Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/577/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6101899827
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6101899827.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o. v likvidácii,
so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnému: W. V.N., I.. XX.
XX. XXXX, G. B. G. XXX/XX, XXX XX Y., podnikajúci pod obchodným menom Miroslav Jankulík -
INTERIÉR ŠTÚDIO, s miestom podnikania Námestie slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 073
401, na vymoženie pohľadávky vo výške 421,28 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym

exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen,
pod sp. zn. EX 622/01

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa, aby z konania vystúpil doterajší oprávnený Profidebt Slovakia, s.r.o. v likvidácii, so sídlom
Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922 a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový
oprávnený Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko,
IČO: CHE-100.023.266, zapísaný v miestnom obchodnom registri pod číslom: CH-020.3.020.910-7.

II. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

III. Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný oprávnený dňa 24. 10. 2001 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie.

Poverením číslo 5601 026063 * zo dňa 07. 11. 2001 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Jozefa Ďuricu. Súd uznesením č. k. 2Er/577/2001-32 zo dňa 21. 09. 2011, právoplatným dňa 29.
06. 2013, pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného Slovak Telekom, a.s.,
IČO: 35 763 469 na nového Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922.

2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a

pripojil dôkazy preukazujúce majetkové pomery povinného. Zároveň uviedol, že s ohľadom na právnu
úpravu účinnú do 31. 08. 2005 nebolo potrebné v danej veci rozhodovať o zmene účastníka konania
osobitným rozhodnutím. Pripojil návrh na pripustenie zmeny účastníka konania datovaný dňa 08. 04.
2014 (podpísaný oprávneným Profidebt Slovakia, s.r.o. v likvidácii aj zástupcom postupníka Intrum
Justitia Debt Finance AG), zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 01. 2014 s príslušnou časťou
zoznamu pohľadávok, plnomocenstvá zo dňa 12. 02. 2014 a zo dňa 08. 04. 2014.

3. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania,
ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) exekúciu zastaví súd na

návrh alebo aj bez návrhu.5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) súd exekúciu
zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) účastníkmi exekučného
konania sú oprávnený a povinný.

7. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) proti inému než tomu, kto

je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený
ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo
z exekučného titulu (§ 41).

8. Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") na
výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

9. Podľa § 92 ods. 2 OSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,

na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania
na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo
na koho prešli.

10. Podľa § 92 ods. 3 OSP súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna

skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas
odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním
návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

11. Exekučné konanie začalo dňa 24. 10. 2001 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do

31. 01. 2002). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlen"CSP"),ktorýnahradilOSP.CSPvprechodnýchustanoveniachneupravuje,žebysaexekučné
konania začaté pred jeho účinnosťou, ktoré sa majú dokončiť podľa doterajších predpisov (v zmysle §
235 ods. 2, § 238 ods. 1, § 240 ods. 1, § 243b ods. 1 Exekučného poriadku), mali dokončiť podľa OSP.
PretosúdnaprocesnéotázkyneupravenévExekučnomporiadku,aktoichpovahanevylučuje,aplikoval

ustanovenia CSP, hoci Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 01. 2002 neobsahoval § 9a, ktorý
ustanovujesubsidiárnepoužitieCSP.Súdvšaknapriektomuvpredmetnejvecipovažovalzanevyhnutné
postupovať pokiaľ ide o rozhodovanie o zmene účastníka konania v súlade s § 235 ods. 2 Exekučného
poriadku podľa dovtedy platných a účinných ustanovení Exekučného poriadku a podľa ustanovení OSP
o zmene účastníka konania. Pokiaľ Exekučný poriadok v prechodných ustanoveniach uvádza, že je

potrebné v konaniach začatých do 01. 02. 2002 postupovať podľa "doterajších predpisov" (kedy s
ohľadom na neúplnosť úpravy v Exekučnom poriadku bolo potrebné použiť zákonnú úpravu zmeny
účastníkov konania v OSP v zmysle § 251 ods. 4 OSP), bolo by použitie ustanovení CSP účinných až od
01. 07. 2016 v rozpore s takto ustanovenou zásadou aj s princípom právnej istoty. Ustanovenia § 80 CSP
upravujúce rozhodovanie súdu o zmene strán sporu totiž nie sú totožné s predchádzajúcou úpravou v

§ 92 ods. 2 a 3 OSP. Podľa ustálenej súdnej praxe aj v konaniach začatých pred 1. februárom 2002
je nevyhnutné, aby o zmene účastníka konania rozhodol exekučný súd (napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 65/2013 zo dňa 03. 04. 2014, sp. zn. 4 ECdo 3/2014 zo dňa
20. 01. 2015, sp. zn. 4 Cdo 251/2012 zo dňa 05. 12. 2012).

12.NazákladeaktuálnehovýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduBratislavaI,oddielSro,vložka
číslo 35278/B považoval súd za preukázané, že oprávnený Profidebt Slovakia, s.r.o. v likvidácii bol dňa
28. 12. 2016 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu.

13. Pôvodný účastník konania aj ten, kto má na jeho miesto vstúpiť, musia mať aspoň v čase podania

návrhu na zmenu účastníka konania procesnú subjektivitu. Súd v tomto smere poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutia sp. zn. 4 ECdo 3/2014 zo
dňa 20. 01. 2015, sp. zn. 3 Cdo 65/2013 zo dňa 03. 04. 2014, sp. zn. 5 Cdo 64/2013 zo dňa 28. 11.2013, sp. zn. 5 Cdo 15/2013 zo dňa 28. 11. 2013, sp. zn. 7 Cdo 41/2013 zo dňa 21. 10. 2013, sp. zn.
4 Cdo 251/2012 zo dňa 05. 12. 2012.

14. Súd mal zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 01. 2014 a príslušnej časti jej prílohy
preukázané, že oprávnený Profidebt Slovakia, s.r.o. ako postupca a zahraničná obchodná spoločnosť
Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO:
CHE-100.023.266, zapísaná v miestnom obchodnom registri pod číslom: CH-020.3.020.910-7 ako
postupník uzavreli túto zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil pohľadávky

uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy za odplatu postupníkovi, a to vrátane pohľadávky voči povinnému
vymáhanej v tejto exekúcii.

15.Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavusúddospelkzáveru,žekpostúpeniupohľadávkymedzi
oprávneným Profidebt Slovakia, s.r.o. ako postupcom a postupníkom Intrum Justitia Debt Finance AG z
hmotnoprávnehohľadiskadošlodňa31.01.2014,avšakzprocesnoprávnehohľadiskasahmotnoprávny

veriteľdosiaľnestalúčastníkomtohtoexekučnéhokonania(t.j.oprávneným).Vsúvislostisúčastníctvom
v exekučnom konaní platí, že v prípade, ak dôjde k hmotnoprávnemu prevodu práv alebo povinností
(singulárnej sukcesii), ktorých sa konanie týka, z doterajšieho účastníka konania na iný subjekt, tento
hmotnoprávny prevod sa automaticky nepremietne do roviny procesnej. Pri rozhodovaní o zmene
účastníka exekučného konania v prípade zmeny hmotnoprávneho nositeľa práv alebo povinností, ktoré

súpredmetomkonania,bolonevyhnutnédodržaťprocesnýpostupustanovenýv§37ods.3Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) v spojení s § 92 ods. 2 a 3 OSP. Subjekt, ktorému
bolo právo z exekučného titulu prevedené, sa stáva účastníkom exekučného konania nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pripustená zmena účastníka konania. Doposiaľ neexistuje
právoplatné rozhodnutie exekučného súdu, ktorým by ako oprávneného do predmetného exekučného

konania pripustil akýkoľvek iný subjekt.

16. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 31. 01. 2002 nemohol navrhnúť zmenu účastníka
exekučnéhokonaniasúdnyexekútor,alelenpôvodnýoprávnenýaleboten,nakohooprávnenýpreviedol
svoje práva z exekučného titulu. Súdu bol zo strany súdneho exekútora doručený kvalifikovaný návrh

na zmenu účastníka konania podaný spoločne oprávneným Profidebt Slovakia, s.r.o. v likvidácii a
postupníkom Intrum Justitia Debt Finance AG (t. j. tým, na koho práva z exekučného titulu prešli)
obsahujúci aj súhlas postupníka so vstupom do konania na miesto oprávneného, až dňa 20. 04.
2018, t. j. v čase keď už oprávnený Profidebt Slovakia, s.r.o. v likvidácii ako účastník exekučného
konania neexistoval. Na návrhu na zmenu oprávneného sa nenachádza podacia pečiatka súdneho

exekútora a dátum doručenia tohto návrhu súdnemu exekútorovi nemožno zistiť ani z obsahu
predloženého exekučného spisu. Súd v týchto pochybnostiach postupoval v prospech postupníka
a ustálil, že s ohľadom na dátum vyhotovenia návrhu dňa 08. 04. 2014 bol tento návrh zrejme
doručený súdnemu exekútorovi predtým, ako oprávnený stratil procesnú subjektivitu (28. 12. 2016). V
súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky následný zánik oprávneného

bez právneho nástupcu nemôže byť prekážkou pre pripustenie zmeny účastníka konania na strane
oprávneného, ak všetky ostatné zákonom predpokladané podmienky boli splnené (napr. rozhodnutie sp.
zn. 1 Obdo V 45/2007 zo dňa 30. 11. 2009).

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na

pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v
I. výroku tohto rozhodnutia.

18. Súd z obsahu spisu mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce
a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.

01. 2002), z ktorej vyplynula neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii, ktorý by postačoval na
úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinný nie je
vlastníkom motorového vozidla. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný má vedený
účetvbankedlhodobosdebetnýmzostatkom.Zlustráciemajetkuprostredníctvomkatastrálnehoportálu
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom

nehnuteľností na území SR. Z lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne vyplynulo, že povinný nie je
zamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky. Povinný má od roku 2000 živnostenské oprávnenie,
avšak nedosahuje príjem, z ktorého by odvádzal poistné na sociálne poistenie a z ktorého by zároveň
bolo možné postupne uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnýnedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný
nárok. Exekúcia prebieha už vyše 17 rokov, pričom dosiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy
povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie, a

teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Súd
totočasovéobdobiepovažovalzadostatočnedlhénadôkladnéprevereniemajetnostipovinného,pričom
zohľadnil, že zákonodarca v exekučných konaniach začatých od 01. 04. 2017 považoval za postačujúce
na preverenie majetkových pomerov povinného kratšie časové obdobie, a to pri exekúcii vedenej na
majetok fyzickej osoby päť rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku.

Ak sa v tomto období nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, ide o dôvod na zastavenie exekúcie.
Nakoľko ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) v znení: "Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie." bolo do Exekučného poriadku zaradené až s účinnosťou od 01. 02. 2002,
na danú vec ho nie je možné aplikovať. Súd preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
(v znení účinnom do 31. 01. 2002) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

19. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval aj o trovách exekúcie (§ 196, § 200 ods. 1 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002). Z ustanovení § 197 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku
(v znení účinnom do 31. 01. 2002) vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť uhradiť povinný a len vo
výnimočných prípadoch oprávnený. Ustanovenie § 203 ods. 2, v zmysle ktorého v prípade zastavenia

exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného znáša trovy exekúcie oprávnený, bolo do Exekučného
poriadku zaradené až s účinnosťou od 01. 02. 2002, teda ho nemožno v predmetnej exekúcii aplikovať.
Oprávnenému možno v súlade s § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002)
uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie len v prípade, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie. Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorú súdny

exekútor zistil až so značným časovým odstupom od začatia exekúcie, teda od oprávneného nemožno
spravodlivo očakávať, že by mal dôvod zastavenia exekúcie predvídať. V súlade s § 197 ods. 1
Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) trovy exekúcie v danej veci znáša povinný.

20. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 74,05 eura, pozostávajúce z časovej odmeny

vo výške 13,28 eura, paušálnej odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 29,88 eura, náhrady
hotových výdavkov vo výške 18,55 eura a 20% DPH vo výške 12,34 eura. Uviedol, že povinný mu v
priebehu exekúcie uhradil 66,39 eura, teda si uplatňuje neuhradený zvyšok trov exekúcie vo výške 7,66
eura.

21. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie
súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 26,56 eura za preukázané vykonanie
8 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 2x zisťovanie
majetku povinného - mot. vozidlá, nehnuteľnosti, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie účtu

povinného), a to v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995
Z. z. (v znení účinnom do 30. 04. 2008). Súd mu nepriznal paušálnu odmenu za "lustráciu povinného
v Centrálnom registri exekúcií", nakoľko takýto úkon nemožno subsumovať pod žiadny z úkonov
uvedených v § 15 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z., odmeňovaných paušálnou sumou, a teda
zaň exekútorovi paušálna odmena neprináleží.

22. Za "spracovanie žiadosti o udelenie poverenia" (35 min.) súd súdnemu exekútorovi časovú odmenu
nepriznal, nakoľko ide o úkon odmeňovaný paušálnou odmenou podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky
MSSR č. 288/1995 Z. z. (v znení účinnom do 30. 04. 2008) - získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
za ktorý bola súdnemu exekútorovi priznaná paušálna odmena (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6EMCdo/1/2013 zo dňa 13. 03. 2014). Nepriznal mu ani časovú odmenu
za 20 min. vynaložených na vypracovanie upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Uvedený úkon
nie je úkonom súdneho exekútora, ktorý smeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním
priamo nesúvisí,teda ho nemožno považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený
výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku (v

znení účinnom do 31. 01. 2002). Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou
činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych
a iných rozhodnutí. Celkový počet začatých hodín účelne vynaložených na vykonávanie exekučnej
činnosti sa znížil na 0 hodín, preto súd súdnemu exekútorovi časovú odmenu nepriznal.23. Súdnemu exekútorovi patrí náhrada preukázaných účelne vynaložených hotových výdavkov
súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 14,99 eura, a to poštovného vo výške 13,13 eura, poplatku

za kolkovú známku vo výške 1,66 eura, poplatku za elektronickú lustráciu ISEB vo výške 0,20 eura (§
22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. 04. 2008). Nepriznal mu náhradu
za poplatok za notárske overenie poverenia vo výške 0,66 eura, nakoľko vynaloženie takéhoto výdavku
z obsahu exekučného spisu preukázané nebolo. Nepriznal mu ani poštovné za podnet na zastavenie
exekúcie vo výške 1,45 eura, keďže z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že tento podnet exekútor doručil

súdu osobne, a teda mu poštovné výdavky nevznikli. Ďalej mu nepriznal poštovné za vrátenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo výške 1,45 eura, keďže toto súdu dosiaľ vrátené nebolo, a teda takýto výdavok
ešte nevznikol. Súdnemu exekútorovi možno nahradiť len tie hotové výdavky, ktoré mu už do času
rozhodovania súdu o trovách exekúcie vznikli, čo vyplýva aj z gramatického výkladu pojmu "náhrada".

24.ZinternetovejstránkyFinančnejsprávySlovenskejrepublikyvyplýva,žesúdnyexekútorjeplatiteľom

DPH, preto mu patrí z odmeny a náhrady hotových výdavkov 20% DPH. Pohľadávka na náhradu trov
konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej
hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej
hodnoty zaplatiť túto daň (z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa
17. 12. 2004).

25. Súdnemu exekútorovi vznikol nárok na trovy exekúcie vo výške 49,86 eura, ktoré pozostávajú z
paušálnej odmeny vo výške 26,56 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 14,99 eura a DPH vo
výške 8,31 eura. Keďže mu už v priebehu exekúcie bola titulom trov exekúcie uhradená suma 66,39
eura, súd mu ďalšie trovy exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti II. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti I. a III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.