Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Pc/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200142
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou vo veci navrhovateľky: C. Y., nar.

XX. XX. XXXX, bytom N. XX, proti manželovi matky dieťaťa: M. O. W. Y., nar. XX. XX. XXXX, t. č. na
neznámom mieste, o návrhu navrhovateľky na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu: V. V. Y., nar.
XX. XX. XXXX, maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so
sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že M. O. W. Y., nar. XX. XX. XXXX n i e j e otcom maloletého V. V. Y., nar. XX. XX.
XXXX z matky C. Y., rod. C., nar. XX. XX. XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným súdu prvej inštancie dňa 18. 01. 2019 sa navrhovateľka domáhala, aby súd

určil, že M. O. W. Y. nie je otcom maloletého V. V. Y., ktorý návrh odôvodnila tým, že manželstvo s
odporcom uzavreli XX. XX. XXXX v kostole v U., žili spolu jeden a pol rok, z rôznych dôvodov sa po 8
rokoch spolunažívania rozhodli ísť každý vlastnou cestou. V júni 2017 sa zoznámila s V. D.É., s ktorým
otehotnela. V marci 2018 pricestovala za ním na Slovensko do Bratislavy, kde spolu žili v prenajatom
apartmáne do narodenia dieťaťa dňa XX. XX. XXXX. Po narodení dieťaťa sa spoločne presťahovali
do N.Ň., kde doteraz spolu žijú. Podľa slovenských zákonov zákonná domnienka otcovstva svedčí jej
manželovi. Bývalého manžela naposledy videla 22. 11. 2014 a preto nemôže byť biologickým otcom

dieťaťa. Jej druh otcovstvo uznáva.

2. Nakoľko sa nepodarilo zistiť adresu súčasného pobytu manžela matky dieťaťa, súd oznámenie o
podanom návrhu v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) v spojení s § 2 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke dňa 18.
02. 2019 spolu s uznesením o ustanovení opatrovníka, ako aj predvolaním na pojednávanie vytýčené
na deň 12. 03. 2019 o 09.30 hod.

3. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Uviedla, že v decembri
roku 2018 boli rozvedení v Lisabone. Manžel vie o tomto konaní, nakoľko jej dal čestné prehlásenie.

4. Manžel matky dieťaťa vo svojom čestnom prehlásení (č. l. 6 spisu) uviedol, že sú formálne odlúčení
od 02. 12. 2014, rozvodové konanie prebieha na súde v Lisabone od 16. 06. 2016. Deklaroval, že nie je
biologickým otcom dieťaťa narodeného jeho manželke v Slovenskej republike dňa XX. XX. XXXX.

5. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu na zapretie otcovstva. Uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby v
rodnom liste malo zapísané svojho biologického otca, s ktorým matka žije v spoločnej domácnosti.6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listín založených v spise, a to s rodným
listom (č. l. 3 spisu) a čestným prehlásením manžela matky maloletého dieťaťa (č. l. 6 spisu).

7. Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom návrh na určenie
rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak
odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike
všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde,
ktorý určí Najvyšší súd.

8. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť
nadobudlo dieťa narodením.

9. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od

uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

10. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa

použijú primerane.

11. Nespornými skutkovými tvrdeniami navrhovateľky a jej manžela mal súd preukázané, že manžel
navrhovateľky, ktorému s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine svedčí zákonná domnienka
otcovstva, nie je biologickým otcom maloletého, keďže v čase rozhodnom pre jeho splodenie sa s

navrhovateľkou intímne nestýkal. Nakoľko je v záujme dieťaťa, aby v rodnom liste malo zapísané
biologického otca, s ktorým matka žije v spoločnej domácnosti súd určil, že M. O. W. Y. nie je otcom
maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie je daná právomoc slovenského
súdu a miestna príslušného súdu je daná v zmysle § 106 CMP.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.