Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010432
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617010432.11

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. mája
2019, v trestnej veci proti G. S., obžalovaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods.1 písm.a/, ods.3 písm.c/ Tr.zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.4.2019 sp.zn. 5T/69/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdSpišskáNováVesuznesenímzodňa24.4.2019sp.zn.5T/69/2017podľa§72ods.1písm.b/
Tr.por., § 79 ods.3 Tr.por. prepustil obžalovaného G. S., X.. XX.X.XXXX ihneď z väzby na slobodu, pri
existencii dôvodu väzby podľa § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por.

Podľa § 80 ods.1 písm.a/ Tr.por. prijal k nahradeniu väzby ponúknutú záruku dôveryhodnou osobou O.
S.A., X.. XX.X.XXXX - otcom obžalovaného za ďalšie správanie sa obžalovaného.

Podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. prijal písomný sľub obžalovaného k nahradeniu väzby.

Podľa § 80 ods.1 písm.c/ Tr.por. nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nad

obžalovaným.

Podľa § 82 ods.1 písm.b/ Tr.por. (správne § 82 písm.h/ Tr.por.) uložil obžalovanému zákaz styku s
osobou poškodenej H. F., X.. XX.X.XXXX, bytom R. X. Y., X. R. XXXX/X, vrátane zákazu priblížiť sa k
poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

Podľa § 82 ods.1 písm.j/ Tr.por. uložil mu zákaz kontaktu s osobou poškodenej H. F., X.. XX.X.XXXX,
bytom R.R. X. Y., X. R. XXXX/X v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 82 ods.1 písm.e/ Tr.por. uložil mu povinnosť zdržiavať sa v mieste pobytu na adrese H. Č..XX,
S. H..

Podľa § 82 ods.4 Tr.por. nariadil nad obžalovaným kontrolu technickými prostriedkami, ktorej je povinný
sa podrobiť a za tým účelom mu uložil podľa § 82 ods.1 Tr.por. obmedzenia:
- podľa § 82 ods.1 písm.a/ Tr.por. obmedzenie spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia,
- podľa § 82 ods.1 písm.c/ Tr.por. zákaz návštev mesta R. X. Y. mimo vopred určených úkonov trestného
konania,

- podľa § 82 ods.1 písm.e/ Tr.por. zákaz vzďaľovať sa z okresu H..V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu zahlásil sťažnosť okresný prokurátor, ktorý
navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a obžalovaného G. S. ponechať naďalej vo väzbe z dôvodov
uvedených v § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por. Tento svoj návrh odôvodnil predovšetkým tým, že poukázal

na osobu obžalovaného G. S. a závažnosťou skutku, pre ktorý je trestne stíhaný. Obžalovaný G. S. je
trestne stíhaný pre protiprávne konanie násilnej povahy voči blízkej osobe, ktorého sa mal dopustiť v
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával pre rovnaký druh
trestnej činnosti spáchaný vo vzťahu k inej blízkej osobe.

V ďalších dôvodoch sťažnosti okresný prokurátor poukázal aj na dôvodnú obavu z možného
pokračovania v páchaní násilnej trestnej činnosti obžalovaným G. S., pričom poukázal na závery
znaleckého posudku znalkyne H.. Z. Z., znalca z odboru psychológie, ktorá konštatovala, že možno
hypoteticky uvažovať o minimálnom priemernom intelekte osoby obžalovaného pri súčasnej kognitívnej
impulzivite, teda prchkom vyhodnocovaní situácií, ktoré sa premieta do správania a následného
vystupňovania vzdoru, neochota čo len nadviazať normálny dialóg so znalkyňou.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti preto okresný prokurátor vyslovil názor, že inštitúty, ktorými
bol dôvod väzby v napadnutom rozhodnutí nahradený, sú nepostačujúce a naďalej hrozí obava, že
v prípade prepustenia obžalovaného G. S. z väzby na slobodu, nie je možné vylúčiť jeho kontakt s
poškodenou.

Záverom sťažovateľ poukázal aj na nesprávnosť uvedenú v písomnom vyhotovení uznesenia, kde vo
výrokovej časti rozhodnutia je namiesto ustanovenia § 82 ods.1 písm.h/ Tr.por. uvedené ustanovenie
§ 82 ods.1 písm.b/ Tr.por.

Na podklade sťažnosti okresného prokurátora krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr.por. ako nadriadený
orgán pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho okrem už argumentov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré si nadriadený súd v celom rozsahu osvojuje
a v podrobnostiach na ne aj odkazuje, považuje nadriadený krajský súd za nutné zdôrazniť, že osobná
sloboda teraz obžalovaného G. S.A. bola obmedzená dňa 4.12.2016, a to z dôvodov tzv. preventívnej
väzby podľa § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por.

Obžaloba na obžalovaného G. S. bola podaná na vecne a miestne príslušnom súde dňa 26.6.2017
pre skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby a prokurátorom toto konanie, rovnako
ako vyšetrovateľom v prípravnom konaní, bolo právne kvalifikované ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a/, ods.3 písm. c/ Tr.zák. v štádiu dokonaného trestného činu.

Na podklade obsahu trestného spisu nadriadený krajský súd zistil, že v predmetnej trestnej veci
okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, a to kontradiktórnym spôsobom konania, pričom v priebehu
vykonávania dôkazov opakovane rozhodoval aj o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na
slobodu. V konečnom dôsledku tieto žiadosti boli zamietnuté a obžalovaný G. S. naposledy bol

ponechaný vo väzbe rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, keď zamietol sťažnosť obžalovaného G.
S., a to uznesením zo dňa 14. februára 2019 sp.zn. 7Tos/14/2019.

Nadriadený krajský súd považuje v tomto štádiu konania zdôrazniť, že väzba nie je trestom, ale úlohou
väzby je v konkrétnom prípade, keďže osobná sloboda obžalovaného G. S. bola obmedzená podľa §

71 ods.1 písm.c/ Tr.por., t.j. z dôvodov tzv. preventívnej väzby, zamedziť mu v pokračovaní obdobnej
násilnej činnosti. Navyše obžalovaný G. S. je vo väzbe viac ako 29 mesiacov, pričom väzba nemôže
trvať do nekonečna. Ďalej nadriadený krajský súd považuje za nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že
na podklade výsledkov vykonaného dokazovania došlo k oslabeniu dôkaznej situácie oproti dôkazom z
prípravného konania. Okresný súd pri rozhodovaní vo veci samej pritom bude povinný pri riešení otázky

viny, resp. neviny, vychádzať z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pred súdom a tieto dôkazy
hodnotiť jednotlivo, ako aj v ich súhrne nezávisle, a to bez toho, aby prihliadal, ktorá strana trestného
konania ich obstarala.Vzhľadom na vyššie uvedené preto aj nadriadený krajský súd dospel k záveru, že inštitúty, ktorými bola
väzba obžalovaného G. S. rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves nahradená, sú postačujúce
a dávajú záruku, aby obžalovaný do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, nepokračoval v obdobnom

konaní, pre aké je teraz trestne stíhaný, aby neporušoval zákazy, resp. obmedzenia, ktoré mu boli pri
nahradení väzby uložené a pri založení technického zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby
podľa § 6 zák. č. 78/2015 Z.z., je možné nahradiť dôvody väzby nad obžalovaným G. S..

Záverom nadriadený krajský súd k námietke okresného prokurátora uvedenej v dôvodoch písomnej

sťažnosti, že vo výroku písomne vyhotoveného rozhodnutia okresného súdu je nesprávne uvedené
paragrafové znenie, keď namiesto ustanovenia § 82 ods.1 písm.h/ Tr.por. je citované ustanovenie § 82
ods.1 písm.b/ Tr.por. uvádza, že nadriadený krajský súd zistil, že došlo k pisárskej chybe pri vyhotovení
písomného vyhotovenia rozhodnutia, pričom z obsahu uvedeného pri tomto ustanovení je nepochybne
zrejmé, že obžalovanému bol uložený zákaz styku s osobou poškodenej H. F., X.. XX.X.XXXX, bytom
R. X. Y., X. R.J. XXXX/X, vrátane zákazu priblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov,

čo nepochybne zodpovedá obsahovému zneniu ustanovenia § 82 písm.h/ Tr.por.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nadriadený krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.