda fikcia, že rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne

dojednanú.Opakbymuselpreukázaťdodávateľ,tedavdanomprípadežalovaný.To,žejerozhodcovská
zmluva na samostatnej listine, však nepostačuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 6Mcdo/9/2012. Rozhodcovský súd si vyberá podľa rozhodcovskej zmluvy sám žalovaný a
už táto okolnosť vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu (nález Ústavného súdu ČR
- IIÚS/2164/2010).

7. Vyššie uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/378/2015
zo dňa 31.3.2016. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za
neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná,

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či
riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula

alebododávateľsvojímkonanímpodanímžalobynarozhodcovskomsúde.Ust.§53ods.4Občianskeho
zákonníka účinného od 1.1.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak teda dojednaná podmienka
ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej

neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal
byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

8. Zmluva o úvere č. 803401802 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dňa 1.2.2013.

9. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

10. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom

v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

17. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 1.2.2013

zmluvu o úvere č. 803401802, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobkyni vo výške 1000,- eur
a zároveň rozhodcovskú zmluvu.

18. Zmluva zo dňa 1.2.2013 uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom je podľa povahy spotrebiteľskou
zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako

veriteľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom, keďže zmluvu
uzavrel ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa

týka aj prejednávanej veci, pretože zmluva o úvere bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom
tlačive žalovaného a s pripraveným znením mu bola predložená na podpis ako aj obchodné podmienky,
ktoré žalobkyňa nemala možnosť pred podpisom ani prečítať.

19. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou - typovou zmluvou v

zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

20. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21. V zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.22. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde

úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona
o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov. Uplatnením práva možno rozumieť tak podanie

žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet
dodávateľa.

23. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek

problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

24. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 28C/384/2014 žalobca si úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ, keď sa

domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, z dôvodu neplatnej rozhodcovskej zmluvy, pričom súd
jeho návrhu vyhovel a vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu z dôvodov neprijateľnej zmluvnej podmienky za
neplatnú. Okresný súd Prešov v rozsudku sp.zn. 28C/384/2014 ako ja Krajský súd v Prešove v rozsudku
sp.zn. 7Co/378/2015 zo dňa 31.3.2016 vyslovili, že rozhodcovská zmluva z 1.2.2013 je pre rozpor s ust.
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, neplatná.

25. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiťjejujmuvosférejejrodinného,súkromnéhoaspoločenskéhoživota.Možnoprisvedčiťžalobcovi,
že znášal stav právnej neistoty, nakoľko proti žalobcovi bol dňa 12.11.2014 vydaný rozhodcovský
rozsudok, ktorým bol žalobca zaviazaný okrem istiny aj na úhradu poplatkov, úroku pri sadzbe 39,15%

ročne, zmluvnej pokuty. Uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
ako vyplynulo z konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 28C/384/2014.

26. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života.

27. Žalobcovi ako spotrebiteľovi bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak žalovaný podá voči nemu žalobu u jedného z vopred vybraných rozhodcovských
súdov, čím reálne došlo k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa. Žalobca sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu

obranu. Bola mu tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých by sa domáhal
svojich práv dodávateľ v rozhodcovskom konaní. Zmluvná podmienka, ktorú súd vyhlásil za neplatnú,
nútila žalobcu ako spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím ho nútila vzdať
sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude
vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou

podanou u ním vybratého rozhodcovského súdu. Takéto dojednanie spôsobovalo značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi stranami sporu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, čím žalobcovi
privodzovalo stav právnej neistoty.

28. Žalobca bol nedôvodne vystavený psychickému vypätiu zo strany žalovaného v nemalej miere aj

tým, že samotný žalobca musel na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie
na ochranu svojich spotrebiteľských práv (konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedené na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 28C/384/2014).

29. Samotné súdne konanie, ktoré bolo v danej situácii jedinou možnosťou žalobcu, je náramne

stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Súd pri priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi vychádzal najmä z porušenia práv žalobcu ako
spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa, ktorým zásahom bolo
odňatie ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, výšky sumy žalovanýmpožadovanej a prisúdenej rozhodcovským rozsudkom prostredníctvom neplatnej rozhodcovskej
doložky, ďalej z dĺžky trvania závadného stavu, nakoľko konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
sa viedlo od roku 2014.

30. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v
súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné
zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval žalobcom
žiadanú sumu 300,- eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal. Priznané finančné zadosťučinenie

je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav,
ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcu žalovaného,
ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu,
ktorá mu vznikla. Ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na finančné
zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na
porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.

31. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 28C/384/2014 svojich práv
aktívne a úspešne domáhal podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom v uvedenom
konaní bolo právoplatne rozhodnuté až dňa 29.4.2016.

32. V tomto smere sú nedôvodné námietky zo strany žalovaného, že k uplatňovaniu požiadavky na
primerané finančné zadosťučinenie dochádza s výrazným časovým odstupom a nedôvodná je tiež ním
vznesená námietka premlčania. Žalobca na tunajšom súde podal žalobu o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia 28.7.2016, teda približne po troch mesiacoch po právoplatnom skončení
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. K uplatňovaniu požiadavky na finančné zadosťučinenie

došlo v bezprostrednej časovej následnosti po skončení konania, v ktorom bolo vyslovené porušenie
práva žalobcu ako spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že všeobecná trojročná premlčacia doba mohla
začať plynúť najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo vyslovené porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa. V zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa je podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie úspešné uplatnenie

práva, teda v danom prípade možno považovať za okamih úspešného uplatnenia práva spotrebiteľom,
právoplatné skončenie konania, ktorým bolo vyslovené porušenie práva spotrebiteľa. Naviac súd
poukazuje na skutočnosť, že samotný zrušený rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 12.11.2016,
teda od vydania tohto závadného rozsudku (vydaného na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy)
do podania žaloby o primerané finančné zadosťučinenie neubehli ani dva roky. Súd preto považoval

námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú a bezpredmetnú.

33. Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je skutočnosť, že v
konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o

spotrebiteľských úveroch, prípadne ďalších predpisov na ochranu spotrebiteľa.

34. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne
preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného
zadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak, ako je uvedené vyššie (intenzitu a

časové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia
a podobne).

35. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne

sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie výslovne sankciou
za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak určitý odstrašujúci a preventívny účinok
na závadne konajúceho dodávateľa je v zadosťučinení obsiahnutý.

36. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa

priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma
v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. Teda už samotné vyvolanie stavu
žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z
predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007Z.z. Spotrebiteľ už vôbec nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne
uvádzať iné skutočnosti týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie už bezprostredne
v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ je oprávnený

uplatniťsinároknaprimeranéfinančnézadosťučineniesamostatnoužalobounasúde,akotomužalobca
učinil aj v prejednávanom prípade.

37. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti

s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, preto jej patrí proti neúspešnému žalovanému plná

náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.