Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/1069/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203959
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Ferenčík
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616203959.1

Uznesenie

6Er/1069/2016-16
EX 240/16
IČS: 5616203959

UZNESENIE

Okresný súd Liptovský Mikuláš, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému W. R., nar. XX. X. XXXX, bytom
S. XXX/XX, C. Q., štátne občianstvo: SR, o vymoženie 521,69 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie,
vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom v
Rimavskej Sobote, č. EX 240/16, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 27. 05. 2016 z a m i e t a v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. doručil súdu dňa 30. 05. 2016 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 05. 2016 na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zo dňa 16. 5. 2016, pre vymoženie horeuvedenej sumy na podklade exekučného titulu,
ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, so sídlom

Framborská 3605, Žilina, zo dňa 26. 11. 2015 č. k. RK-PC-591/15-MK.

V predmetnom exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 521,69
Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne z jednotlivých
súm omeškania. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi
konania vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“)

uzatvorenej dňa 16. 12. 2013, záväzky z ktorej povinný riadne a včas neplnil.

Predmetom skúmania exekučného súdu musí byť okrem exekučného titulu aj právny dôvod vzniku
záväzku, a teda aj zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania.

Súd preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere a zistil nasledovné: zmluva bola uzatvorená medzi

oprávneným a povinným dňa 16.12.2013, a predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v schválenej
výške 300,- Eur, keď poskytnutý úver sa dlžník zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 16,08Eur. Celková čiastka, ktorú musel povinný splatiť podľa údajov uvedených v zmluve o revolvingovom
úvere predstavuje čiastku 675,36 Eur.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods.1 písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil
nasledovný stav: oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorej je uvedené,
že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v schválenej výške 300,- Eur, keď poskytnutý úver sa
dlžník zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 16,08 Eur. Dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú

sumu úveru zvýšenú o odplatu za poskytnutie tohto úveru vo výške 70,06 % z poskytnutej sumy úveru.
Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 70,06 % súd považuje za plnenie v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s § 45
ods. 1 písm. b), c) citovaného zákona. Na uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné nahliadať
ako na spotrebiteľský zmluvný vzťah, vzhľadom k tomu, že oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci

predmetu svojho podnikania a povinná mala pri jej uzatváraní a plnení postavenie spotrebiteľa, keď
nekonala v rámci predmetu svojho podnikania. Zároveň súd poukazuje na to, že povinná sa v zmluve
zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 675,36 eur čo predstavuje zvýšenie o
225,12 % oproti poskytnutému úveru vo výške 300,- eur. Zároveň rozhodca priznal v rozhodcovskom
rozsudku oprávnenému aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne spolu s úrokom z omeškania

vo výške 0,55 % ročne, pričom takáto kumulácia sankcii spojených s omeškaním dlžníka (spotrebiteľa)
s plnením peňažného záväzku je neprijateľnou podmienkou podľa § 53b ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zároveň exekučný súd poukazuje aj na to, že exekučným titulom priznaná zmluvná pokuta
nebola s povinnou individuálne dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere, ale oprávnená si ju
uplatňuje na základe článku 14 Zmluvných dojednaní (Všeobecné obchodné podmienky oprávneného),

pričom ide o formulárovo vypracované podmienky, pripájané k zmluvám o revolvingovom úvere, ktoré
sú uzatvárané vo veľkom počte s viacerými spotrebiteľmi, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvných podmienok neovplyvňuje, ale má možnosť ich v celosti len prijať alebo odmietnuť. Taktiež
súd dáva do pozornosti, že uvedené ustanovenie zmluvných podmienok oprávneného je neprijateľnou
podmienkou, keď sú tu ustanovené len jednostranne sankcie voči spotrebiteľovi, pričom oprávneného

nepostihujú žiadnym spôsobom v prípade porušenia zmluvy. Vzhľadom k uvedenému, súd konštatuje,
že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko tieto
ustanovenia článku 14 spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

Súd po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere
dospel k názoru, že plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 70,06 % z poskytnutého úveru je
plnením v rozpore s dobrými mravmi.Právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie v konkrétnej právnej veci účastníkov
konanie bola založená na základe rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2013, ktorá
bola uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere, pričom uvedená rozhodcovská

zmluva vykazuje všetky znaky formulárovej zmluvy, pri ktorej druhá strana (spotrebiteľ), podstatným
spôsobom neovplyvňuje jej náležitosti, ale má možnosť buď jej znenie v celosti prijať alebo odmietnuť,
preto súd nemá za preukázané, že táto rozhodcovská zmluva bola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná aj napriek tomu, že zmluva je uzatvorená samostatne. Rozhodcovské súdy, ktorým sa
zakladá právomoc na prejednanie sporov z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere sú vopred

určené dodávateľom a predtlačené na formulárovej rozhodcovskej zmluve, bez toho, aby druhá strana
- spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť výber iného z rozhodcovských súdov ako sú tie, ktoré sú vopred
určené dodávateľom v rozhodcovskej zmluve. Týmto preto uzatvorená „spotrebiteľská zmluva“ podľa
právneho záveru exekučného súdu s odkazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
obsahujeustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi
čl. 249 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pôvodne čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení
EHS), smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý
sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.

Podľačl.6ods.1,smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách(ďalej len ako „smernica 93/13/EHS“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice 93/13/EHS, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam

podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. e), podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je
požadovať od spotrebiteľa, ktorý neplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
náhradu.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať

mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vo všeobecnosti o obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo
síce nie je so zákonom v priamom rozpore, ale vo svojich dôsledkoch vedie k tomu aby zákon
dodržaný nebol. Ide v podstate o vylúčenie záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku,
resp. inštitútu, ktorý sám osebe nie je zákonom zakázaný, pričom cieľom je to, aby bol tento stav

z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľný. Právny úkon obchádzajúci zákon predstavuje teda
postup, keď sa niekto správa podľa práva, avšak tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou
zakázaný a/alebo nežiadúci. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom vykonanie exekúcie
vymoženia sumy 521,69 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Akovyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, ale aj so Zmluvných dojednaní strany
sa „dohodli“ , že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie budú s konečnou platnosťou riešené pred jedným z vybraných rozhodcov, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovský súd nielenže opomenul
aplikáciu príslušných európskych a vnútroštátnych právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa
a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal
oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to odplatu za poskytnutie tohto úveru vo výške
70,06 % z poskytnutej sumy úveru. Dojednanie takejto odplaty a k tomu ešte sankcie za neplnenie

zmluvných povinností vo výške 0,04 % denne (zmluvná pokuta) a 0,55 % ročne úrok z omeškania, z
nesplatenej sumy úveru je v rozpore nielen s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho
práva o ochrane spotrebiteľa, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.

V závere exekučný súd odkazuje na judikát (Uznesenie Najvyššieho súdu, č. k.: 3 Cdo/146/2011 z
13. októbra 2011), v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval nasledovné: „pokiaľ oprávnený v návrhu

na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.“

V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd zároveň uviedol, že ak je exekučný súd povinný zastaviť exekúciu
aj bez návrhu vždy vtedy, keď vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (takou okolnosťou je aj neexistencia vykonateľného exekučného
titulu), je exekučný súd bezpochyby povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie vtedy, keď okolnosť takejto povahy vyjde najavo už pri postupe podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Exekučný súd pri postupe v súlade s vyššie uvedeným ustanovením Exekučného
poriadku zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal tvoriť exekučný titul v uvedenom exekučnom
konaní proti povinnému, ho zaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi na základe vyššie
uvedeného a taktiež predstavuje exekučný titul, ktorý vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, keď
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie, táto nebola

medzi účastníkmi platne dojednaná.

S poukazom na vyššie uvedené ako aj na citované ustanovenia dotknutých právnych predpisov
vnútroštátneho aj európskeho práva súd žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol
okrem ďalších už skôr spomenutých dôvodov aj preto, že podkladom na vykonanie exekúcie je „nulitný

exekučný titul“, nakoľko tento doposiaľ sa nestal právoplatným a vykonateľným čím je daný zákonný
dôvod pre zastavenie exekúcie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V Liptovskom Mikuláši, dňa 22. 06. 2016JUDr. Marek Ferenčík
vyšší súdny úradník