Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17Csp/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209488
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6616209488.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovou v spore žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o. so

sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti žalovanej J. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. I. X, štátny
občan SR v konaní o zaplatenie 864,36 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 864,36 eura s 5,0% ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 20.09.2008 do zaplatenia v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal návrh na zaplatenie čiastky 864,36 eura s príslušenstvom.

2. Okresný súd Lučenec vo veci dňa 17.08.2017 rozhodol v konaní č.k. 17Csp 18/2016 tak, že návrh
žalobcu na zaplatenie sumy 864,36 eura s prísl. zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiadna zo
strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

3. Proti rozsudku podal dňa 25.09.2017 žalobca odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č.k.
13Co/385/2017 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V

dôvodovej časti uviedol, že skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu
zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd
koná o nároku žalobcu na náhradu škody a nie o nároku so samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy
by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa, na
ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana vrátane § 5b
Zák.č. 250/2007 Z.z. alebo zmluvu uzavrel v postavení z podnikateľského subjektu. Keďže v danom
prípade jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 1, veta

druhá Občianskeho zákonníka, okresný súd nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať.
Ak tak neurobil, jeho procesný postup nebol a nie je správny a v konaní aplikoval právnu normu,
ktorá sa na daný prípad nevzťahuje - vec nesprávne právne posúdil. Úlohou Okresného súdu bude
opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po preskúmaní základných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a to existencie
porušenia právnej povinnosti zo strany žalovanej, vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi porušením
povinnosti a vznikom škody.

4. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, ktorí neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s
prejednaním veci v ich neprítomnosti.5.Žalobcauzavrelsožalovanouzmluvuoúvereč.6561076dňa15.07.2008vzmysle§497Obchodného
zákonníka. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo
výške464,31eura,ktorémalibyťsplácanév12mesačnýchsplátkachpo72,03eurasosplatnosťouprvej

splátky dňa 15.08.2008, teda sa žalovaná zaviazala celkovo vrátiť sumu 864,36 eura, z čoho 399,65
eura tvorí poplatok skladajúci sa z úrokov a poplatku na vypracovanie uzavretie zmluvy.

6. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ v Lučenci vo veci podozrenia zo
spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko žalobca mal

podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Okresný súd
Lučenec rozsudkom č.k. 2T/216/2009-227 zo dňa 15.10.2009 uznal žalovanú vinnú zo spáchania
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pretože dňa 14.07.2008 v Poltári
v snahe získať neoprávnený finančný prospech prostredníctvom mandatára spoločnosti Pohotovosť
s.r.o. , Pribinova 25 , Bratislava podala žiadosť o úver č. 6561315Ž, pričom do nej uviedla nepravdivé
údaje o výške svojich mesačných výdavkov, na základe ktorých jej bola žiadosť schválená a následne

dňa15.07.2008prevzalanazákladezmluvyoúvereč.6561076úvervovýške464,71eura(14000,-SK),
ktorú sumu zvýšenú o príslušný poplatok sa zaviazala splácať v pravidelných 12 mesačných splátkach
po 72,03 eura (2 170,- SK) počnúc dňa 15.08.2008, pričom úver riadne splácala, čím spoločnosti
Pohotovosť,Pribinova25,Bratislavaspôsobilaškoduvovýške864,37eura(26040,-SK).Súdnásledne
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú spoločnosť Pohotovosť s.r.o. , Pribinova 25

so svojim nárokom na náhradu škody na občianskosúdne konanie.

7. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisu občianskeho práva.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo
( ušlý zisk).

12. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických
alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na
konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie

určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predovšetkým treba spomenúť osobitnú zodpovednosť za
škodu, ktorá vznikla na základe Zákonníka práce medzi zamestnávateľom a zamestnancom (§ 177 a
nasl. Zákonníka práce), resp. na základe Obchodného zákonníka, kde je osobitne upravené spôsobenie
škody na základe porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu (§ 373 až 387 Obchodného

zákonníka) alebo na základe porušenia ďalších povinností ustanovených v iných ustanoveniach
Obchodného zákonníka. Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych
predpisoch. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na
tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za
škodu.

13. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.14. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu

sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti
za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie, ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa
zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch
osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z
hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť výsledok zodpovednosti, najmä rozsah náhrady

škody.

15. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,

ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Niektoré prípady osobitnej zodpovednosti možno vzťahovať len
na záväzkovú zodpovednosť (napr. § 421 a § 421a), niektoré len na mimozáväzkovú zodpovednosť
(napr. § 427 a nasl. ).

16. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý t.j. tak fyzická ako aj právnická osoba zodpovedá za

škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti ) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej

zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia treba
konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie
škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.

17. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Aj skutočná škoda a ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku
zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno
spravidla odstrániť peňažným plnením. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku
spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu)
majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným

plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy.

18. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č.
6561076 dňa 15.07.2008 v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo výške 464,31 eura, ktoré mali byť splácané v 12

mesačných splátkach vo výške 72,03 eura so splatnosťou prvej splátky dňa 15.08.2008 . Žalovaná sa
zaviazala celkovo vrátiť sumu 863,37 eura. Žalovaná svoj záväzok riadne a včas nesplnila.

19. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 2T/216/2009-227 zo dňa 15.10.2009 bola uznaná vinnou
zo spáchania úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a žalobca bol podľa § 288 ods.

1 Trestného poriadku odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianskosúdne konanie.

20. Žalovaná v súvislosti so skutočnosťami uvedenými v rozsudku vylákala od iného úver tým, že ho
uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a na splácanie úveru, čím mu spôsobila
škodu a naplnila ustanovenie § 222 ods. 1 Trestného zákona. Medzi žalobcom a žalovanou tak vznikol

v súlade s ustanovením § 420 ods. 1 OZ zodpovednostný vzťah v zmysle ktorého vznikla žalovanej
povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu. Vzniknutá škoda v danom prípade predstavuje ušlý
zisk, keďže v dôsledku konania žalovanej nedošlo k predpokladanému zväčšeniu žalobcu v súlade so
zmluvou o úvere č. 6561076 zo dňa 15.07.2008 o sumu 864,36 eura, hoci sa to dalo legitímne očakávať.
Súdpretožalobcovipriznalvočižalovanejnároknazaplateniežalovanejsumy,akojeuvedenévovýroku

tohto rozsudku.

21. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanej aj nárok na úroky z omeškania, pretože žalovaná mu dlžnú
sumu neuhradila v lehotách stanovených v zmluve o úvere a v súlade s § 506 Obchodného zákonníkaposkytnutý úver zosplatnil k 29.09.2008. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa splatnosti poskytnutého
úveru t.j. do dňa 20.09.2008 sa dostala žalovaná s plnením dlhu do omeškania. Z vykonaného
dokazovaniamásúdzapreukázané,ževžalobeuplatňovanéúrokyzomeškaniamajúoporuvNariadení

vlády SR č. 87/1995 Z.z., ako aj ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd preto aj vyššie
uvedený úrok priznal žalobcovi v plnom rozsahu.

22. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania
žalobcovi, nakoľko bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.