Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204434
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1716204434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Pezinok, IČO:
30 50 22, so sídlom v Pezinku, Radničné nám. 7, proti žalovanému: JP control s.r.o., IČO: 45 464
162, so sídlom v Pezinku, Šenkvická 14F, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Slašťanovou, so sídlom v
Bratislave, Tomášikova 50/A, o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 54.762,83
€, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 7.novembra 2017 č. k.
4C/177/2016- 33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa vypratania

nehnuteľnosti potvrdzuje.
V zamietajúcej časti týkajúcej sa vzájomnej žaloby a v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti vypratať nehnuteľnosť,
zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne územie W., obec W., okres W., parcelu
registra „C“ č. XXX/XX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXmX (ďalej len „nehnuteľnosť“), do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že je žalobca vlastníkom
v podiele 1/1 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX. Dňa 17.5.2011 Mestské zastupiteľstvo mesta W.
vzalo na vedomie podnikateľský zámer „žiadateľa“ /žalovaného/ a schválilo prenájom tohto pozemku
žalovanému na dobu určitú, od účinnosti zmluvy do kolaudácie stavby, maximálne na dobu 5 rokov, za
nájomné vo výške 1,-€/rok, za účelom vybudovania zábavného parku pre deti „Detský svet“ a budúci
prevod tohto pozemku nájomcovi za kúpnu cenu 19,32 €/m2 po vybudovaní účelu nájmu, z dôvodov,

hodnýchosobitnéhozreteľapodľaosobitnéhopredpisu/§9aods.8písm.e/a§9aods.9písm.c/Zákona
SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí/, ktorými je účel nájmu /zámer/ vybudovania zábavného parku pre
deti „Detský svet“ za stanovených podmienok: náklady, spojené s prípravou a výstavbou projektu sú a
budú hradené výhradne z vlastných prostriedkov žiadateľa a zo strany mesta budú nulové; výlučne z
prostriedkov žiadateľa bude na pozemku vybudovaný chodník a rozšírená cestná komunikácia; pri parku
bude vyhradené parkovisko pre návštevníkov Detského sveta s dostatočnou kapacitou, aby nebola
poškodzovanáokolitázeleň,naparceleč.XXX/XXvovýlučnomvlastníctvežiadateľa.Ďalejboliuvedené

podmienky čo všetko sa má v Detskom svete nachádzať /preliezačky, nafukovacie hrady, šmýkačky,
trampolíny, premávať malý vláčik, lavičky, zeleň, knižnica, v zimnom období ľadová korčuliarska dráha/,
s prístupom pre deti do 15 rokov, so zľavou 50% vstupného pre obyvateľov mesta W. atď.1.1.1. Písomná zmluva o nájme pozemku a o budúcej zmluve na predaj pozemku parcely registra
„C“ č. XXX/XX, trvalé trávnaté porasty, o výmere XXXX V. bola medzi žalobcom, ako prenajímateľom
a žalovaným, ako nájomcom, uzatvorená dňa 14.6.2011 a účinnosť nadobudla dňom, podľa obsahu

zmluvy, nasledujúcim po dni jej zverejnenia na webovom sídle žalobcu, podľa žalobcu dňom 17.6.2011.
Účelom nájmu bolo vybudovanie zábavného parku pre deti „Detský svet“ nájomcom, v zmysle projektu,
na základe ktorého bola zmluva schválená. Zmluva sa uzavrela na dobu určitú, od účinnosti zmluvy do
kolaudácie stavby, maximálne na dobu 5 rokov. Podľa zmluvy zmluva zaniká dohodou zmluvných strán,
uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná, alebo písomnou výpoveďou, ak dôvod výpovede spočíva v

hrubom porušení zmluvy nájomcom. V zmluve zmluvné strany výslovne vylúčili aplikáciu ust. § 676
ods. 2 v spojení s § 678 Občianskeho zákonníka. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 1,-€ ročne
za celý predmet nájmu, splatné vždy do 31.1. príslušného kalendárneho roka. V článku 5 zmluvy
strany dojednali podmienky nájmu, v zmysle ktorých nájomca potvrdil, že prenajímateľ odovzdáva
predmet nájmu nájomcovi v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté užívanie. Na predmete nájmu
sa zaviazal vykonávať len činnosti, ktoré sú v súlade s dohodnutým účelom nájmu. V čl. 8 strany

dohodli osobitné podmienky nájmu, okrem iného aj vtom zmysle, že nájomca, ako stavebník, užívateľ
a prevádzkovateľ na základe svojej žiadosti a súčasne ponuky sa zaväzuje, že náklady, spojené s
prípravou a výstavbou projektu uhradí výlučne z vlastných prostriedkov a zo strany mesta budú nulové,
ženapozemkup.č.XXX/X,resp.najnapozemkup.č.XXX/XXvýlučnezvlastnýchprostriedkovvybuduje
chodník a rozšírenú cestnú komunikáciu, že pri parku, na pare. č. XXX/XX vo vlastníctve nájomcu,

bude vyhradené parkovisko pre návštevníkov s dostatočnou kapacitou, že detský svet bude výlučne
pre deti do 10 rokov a obyvatelia mesta Pezinok budú mať zľavu 50% zo vstupného. V poslednej
vete článku 8 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že tieto osobitné podmienky platia aj po skončení
zmluvy. Článok 7. zmluvy obsahoval dohodu strán o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej
mal byť odplatný prevod tohto pozemku za kúpnu cenu 53.149,32 €, ktorá kúpna zmluva mala byť

uzatvorená po kolaudácii stavby na predmete zmluvy, na výzvu nájomcu, do 30 dní. Dňa 14.7.2011
žalobca, ako príslušný stavebný úrad, pod zn. 5/84-DS/4329- 20368/2011 vydal oznámenie k ohláseniu
drobnej stavby „oplotenia pozemku“ stavebníkovi - žalovanému, na parcele č. 840/21 v kat. území
Pezinok s tým, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietok. Jednalo sa o oplotenie budúceho
areálu zábavného parku „Detský svet“. Písomnej žiadosti žalovaného zo dňa 27.4.2016 o predĺženie

doby nájmu do 14.6.2017 Mestské zastupiteľstvo žalobcu uznesením zo dňa 9.6.2016 pod č. 138/2016
nevyhovelo. Dohodnutá doba nájmu maximálne 5 rokov tak uplynula dňa 17.6.2016. Žalobca listom zo
dňa 21.6.2016, doručeným žalovanému dňa 22.6.2016, oznámil neschválenie jeho žiadosti o predĺženie
doby nájmu do 14.6.2017 a písomnou výzvou zo dňa 27.6.2016, doručenou žalovanému dňa 28.6.2016,
ho vyzval z dôvodu zániku nájmu po predchádzajúcom nesúhlase o jeho predĺženie, na súčinnosť

pri odovzdaní predmetu nájmu dňa 30.6.2016. Podľa úradného záznamu žalobcu zo dňa 30.6.2016
a pripojenej farebnej fotodokumentácie, sa žalovaný odovzdania predmetu nájmu nezúčastnil, na
predmete nájmu ku dňu jeho obhliadky dňa 30.6.2016 sa nachádzalo oplotenie, štrkové parkovisko,
detská hojdačka, železné konštrukcie a železné klietky. Trávnatý porast bol neudržiavaný.
1.1.2. Podľa písomného znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 28.12.2016, znalkyne J.. K.

M. zo znaleckého odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý neobsahoval
doložku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p. vypracovaného na základe požiadavky žalovaného stanoviť
všeobecnú hodnotu pozemkov pare. č. 840/8, 840/21 a XXX/XX v obci W., vedených na LV č.
XXXX a osobitne porovnať aktuálnu hodnotu ohodnocovaných pozemkov s pôvodnou hodnotou, ktoré
neboli rekultivované, znalkyňa stanovovala všeobecnú hodnotu týchto pozemkov ku dňu 21.11.2016,

vychádzajúc z podkladov žalovaného /prílohy znaleckého posudku/ a to zmlúv o nájme pozemkov zo
dňa 14.6.2011 /predmet nájmu pozemok p.č. XXX/XX, pre účely vybudovania zábavného parku pre
deti, ktorého vypratania sa žalobca v tomto konaní domáha/ a zo dňa 21.11.2011 /predmet nájmu
p.č. XXX/X a XXX/XX pre účely vybudovania chodníka a rozšírenej komunikácie v nadväznosti na
zmluvu o nájme zo dňa 14.6.2011/ a zo žalovaným poskytnutej informácie, že „zveľadil pôvodne

zanedbaný pozemok s dlhodobou skládkou odpadu tak, že vyrovnal nerovnosti terénu a odstránil
skládku odpadu na predmetnej parcele č. XXX/XX, že časť skládky ešte vidieť na parcele č. XXX/XX,
že na vyrovnaný terén nájomca navozil XXXxXX ton ornice, celú plochu zatrávnil, vybudoval parkovisko
a postavil oplotenie, ktoré informácie v znaleckom posudku uvádzala /str. 4/ ako zistenie skutkového
stavu, bez jeho verifikácie akýmkoľvek podkladom, ktorý by bol súčasťou podaného znaleckého

posudku. Znalkyňa v posudku stanovila technickú hodnotu „plotu vpredu za parkovisko“, „plot vľavo“ a
„parkovaciu plochu“, identifikovaných len dĺžkou, bez rozlíšenia na ktorých z posudzovaných pozemkov
konkrétne sa oceňované oplotenie nachádza, spolu v sume 18.762,83 € a v závere znaleckého
posudku odpovedala na položené zadávateľom otázky: 1/ aktuálna všeobecná hodnota pozemkovpare. č. XXX/X, XXX/XX a XXX/XX spolu vo výške 238.000,-€; 2/ teoretické stanovenie všeobecnej
hodnoty týchto pozemkov za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností v pôvodnom stave
a hodnotu pôvodného neupraveného pozemku /neuviedla ktorého z 3 posudzovaných/ stanovila vo

výške 202.000,- €, s odkazom na prílohu - znalecký posudok č. XXa/XXXX zo dňa 28.12.2016; 3/a na
osobitnúpožiadavkuzadávateľastanoviťrozdielmedziaktuálnouhodnotouohodnocovaného/neuviedla
ktorého z 3 posudzovaných pozemkov/ a hodnotou pozemku /neuviedla ktorého z 3 posudzovaných
pozemkov/, ktorý by bol zostal v pôvodnom stave, nebol by rekultivovaný /skládka odpadu, divoké
trávy, výmole, bez oplotenia, vyrovnania terénu, zatrávnenia a parkoviska/ stanovila sumou 36.000,-

€. Podľa obsahu znaleckého posudku č. 73a/2016 zo dňa 28.12.2016 /prílohy znaleckého posudku č.
73/2016 zo dňa 28.12.2016, východiskové podklady znalkyne boli identické, ako pri podaní znaleckého
posudku č. 73/2016, znalkyňa v ňom „teoreticky“ stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov pare. č. 840/8,
840/21 a 840/25 v pôvodnom stave spolu vo výške 202.000,-€. V rámci použitia metódy polohovej
diferenciácie a príslušných koeficientov iba konštatovala pri redukujúcich faktoroch, že na pôvodnom
pozemku /neuviedla na ktorom z 3 posudzovaných pozemkov/ sa nachádzala /neuviedla odkedy a

dokedy/ dlhoročná neregistrovaná skládka odpadu, ktorá ekologicky zaťažovala pozemok.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2 , §261 ods. 9
Obchodného zákonníka, ustanoveniami § 663 , § 667 ods. 1 , § 676 ods. 1,2 §682 ods. 1 Občianskeho
zákonníka , ustanovením § 151 ods. 1 C.s.p., keď vo vzťahu k žalobe žalobcu, súd mal za preukázanú /
nespornú/, existenciu občianskoprávneho vzťahu podľa § 663 Občianskeho zákonníka, založeného

medzi stranami sporu /žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom/ písomnou nájomnou
zmluvou zo dňa 14.6.2011, predmetom ktorej bol odplatný /za cenu 1,-€ ročne/ nájom pozemku parcely
registra „C“ č. 840/21, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX V., vedenej na LV č. XXXX pre katastrálne
územie Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, na dobu určitú, od
účinnosti zmluvy /17.6.2011/ do kolaudácie stavby, maximálne na dobu 5 rokov. Medzi stranami tiež

nebolo sporné, že dohodnutá doba nájmu uplynula dňa 17.6.2016 a že žalovaný predmet nájmu po
skončení dohodnutej doby nájmu žalobcovi nevydal /keďže ide o nehnuteľnosť, nevypratal/, z ktorých
dôvodov súd uzavrel, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel a žalovanému uložil povinnosť predmet
nájmu vypratať, t. j. na predmete nájmu sa nachádzajúce hnuteľné veci: detská hojdačka, železné
konštrukcie a železné klietky, vrátane štrku, tvoriaceho parkovaciu plochu a oplotenia, ktoré sa nestali

trvalou súčasťou predmetu nájmu/ a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca
žalobu o vypratanie predmetu nájmu podal na súd dňa 12.7.2016, v lehote do 30 dní po uplynutí
dohodnutej doby nájmu. Včasné podanie žaloby bráni nástupu nevyvrátiteľnej domnienky implicitného
obnovenia nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca svoju žalobu
právne oprel o ust. § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov/, týmto

súd nebol viazaný, na daný prípad je tento osobitný predpis neaplikovateľný z dôvodu, že tento sa v
zmysle § 1 tohto zákona vzťahuje iba na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové
účely a nebytové priestory, podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie,
pričom v posudzovanom prípade predmetom nájmu bol pozemok, druh trvalé trávnaté porasty, mimo
zastavaného územia mesta Pezinok.

1.3.Vovzťahukuvzájomnejžalobežalovanéhovčastiozaplateniesumy18.762,83€/technickáhodnota
oplotenia a parkovacej plochy/ súd, vychádzajúc zo skutkových i tvrdení žalovaného a ním označených
dôkazných prostriedkov, v konfrontácii s popretím i skutkových tvrdení žalovaného žalobcom uvádza, že
ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozlišuje právo nájomcu na úhradu nákladov, vynaložených na
zmenu prenajatej veci a právo nájomcu po skončení nájmu na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota

veci /viď aj rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo 1222/2007, na ktorý sa odvolával žalobca/. V posudzovanom
prípade, aj s poukazom na vyššie cit. ustanovenia zákona a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnychautorítajazykovým,gramatickýmalogickýmvýkladomobsahupísomnejnájomnejzmluvy,bolo
potrebné prisvedčiť žalobcovi v tom, že v rámci zmluvnej voľnosti sa žalovaný, ako nájomca dostatočne
určitevzmluve/čl.8osobitnépodmienky,bod1.:„náklady,spojenésprípravouavýstavbouprojektusúa

budú hradené výlučne z prostriedkov žiadateľa a zo strany mesta budú nulové“/ vzdal budúceho nároku
na náhradu ním vynaložených nákladov na predmet nájmu a to aj po skončení nájmu /čl. 8 osobitné
podmienky, posledná veta/ práve v súvislosti s jeho podnikateľským zámerom na predmete nájmu
vybudovať stavbu - zábavný park pre deti „Detského sveta“, teda účelom nájmu, súčasťou ktorého bolo
nesporne aj vybudovanie oplotenia a parkovacej plochy; naviac podľa zmluvy /čl.8 osobitné podmienky

bod 3/ malo byť parkovisko vybudované na pozemku pace. č. XXX/XX, nie na predmete nájmu p.č.
XXX/XX.
1.4. Pokiaľ však išlo o nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu, podľa
žalovaného o sumu 36.000,-€, ktorej zaplatenia sa tiež vzájomnou žalobou domáhal, gramatickým, aleaj logickým výkladom nájomnej zmluvy, súčasťou ktorej bola aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve vo
vzťahu k predmetu nájmu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvné strany v nájomnej zmluve
vôbec neuvažovali s takýmto zákonným nárokom žalovaného, ako nájomcu a tento nárok zmluvne

nemodifikovali, zrejme nepredpokladajúc, že dôjde k zániku nájmu uplynutím dojednanej doby, teda že
žalovaný plánovaný projekt výstavby detského zábavného parku nezrealizuje a teda nebude splnená
odkladacia podmienka pre uzavretie kúpnej zmluvy. Nárok na protihodnotu toho, o čo by sa zvýšila
hodnota predmetu nájmu, po skončení nájmu, by tak žalovanému vznikol, avšak len v rozsahu vo vzťahu
k predmetu nájmu a v preukázanej výške ku dňu skončenia nájmu /viď nižšie/. Sporové konanie je

ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy, je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením
dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a
jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať /§ 132 ods. 1 C.s.p./. Uvedené ustanovenie stanovuje
teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
1.4.1. Žalovaný vo vzájomnej žalobe tvrdil, že predmet nájmu /p.č. 840/21/ na svoje náklady zhodnotil
vo výške 36.000,-€ odstránením skládky odpadov a divokých trávnatých porastov, terén vyrovnal
navezením 6300 ton ornice a pozemok zatrávnil a na preukázanie týchto tvrdení predložil jediný listinný

dôkaz - znalecký posudok č. 73/2016 zo dňa 28.12.2016, znalkyne J.. K. M.. Obsah znaleckého
posudku, ani odborné závery znalkyne však súd vyhodnotil ako listinný dôkaz, nespôsobilý nad
všetku pochybnosť preukázať dôvodnosť vzájomnej žaloby v tejto časti. Pochybnosť vyvoláva jednak
oprávnenie žalovaným zvolenej znalkyne, zapísanej v zozname MS SR iba pre odbor stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, teda nehnuteľností, nachádzajúcich sa v intraviláne obce /

mesta/, pričom ňou posudzované nehnuteľnosti /celkovo 3 pozemky/ sa nachádzajú mimo zastavaného
územiamestaPezinok,taktiežsprávnosťjejodbornýchzáverovpreabsenciuprílohznaleckéhoposudku
v zmysle § 17 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, vo
vzťahu k: 1/ predpokladu „zveľadenia pôvodne zanedbaných pozemkov /teda viacerých/ žalovaným;
2/ predpokladu existencie dlhoročnej neregistrovanej skládky odpadu na pozemku, ktorého sa spor

týka, p.č. XXX/XX ku dňu vzniku nájmu a jej odstránenia žalovaným /sám žalovaný v nájomnej zmluve
deklaroval, že preberaný predmet nájmu je v stave, spôsobilom na zmluvne dohodnuté užívanie/;
3/ k predpokladu o vyrovnaní terénu žalovaným; 4/ k predpokladu navezenia 180x35 ton ornice
žalovaným, keď z týchto nijak neverifikovaných predpokladov odborne „teoreticky“ stanovila hodnotu
všetkých 3 pozemkov /p.č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX/ „v pôvodnom stave“ vo výške 202.000,-€ a ich

aktuálnu všeobecnú hodnotu ku dňu vykonania obhliadky 21.11.2016 vo výške 238.341,-€, čo tiež
nekorešpondovalo so zákonnou úpravou nároku na protihodnotu toho, o čo sa hodnota predmetu nájmu
zvýšila ku dňu skončenia nájmu , ako správne namietal žalobca /“Zhodnotenie nehnuteľností musí
byť vyčíslené podľa stavu ku dňu skončenia nájmu“ NS ČR 28 Cdo 1138/2005, na ktoré rozhodnutie
poukazoval sám žalovaný/. Naviac, skutkové tvrdenia žalovaného vo vzájomnej žalobe smerovali k

zhodnoteniu predmetu nájmu p.č. XXX/XX a protihodnotu tohto zhodnotenia si nárokoval vzájomnou
žalobou vo výške 36.000,-€, s ktorým skutkovým tvrdením bol jeho listinný dôkaz - znalecký posudok v
rozpore v tom, že znalkyňou stanovený rozdiel 36.000,-€ sa týkal rozdielu medzi aktuálnou všeobecnou
hodnotou a všeobecnou hodnotou všetkých 3 ňou posudzovaných pozemkov /p.č. XXX/XX-predmet
nájmu, ktorého sa spor týkal, ale aj p.č. XXX/X a p.č. XXX/XX/; 238. 341,-€ - 202.000,-€. Na základe

uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že hoci zmluvné strany v uzatvorenej nájomnej zmluve
nevyjadrili zhodnú vôľu v tom zmysle, že po skončení nájomného vzťahu nebude nájomca požadovať
protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu, žalovaný v konaní neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia vo vzájomnej žalobe o tom, že predmet nájmu /konkrétne pozemok pare.
č. XXX/XX/ počas trvania nájmu zhodnotil a v akej výške ho zhodnotil a to ku dňu skončenia nájmu

17.6.2016. Žalovaným predložený znalecký posudok, posudzovaný ako listinný dôkaz, nemohol byť
dostatočným podkladom pre kvalifikované preukázanie presnej výšky zhodnotenia predmetu nájmu /
p.č. 840/21/ a z toho dôvodu súd jeho vzájomnú žalobu zamietol aj v tejto časti.1.5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. , keďže žalobca bol
v konaní o jeho žalobe, ako aj v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného v celom rozsahu úspešný.
2. Proti tomuto rozsudku a to proti všetkým výrokom podal v zákonom stanovenej lehote odvolania

žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie. Vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku, mal zato že
prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
samotný súd uznal existenciu nároku na protihodnotu, o ktorý by sa zvýšila hodnota nájmu ku dňu
skončenia nájmu t.j. 17.06.2016a ako aj konštatoval, existuje možnosť reálneho uplatnenia takéhoto

nároku, nakoľko zmluvné strany zmluvne nevylúčili uplatnenie tohto nároku. Z dôvodu spornosti výšky
takto uplatneného nároku, keďže súd sa nestotožnil so závermi predloženého znaleckého posudku
žalovaným, konajúci súd nemal právo zamietnuť nárok žalovaného v tejto časti a mal ďalej zisťovať
skutkový stav, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie
§ 207 ods. 1 C.s.p. a nato, že znalecké dokazovanie súd nariadi na návrh. V prípade, že strana
návrh na znalecké dokazovanie nepodá v domnení, že ide o také otázky, na ktoré postačuje odborné

vyjadrenie, príp. len dôkaz listinou. Súd by mal v takom prípade strane oznámiť, že odborné vyjadrenie
je podľa neho nepostačujúce, príp. len dôkaz listinou nepostačuje, aby strana mala príležitosť navrhnúť
znalecké dokazovanie. V konkrétnom prípade súd ním predložený znalecký posudok posudzoval
ako dôkaz listinou a nie ako znalecký posudok, nakoľko podľa odôvodnenia konajúceho súdu nebol
znalecký posudok opatrený doložkou v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p.. Na danú skutočnosť ho mal

však prvoinštančný súd povinnosť upozorniť, aby mu bolo umožnené navrhnúť vykonanie dokazovania
nariadenímznaleckéhodokazovania.Oskutočnosti,žesúdhodnotíznaleckýposudokakolistinnýdôkaz
žalovaný nemal vedomosť. Za daných okolností by žalovaný trval na nariadení ďalšieho dokazovania, a
to nariadením vyhotovenia znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom ku dňu skončenia nájmu.
Ak tak súd prvej inštancie neurobil a keď dospel k záveru, že „ Žalovaným predložený znalecký posudok,

posudzovaný ako listinný dôkaz, nemohol byť dostatočným podkladom pre kvalifikované preukázanie
presnej výšky zhodnotenia predmetu nájmu /p. č./a z toho dôvodu súd jeho vzájomnú žalobu zamietol aj
v tejto časti “ tak je vyššie uvedeným postupom bol daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm.b)
a takýmto postupom súdu bolo porušené jedno zo základných práv žalovaného na spravodlivý proces,
a to právo navrhovať dôkazy. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu

predstavuje pochybenie súdu a máme za to, že dané pochybenie dosiahlo dostatočný stupeň intenzity
odôvodňujúci záver, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Nakoľko ide o závažné pochybenie
súdu vo vykonanom dokazovaní, do úvahy by pripadala taktiež aj aplikácia odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.. A zároveň takto zistený skutkový stav prvoinštančným súdom v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. g) neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v súvislosti s § 366 písm. d): „Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konanípredsúdomprvejinštancie.“Nazákladevyššieuvedenéhobolotakýmtoprostriedkomnavrhnutie
znaleckého dokazovania, ktoré bolo žalovanému postupom súdu znemožnené.

2.1. Ďalej žalovaný namietal, že prvoinštančný súd pochybil v právnom posúdení predmetnej právnej
veci , keď nesprávne právne klasifikoval nárok vo výške 18.762,83 € ako náklady vynaložené na
zmenu predmet nájmu pričom žalovaný mal za to, že daný nárok má byť subsumovaný pod nárok
na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Z tvrdení ako aj z predloženého znaleckého
posudku jednoznačne vyplýva, že ide o nárok ako protihodnotu, o ktorú sa pozemok zhodnotil a tento

nárok je potrebné posudzovať v tomto právnom režime a upresnenie jeho výšky by malo byť taktiež
predmetom ďalšieho dokazovania. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom
nevysporiadal s uplatnením nárokom vo výške 18.762,83 € a bez uvedenia dôvodu ho klasifikoval ako
náklady vynaložené na zmenu predmet nájmu (v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá
a druhá veta), ktoré nie je v zmysle nájomnej zmluvy (čl. 8 ods. 1) žalovaný oprávnený požadovať

od žalobcu a uplatneným nárokom sa ďalej nezaoberal. Takýmto postupom prvostupňového súdu bol
podľa nášho názoru založený ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Prvoinštančný
súd nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko v odôvodnení napadnutého rozsudku len konštatoval, že
žalobca zamietol návrh žalovaného na predĺženie nájmu a neskúmal ďalšie okolnosti. V danom prípade
ide o nájom a výstavbu stavby, ktorá má verejnoprospešný charakter, nakoľko ide o výstavbu detského

ihriska a preto prvoinštančný súd mal dôslednejšie skúmať skutkový stav a dôvody, pre ktoré žalobca
zamietol žiadosť o predĺženie nájmu. Podľa jeho názoru žalobca konal účelovo a tendenčne s úmyslom
poškodiť žalovaného, keďže žalobca si bol vedomý zmluvného dojednania, že všetky náklady spojenéso zmenou nájmu znáša žalovaný a nepovolením predĺženia nájmu nevzniknú žalobcovi žiadne náklady
ani sankcie.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnutý ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, že v rámci konania podal žalovaný vzájomnú žalobu o zaplatenie 54.762,83 € ako protihodnotu
toho, o čo sa zvýšila hodnota pozemku vo vlastníctve žalobcu. Podľa právneho názoru žalobcu nemá
žalovaný právny nárok na uplatnenie úhrady predmetnej sumy, nakoľko žalovaný sa zmluvne vzdal
budúceho nároku na náhradu ním vynaložených nákladov na predmet nájmu, a to aj po skončení
nájmu, v zmysle článku 8 bod 1 Zmluvy. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa

30.05.2007, sp. zn. 28 Cdo/1222/2007, v ktorom sa okrem iného uvádza že „ustanovení § 667 odst. 1
O.z. je pritom svou konstrukcí zjevné ustanovením dispozitivního charakteru a pripouští tedy odchylné
ujednání a je nutné tu v co nej širší mífe respektovat svobodnou vuli účastníku soukromoprávního
vztahu dohodnout sej inak.“ Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že Znalecký posudok zo dňa
28.12.2016, č. XX/XXXX, hodnotil predmetnú nehnuteľnosť ku dňu 21.11.2016, a je preto nemožné
z neho zistiť skutočné ohodnotenie nehnuteľnosti ku dňu skončenia nájmu. Uvedené tvrdenie taktiež

nie je len právnym názorom žalobcu, ale takisto vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu ČR
obsiahnutého v rozsudku zo dňa 29.11.2005, sp. zn. 28 Cdo 1138/2005, v ktorom sa okrem iného
uvádza, že „z toho ovšem také vyplývá, že i zhodnocení nemovitosti musí být vyčísleno podie stavu
ke dni skončení nájmu.“ Pokiaľ ide o ide o uplatnenie nároku žalovaného na finančnú protihodnotu,
tak ako to uvádza žalovaný v odvolaní, tak žalobca nevylučuje, že zmluvné strany v Zmluve nevylúčili

možnosť uzatvoriť dohodu o vzájomnom vyrovnaní, ale žalobca nebol vyzvaný žalovaným na rokovanie
ohľadom uzatvorenia takejto dohody. Zároveň ani nepredložil súdu dôkazy, ktoré by dokazovali takéto
kroky žalovaného. V zmysle vyššie uvedeného je teda podľa názoru žalobcu platné ustanovenie článku
8 bod 1 Zmluvy, ktorým sa vzdal svojho nároku. Žalobca zastal názor, že v konaní nebol daný odvolací
dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., nakoľko procesné strany predložili súdu dôkazy, ktorými

sa súd v rámci konania podrobne zaoberal tak, ako to vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku.
4. V replike žalovaný uviedol, že žalobca iba konštatoval, že nesúhlasí s jeho argumentáciou použitou
v odvolaní, bez tohto aby sa týmito tvrdeniami náležite zaoberal. Samotné konštatovanie podľa jeho
názoru neobstojí a v žiadnom prípade nie je možné argumenty žalobcu považovať za vyčerpávajúce a
rozhodujúce ohľadom rozhodovania predmetnej právnej veci. Vzhľadom na uvedené zotrval žalovaný

na svojich tvrdeniach prezentovaných v odvolaní v celom rozsahu a žiadal konajúci súd aby sa nimi v
rámci odvolacieho konania náležite zaoberal.
5. Duplika zo strany žalobcu nebola písomne podaná.
6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený

podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, len
v časti zamietnutia vzájomnej žaloby.
7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

7.1. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
7.2. Podľa čl. 3 Zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve na predaj pozemku uzavretej zo dňa
14.6.2011(ďalejlen„Zmluva“)zavretejmedzižalobcomakoprenajímateľomažalovanýmakonájomcom
zmluva sa uzatvára na dobu určitú od účinnosti zmluvy do kolaudácie, maximálne na dobu 5 rokov.

7.3. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil skutkový
stavvecispočívajúcivtom,že žalobcaakoprenajímateľažalovanýakonájomca uzavrelidňa14.6.2011
nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť, zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne
územie W., obec W., okres W., parcelu registra „C“ č. XXX/XX, trvalé trávnaté porasty o výmere
XXXXmX. K skončeniu nájmu došlo uplynutím času maximálnej doby nájmu 5 rokov. Žalobca listom zo

dňa 21.6.2016, doručeným žalovanému dňa 22.6.2016, oznámil neschválenie jeho žiadosti o predĺženie
doby nájmu do 14.6.2017. Písomnou výzvou zo dňa 27.6.2016, doručenou žalovanému dňa 28.6.2016,
ho vyzval z dôvodu zániku nájmu po predchádzajúcom nesúhlase o jeho predĺženie, na súčinnosť pri
odovzdaní predmetu nájmu dňa 30.6.2016 pričom žalovaný nehnuteľnosť dobrovoľne nevypratal.
Prvoinštančný súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 126

Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že došlo k zániku nájmu uplynutím času na ktorý bol nájom
dohodnutýapretosažalobcaoprávnenedomáhalochranysvojhovlastníckehopráva.Svojerozhodnutie
súd prvej inštancie v časti vyhovenia žaloby aj patričným spôsobom odôvodnil /§ 220 C.s.p., . / s
odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).7.4. Obsah odvolania žalovaného v časti vypratania nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom
ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali

za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých
súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
7.5. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa vypratania nehnuteľnosti.
8. V časti vzájomnej žaloby, ktorou si žalovaný uplatnil voči žalobcovi sumu 54.762,83€ ako protihodnotu

toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu, odvolací súd dospel k záveru, že je nutné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti v zmysle §389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušiť pretože súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy a nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8.1. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že

sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až
po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
8.2. Podľa čl. 8 bod. 1 Zmluvy náklady spojené s prípravou a výstavbou projektu sú a budú hradené

výhradne z vlastných prostriedkov a zo strany mesta sú nulové.
8.3. Podľa čl. 8 bod. 2 Zmluvy na pozemku p.č. XXX/X (resp. aj XXX/XX) vo vlastníctve Mesta, budú
výlučne z prostriedkov žiadateľa vybudovaný chodník a rozšírená cestná komunikácia.
8.4. Odvolací súd zastáva názor, že právo nájomcu podľa § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho
zákonníka je viazané na splnenie dvoch predpokladov. Prvým z nich sú zmeny na veci vykonané so

súhlasom prenajímateľa a druhým predpokladom je skončenia nájmu ako takého. Inak povedané, z
citovaného ustanovenia možno vyvodiť záver, že ak sa nájomca nedohodne do skončenia nájmu s
prenajímateľom inak, vznikne mu prvý deň po jeho skončení právo požadovať od prenajímateľa úhradu
nákladov vynaložených na zhodnotenie veci, ktoré boli vykonané s jeho súhlasom. Toto právo má
nájomca aj v prípade, že nájomná zmluva na to vôbec nepamätá, príp. ho dokonca vylučuje napr. je v

nájomnej zmluve výslovne stanovené, že náklady spojené s prípravou a výstavbou projektu prebiehajú
výlučne na náklady nájomcu ako je to uvedené v čl. 8 bod. 1,2 Zmluvy. Výšku uvedenej náhrady
nemožno, ale stotožňovať so sumou, ktorú nájomca za zmeny skutočne vynaložil. Od prenajímateľa sa
totiž nájomca môže odôvodnene domáhať zaplatenia iba tohto, o čo sa v dôsledku vykonaných zmien
zvýšila hodnota prenajatej veci. Hodnota prenajatej veci sa stanovuje nie ku dňu ukončenia zmien, ale

ku dňu skočenia nájmu.
8.5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu trval na tom, že žalovaný nie je oprávnený požadovať
po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, nakoľko uvedené by bolo v rozpore
s vôľou zmluvných strán vyjadrených v ustanovení čl. 8 bod. 1,2 Zmluvy, keď poukázal nato, že
ustanovenie § 667 ods. 1 štvrtá veta Občianskeho zákonníka je ustanovením dispozitívnym a to s

poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo 1222/2007. Odvolací súd sa zo závermi uvedenými v
tomto rozhodnutí nestotožňuje, keď poukazuje na novšiu judikatúru NS ČR sp. zn. 26 Cdo 607/2011, 26
Cdo3951/2010,28Cdo897/2008,odbornúliteratúru (J..H.:VeľkýkomentárkObčianskemuzákonníku,
2 diel, Bratislava 2011) v ktorých rozhodnutiach, resp. v literatúre je vyslovený totožný záver k akému
dospel odvolací súd v odseku 8.3., t.j. že právo požadovať protihodnotu má nájomca aj v prípade, že

nájomná zmluva na to vôbec nepamätá, príp. ho dokonca vylučuje, lebo v opačnom prípade by došlo
k bezdôvodnému obohateniu jedného účastníka zmluvy - prenajímateľa na úkor druhého účastníka
zmluvy - nájomcu. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd zastáva názor, že žalovaný
má po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci a tiež má zato, že je dôvodná
námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil v časti zaplatenia sumy

18.762,83 €, ktorý nárok klasifikoval ako náklady vynaložené na zmenu predmet nájmu keď aj daný
nárok mal byť subsumovaný pod nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Zo samotnej
vzájomnej žaloby ako aj z predloženého znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že ide o nárok ako
protihodnotu, o ktorú sa pozemok zhodnotil a tento nárok mal byť posudzovaný v tomto právnom režime.
8.6. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď

zamietol vzájomnú žalobu v časti zaplatenia sumy 36.000,-€ z dôvodu, že žalovaný v konaní neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že predmet nájmu (konkrétne pozemok pare. č. 840/21) počas
trvania nájmu zhodnotil a v akej výške ho zhodnotil a to ku dňu skončenia nájmu 17.6.2016, keďžalovaným predložený znalecký posudok, posudzovaný ako listinný dôkaz, nemohol byť dostatočným
podkladom pre kvalifikované preukázanie presnej výšky zhodnotenia predmetu nájmu.
8.7. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi sumu 54.762,83€ z dôvodu, že došlo k

zhodnoteniu pozemku. Na toto tvrdenie, pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, žalovaný poskytol
aj skutkové tvrdenie, na základe čoho požaduje takúto výšku a taktiež označil dôkaz - Znalecký
posudok č. XX/XXXX zo dňa 28.12.2016, znalkyne J.. K. M. ktorým výšku uplatnenej sumy odôvodňoval.
Ak súd prvej inštancie mal zato, že tento znalecký posudok nemá všetky náležitosti v zmysle § 209
C.s.p. a ako listinný dôkaz nie je spôsobilý nad všetku pochybnosť preukázať dôvodnosť vzájomnej

žaloby tak mal vyzvať žalovaného na doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 C.s.p., ktoré
umožňujesúdukorigovaťsituáciu,keďstranasporunesplnípovinnosťtvrdenia,ktorejnesplneniebyinak
malo príliš drakonický následok. Citované ustanovenie zo strany súdu predstavuje materiálne vedenie
sporu, zásadu, ktorá je súčasťou nového procesného poriadku. Súd má vyzvať stranu sporu, ktorá má
bremeno tvrdenia, na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana nepredložila dostatočne substancované
tvrdenia. Treba zdôrazniť, že výzva na takéto doplnenie musí byť aj primerane konkretizovaná. V zmysle

ustanovenia § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom v zmysle ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
8.8. Je pravdou, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a
obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Napriek tomu sa nový civilný proces

hlási k sociálnej koncepcii civilného procesu, ktorá sa prejavuje v tom, že prejednacia zásada sa
prelamuje a súdu je umožnené viesť konanie materiálne. Strany sú povinné tvrdiť a navrhovať dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Sporový poriadok však dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce
informácie a ukladať povinnosti stranám za účelom zistenia týchto informácií, čo predstavuje nástroje
na zabezpečenie dostatočného, určitého a zrozumiteľného podkladu pre dokazovanie. Civilný sporový

poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania.
Takýmto ustanovením je už aj citované ustanovenie § 150 ods. 2 C.s.p.. V tomto prípade procesná
povinnosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je doplnená oprávnením súdu požadovať
ďalšie vysvetlenie. Ak súdu chýbajú podstatné rozhodujúce skutočnosti, môže súd strany požiadať o
ďalšie skutkové tvrdenia, čo sa stalo v danom prípade, keď súd nemá dostatočnú informáciu, pokiaľ ide

o výšku uplatňovanej sumy nájomného.
8.9. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie mal v tomto prípade vyzvať žalovaného na
doplnenie skutkových tvrdení na výšku uplatňovanej sumy, pretože táto výzva smeruje k podstatnej
skutočnosti, ktorá má význam pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie §
181ods.4C.s.p.,ktoréupravujeurčeniedodatočnejlehotynapredloženieskutkovýchtvrdeníadôkazov,

keď podľa citovaného ustanovenia platí, že ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im
môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Až v prípade márneho uplynutia lehoty na
splnenie výzvy na takýto dôkaz by nebolo možné prihliadnuť. Súd prvej inštancie mal postupovať v
zmysle vyššie uvedeného spôsobu a vyzvať žalovaného na doplnenie tvrdení a návrhov na vykonanie

dokazovania, prípadne predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.
9. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy, keď doplnenie dokazovania nie je účelné v konaní pred
odvolacímsúdomvdôsledkučohoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcej
časti týkajúcej sa vzájomnej žaloby a v závislom výroku o trovách konania zrušil / § 389 ods. 1 písm. c)

C.s.p. / a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie / § 391 ods. 1 C.s.p. /.
10. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu (pozri odsek 8. - 8.9.), ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Bude jeho
úlohou súdu vyzvať žalovaného na doplnenie svojich tvrdení a predloženie dôkazov, respektíve návrhu
takéhoto dôkazu a po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení pri zohľadnení aktuálnej procesnej

úpravy vzťahujúcej sa na civilné sporové konanie, opakovane skúmať a posúdiť opodstatnenosť
vzájomnej žaloby a vo veci rozhodnúť.
11. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinštančného tak i odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).