Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206892
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8215206892.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému S. X., nar.
XX.XX.XXXX, U. XXX/X, XXX XX P., o zaplatenie 152,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu P., č.k. 5C/462/2XX5-50 zo dňa 29.09.2XX7 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči výroku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 11,34 eura
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 28.3.2014 do zaplatenia zastavil.

Potvrdzuje rozsudok v časti vyhovujúceho výroku vo vzťahu k sume 11,34 eura s 5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 11,34 eura od 10.12.2015 do zaplatenia a vo vzťahu k sume 1,55 eura
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky so zaplatením do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti vyhovujúceho výroku mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Konanie v časti o zaplatenie sumy 11,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od
28.3.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 141,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %

ročne od 28.3.2014 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,55 €, v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Stranám nepriznáva náhradu trov konania.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa
27.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 152,60 eura s príslušenstvom
- úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 28.3.2014 do zaplatenia, poštovného v sume 1,50
eura ako náklady spojené s uplatnením práva. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nesplnil povinnosti

uvedené v § 23 ods. 1 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z., neoznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik
zdravotného poistenia a nevrátil preukaz poistenca. V čase zániku účasti na verejnom zdravotnom
poistení v SR sa poistné neplatí, zároveň však osoba nemá nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti.
U žalovaného došlo v období od 7.1.2005 do 20.11.2013 k zániku poistného vzťahu, nakoľko bol
zdravotne poistený na území cudzieho štátu titulom zamestnania. Oznamovaciu povinnosť si mal splniť
najneskôrdňa15.11.2005.Splnilsijuažoneskorenedňa12.11.2013. Keďžežalovanýnesplnilzákonom

stanovenú oznamovaciu povinnosť, žalobca v čase zániku účasti na zdravotnom poistení hradil náklady
poskytnutej zdravotnej starostlivosti zmluvným zdravotníckym zariadeniam, čím mu v čase od 7.11.2005
do 12.11.2013 vznikla škoda 152,60 eura. Žalovaný bol vyzvaný na splnenie dlhu dňa 13.2.2014,výzvu neprevzal v odbernej lehote. Zásielka sa vrátila žalobcovi 13.3.2014, 15 - dňová lehota na plnenie
žalovanému uplynula dňa 28.3.2014. Od 29.3.2014 je žalovaný v omeškaní s plnením. Podaním zo dňa
11.2.2016 žalobca vzal v časti žalobu späť a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

141,26 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 28.3.2014 do zaplatenia, poštovného v
sume 1,50 eura ako náklady spojené s uplatnením práva.
Súd konštatoval že žalovaný so žalobou nesúhlasil, zo strany žalobcu dochádza podľa neho k
zavádzaniu súdu pokiaľ súdu tvrdil, že zákonnú oznamovaciu povinnosť mal splniť najneskôr 15.11.2005
a ak k splneniu došlo až 12.11.2013, v doklade je pečiatka žalobcu s dátumom 25.05.2010. Podľa

žalovaného došlo k premlčaniu lehoty na vymáhanie škody. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že
za obdobie od 01.11.2005 do 01.09.2013 bola poskytovaná zdravotná starostlivosť u lekára R.. R. B.
vo forme kapitačného paušálu v celkovej sume 152,60 eura a to mesačne 1,06 eur od 1.11.2005 do
1.2.2006, mesačne 1,13 eur od 1.3.2006 do 1.8.2006, mesačne 1,33 eur od 1.9.2006 do 1.12.2006,
mesačne 1,49 eur od 1.1.2007 do 1.12.2007, mesačne 1,59 eur od 1.1.2008 do 1.3.2008, mesačne
1,66 eur od 1.4.2008 do 1.12.2011, mesačne 7,72 eur od 1.1.2012 do 1.2.2012, mesačne 1,78 eur

od 1.3.2012 do 1.6.2012, mesačne 1,89 eur od 1.7.2012 do 1.9.2013. Výzvou z 13.02.2014 bol
žalovaný vyzvaný na úhradu sumy 154,10 eura (152, 60+1,50 eura) v lehote 15 dní. Výzva bola
žalobcovi vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 13.03.2014. Výzvou z 25.06.2014 bol žalovaný
vyzvaný na úhradu sumy 154,10 eura. Výzva bola žalobcovi vrátená ako neprevzatá v odbornej lehote
dňa 23.07.2014. Podľa potvrdení o zamestnaní žalovaného bol žalovaný v období od 07.11.2005 do

30.06.2010 poistený v zdravotnej poisťovni VŠZP CZ a od 01.07.2010 do 31.03.2013 v zdravotnej
poisťovni VZP CZ. Oznamovacia povinnosť k týmto skutočnostiam bola splnená až dňom 12.11.2013,
o čom svedčí odtlačok pečiatky pobočky žalobcu v Bardejove. Na základe zisteného skutkového
stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že poistenie žalovaného u žalobcu zaniklo v čase od
07.11.2005 do 31.03.2013 z dôvodu, že žalovaný bol zdravotne poistený v inom štáte, a to v Českej

republike. Skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia bol žalovaný povinný
v zmysle § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. oznámiť žalobcovi v lehote 8 dní, teda
najneskôr 15.11.2005. Túto oznamovaciu povinnosť splnil až dňa 12.11.2013. V období od 07.11.2005
do 31.03.2013 bola ale poskytovaná žalovanému u zmluvného lekára zdravotná starostlivosť ako
poistencovi celkovo v sume 141,26 eura, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda v sume 141,26

eura, ktorú je povinný žalobcovi nahradiť, spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 28.03.2014 do
zaplatenia. S úhradou dlžnej čiastky podľa súdu prvej inštancie žalovaný mešká počínajúc uplynutím
lehoty na plnenie dlhu uvedenej vo výzve žalobcu z 13.02.2014. Lehota na plnenie uplynula najneskôr
dňa 26.03.2014, dňom nasledujúcim je žalovaný v omeškaní s plnením dlhu. Námietku žalovaného o
premlčaní žalobou uplatnenom nároku mal súd prvej inštancie za nedôvodnú. Žalobca sa o tom, že

mu bola spôsobená škoda a kto za ňu zodpovedá, dozvedel 12.11.2013 kedy bolo žalobcovi doručené
potvrdenie o zamestnaní. Dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku by uplynula 12.11.2015,
keďžežalobabolapodanánasúde27.10.2015,nárokžalobcuboluplatnenývrámciplynutiasubjektívnej
lehoty preto právo žalobcu premlčaným byť nemôže.
PriprávnomposúdeníodkázalsúdprvejinštancienaustanoveniaZákonač.580/2004Z.z.ozdravotnom

poistení - § 23 ods. 1 písm. c/, § 5 ods. 2 písm. b/, d/, § 9 ods. 1, § 21 ods. 1, na ustanovenia Občianskeho
zákonníka - § 420 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 a na § 3 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, majúc za to, že súd prvej inštancie k záveru,
ku ktorému dospel, dospel na základe nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho
posúdenia. Nevyhovel jeho námietke, že nárok žalobcu bol premlčaný v lehote troch rokov. Tvrdenie
súdu o tom, že prvým dňom kedy mohol žalobca uplatniť svoje právo na súde bol deň 12.11.2013, obstáť
nemôže. Žalobca sa mohol dozvedieť o veci skôr, keďže vlastní všetky doklady. Kedykoľvek mohol

vykonať kontrolu, najmä keď mu neprichádzali peniaze od jeho zamestnávateľa a to sa dialo od roku
2005. Už pri vyúčtovaní za rok 2005 keď mu neboli uhradené dve platby od zamestnávateľa na jeho
meno, mohol sa dozvedieť že mu vzniká škoda. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že naďalej trvá na podanom návrhu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na obsahu
odvolania, zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní, tvrdenia žalobcu sú podľa neho len účelové, vedomezamlčuje, že mohol zistiť že na jeho účet platby od zamestnávateľa neprichádzajú a už pri vyúčtovaní
za rok 2005 sa dozvedel, že mu vznikla škoda.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.03.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a

dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného bolo sčasti dôvodné.

6. Žalovaný podal odvolanie voči celému rozsudku. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd konanie v časti
zastavil na základe dispozičného úkonu žalobcu realizovaného pred začatím pojednávania, nebolo
rozhodnuté v neprospech žalovaného, preto odvolanie vo vzťahu k tomuto výroku odmietol.

7. Podstata odvolacej argumentácie žalovaného bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnosti zistenia
skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ako aj na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení sporu
súdom prvej inštancie.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak si síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje
postačujúco vykonané dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci, nie však správnosť právneho
posúdenia v celom rozsahu.

11. Predmetom konania bol nárok na náhradu škody, výšku ktorej žalobca po späťvzatí v časti
kvantifikoval sumou 141,26 eura s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť žalobcovi tým, že v dôsledku
toho, že žalovaný nesplnil povinnosť oznámiť žalobcovi skutočnosť rozhodujúcu pre zánik verejného
zdravotného poistenia, poukazoval lekárovi prvého kontaktu žalovaného kapitačné platby v jednotlivých

mesiacoch od 01.11.2005 do 31.03.2013. Výška takto poukázaných súm kapitačných platieb vyplynula
z výpisu z účtu poistenca za dané obdobie, ktorú žalovaný nespochybnil. Nepochybným bol aj fakt
porušenia povinnosti upravenej § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 žalovaným. Tento fakt nemohol
byť ovplyvnený úvahou žalovaného v tom zmysle, že žalobca mal, podľa jeho názoru, možnosť zistiť si
existenciu zániku jeho verejného zdravotného poistenia a teda zrejme kapitačné platby nepoukazovať.

Správnym bolo aj zistenie súdu prvej inštancie o tom, že k splneniu oznamovacej povinnosti žalovaným
došlo až dňa 12.11.2013.

12. Žalovaný uplatnil námietku premlčacia žalobou uplatneného nároku.
Zákon č. 580/2004 Z.z. nemá osobitné ustanovenia týkajúce sa náhrady škody, ani ustanovenia o

premlčaní náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinnosti podľa § 23 ods. 1 písm. c/ tohto
zákona.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.15. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí ak ide škodu na zdraví.

16. Žaloba bola na súde podaná 27.10.2015. V trojročnej objektívnej premlčacej dobe poskytol žalobca
kapitačné platby spolu vo výške 11,34 eura za obdobie október 2012 až marec 2013. V tomto období boli
mesačne uhrádzané kapitačné platby v rozsahu po 1,89 eura. V tomto rozsahu t.j. v rozsahu sumy 11,34
eura nebol nárok žalobcu premlčaný v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá nezačala plynúť,

ako súd prvej inštancie uviedol, momentom splnenia oznamovacej povinnosti, ale momentom reálne
realizovaných úhrad žalobcu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Na plynutie trojročnej objektívnej
premlčacej doby nemá podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka vplyv subjektívna
premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade tak nebolo
podstatné kedy sa žalobca o nesplnení oznamovacej povinnosti žalovaným dozvedel.
Žaloba bola žalovanému doručená 09.12.2015, počínajúc dňom nasledujúcim po jej doručení sa dostal

žalovaný s povinnosťou uhradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla, do omeškania, v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. K uvedenému dňu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
0,00% nakoľko v zmysle § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. výška úroku
z omeškania bola o 5% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, je
povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% od 10.12.2015 do zaplatenia

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinnosťou žalovaného je taktiež zaplatiť žalobcovi sumu 1,55
eura ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

17. Vychádzajúc z dôvodov ktoré uviedol, odvolací súd vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v časti
nesprávne právne posúdil plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou, odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti vyhovujúceho výroku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a vo
zvyšku vyhovujúceho výroku podľa § 388 CSP zmenil.

18. O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396
ods. 2 CSP podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný mal v konaní prevažujúci úspech, náhradu trov konania,

ani prvoinštančného ani odvolacieho, si však neuplatnil. Zo spisu ani nevyplýva, že by mu trovy s
konaním vznikli. Odvolací súd mu preto nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania
nepriznal. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú
ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 2 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania

za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale
aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.