Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9Cb/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417202001
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2017:5417202001.3

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v spore medzi žalobcom:
Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, v zast. GRABAN, TORMA
& PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564 a žalovaným: ORAVSKÉ VÝROBNÉ
DRUŽSTVO, Nemocničná č. 1, Dolný Kubín, IČO: 36 379 816, v zast. Mgr. Zlata Kapustová, advokátka,
Nemocničná č. 1, Dolný Kubín, o zaplatenie 7.738,74 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta žalobu žalobcu v celom rozsahu.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 26.04.2017 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 7.738,74,-
€, úrokov z omeškania z istiny vo výške 9,05% ročne od 12.11.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady
vo výške 40,- € a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodňoval svoj nárok tým, že jeho zamestnanci vykonali dňa 28.04.2015 kontrolu
odbernéhomiestaevidovanéhoužalobcupodč.4831873000,pričomzistili,žedošlonatomtoodbernom
mieste k poškodeniu plomb a k neoprávnenému odberu elektriny zo strany žalovaného, hoci tento nemal
so žalobcom uzavretú žiadnu zmluvu. O zistenej skutočnosti spísali zamestnanci žalobcu protokol a
vyhotovili fotodokumentáciu. Neoprávnený odber bol uskutočnený tak, že protimanipulačné plomby boli
na tzv. nožových poistkách poškodené a vodiče boli pripojené priamo na odberné miesto.

3. Podľa žalobcu bolo takto zistené, že došlo k neoprávnenemu odberu elektriny v zmysle § 46
ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z.z., v dôsledku čoho vznikla zodpovednému subjektu
povinnosť uhradiť vzniknutú škodu (§ 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z.), a to buď podľa objektívnych
a spoľahlivých podkladov alebo podľa vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Žalobca pritom poukazoval na tzv.
objektívnu zodpovednosť odberateľa bez ohľadu na jeho zavinenie a bez možnosti liberácie, pričom

poukázal na viacero súdnych rozhodnutí SR a ČR.
4. Pri výpočte spôsobenej škody žalobca postupoval podľa § 95 ods. 1 písm. i) zák. č. 251/2012 Z.z. v
spojení s vyhl. č. 292/2012 Z.z. a určil ju vo výške 7.738,74 €. Okrem spôsobenej škody voči žalovanému
uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 1 ods. 2 nar. vč. 21/2013 Z.z. Napokon
žalobca požadoval aj úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa §
369 c) ods. 1 Obch. zák., v spojení s § 2 nar. vl. č. 21/2013 Z.z.

5. Žalobca svoj nárok preukazoval najmä protokolom o zistení neoprávneného odberu (č.l. 13),
fotodokumentáciou (č.l. 14-16), výpočtom spôsobenej škody (č.l. 18), výzvou na zaplatenie (č.l.
17), oznámenie RD PRIETRŽ (č.l. 57), výpisy z internej databázy žalobcu (č.l. 58-60), zmluvnou
dokumentáciou so žalovaným (č.l. 67-75).
6. Voči argumentom žalovaného žalobca vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 53), vrátane vyjadrenia
na pojednávaní (č.l. 76), namietal, že v protokole o zistení neoprávneného odberu bol ako odberateľ

uvedený posledný známy (zmluvný) odberateľ žalobcu na danom odbernom mieste. Až z následnej
(mimosúdnej) reakcie tohto subjektu žalobca zistil, že od 11.10.2014 už bol vlastníkom nehnuteľnostína adrese odberného miesta žalovaný, preto žaloba smerovala voči nemu. Práve z titulu vlastníctva
nehnuteľnosti, na ktorej je zriadené dotknuté odberné miesto, môže žalobca voči žalovanému vyvodiť
objektívnu zodpovednosť za následne zistený neoprávnený odber. Na tomto odbernom mieste žalobca

dňa 10.10.2014 odpojil prívod elektriny do areálu RD PRIETRŽ (na základe žiadosti družstva), pričom
bol zaznamenaný aktuálny stav elektromera pre vysokú aj nízku tarifu. Pri kontrole odberného miesta
dňa 28.04.2015 bol zistený nárast stavu elektromera u obidvoch taríf, preto bol začiatok neoprávneného
odberu určený dňom nasledujúcim po oficiálnom odpojení odberného miesta. V súvislosti s odlišným
označením odberných miest v spísanom protokole a následnej reakcii dotknutého družstva žalobca

uviedol, že RD PRIETRŽ v svojom vyjadrení zrejme uvádza číslovanie odberného miesta podľa
predchádzajúceho dodávateľa elektriny (ČEZ). Žalobca napokon uviedol, že od júna 2015 už má so
žalovaným uzavretú riadnu zmluvu o odbere elektriny.
7. Žalovaný namietal voči uplatnenému nároku žalobcu v podanom odpore (č.l. 37), v písomnom
vyjadrení (č.l. 63) a na pojednávaní (č.l. 76), že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Poukázal
pritom na skutočnosť, že zo spísaného protokolu aj samotní zamestnanci žalobcu potvrdili, že

neoprávnený odber bol zistený u odberateľa Roľnícke družstvo PRIETRŽ, t.j. u iného subjektu, než je
žalovaný. Ak teda žalobca vyvodzuje objektívnu zodpovednosť, bolo potrebné jeho nárok uplatniť voči
tomutoodberateľovi.Natútoskutočnosťpritomžalovanýupozornilžalobcuužvosvojejprísomnejreakcii
zo dňa 22.09.2015 (č.l. 40).
8. Ďalej žalovaný namietal, že v danom prípade nešlo o neoprávnený odber bez uzavretej zmluvy (§ 46

ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z.), ale o neoprávnený odber, ktorý je meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (§ 46 ods. 1 písm. c) zák. č.
251/2012 Z.z.). V takom prípade však žalobca musí uniesť dôkazné bremeno o tom, že existuje zmluvný
vzťah medzi ním a žalovaným a stotožniť odberné miesto.

9. Odhliadnuc od toho žalovaný namietal, že aj v prípade ak by išlo o uplatnenie zodpovednosti za
neoprávnený odber bez uzavretej zmluvy (§ 46 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z.), aj vtedy by mal
žalovaný uniesť dôkazné bremeno, že elektrinu z tohto odberného miesta odoberal práve žalovaný.
Vyvodzovanie objektívnej zodpovednosti musí mať reálny základ.

10. Napokon žalovaný namietal spôsob výpočtu vzniknutej škody. Žalobca v predloženom vyúčtovaní
vychádzal z predpokladu, že neoprávnený odber trval už od 11.10.2014, avšak nie je ničím preukázané,
z čoho pramení táto jeho domnienka.
11. V súvislosti s existenciou neoprávneného odberu žalovaný namietal, že žalobca neprizval žiadneho
zástupcu domnelého odberateľa (či už žalovaného alebo RD PRIETRŽ). Spísaný protokol teda

podpísali len zástupcovia žalobcu, čo sa javí ako neobjektívne. Pripojená fotodokumentácia neumožňuje
identifikovať odberné miesto a zásahy na ňom vykonané.
12. V písomnom vyjadrení pred prvým pojednávaním (č.l. 63) žalovaný doplnil, že v areáli RD síce
kúpil niektoré budovy, avšak nie všetky. V čase trvania neoprávneného odberu bol naďalej vlastníkom
niektorých budov Roľnícke družstvo PRIETRŽ. Je povinnosťou žalobcu stotožniť konkrétne odberné

miesto so žalovaným ako odberateľom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že vo
vyjadrení družstva je odberné miesto označené iným číslom, než uviedol žalobca vo svojej žalobe, resp.
v protokole o zistení neoprávneného odberu. Žalovaný tiež namietal, že v budovách, ktoré síce kúpil,
nevykonával žiadnu činnosť, a teda nemal dôvod odoberať elektrinu. Na preukázanie tejto skutočnosti
navrhol vypočuť svedka I.. L. A. (predseda RD). Napokon žalovaný vzniesol námietku premlčania

ohľadom uplatneného nároku žalobcu.
13. Svedok I.. L. Turanský na pojednávaní (č.l. 77) potvrdil, že v čase zistenia neoprávneného odberu
bol predsedom predstavenstva Roľníckeho družstva PRIETRŽ. Keďže ich družstvo malo finančné
problémy, došlo v roku 2014 k odpojeniu celého areálu od dodávok elektriny. V tom čase už bola činnosť
družstva výrazne zredukovaná a chov dobytka sa už nerealizoval. Dodávky elektriny preto vyriešili tzv.

elektrocentrálou, čo postačovalo na zabezpečenie výkonu administratívnych prác v administratívnej
budove družstva. S odstupom času bolo zistené, že došlo k neoprávnenému zapojeniu elektriny na
jednom odbernom mieste, ktorého tzv. rozvodná skriňa sa však nenachádzala na žiadnej z budov v
areáli družstva, ale je umiestnená osobitne mimo areálu. Slúžila nielen na pripojenie rozvodov elektriny
pre družstvo, ale aj na dodávku elektriny pre neďalekú osadu zvanú „U Slaných“. Svedok tvrdil, že

nevie uviesť, kedy a kto vykonal neoprávnený zásah v tejto rozvodnej skrini. Uviedol, že na prvý pohľad
(z vonkajšej časti) nebol viditeľný žiadny zásah. Svedok potvrdil, že žalovaný v kúpených budovách
nevykonávalžiadnučinnosť.Svedoknapokonpriznal,ževareáliichdružstvasanachádzalidveponornéčerpadlá, ktoré slúžili na prečerpávanie vody, pričom tieto boli napojené priamo do rozvodnej siete. V
tom čase však nevedel, že sú stále v prevádzke.
14. Listinné dôkazy boli v priebehu konania priebežne doručované na vedomie druhej sporovej strane a

žiadna z listín (jej obsah) nebola stranou spochybňovaná, preto boli na pojednávaní prečítané len listiny
predložené až v priebehu pojednávania (§ 204 CSP).
15. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový a právny stav sporu nasledovne:
16. Spor medzi stranami sa týkal samotnej podstaty uplatneného nároku žalobcu. Žalovaný totiž
namietal nielen výšku žalobcom vyčíslenej škody, ale aj jej samotný vznik, príčinnú súvislosť s konaním

(zavinením) žalovaného a tým aj jeho pasívnu legitimáciu ako zodpovednostného subjektu.

17. Možno ustáliť, že žalobca preukázal existenciu neoprávneného zásahu, ako aj následný odber
elektriny na odbernom mieste, ktoré bolo v jeho internom systéme označené pod č. 4831873000 a
nachádzalo sa v lokalite označenej „Loka u Slaných 176 Prietrž“. Zo spísaného protokolu (č.l. 13) ďalej
vyplýva, že poškodené boli plomby na poistkách, zatiaľ čo plomby na meračoch neboli poškodené.

Vzhľadom na zmenený stav meračov oproti stavu ku dňu predchádzajúceho (oficiálneho) odpojenia
elektriny dňa 10.10.2014 je preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
18. Skutočnosť, že protokol o neoprávnenom odbere podpísali len zamestnanci žalobcu a nebol
prizvaný zástupca odberateľa, nečiní predmetný protokol neplatným, či nehodnoverným. Žalobca nemal
právnym predpisom uloženú povinnosť tak učiniť (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Na druhej strane je potrebné

poznamenať, že prizvanie zástupcu odberateľa by posilnilo výpovednú hodnotu takého dôkazu.
19. Žalovaný namietal, že v období, za ktoré žalobca v spore uplatňuje nárok na náhradu škody
(11.10.2014 - 28.05.2015), nevlastnil v areáli Roľníckeho družstva PRIETRŽ všetky budovy a v tých,
ktoré vlastnil, nevykonával v tomto období žiadnu činnosť. Preto ani nepotreboval dodávku elektrickej
energie.

20. Toto tvrdenie žalovaného potvrdil svedok I.. A., ktorý tiež poznamenal, že predmetné odberné miesto
(rozvodná stanica) sa nenachádzalo v žiadnej z budov, t.j. ani v budove patriacej žalovanému. Toto
odberné miesto bolo totiž umiestnené osobitne, mimo areálu družstva. To je napokon zjavne viditeľné aj
z fotodokumentácie, ktorú žalobca predložil (č.l. 15). Dôležitým je aj tvrdenie svedka I.. A., z predmetnej
rozvodnejstaniceviedlirozvodyelektrinynielendoareáludružstva,aleajkjednotlivýmrodinnýmdomom

v neďalekej osade.
21. Ak teda žalovaný namietal, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zisteným neoprávneným
odberom elektriny z takto umiestneného odberného miesta (rozvodnej stanice) a užívaním budov ním
vlastnených, je potrebné akceptovať dôvodnosť takejto námietky.
22. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, v zmysle ktorých poukazoval na

objektívnu zodpovednosť žalovaného ako vlastníka odberného miesta. Vlastníctvo žalovaného ani
žiadny iný právny vzťah k takto umiestnenému odbernému miestu, resp. k objektom ním napájaných,
nebol nijako preukázaný. Žalobca síce v priebehu pojednávania predložil zmluvnú dokumentáciu so
žalovaným, tá sa však týkala až obdobia nasledujúceho po zistení neoprávneného odberu (od júna
2015).

23. Súd preto zamietol žalobu žalobcu, keďže ním uplatnený nárok na náhradu škody nebol preukázaný,
čo do identity zodpovedného subjektu (škodcu).
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd totiž
nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o nepriznaní
náhrady trov konania (§ 257 CSP).

25. Keďže žalovaný bol v tomto sporovom konaní úspešný, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny
materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov sporového konania v plnom rozsahu
(100%).
26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozsudku.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
- sa týkajú procesných podmienok
- sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
- ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.