Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/361/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220389
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2215220389.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, vo veci žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna
48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján
Šoltés, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: P. O., nar. XX. C. XXXX, trvalo
bytom O. XXX/XX, Q. P., t.č. bytom Q. P., F. XX, o zaplatenie 1.666,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 22. novembra 2016 č. k. 7C/626/2015-38,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu a v časti o náhrade
trov prvoinštančného konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. konanie v časti čo do poplatku a

zmluvnej pokuty vo výške 224,58 eur zastavil, III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1, § 103 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov. Vecne dôvodil, že medzi stranami bola dňa 17.2.2012 uzavretá zmluva
o pôžičke č. 7105209, na základe ktorej boli žalobkyňou žalovanej poskytnuté finančné prostriedky

vo výške 1.400 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 42 mesačných splátkach
v sume 52,99 eur. Žalovaná uhradila len 6 splátok (7. splátka bola splatná 20.9.2012). V danej veci
ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom (žalovanou). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
uplatňovaná pohľadávka je premlčaná. Premlčacia doba plynula od 20.9.2012 a uplynula 20.9.2015.
Žaloba bola podaná na súd až dňa 14.12.2015, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie žalobu zamietol. V časti o zaplatenie poplatku a zmluvnej pokuty vo výške 224,58 eur

s poukazom na § 144 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku) konanie zastavil.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 CSP, vecne úspechom žalovanej v
konaní, ktorej však žiadne trovy v konaní nevznikli, súd prvej inštancie jej preto ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie iba v časti zamietajúcej žalobu a v závislom výroku
o trovách konania, podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti

vyhovenímžalobevzostávajúcejčasti(1.441,56eurspríslušenstvom)apriznanímnáhradytrovkonania
žalobkyni v plnom rozsahu. Dôvodila, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil počiatok plynutia premlčacej doby od splatnosti
prvej nezaplatenej splátky, t. j. od 20.9.2012. S poukazom na § 103 a § 565 O.z. uviedla, že predčasná
splatnosť úveru bola vyhlásená listom jej právnej predchodkyne z 29.12.2012 pre nezaplatenie v poradí
10. splátky. V súlade s § 103 a § 565 O. z. začala premlčacia doba plynúť od nasledujúceho dňa

po splatnosti v poradí 10. splátky, splatnej dňa 20.12.2012. Konanie začalo dňa 14.12.2015, z čoho
je zrejmé, že k uplynutiu 3-ročnej premlčacej doby nedošlo a žaloba bola podaná pred jej uplynutím.Podporne poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne z 30.7.2014 sp. zn. 5Co/483/2014,
Krajského súdu v Trnave zo 4.5.2016 sp. zn. 11Co/445/2015 ako i na rozhodnutia Najvyššie súdu Českej
republiky sp.zn. 21Cdo 456/2006 a 21 Cdo/426/2005 s tým, že k predčasnému zosplatneniu nemôže

dôjsťpredtým,akobudevýzvanazosplatneniedoručenádlžníkovi.Malazato,žerozsudokvnapadnutej
časti je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty,
vyjadreného v čl. 2 ods. 2 CSP.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Právoplatným uznesením z 28.6.2017 č.k. 7C/626/2015-71 súd prvej inštancie vyhovel návrhu na
vstup nového účastníka (strany): Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova
8, 821 08 Bratislava, do konania namiesto doterajšieho žalobcu (Consumer Finance Holding a.s.,
IČO:35923130, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok).

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“),
keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zamietajúcej žalobu a v časti o náhrade trov prvoinštančného konania je dôvodné zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že uplatnená
pohľadávka žalobkyne je premlčaná. Na premlčanie súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom
čase účinného § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom premlčanie bolo
jediným dôvodom zamietnutia žaloby.
Odvolateľka v odvolaní nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie o premlčaní žalobou uplatneného
nároku, trvala na tom, že v čase začatia konania nárok nebol premlčaný.

7. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase vyhlásenia
rozsudku súdom prvej inštancie, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 193 veta prvá CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,

ktorou je Slovenská republika viazaná.
Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov, nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym
predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na
vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Podľa § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Zb., právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia
strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov), výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 7.2.2018, o návrhu Okresného súdu Košice II
na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o súlade
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v
súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.2.2018 sp. zn. PL. ÚS 11/2016 bol
vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 27.9.2018 (ročník 2018, č. 271). Dňom
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť.
V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie (22.11.2016) bolo ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať.
Princíp právnej istoty sa prejavuje v dvoch smeroch. Jednak je založený na prezumpcii ústavnosti
právnych predpisov (až do opačného rozhodnutia ústavného súdu) a jednak na právoplatných

rozhodnutiach orgánov verejnej moci vychádzajúcich z prezumpcie ústavnosti (porov. napr. rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/06).
Platná a účinná zákonná právna norma nie je čosi, čo je k dispozícii orgánom ju aplikujúcim. Tieto orgány
sú právnu normu povinné aplikovať. V teórii ústavného práva i v slovenskom ústavnom systéme sa
uplatňujetzv.prezumpciaústavnostiprávnychnoriem,čoznamená,ženaúčinnúprávnunormusaorgán

ju aplikujúci musí pozerať ako na súladnú s ústavou dovtedy, kým ústavný súd predpísaným spôsobom
nevysloví jej neústavnosť (mutatis mutandis III. ÚS 274/07).
Napriek uvedenému nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.2.2018 sp. zn. PL. ÚS 11/2016
treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s
Ústavou Slovenskej republiky.

Hoci Ústava Slovenskej republiky a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade
vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto
veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky

prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to
musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný
výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním
princípu právnej istoty (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006 sp. zn.
PLz. ÚS 1/06 - zjednotenie odchylných právnych názorov; Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky zväzok 1, ročník 2006, str. 740).
Postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, bol síce v súlade s vtedy účinným ustanovením zákona, avšak jeho
aplikácia súdom prvej inštancie v danej veci vzhľadom na vyššie uvedené, predstavuje nesprávny

procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie, tak toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania.

8. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu a v závislom
výroku o trovách prvoinštančného konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

9. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu,

ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať
dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom je potrebné
náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou žalobkyne uvedenou v
odvolacom konaní.Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod, ktorý viedol k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobkyňou v odvolacom konaní nezaoberal,
keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

Odvolací súd však v závere dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o trovy
prvoinštančného konania, pri rozhodovaní o nároku na ich náhradu je v danej veci potrebné vychádzať
nielen z § 255 CSP (zásada úspechu), ale aj z § 256 CSP (zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie), pretože konanie bolo v časti zastavené.

10. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

11. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)