Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117218365
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6117218365.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská
republika s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, IČO: 24785199, zast. Advokátska
kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, Martin proti žalovanému: D. G., nar. 7. 8. XXXX, F. XXX/
X, G., zast. Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, Svidník, o zaplatenie 695,85 eur s

prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5Csp 237/2017-68 zo dňa
10.05.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 5Csp 237/2017-103 zo dňa 28.01.2019 takto,

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 5Csp 237/2017-68 zo dňa 10.05.2018 súd prvej inštancie žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 145,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 145,45
eurod17.12.2016dozaplateniavlehotedo15dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Vprevyšujúcejčasti
súd konanie vo veci zastavil. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 58,20% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods.
1 a 2, § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods.
1,2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že uzatvorená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákonač.129/2010Z.z.spotrebiteľskýchúveroch;uzavretáúverovázmluvaniejevylúčenázpôsobnosti
citovaného zákona ( § 1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej
boliposkytnutéspotrebiteľskéúverynainýúčelakovýkonpovolaniaalebopodnikania.Podľacitovaného
zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania

zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ( § 9 ods. 2 písm. f), j), k)
zákona). V súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť
uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd na základe
zisteného skutkového stavu teda vyhodnotil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Na základe tejto zmluvy žalovaný ako dlžník

čerpal od právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa finančné prostriedky vo výške 640 eur. Taktiež
mal súd za preukázané, že žalovaný v danom úverovom vzťahu uhradil žalobcovi, resp. jeho právnemupredchodcovi, sumu 494,55 eur. Žalobca, ktorý nadobudol aktívnu legitimáciu na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, má tak právo na zaplatenie sumy 145,45 eur a preto súd žalobe žalobcu v tejto
časti vyhovel. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo

výške 145,45 eur. Preto súd priznal žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok
z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to odo
dňa nasledujúceho po vyhotovení oznámenia o postúpení pohľadávok, t.j. tak, ako si žalobca úrok z
omeškania uplatňoval.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1,2 CSP. V danej veci
mal súd prvej inštancie za to, že žalobca bola dôvodná len v časti o zaplatenie 145,45 eur (20,90%
žalovanej sumy). V tejto časti žalobe žalobcu bolo vyhovené, čo predstavuje úspech žalobcu a neúspech
žalovaného a teda v tejto časti patrí náhrada trov konania žalobcovi. V prevyšujúcej časti o zaplatenie
550,40 eur (79,10 % žalovanej sumy) konanie bolo zastavené, pretože žalobca zobral žalobu späť. Súd
prvej inštancie má za to, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca. Z tohto výsledku konania

vyplýva, že trovy konania patria žalovanému a to po odpočítaní rozsahu jeho neúspechu v konaní
od rozsahu žalobcom zavineného zastavenia konania. Teda žalovanému patrí náhrada trov konania v
rozsahu 58,20% z celkových trov konania, na ktoré má žalovaný nárok.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že v podaní označenom ako

odpor žalovaného D. G. z X.X.XXXX v bode III. označil zmluvné podmienky uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere z 22.4.2013, ktoré považuje za neprijateľné. Z obsahu predmetného podania
by nemalo byť sporné, že sa jedná o vzájomný návrh na určenie neprijateľnosti ním označených
zmluvných podmienok, konkrétne poplatku za garantovanú službu a poplatku za zabezpečenie splátok
úveru bod 1.2 zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 22.4.2013 o neprijateľnosti týchto dvoch

zmluvných podmienok, však súd odvolaním napadnutým rozsudkom z 10.5.2018 o tom nerozhodol,
ani konanie v tejto časti nevylúčil na samostatné konanie. Žalovaný poukázal na znenie ust. § 298
ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Zároveň na publikácie, ktoré sa venujú danej
problematike. Uviedol, že tieto ustanovenia predstavujú v Civilnom sporovom poriadku odôvodnenú
výnimku z dispozičného princípu a z princípu ne ultra petitum, pričom § 298 nepredstavuje nóvum,

ktoré by preniesla rekodifikácia civilného procesu, takmer rovnakú úpravu obsahoval Občiansky súdny
poriadok, v § 153 ods. 3, 4. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich, pretože ak boli
dodržané podmienky hmotného práva § 544 predstavuje súčasť spotrebiteľskej zmluvy. K neprijateľnosti
totožných zmluvných podmienok sa už Krajský súd v Prešove vyjadril v rozsudku sp. zn. 17Co 122/2017

zo dňa 12.12.2017 na strane 10 a 11 odôvodnenia. Preto navrhol napadnutý rozsudok doplniť o výrok,
ktorým súd konania v časti o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok vylúči na samostatné konanie.
Eventuálne navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a
nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a
právnymi závermi napadnutého rozsudku. V priebehu konania došlo zo strany žalobcu k čiastočnému
späťvzatiu žaloby, kde predmetom konania ostal len nárok z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere. Žalobca
po čiastočnom späťvzatí v konaní požadoval už len nárok zodpovedajúci rozdielu medzi poskytnutou
pôžičkou a vykonanými úhradami zo strany žalovaného z titulu bezúročnosti úveru. Na základe

uvedených skutočností sa tak javí bez právneho významu rozhodovať o neprijateľnosti zmluvných
podmienok, ktoré po čiastočnom späťvzatí žaloby už nie sú predmetom rozhodovania súdu. Sám
žalovaný v podanom odpore uvádzal, že poskytnutý úver sa v dôsledku absencie zákonných záležitostí
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Doplnenie rozsudku o ďalší výrok sa tak javí bez právneho
významu, preto navrhol žalobca potvrdiť rozsudok, ako vecne správny.

7. Uznesením č.k. 5Co 143/2018-100 zo dňa 04.10.2018 odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na
rozhodnutie podľa § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

8. Dopĺňacím rozsudkom sp.zn. 5Csp 237/2017-103 zo dňa 28.01.2019 súd prvej inštancie vyslovil, že

rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 5Csp/237/2017-68 zo dňa 10.05.2018 sa dopĺňa vo výrokovej
časti takto: „Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 1.2 zmluvy o zabezpečení splátok
úveru, uzavretej dňa 22.04.2013 v tomto znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby
podľa odseku 1. zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 329,60 eur. Zákazník sa zaväzujesplácať túto odmenu v 60.-tich pravidelných splátkach a to v 59.-tich týždenných splátkach okrem
poslednej splátky vo výške 5,49 eur a poslednú splátku vo výške 5,69 eur počas doby splácania
spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri

prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto
zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka.“

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že podanie žalovaného nazvané ako odpor proti platobnému rozkazu
obsahovalo nesúhlas s vydaním platobného rozkazu zo strany súdu z dôvodu, že ustanovenie § 299

ods. 2 CSP uvádza, že ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy
a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva, alebo iné zmluvné
dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.

10. Súd prvej inštancie po vrátení veci krajským súdom po opätovnom preskúmaní odporu súhlasil s tým,
že podľa obsahu tohto podania žalovaného i keď nie výslovného znenia možno toto podanie vyhodnotiť

ako návrh na určenie neprijateľných zmluvných podmienok.

11. Ostáva teda vyhodnotiť, či o takomto návrhu mal súd rozhodnúť, ak nárok na základe nich uplatnený
bol predmetom späťvzatia a súd už o takomto nároku nerozhodoval. Podľa bodu 8 a 9 rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/122/2017 podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

12. Súd prvej inštancie doplnil rozsudok o určenie neplatnosti neprijateľných podmienok aj z dôvodu,
že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebola vyhlásená za
neplatnú. Súd z nej priznal čiastočné plnenie, ktoré zodpovedalo len rozdielu sumy prevzatej na základe
úveru a uhradenej a čiastočné späťvzatie žaloby nie je rozhodnutím vo veci samej. Účelom a cieľom
skúmania a určovania neplatnosti neprijateľných podmienok je dosiahnuť odradzujúci účinok smerujúci

k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách, ktoré sú uzatvárané medzi spotrebiteľmi a
predávajúcim a dodávateľmi. Rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvných podmienok v tej-ktorej veci má
význam aj pre uplatnenie iných nárokov spotrebiteľa vo vzťahu k dodávateľovi, preto aj rozhodnutie o
takomto návrhu má oporu v zákone. Vylúčenie tohto nároku na samostatné konanie je vzhľadom na
platné CSP a znenie ustanovenia §166 ods. 2 CSP neprípustné, preto súd takémuto návrhu žalovaného

nemohol vyhovieť.

13. Dopĺňací rozsudok sp.zn. 5Csp 237/2017-103 zo dňa 28.01.2019 nadobudol právoplatnosť dňa
22.02.2019.

14. Po predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní vyzval odvolací súd žalovaného
či trvá na podanom odvolaní z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol právoplatne o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. Žalovaný svojim podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 28.03.2019
oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky na podanom odvolaní zo dňa 27.06.2018 žalovaný netrvá.

15. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté možno ho vziať späť. Ak
odvolateľ vzal odvolanie späť nemôže ho podať znova.

16. Keďže žalovaný zobral svoje odvolanie späť odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 369 ods.

3 CSP odvolacie konanie zastavil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Formálne žalovaný zavinil, že bolo odvolacie konanie zastavené. Stalo
sa tak však z dôvodu, že súd doplnil rozsudok o určenie, že zmluvná podmienka je neprijateľná tak ako

žalovaný žiadal, teda mu bolo v podstate vyhovené. Vzhľadom k tomu, že ani žalobca nezavinil, že
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nebolo rozhodnuté na základe návrhu žalovaného v jeho odpore
bolo spravodlivé stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.