Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204900
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5617204900.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne Y. T., nar. X.

X. XXXX, trvale bytom D. P., M. XXX/X, zastúpenej Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom so sídlom
Ružomberok, Štiavnická 2018/7, proti žalovanému P. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. P.Á., W., D.
XX/XX, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne Y. T. a žalovaného P. O. k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-
C 292/8, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 608 m2, k pozemku zapísanému ako parc. č.
KN-C 292/23, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 98 m2 a k stavbe rodinného domu
súpisné číslo XX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 292/23, všetky nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v katastrálnom území W., obec Liptovský Mikuláš, zapísané v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, sa zrušuje.

Pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 292/8, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 608
m2, pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 292/23, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 98 m2 a stavba rodinného domu súpisné číslo XX, postavená na pozemku zapísanom ako
parc. č. KN-C 292/23, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W., obec Liptovský

Mikuláš, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva číslo XX, sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne Y. T., rodenej O.,
nar. X. X. XXXX, trvale bytom D.Ý. P., F., M. XXX/X.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu
15000 eur, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13. 6. 2017, sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku zapísanému ako
parc. č. KN-C 292/8, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 608 m2, k pozemku zapísanému
ako parc. č. KN-C 292/23, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 98 m2 a k stavbe
rodinného domu súpisné číslo XX, postavanej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 292/23,
všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území W., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, tak, že nehnuteľnosti sa prikazujú

do jej výlučného vlastníctva, s povinnosťou vyplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel náhradu
vo výške 15000 eur. V žalobe uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ku ktorým sa
domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 3-
iny, žalovaný v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1-ina. Spolu so svojou matkou, od ktorej nadobudlaspoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1-ice, sa viackrát snažili so žalovaným dohodnúť
o úprave vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, žalovaný však nebol ochotný meniť daný stav. Keďže
ich matka nebola schopná uhrádzať náklady spojené s užívaním nehnuteľností, na ktorých sa žalovaný

nebol ochotný podieľať, dohodli sa, že zostane užívať predmetné nehnuteľnosti a súčasne si sem
presunie aj svoju podnikateľskú činnosť. Predpokladom je však vykonanie nevyhnutnej rekonštrukcie,
ktorá dispozične zabezpečí samostatné bývanie a oddelenie priestorov na podnikateľskú činnosť.
Žalovaný nehnuteľnosti dlhodobo neužíva, neprejavuje záujem o ich základnú údržbu, ani o prípadnú
rekonštrukciu a svoje bývanie má vyriešené bývaním v inej nehnuteľnosti. Hodnota nehnuteľností bola

určená obchodnou spoločnosťou TINAPOL, s. r. o. na 60000 eur. Rodinný dom nie je možné stavebne
rozdeliť na samostatné bytové jednotky. Vzhľadom na odmietavý a pasívny prístup žalovaného nechce
s ním zotrvať v podielovom spoluvlastníctve.

2. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa zákonného ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, teda zverejnením oznámenia o podaní žaloby na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke súdu, keďže súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky, pričom súd vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu od 23. 5. 2018 do 7. 6. 2018 (č. l. 45). Pri doručovaní žaloby žalovanému Mestskou
políciou Liptovský Mikuláš bolo zistené, že by sa mal zdržiavať v Nemecku, pričom na územie Slovenska

prichádza 3 krát ročne (č. l. 21). Následne súd kontaktoval žalovaného telefonicky (č. l. 26). Žalovaný
uviedol, že sa zdržiava v Rakúsku, avšak mení miesto výkonu práce, preto mu nie je možné doručovať
súdne zásielky. Súčasne tvrdil, že na Pošte v Liptovskom Mikuláši má zriadený P. O. Box, z ktorého mu
zásielky vyberá priateľ, ktorého na úkon splnomocnil. V súlade s tvrdením žalovaného súd opätovne
doručoval žalobu na adresu jeho trvalého bydliska, opätovne neúspešne. Súd vykonal úkony za

účelom zistenia pobytu žalovaného aj jeho lustráciou v databáze Sociálnej poisťovne (č. l. 37). Okresné
riaditeľstvo PZ v Liptovskom Mikuláši, oddelenie pátrania a kriminalisticko-technických činností, súdu
oznámilo (č. l. 41), že žalovaný s terajšou partnerkou býva v Rakúsku, na bližšie neurčenom mieste.
S nikým z rodiny neudržiava kontakt a telefón nikomu nedvíha. Súd mal preukázané, že žalovaný o
prebiehajúcom konaní vedel, nakoľko bol telefonicky súdom kontaktovaný. Napriek tomu však súdu

neoznámil adresu, na ktorú by bolo možné doručovať mu písomnosti a písomnosti, doručované na
adresu trvalého bydliska evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky si nepreberal. Následne,
v súlade so zákonným ustanovením § 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd doručoval
žalovanému písomnosti na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, t. j. D. P., W., D. XX/XX. Už len
okrajom súd poukazuje na to, že aj po doručení žaloby žalovanému sa opakovane pokúsil so žalovaným

kontaktovať na telefónnych číslach, ktoré boli zistené v priebehu sporu (č. l. 49, 55), avšak neúspešne.

3. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa
18. 7. 2017, ktoré mu bolo doručené fikciou doručenia podľa zákonného ustanovenia § 111 ods. 3

Civilného sporového poriadku na adresu jeho trvalého bydliska, evidovanú v Registri obyvateľov SR,
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, t. j. dňa 14. 8. 2018 (č. l. 48).

4. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou

doručenia podľa zákonného ustanovenia § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku na adresu jeho
trvalého bydliska, evidovanú v Registri obyvateľov SR, dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, t. j.
dňa 25. 2. 2019 (č. l. 55, rub). Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými
dôvodmi.

5. Advokát žalobkyne na pojednávaní na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Poukázal na to, že od
podania žaloby došlo k zápisu exekučného a daňového záložného práva na list vlastníctva, na ktorom
sú nehnuteľnosti zapísané, avšak boli v kontakte aj so súdnym exekútorom, aj s daňovým úradom, od
ktorých zisťovali výšku nedoplatkov. Výška nedoplatku, vymáhaného súdnym exekútorom, predstavuje
847,66 eura, výška nedoplatku, vymáhaného daňovým úradom, činí 399,41 eura. Žalobkyňa si je

vedomá, že v prípade prikázania nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, prejde na ňu záložné právo.
Žalobkyňa však vymáhané sumy vyplatí za účelom výmazu záložných práv a následne si vyplatené
sumy započíta formou jednostranného zápočtu vo vzťahu k žalovanému. So žalovaným sa pokúšali
mimosúdne jednať, kontaktovali ho telefonicky, avšak neúspešne. Poukázal na to, že dom chátra, jepotrebné do neho investovať, avšak pre vykonanie rekonštrukcie je potrebné vyporiadanie. Poukázal
tiež na to, že rozdelením pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 292/8 by žalobkyňa stratila možnosť
hospodárskeho využitia pozemku, nakoľko na pozemku je hospodársky dvor, záhradka.

6. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že brat sa vždy choval vo vzťahu k domu
nezodpovedne, do domu neinvestoval. Dom bol 2 roky vykurovaný len v jednej miestnosti, mame bolo
v dome zima. Brat býval v dome pred 4 rokmi, avšak do domu nikdy neinvestoval. Problémy nastali už
pred 10 rokmi, po smrti otca. Do domu investovať nemôže, pokiaľ nie je vyporiadaný, nakoľko má aj

svoju rodinu. Brat chodí mamu pozrieť sporadicky, jeden krát za pol roka. Rodinný dom je 40-ročný,
tehlový, pozostávajúci z 2 podlaží, na jednom podlaží sa nachádza obývačka s jedálenským kútom,
kuchyňa, WC, kotolňa a dielňa, na poschodí sú 4 izby a WC. Stavba má staré okná, nevykonávala sa na
nej žiadna rekonštrukcia a opravy. Strecha je pôvodná, zateká. Dom nie je reálne deliteľný. Priestory na
podnikanie by zriadila na spodnom podlaží a hore by boli priestory na bývanie. Pri dome sa nachádza
trávnatáplocha,políčko.Mápredbežneprisľúbenýúvervbankezaúčelomvýplatkužalovaného,ktorého

poskytnutie v lehote 60 dní je reálne.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v

katastrálnom území W., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XX, a to pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 292/8, druh
pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 608 m2, pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 292/23,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 98 m2 a stavby rodinného domu súpisné
číslo XX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 292/23, žalobkyňa v spoluvlastníckom

podiele 3-iny a žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1-ina. Na liste vlastníctva je zapísaná poznámka -
začatiedaňovéhoexekučnéhokonaniavovecivymáhaniadaňovéhonedoplatkunazákladerozhodnutia
Daňového úradu Žilina, číslo 101966794/2017, 100211993/2019 a zákaz akéhokoľvek nakladania s
majetkom dlžníka. V časti „C“ listu vlastníctva je zapísané záložné právo pre Daňový úrad Žilina, číslo
102035735/2017 a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva,

vydaný JUDr. Martinom Janecom pod sp. zn. EX 34/2018.

9. Podľa emailovej správy od zamestnankyne JUDr. Mariána Janeca, súdneho exekútora, zo dňa 7. 3.
2019 (č. l. 69), v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 34/2018, predstavuje výška vymáhaného nedoplatku
847,66 eura. Daňový úrad Žilina dňa 17. 1. 2019 pod číslom 100211993/2019 (č. l. 73) rozhodol o

začatí daňového exekučného konania vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 399,41 eura
od žalovaného ako daňového dlžníka, na základe exekučného titulu - výkazu daňových nedoplatkov
Daňového úradu Žilina číslo 101966794/2017 a súčasne zakázal Okresnému úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, akokoľvek nakladať s majetkom dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcii.

10. Obchodná spoločnosť TINAPOL s.r.o. v odborných vyjadreniach o hodnote nehnuteľností zo dňa
29. 5. 2017 a zo dňa 25. 1. 2019 (č. l. 4, 68) ohodnotila nehnuteľnosti, ktorých zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sa žalobkyňa voči žalovanému domáha, na 60000 eur. V odbornom
vyjadrení uviedla, že rodinný dom je samostatne stojaci, podpivničený, s jedným nadzemným podlažím.
Hlavný vstup je z východnej dvornej strany, vstup je na úrovni I. podzemného podlažia, na ktorom sa

nachádzachodba,kuchyňa,obývačka,kotolňa,sociálnezariadenieapivničnépriestory.Prvénadzemné
podlažie má chodbu so schodišťom, komoru, kúpeľňu s WC a 2 izby. Rodinný dom je v dobrom
technickom stave, primeranom veku stavby, stavba je napojená na inžinierske siete, a to vodovod,
kanalizáciu,elektrickúenergiu,komunikáciu.Vblízkostidomusanapozemkunachádzajúdrobnéstavby
(garáž, sklad). Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti TINAPOL s.r.o. (č. l. 63) mal súd

preukázané, že predmetom činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti, a to odo dňa jej vzniku, t. j. od 6.
9. 2008, je aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť).

11. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelnévyužitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území W., zapísaným
na liste vlastníctva číslo XX, keďže medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva a žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností navrhla
podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi
stranami sporu bolo nesporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 3-iny a žalovaný v spoluvlastníckom podiele
1-ina. Žalobkyňa navrhla všetky nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný voči
navrhnutému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva nenamietal. Medzi stranami sporu

nebolo sporné, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ich reálnym rozdelením
nie je možné. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že stavba rodinného domu súpisné číslo XX
nie je vertikálne deliteľná. Reálnu nedeliteľnosť stavby rodinného domu mal súd preukázanú najmä
z výsluchu žalobkyne, ako aj z odborného vyjadrenia, ktorým bola určená hodnota nehnuteľností, a
to vzhľadom na jej stavebné usporiadanie a dispozičné riešenie. Medzi stranami sporu bola rovnako

nesporná reálna nedeliteľnosť pozemkov. Pokiaľ ide o pozemok zapísaný ako parc. č. KN-C 292/23,
jedná sa o pozemok zastavaný stavbou rodinného domu. Preto, vzhľadom na reálnu nedeliteľnosť
stavby, je potrebné považovať aj pozemok stavbou zastavaný za reálne nedeliteľný. Pozemok zapísaný
ako parc. č. KN-C 292/8 je pozemkom priľahlým k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 292/23
a k stavbe rodinného domu, tvorí s nimi jeden funkčný celok a slúži na ich lepšie využívanie. Preto,

hoc by aj bolo technicky možné jeho reálne rozdelenie, z hľadiska jeho hospodárskeho využitia a
účelu, nepovažoval súd jeho rozdelenie za „dobre možné“. Pozemok parc. č. KN-C 292/8 je v katastri
nehnuteľností evidovaný ako trvalý trávny porast, podľa tvrdení žalobkyne sa na ňom nachádza aj
„políčko“ (záhradka), preto zlepšuje využitie rodinného domu a súčasne blízkosť domu umožňuje lepšie
obhospodarovanie pozemku. Navyše, reálnym rozdelením pozemku podľa veľkosti spoluvlastníckych

podielov strán sporu by žalovanému pripadol pozemok o výmere 152 m2, ktorý, práve vzhľadom na
výmeru, by boli hospodársky ťažko využiteľný.

14. Keďže súd mal preukázané, že nehnuteľnosti, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
ktorých sa žalobkyňa domáha, nie sú reálne deliteľné, resp. ich rozdelenie nie je dobre možné

vzhľadom na ich využitie, bolo možné vyporiadať spoluvlastníctvo len prikázaním nehnuteľností do
výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Žalobkyňa navrhla prikázať všetky nehnuteľnosti do
jej výlučného vlastníctva. Súd pri rozhodovaní prihliadol na zákonné kritériá uvedené v ustanovení
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov
a účelné využitie nehnuteľností. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele

3-iny, teda v trojnásobne vyššom ako žalovaný. Hoci má žalovaný v rodinnom dome súpisné číslo
92 evidované trvalé bydlisko, v dome dlhodobo nebýva (podľa tvrdení žalobkyne 4 roky) a zdržiava
sa v zahraničí. Žalobkyňa hodlá vykonať v rodinnom dome rekonštrukciu a následne dom užívať aj
na výkon podnikania. V prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyňou navrhovaným
spôsobom teda budú nehnuteľnosti reálne využívané jedným zo spoluvlastníkov. Súd preto prikázal

všetky nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej súčasne uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnostiach, ktorá bola preukázaná odborným vyjadrením obchodnej spoločnosti TINAPOL
s.r.o. v sume 15000 eur (1-ina zo sumy 60000 eur). Žalovaný určenú hodnotu nehnuteľností nenamietal.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že vyjadrenie obchodnej spoločnosti TINAPOL s.r.o. považoval

za odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby v zmysle zákonného ustanovenia § 206 Civilného
sporového poriadku. Uvedená obchodná spoločnosť vykonáva realitnú činnosť od svojho vzniku dňa 6.
9. 2008, teda viac ako 10 rokov, preto nepochybne disponuje odbornými znalosťami a skúsenosťami
nevyhnutnými na určenie hodnoty nehnuteľností. V súlade so zákonným ustanovením § 232 ods. 3
Civilného sporového poriadku súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 15000 eur v

lehote 60 dní (t. j. v dlhšej ako zákonnej trojdňovej paričnej lehote), prihliadajúc k výške plnenia a ku
skutočnosti,žežalobkyňasibudeuvedenéprostriedkyzabezpečovaťformouúveru.Vtejtosúvislostisúd
poukazuje na to, že schopnosť žalobkyne zaplatiť žalovanému hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielumal preukázanú výsluchom žalobkyne, ktorá uviedla, že už má predbežne prisľúbený úver v banke na
uvedený účel.

15. Už len okrajom súd poukazuje na to, že pokiaľ aj po podaní žaloby bolo na list vlastníctva zapísané
daňové záložné právo a exekučné záložné právo, nebolo to prekážkou pre rozhodnutie vo veci. V
tejto súvislosti súd poukazuje napr. na právny názor Krajského súdu v Trnave, uvedený v uznesení
sp. zn. 23Co/41/2015, podľa ktorého: „Zriadenie exekučného záložného práva, ako ťarchy zapísanej
na liste vlastníctva týkajúcej sa nehnuteľnosti sa nepovažuje za dôvod, pre ktorý by nebolo možné

vlastníctvo vyporiadať.” Advokát žalobkyne uviedol, že žalobkyňa si je vedomá, že v prípade prikázania
nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, prejde na ňu záložné právo a že hodlá vymáhané sumy
vyplatiť za účelom výmazu záložných práv.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Nakoľko v spore bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, vznikol jej voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania. Súd preto priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnomrozsahu.Vsúladesozákonným ustanovením§262ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,ovýške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.