Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. december 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Pc/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118210509
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5118210509.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: V. H.,

N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXX/XX, XXX XX Ž. - V., Š. Y. B., právne zastúpená JUDr. Martinom Olosom,
advokátom so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148, proti odporcovi: J..
R. H., N.. XX.XX.XXXX, C. A. N. F. XXX/XX, XXX XX Ž. - C., Š. Y. B., právne zastúpený ADVOKÁT
ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841,
o určenie výživného počas manželstva, takto

r o z h o d o l :

Návrh v celom rozsahu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 01.07.2018 doručeným Okresnému súdu
Žilina dňa 01.07.2018 domáhala proti odporcovi vydania rozsudku, ktorým by bol odporca zaviazaný
prispievať na jej výživu sumou 400,- eur mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci, s účinnosťou dňom
01.07.2018.
2. Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia od 23.09.2000.
Majú jedno nezaopatrené dieťa dcéru M. H., N.. XX.XX.XXXX. Od júna 2017 žijú s odporcom oddelene
a sú odlúčení. Odporca aktuálne žije v ich bývalom spoločnom bydlisku v Ž. - C. so svojou novou

priateľkou a jej dieťaťom. Ona žije sama v byte v obci V., pričom tento byt je financovaný prostredníctvom
hypotéky. Maloletá dcéra M. býva priebežne cca týždeň u nej a týždeň u odporcu. Ďalej navrhovateľka
uviedla, že odporca okrem vyživovacej povinnosti k nej a maloletej dcére M. nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Je zdravý, nemá zdravotné, či iné obmedzenia, je zamestnaný v riadiacej a manažérskej
pozícii v spoločnosti PRETOLOG s. r. o. s mesačnou mzdou cca 2.000,- eur netto. Presnú výšku príjmov
odporcu nepozná. Od marca 2015 je súčasne konateľom uvedenej spoločnosti, pričom ide o veľkú a
prosperujúcu spoločnosť. Ona je zamestnaná v spoločnosti VALIN s. r. o. s mesačnou mzdou cca 700,-

eur,pričominépríjmynemá.Napokonnavrhovateľkauviedla,žepovinnýnajejvýživunijakoneprispieva,
je zrejmé, že jeho príjmy a životná úroveň sú zreteľne vyššie ako jej.
3. Odporca sa k doručenému návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 23.08.2018.
Odporca potvrdil, že s navrhovateľkou nežijú spolu od júna 2017. Navrhovateľka býva v ich spoločnom
byte v obci Mojš, on býva v dome svojich rodičov so svojou terajšou priateľkou a jej maloletou dcérou.
Spoločná dcéra Vanda, ktorá pochádza z manželstva s navrhovateľkou, má za tri mesiace 17 rokov.
Potom ako sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti do ich nového spoločného bytu,

maloletá dcéra ostala bývať s ním, momentálne je stav taký, že maloletá dcéra býva striedavo po
týždni raz u neho a raz u navrhovateľky. Maloletej dcére okrem citového zázemia poskytuje aj všetky
potrebné materiálne potreby, náhodné výdavky dieťaťa zabezpečuje výlučne sám. Taktiež výlučne
sám platí hypotéku na byt, v ktorom žije doteraz navrhovateľka, a to v sume 300,- eur mesačne.S priateľkou nie sú zosobášení, avšak žije s ním spolu so svojim dieťaťom, spoločne hospodária,
takže z jeho príjmu ide značná časť aj na jeho existenciu a spoločnú domácnosť. Taktiež prispieva
na náklady spojené s bývaním v rodičovskom dome, platí polovicu inkasa v sume 120,- eur mesačne.

Keď navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, okrem spoločného bytu jej nechal aj ich osobné
motorové vozidlo, ktoré využíva výlučne ona sama. Navrhovateľka tvrdí, že jej príjem je cca 700,-
eur v čistom. Navrhovateľka má stredoškolské vzdelanie s maturitou, v spoločnosti VALIN s. r. o.
pracuje na poste stredného manažéra a riadi kolektív viacerých zamestnancov, preto jej tvrdenie o
čistej mzde vo výške 700,- eur považuje za skresľujúce a účelové, nezodpovedajúce jej pozícii v

zamestnaní. Pokiaľ by to aj bola pravda, vzhľadom na pozíciu, ktorú zastáva v danej spoločnosti, je
potencionalita jej príjmu omnoho vyššia. Okrem uvedeného z tohto príjmu navrhovateľka financuje iba
vlastné osobné výdavky a platí si náklady spojené s užívaním dvojizbového bytu. Jeho príjem zo závislej
činnosti oproti deklarovanému príjmu navrhovateľky je síce vyšší, avšak to neznamená, že jeho životná
úroveň je vyššia ako životná úroveň navrhovateľky. Je to jeho jediný príjem. Navrhovateľka poukazuje
na skutočnosť že je konateľom spoločnosti PRETOLOG s.r.o., avšak z tejto pozície má príjmy len

ako zamestnanec. Ďalej odporca uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za neetický a nemorálny.
Napriek tomu, že už rok netvoria spoločnú domácnosť, nežijú spolu, naďalej sa finančne podieľam
na uspokojovaní potrieb rodiny (už nefunkčnej), teda nielen maloletej dcéry, ale aj navrhovateľky v
rozsahu oveľa vyššom, ako samotná navrhovateľka. Zo svojho príjmu zabezpečuje aj životnú úroveň
navrhovateľky, a to tým, že sám platí celý hypotekárny úver (300,- eur mesačne), ktorý im bol ako

spoludlžníkom poskytnutý na kúpu spoločného bytu, ktorý celý a len pre seba užíva navrhovateľka a
taktiež tým, že jej umožňujem využívať ich spoločný majetok (hnuteľný a osobné motorové vozidlo), bez
akéhokoľvek nároku na kompenzáciu. Navrhovateľka, na rozdiel od neho, nemusela doteraz vynaložiť
žiadne finančné prostriedky na uspokojenie potrieb rodiny, okrem bežných výdavkov na stravu maloletej
dcéry a aj to len v rozsahu dvoch týždňov v mesiaci, nakoľko ostatné dva týždne v mesiaci je dcéra u

neho. Ako už uviedol, okrem bežných výdavkov na výživu dieťaťa, zabezpečuje zo svojho príjmu všetky
jej náhodné výdavky (školské potreby, krúžky, výlety do zahraničia, voľnočasové aktivity, vreckové,
všetky náklady na telefón, internet, počítač atď.). Zákon ustanovuje, že životná úroveň manželov má
byť v zásade rovnaká. Pojem ,,v zásade rovnaká“ znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v rozsahu
rovnakého množstva peňazí, ako si to predstavuje navrhovateľka. V danom prípade je potrebné vziať do

úvahy predovšetkým tú skutočnosť, v akom rozsahu a akým spôsobom prispieva ten ktorý s manželov
na uspokojovanie potrieb rodiny. Akým spôsobom prispieva navrhovateľka na potreby rodiny, to v návrhu
zabudla uviesť. Podľa jeho názoru jeho finančné príspevky na financovanie potrieb navrhovateľky sú
nadštandardné, a preto dovolávanie sa ešte aj príspevku v sume 400,- eur na vyrovnanie životnej úrovne
navrhovateľky považuje z jej strany za nemorálne a právne neakceptovateľné. S poukazom na uvedené

odporca žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu voči nej nárok na plnú
náhradu trov konania.
4. Navrhovateľka v replike (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 167 ods. 3 CSP) uviedla, že tvrdenia odporcu
sú v rozpore so skutkovým stavom, ktorý odporca interpretuje výlučne podľa jeho potrieb a záujmov, t. j.
najmä podľa záujmu neplatiť žiadne výživné. Odporca je rozhodne schopný platiť navrhované výživné,

len ho nie je ochotný platiť. Uvádza, že s jeho priateľkou nie je zosobášený, čo je logické, keďže je
ženatý s ňou a právny poriadok SR dvojmanželstvo nepripúšťa. Jeho tvrdenia sú plné právnych aj
skutkových nezmyslov. Je nesporné, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti a že odporca si
neplní svoju vyživovaciu povinnosť in natura. Od júna 2017 žijú s odporcom oddelene a sú odlúčení.
Odporca si do ich spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý svojpomocne zrekonštruovali, priviedol

novú mladšiu ženu s jej dieťaťom. Jeho nový pomer bol príčinou krachu dovtedy funkčného manželstva.
Jej bývanie vyriešil tak, že sa musela odsťahovať do bytu v paneláku v obci V., na ktorý si zobrali
hypotekárny úver. Podľa odporcu slobodne odišla z domácnosti, čo nie je pravdou. Z domu sa musela
odsťahovať, keďže si tam bez okolkov priviedol inú ženu aj s jej maloletou dcérou. Úvahy o neetickosti
a nemorálnosti podaného návrhu sú aj s poukazom na konanie odporcu plne iluzórne. Byt je pritom v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a úver je spoločný, t. j. odporca spláca svoj majetok, preto
sú jeho námietky o splácaní o úveru bezpredmetné. Odporca nechápe ani inštitút bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, keď tvrdí, že by mal nárok na kompenzáciu voči jej osobe z titulu jej užívania
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Uvedené iba dokresľuje skutočné postoje odporcu
k manželstvu a jej osobe. Odporca plne opomína, že životná úroveň manželov musí byť ex lege zásadne

rovnaká. Z dikcie ust. § 91 ods. 2 zákona o rodine vyplýva, že ak neplní jeden z manželov túto povinnosť,
súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah, pričom prihliadne na starostlivosť o spoločnú domácnosť.
Rozsah vyživovacej povinnosti určí tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne
rovnaká. Požiadavka rovnakej životnej úrovne manželov je odôvodnená ich rovnakým postavením vrodine aj z ich rovnakých práv a povinností zakotvených v ust. § 18 zákona o rodine, podľa ktorého
muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní,
vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vzájomná pomoc spočíva tak v majetkovej,

ako aj nemajetkovej sfére. Odporca sám priznáva, že má vyšší príjem, neuvádza už však, aká je presne
výška jeho priemerného mesačného zárobku. O tejto ona nemá vedomosť. Je nesporné, že odporca je
vrcholový manažér a konateľ prosperujúcej spoločnosti PRETOLOG s. r.o., kde ako konateľ riadi firmu.
Odporca nie je obyčajným zamestnancom, ako sa snaží tvrdiť a bagatelizovať svoje postavenie. Ona
pracuje iba v upratovacom servise, pričom odporca sa snaží tvrdiť úvahy o nejakom jej nadštandardnom

zárobku, pričom práve tento zárobok dosahuje on sám. Odporca aktuálne žije v ich bývalom spoločnom
bydlisku so svojou novou priateľkou, ktorú si našiel počas ich manželstva a jej dieťaťom. Ona žije sama
v byte v obci V., ktorý je financovaný na hypotéku. Čo sa týka vozidla, užíva staré cca 15-ročné vozidlo
kategórie minivozidiel zn. Toyota Yaris v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré má nízku
hodnotu. Odporca pritom užíva novšie služobné vozidlo nie zanedbateľnej hodnoty. Maloletá dcéra M.
býva priebežne cca týždeň u odporcu a týždeň u nej, obaja ju živia in natura, t. j. odporca, ako i ona, si

iba obaja plnia svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči ich dcére. Odporca je povinný dcére prispievať
na jej školské aktivity. Citové zázemie dcére poskytol odporca tak, že v podstate rozvrátil ich fungujúcu
rodinu a začal si pomer s inou mladšou ženou, čo na dcéru rozhodne nemalo a nemá pozitívny dopad.
Napokon navrhovateľka v podaní uviedla jej základné priemerné životné náklady (bez jednorazových
výdavkov a nepravidelných výdavkov) nasledovne: - strava a nápoje: 300,- eur, - energie (bývanie) v

byte: 110,- eur, - pohonné hmoty: 90,- eur, - ošatenie a obuv: 50,- eur, - telefón: 20,- eur, - hygiena a
kozmetika: 50,- eur, - zdravotná starostlivosť a lieky: 30,- eur, - náklady na prevádzku vozidla (servis,
opravy, poistka PZP): 30,- eur, - komunálny odpad: 1,50 eur, - vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity:
50,- eur, - internet: 18,90 eur, - poistka 20,53 eur; - mimoriadny výdavok: letná 2-týždňová dovolenka v
Chorvátsku s dcérou: spolu cca 1.140,- eur.

5. Odporca v podanej duplike (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 167 ods. 4 CSP) uviedol, že v celom
rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania. Životná úroveň navrhovateľky je
v zásade rovnaká ako aj jeho životná úroveň. Ako potvrdzuje samotná navrhovateľka, ona vlastní a aj
užíva majetok - byt, auto, pracuje, má dostatočný príjem, je zdravá a plne spôsobilá sa živiť sama. Na
rozdiel od nej, on nemá vlastné motorové vozidlo, spoločný byt neužíva, ale platí za tento byt hypotéku

v sume 300,- eur mesačne a poistku za tento byt. Okrem toho vynakladá aj ďalšie finančné prostriedky
na zabezpečenie potrieb rodiny. Zo spoločnej domácnosti navrhovateľka odišla po vzájomnej dohode, a
to až potom, ako bol byt v ktorom býva, kompletne zrekonštruovaný a zariadený. Jej pohnútky týkajúce
sa požadovania manželského výživného sú čisto účelové a nejde jej o nič iné len získať bezprácny
príjem. Nie je tiež vylúčené, resp. z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že tieto jej pohnútky môžu byť

aj prejavom jej neschopnosti spracovať súčasnú životnú situáciu a najmú jeho nový vzťah a súčasný
súkromný život. Jej tvrdenia sú účelovo zavádzajúce. Pracuje v upratovacom servise, avšak nie ako
upratovačka s minimálnou mzdou, ale zastáva riadiacu a manažérsku pozíciu.
6. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 09.11.2018 a dňa 14.12.2018, na ktorom pojednávaní aj
verejne vyhlásil tento rozsudok. (pojednávania dňa 14.12.2018 sa navrhovateľka osobne nezúčastnila,

svoju neprítomnosť ospravedlnila a žiadala vykonať pojednávanie aj v jej neprítomnosti)
7. Navrhovateľka zásadne po celý čas konania zotrvala na svojej argumentácii uvedenej vo
vyššie zmienených písomných podaniach, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho
záverečnej reči zdôraznila, že príjem oboch účastníkov konania a životná úroveň oboch manželov je
značne rozdielna, čo vyplýva najmä z dosahovanej výšky mzdy oboch manželov. Mzda odporcu je od

októbra 2018 vo výške 3.000,- eur brutto so súčasne dohodnutými prípadnými mesačnými, či ročnými
prémiami.Minimálnapriemernáčistámzdaodporcudosahujevýšku2.500,-eur,zatiaľdounejvrozsahu
700,- až 800,- eur. Odporca tak dosahuje príjem približne 3-násobne vyšší ako ona. Nie je možné
tak tvrdiť, že životná úroveň oboch manželov je rovnaká. Je zásadne odlišná, pretože po zaplatení
nevyhnutných výdavkov jej v podstate zostane minimum finančných prostriedkov na jej osobu, teda

na svoju realizáciu. Vyplatená mzda je samozrejme príjmom oboch manželov, patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, avšak ona s príjmami odporcu patriacimi do spoločného majetku nemôže
disponovať, i keď jej vlastnícky patria.
8. Odporca zásadne zotrval na svojej argumentácii v konaní, ako ju uviedol vo vyššie zmienených
písomných podaniach, po celý čas jeho trvania.

9. Zisťujúc skutočný stav veci (§ 35 CMP) súd na základe účastníkmi produkovaných dôkazov (či už
listinných, alebo výsluchom účastníkov), ako aj dôkazov zabezpečených súdom (§ 36 CMP), ako aj zo
zhodných tvrdení účastníkov, o ktorých pravdivosti nemal pochybnosti a neboli v rozpore s vykonaným
dokazovaním (§ 37 CMP), dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.10. Účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo. S manželstva pochádza jedno maloleté
dieťa M. H., N.. XX.XX.XXXX. Účastníci konania nežijú od júna 2017 v spoločnej domácnosti, a to
potom, ako sa navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Príčinou tejto skutočnosti bol

mimomanželský vzťah odporcu s inou ženou, ktorá sa nasťahovala do miesta spoločnej domácnosti
účastníkov aj so svojou maloletou dcérou. Spoločnú domácnosť mali účastníci vytvorenú v samostatnej
bytovej jednotke v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov odporcu na adrese N. F. XXX/XX, XXX XX
Ž. - C.. Osobnú starostlivosť o maloletú dcéru M. H. zabezpečujú po rozpade spoločnej domácnosti
striedavo obaja účastníci konania, a to v rovnakom časovom rozsahu.

11. Účastníci nadobudli počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
dvojizbový byt v mieste trvalého pobytu navrhovateľky a po jeho rekonštrukcii a kompletnom zariadení
tento obýva sama navrhovateľka s maloletou dcérou účastníkov v čase, keď navrhovateľka zabezpečuje
osobnústarostlivosťoňu.Bytbolzakúpenýzprostriedkovzískanýchobomaúčastníkmiprostredníctvom
hypotekárneho úveru, ktorý nesporne spláca od januára 2018 výlučne odporca splátkami vo výške 289,-
eur mesačne. Do januára 2018 splátky hypotéky splácali obaja účastníci, každý v rozsahu 1/2. Zároveň

nesporne odporca uhrádza poistenie tohto bytu s mesačným poistným vo výške 6,- eur. Navrhovateľka
nesporne uhrádza všetky ostatné výdavky spojené s užívaním tohto bytu (preddavkové platby za
dodávku služieb spojených s užívaním bytu vo výške 23,97 eur mesačne, zálohové platby za elektrinu vo
výške 28,50 eur mesačne, zálohové platby za plyn vo výške 12,- eur mesačne, koncesionárske poplatky
v sume 4,64 eur mesačne, platby za internet vo výške 18,90 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti vo

výške 8,55 eur ročne, poplatok za komunálny odpad vo výške 17,87 eur ročne). Zo zhodných tvrdení
účastníkov vyplynulo, že po tom, ako odporca v septembri roku 2016 priznal mimomanželský pomer,
účastníci sa rozhodli ukončiť svoje manželstvo. Účastníci sa dohodli, že zakúpia spoločne byt pre účely
zabezpečenia ďalšieho bývania navrhovateľky. Podľa nesporných tvrdení odporcu, ktoré produkoval v
rámci svojho výsluchu ako účastníka konania, účastníci si v čase rozpadu ich spoločnej domácnosti

po vzájomnej dohode rozdelili našetrené peňažné prostriedky, pričom z časti odporcu bol financovaný
nákup práčky do tohto bytu a zariadenie detskej izby pre maloletú M. H.. Uvedené bolo dohodnuté
ako kompenzácia za to, že odporca mal možnosť ďalej užívať niektoré hnuteľné veci bývalej spoločnej
domácnosti účastníkov. Možno sa však domnievať, že uvedená vzájomná dohoda účastníkov bola s
navrhovateľkou dosiahnutá pod tlakom tej okolnosti, že odporca nadviazal mimomanželský vzťah, čo

viedlo k faktickému rozpadu manželského spolužitia účastníkov.
12. Odporca obýva so svojou mimomanželskou známosťou a jej maloletou dcérou, ako aj maloletou
dcérou účastníkov v čase, keď odporca zabezpečuje osobnú starostlivosť o ňu, obýva bytovú jednotku v
rodinnom dome vo vlastníctve jeho rodičov, ktorá pozostáva z troch izieb, obývačky, kuchyne, kúpeľne a
WC. Odporca uhrádza náklady spojené s užívaním tejto bytovej jednotky a súčasne náklady spojené s

užívaním a údržbou celého rodinného domu v rozsahu 1/2 (platby za internet v sume 15,- eur mesačne,
koncesionárske poplatky v sume 4,64 eur mesačne, zálohové platby za elektrinu a plyn v sume 120,-
eur mesačne, vodné - stočné v sume 30,- eur mesačne, poplatok za odpad v sume 1,66 eur mesačne,
poistenie rodinného domu v rozsahu 1/2, teda v sume 4,80 eur mesačne).
13. V konaní medzi účastníkmi bolo nesporné (a vyplýva to aj z ich výpovedí), že tak navrhovateľka,

ako aj odporca zo svojich príjmov uhrádzajú pravidelné bežné výdavky spojené s výživou ich maloletej
dcéry M. H.. Ďalšie svojou výškou nezanedbateľné výdavky spojené so školskou dochádzkou maloletej,
prípade z mimoškolskými aktivitami maloletej hradí v rozhodnej miere odporca.
14. Výlučne navrhovateľka užíva osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris v bezpodielovom
spoluvlastníctve účastníkov, pričom uhrádza aj náklady spojené s prevádzkou tohto motorového vozidla.

Odporca užíva motorové vozidlo svojho zamestnávateľa zn. Škoda Octavia, pričom pri užívaní tohto
motorového vozidla na súkromné účely hradí spotrebované pohonné hmoty.
15. Obaja účastníci uhrádzajú výdavky spojené so zabezpečovaním ich osobných potrieb zo svojich
príjmov dosahovaných v zamestnaní.
16. Podľa mzdových listov vystavených zamestnávateľom navrhovateľky spoločnosti VALIN s. r. o.

navrhovateľka dosiahla u tohto zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem v období od júla
2017 do júna 2018 vo výške 768,89 eur a v období od júla 2018 do októbra 2018 vo výške 718,64
eur. V zmysle vyjadrenia zamestnávateľa navrhovateľky spoločnosti VALIN s. r. o. sú jej zamestnanci
štandardne hodnotení a odmeňovaní podľa internej mzdovej smernice, pričom výška mzdy je závislá
od dosiahnutých výsledkov.

17. Podľa potvrdení o príjme vystavených zamestnávateľom odporcu spoločnosti PRETOLOG s. r. o.
odporca dosiahol u tohto zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem v období od júla 2017 do
júla 2018 vo výške 2.183,50 eur (bez daňového bonusu) a v období od augusta 2018 do októbra
2018 vo výške 2.279,50 eur (bez daňového bonusu). V zmysle vyjadrenia zamestnávateľa odporcuspoločnosti PRETOLOG s. r. o. odporcovi sú poskytované mesačná mzda a prémie v dojednanej
výške, ktoré sú však vyplácané len pri splnení kvalitatívnych ukazovateľov na základe hodnotiacich
listov, t. j. v prípade, že zamestnanec tieto ukazovatele nesplní, nárok na prémie mu nevznikne. Podľa

pracovnej zmluvy uzavretej medzi odporcom ako zamestnancom a spoločnosťou PRETOLOG s. r. o.
ako zamestnávateľom dňa 31.03.2015 bola dojednaná mesačná mzda odporcu vo výške 2.500,- eur
brutto (vo výške tohto platu je zohľadnená aj prípadná práca nadčas) a štvrťročné prémie do 20 % za
splnenia kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov na základe hodnotiacich listov. Podľa dodatku
č. 1 k pracovnej zmluve uzavretého medzi odporcom ako zamestnancom a spoločnosťou PRETOLOG

s. r. o. ako zamestnávateľom dňa 30.08.2018 s účinnosťou od 01.09.2018 bola dojednaná základná
mesačná mzda odporcu vo výške 3.000,- eur s mesačnými prémiami do výšky 15 %, ročnými prémiami
do výšky 15 % za splnenia kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov na základe hodnotiacich listov.
18. Na návrh odporcu podaný proti navrhovateľke začalo na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.
37P/217/2018 konanie o rozvod manželstva účastníkov, pričom v tomto konaní nebolo do rozhodnutia
súdu v prejednávanej veci ešte meritórne rozhodnuté. Manželstvo účastníkov konania tak ku dňu

rozhodnutia súdu v prejednávanej veci trvalo.
19.Podľaust.čl.4vetaprváadruháZákladnýchzásadzákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„ZoR“),
všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností
zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v
zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné

a bezpečné prostredie.
20. Podľa ust. § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť
spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
21. Podľa ust. § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
22. Podľa ust. § 71 ods. 1 ZoR, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne

na starostlivosť o domácnosť.
23.Podľaust.§75ods.1ZoR,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa ust. § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. [3) Napr.: zákon 403/1990 Zb. o
zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb.
o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku]
25. Koncepcia ponímania rodiny a manželstva je v našej spoločnosti a našom právnom poriadku
založená na tradičnej filozofii, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Táto je
zakotvená vo vyššie citovaných ustanoveniach čl. 4 Základných zásad, ako aj § 18 a § 19 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je tak zdôvodnená

ich rovnakým postavením v manželstve, rodine a v spoločnosti a vyplýva aj z ich rovnakých práv
a povinností. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností, ktoré
nemusiabyť aspravidlaaniniesúrovnaké,podieľajúsarovnakoumierounahospodárskychvýsledkoch
svojej činnosti a majú preto tiež právo na rovnakú životnú úroveň. Zásada rovnakej životnej úrovne však
neznamenámechanickúrovnosťmedzimanželmi,ktorúbybolomožnévyvodzovaťlenzichzárobkov.Aj

pre vyživovaciu povinnosť medzi manželmi totiž platí ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd
prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Ak má súd rozhodovať o výživnom medzi manželmi podľa vyššie uvedených zákonných
hľadísk, potom nestačí zistiť len výšku príjmov manželov, ale treba zisťovať v každom jednotlivomprípade nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z manželov, ale aj konkrétnu mieru
potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými
závažnými okolnosťami. (pozri rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod

č. R 3/1978) Rovnako by táto povinnosť mala byť posudzovaná v kontexte súladu s dobrými mravmi.
26. Súd návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti odporcu k nej posudzoval v zmysle
vyššie uvedených ust. ZoR a uvedeného výkladu podstaty tohto druhu vyživovacej povinnosti.
27. Navrhovateľka sa tak návrhom začatie konania domáhala určenie vyživovacej povinnosti odporcu
ako jej manžela k nej v sume 400,- eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu na začatie konania na

súde. Navrhovateľka odôvodňovala podaný návrh zásadne tým, že príjem odporcu je cca trojnásobne
vyšší ako jej príjem, čo samo o sebe odôvodňuje rozdielnu životnú úroveň účastníkov ako manželov,
keďže odporca oproti nej po uhradení nevyhnutných výdavkov na krytie ich potrieb disponuje oveľa
vyššou sumou peňažných prostriedkov, ktorá okolnosť zapríčiňuje nerovnaké materiálne postavenie
účastníkov ako manželov, čo je dôvodom na to, aby súd určil odporcovi rozsah vyživovacej povinnosti,
keďže túto si odporca dobrovoľne voči nej neplní.

28. Pre úspech návrhu navrhovateľky v konaní bolo nevyhnutné, aby došlo v rámci jeho priebehu k
preukázaniu hmotno-právnej podmienky pre priznanie návrhom uplatneného nároku podľa cit. ust. §
71 ods. 1 ZoR, t. j., že životná úroveň účastníkov je v období od podania návrhu na začatie konania
rozdielna, a to v dôsledku toho, že si odporca voči nej neplnil/neplní vyživovaciu povinnosť. Určenie
manželského výživného je v zmysel vyššie uvedeného totižto určitou kompenzáciou zásadne rozdielnej

životnej úrovne manželov, nie mechanickej rozdielnosti ich príjmov.
29. Navrhovateľka na otázku v čom vníma rozdielnu životnú úroveň seba a odporcu na pojednávaní
dňa 09.11.2018 uviedla, že ako manželia mali spoločný účet, pričom v tom čase sa teda neriešilo, kto
aký príjem má. Bolo to v čase, keď rovnako ako aj v súčasnosti mal odporca vyšší príjem ako ona, ale
mali spoločné peniaze. Všetko riešili spolu, výdavky vynakladali spoločne, spoločne chodili nakupovať a

podobne.Navšetkoboliskrátkadvajaakomanželia.Keďľudiažijúvmanželstve,dvajasadeliaovšetko,
čo majú. Teraz je na všetko sama a na svoje výdavky, ako aj výdavky spojené s výživou maloletej dcéry
účastníkov, disponuje len finančnými prostriedkami, ktoré zarobí ona sama. Prostredníctvom svojho
právnehozástupcu,čiužvpísomnýchpodaniach,alebovjehozáverečnejreči,odôvodňovalanerovnakú
životnú úroveň účastníkov len s poukazom na zásadne rozdielne príjmy účastníkov a možnosťou

odporcu disponovať tak s peňažnými prostriedkami tvoriacimi predmet bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo väčšom rozsahu.
30. Súd sa tak prejudiciálne ťažiskovo zaoberal otázkou, či životná úroveň manželov je / nie je zásadne
rovnaká. Pri posudzovaní tejto otázky súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že pred začatím konania
došlo k rozpadu spoločnej domácnosti účastníkov ako manželov s tým, že obaja žijú v oddelených

domácnostiach a v týchto aj zabezpečujú striedavo v rovnakom rozsahu osobnú starostlivosť o ich
jediné dieťa pochádzajúce z ich manželstva, teda o maloletú M. H. (ktorá je v čase rozhodovania súdu
vo veku 17 rokov, t. j. vo veku blížiacom sa dospelosti). Zároveň súd prihliadal na to, že pokiaľ ide o
plnenie vyživovacej povinnosti oboch účastníkov k ich maloletej dcére, odporca túto v peňažnej forme
plní v zjavne väčšom rozsahu ako navrhovateľka, čo je zodpovedajúce pomeru možností, schopností

a majetkových pomerov oboch účastníkov ako rodičov maloletej, ako aj spoločnej dohody oboch
účastníkov konania ako povinných rodičov maloletej. S poukazom na doposiaľ uvedené tak súd nemohol
pri svojom rozhodnutí prihliadať na okolnosť starostlivosti toho ktorého z manželov o domácnosť (§ 71
ods. 1 veta tretia ZoR).
31. Porovnávajúc životnú úroveň navrhovateľky a odporcu súd dospel na základe zisteného skutočného

stavu (§ 35 CMP) vyvodeného z vykonaného dokazovania k záveru, že životná úroveň navrhovateľky
a odporcu nie je zásadne rozdielna. Ohľadom jednotlivých zložiek vytvárajúcich v súhrne životnú
úroveň oboch účastníkov možno konštatovať, že z hľadiska úrovne kvality bývania je táto na strane
navrhovateľky a odporcu porovnateľná. Každý z nich a v čase realizácie ich osobnej starostlivosti
o maloletú dcéru M. H.Í. užíva samostatnú nehnuteľnosť, v ktorej má vytvorené štandardné bytové

podmienky. Navrhovateľka svoje bývanie realizuje v byte patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov, ktorý byt bol zakúpený na základe dohody oboch účastníkov po narušení ich manželských
vzťahov mimomanželským pomerom odporcu, a to z prostriedkov hypotekárneho úveru. Splátky
hypotekárneho úveru spolu s poistným na poistenie tejto nehnuteľnosti hradí od začiatku konania
výlučne odporca z ním dosahovaných príjmov, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov / účastníkov (§ 143 OZ). Teda bytové potreby navrhovateľky sú do značnej miery hradené
práve z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, ktoré zabezpečuje
odporca svojou prácou. Už len týmto spôsobom sa tak odporca podieľa na životnej úrovni navrhovateľky.
Naproti tomu odporca obýva bytovú jednotku nachádzajúcu sa v rodinnom dome vo vlastníctve jehorodičov a teda jeho bytové potreby nie sú zabezpečované prostredníctvom majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Skutočnosť väčšej výmery (počtu izieb) bytovej jednotky
užívanej odporcom oproti výmere bytu užívaného navrhovateľkou sama o sebe nespôsobuje zásadne

rozdielnu životnú úroveň oboch účastníkov ohľadom kvality ich bývania. V konaní nevyšlo najavo a ani
jeden z účastníkov to netvrdil, že by bytová jednotka užívaná odporcom predstavovala akýsi kvalitatívny
nadštandard bývania oproti štandardu bývania navrhovateľky. Aj pokiaľ ide o ďalšie užívanie vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, možno konštatovať, že v konaní nevyšlo
najavo, že by sa na ich užívaní podieľali obaja účastníci v nerovnakej miere, ktorá okolnosť by prípadne

mohla viesť k záveru o zásadne nerovnakej životnej úrovni oboch manželov. Tak navrhovateľka, ako aj
odporca majú nesporne kompletne zariadené svoje oddelené domácnosti na štandardnej úrovni a teda
ani v tejto rovine nie je medzi ich životnou úrovňou zásadný rozdiel. Navrhovateľka v ďalšom užíva jediné
osobnémotorovévozidlozn.ToyotaYarispatriacedobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,pričom
odporca pre svoju osobnú potrebu využíva osobné motorové vozidlo svojho zamestnávateľa zn. Škoda
Octavia. Teda aj v tejto rovine je životná úroveň oboch manželov zásadne zabezpečená na rovnakej

úrovni. Nemožno prisvedčiť navrhovateľke, že z hľadiska kvalitatívneho je možné považovať osobné
motorové vozidlo užívané odporcom za vozidlo luxusnej značky, čo by zásadne mohlo zvyšovať životnú
úroveň odporcu oproti navrhovateľke. Nemožno však nezobrať do úvahy tú skutočnosť, že osobné
motorové vozidlo užívané odporcom nie je spoločným majetkom účastníkov, ale majetkom tretej osoby,
zamestnávateľa odporcu, ktorý možnosť užívania tohto osobného motorového vozidla na súkromné

účely poskytol odporcovi ako určité nepeňažné plnenie za odporcom vykonávanú prácu. Pokiaľ ide
o možnosť oboch manželov zabezpečovať si finančne zvyšovanie životnej úrovne v oblasti kultúrnej,
spoločenskej, športovej, či iného vyžitia a regenerácie pracovnej sily, súd nezistil a ani to navrhovateľka
skutkovo konkrétne netvrdila, že by oproti odporcovi aj v tejto rovine bola jej životná úroveň nižšia.
Z dôkazov produkovaných samotnou navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka absolvovala koncom

roka 2017 miniskupinový kurz anglického jazyka v hodnote 200,78 eur, ako aj to, že v lete roku 2018
absolvovala spolu s maloletou dcérou účastníkov M. H. dvojtýždňovú dovolenku v E.. V konaní nevyšlo
najavo, že by odporca absolvoval v období od podania návrh na začatie konania zahraničnú dovolenku
svojou podstatou na kvantitatívne alebo kvalitatívne vyššej úrovni ako navrhovateľka. V neposlednom
rade súd musel prihliadať aj na tú skutočnosť, že odporca nesporne za účelom dosahovania vyšších

príjmov ako navrhovateľka musí vynakladať vyššie pracovné úsilie a súčasne je dôvodné predpokladať,
že vo svojej manažérskej pozícii má oproti navrhovateľke vyššie výdavky na zabezpečenie pracovného
ošatenia a regeneráciu pracovnej sily. Napokon nie zanedbateľnou je aj tá skutočnosť, že odporca z
príjmov, ktoré dosahuje (a to nesporne) v podstatne väčšom peňažnom rozsahu plní svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletej dcére účastníkov M. H. ako navrhovateľka, čo výrazne redukuje potencionalitu

využívania vyšších príjmov odporcu za účelom zvyšovania jeho osobnej životnej úrovne na úkor životnej
úrovne navrhovateľky. Vychádzajúc z uvedeného teda súd aj napriek zistenej skutočnosti podstatne
vyšších príjmov odporcu oproti navrhovateľke nedospel k záveru o zásadne nerovnakej životnej úrovni
oboch manželov, ktorý by mohol viesť k tomu, aby súd odporcovi voči navrhovateľke určil vyživovaciu
povinnosť. Pokiaľ aj odporca prípadne toho času disponuje vo väčšom rozsahu nespotrebovanými

peňažnými prostriedkami tvoriacimi predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov,
tieto v prípade rozvodu manželstva, budú predmetom vyporiadania zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov. Súd sa tak zásadne stotožnil s podstatou obrany odporcu v konaní a
vzhľadom k tomu, že v konaní nedošlo k preukázaniu nevyhnutného predpokladu rozhodnutia súdu
podľa ust. § 71 ods. 1 veta druhá ZoR, t. j. zásadnej rozdielnosti v životnej úrovni účastníkov počas

obdobia od podania návrhu dňa 01.07.2018, a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
32. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
33. Podľa ust. § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

34. Podľa ust. § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
35. Vzhľadom k tomu, že odporca navrhoval, aby súd priznal voči navrhovateľke náhradu trov konania,
súd v zmysle ust. § 57 CMP rozhodol o trovách konania v zmysle cit. ust. § 52 CMP, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Súd takto rozhodol aj s poukazom na to, že v konaní nevzhliadol žiadne okolnosti,

ktoré by mohli viesť k záveru o možnej aplikácii cit. Ust. § 55 CMP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).