Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010369
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318010369.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného C. K., pre zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. e) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 13.6.2018, č.k. 9T/18/2018-129, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.4.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovaného
C. K., nar. X.X.XXXX, zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom zo dňa 13.6.2018, č.k. 9T/18/2018-129 rozhodol tak, že
obžalovaného C. K. uznal za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, ods. 3 písm. a),
písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.
Za to ho odsúdil podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm.
m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenému E. N., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom N., X. T. č. XXX/XX, škodu vo výške 7.000,- eur.

Proti tomuto rozsudku podali prokurátor aj obžalovaný odvolanie a to čo do výroku o treste. Prokurátor
bezprostredne po vyhlásení rozsudku zahlásil odvolanie čo do výroku o treste, voči ostatným výrokom
sa vzdal práva podať odvolanie. Prokurátor poukázal na to, že trest vo výmere 6 rokov je prakticky pri

spodnejhranicitrestnejsadzby.Uobžalovanéhoideoosobudoposiaľ18krátsúdomtrestanú,13krátbol
odsúdený za majetkovú činnosť, a to za trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Zo spôsobu
jeho života, pokiaľ sa nenachádza vo väzení, je zrejmé, že si zaobstaráva prostriedky na svoju existenciu
krádežami a ani odsúdenie za takýto trestný čin, ani výkon trestu odňatia slobody na spôsobe jeho života
veľa nezmenili. V minulosti bol celkom 12 krát odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, je
teda evidentné, že ani viacnásobné odsúdenie, ani samotný výkon trestu odňatia slobody nemal na

obžalovaného žiadny prevýchovný vplyv. Obžalovaný, akonáhle opustil múry väznice, v krátkej dobe sa
opätovne dopúšťal trestnej činnosti, prevažne majetkového charakteru. Potom uloženie trestu odňatia
slobody v trvaní 6 rokov je vzhľadom na osobu obžalovaného a na jeho trestnú minulosť príliš nízky.
Obžalovaný si evidentne zaobstaráva svoje potreby a finančné prostriedky na svoju obživu trestnou
činnosťou. Súd musí pri ukladaní trestu brať na zreteľ nielen potrestanie a prevýchovu páchateľa, ale
tiež ochranu spoločnosti pred páchateľom.

Obžalovaný bezprostredne po vyhlásení rozsudku zahlásil odvolanie proti výroku o treste. Vo vzťahu k
ostatnýmvýrokomsanevyjadril.Svojeodvolanieodôvodňovalnásledneprostredníctvomsvojhoobhajcua to tým, že trest považuje za neprimerane prísny. Zároveň však uviedol tiež, že súd nedostatočne
zistil skutkový stav, rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnej
kvalifikácie. Čo sa týka trestu, nezohľadnil priznanie obžalovaného. Súd nemal prihliadať na priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, a namietal použitie § 41 ods. 1 Trestného zákona a §
38 Trestného zákona, poukázal na zásadu ne bis in idem.
Odvolací súd rozhodoval o odvolaniach na verejnom zasadnutí. Tak prokurátor, ako aj obžalovaný
zotrvali na svojich odvolaniach. Obžalovaný doplnil, že žiada uložiť trest kratšieho trvania.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podali prokurátor a obžalovaný ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o
treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (súbežne s odvolaním prokurátora čo do výroku o

treste), meritórne zaoberal odvolaním obžalovaného len v rozsahu napadnutého výroku o treste, keďže
obžalovaný sa po vyhlásení rozsudku ohľadom podania opravného prostriedku k ostatným výrokom
nevyjadril. Jeho podanie a odôvodnenie odvolania aj čo do viny (nesprávne zistený skutkový stav,
nesprávna právna kvalifikácia) je potrebné posúdiť ako oneskorené, keď v čase podania uvedeného
odvolania (jeho rozšírenie aj čo do výroku o vine), už uplynula lehota na podanie opravného prostriedku.

Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne. Trestnú sadzbu uvedenú v § 212 ods. 4 Trestného zákona vo
výmere 3 roky prvostupňový súd upravoval v jej spodnej hranici, nakoľko správne zistil prevažujúcich
pomer priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, a preto zvýšil dolnú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu na 5 rokov a 4 mesiace.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bol tento celkovo 18 krát súdne trestaný, aj na
podmienečné aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Okresný súd sa správne vysporiadal so
všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného.Berúcdoúvahyvšetkyvyššieuvedenéskutočnosti,žeobžalovanýjerecidivistom,ktorýbolužcelkovo18
krát súdne trestaný, a ktorý naviac opakovane pácha druhovo rovnakú trestnú činnosť, je trest uložený
napadnutým rozsudkom vo výmere 6 rokov, uložený pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, z

pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný.
So všetkými skutočnosťami, na ktoré poukázal prokurátor v podanom odvolaní, t.j. že zo spôsobu života
obžalovaného je zrejmé, že si zaobstaráva prostriedky na živobytie krádežami, že ani odsúdenia za
takéto trestné činy, ani doterajšie výkony trestu odňatia slobody, na spôsobe jeho života veľa nezmenili,
sa odvolací súd stotožňuje. Je pravdou, že doterajší trest u obžalovaného teda nesplnil prevýchovný

vplyv.Narozdielodprokurátorajealeodvolacísúdtohonázoru,žeochranuspoločnostipredpáchateľom
splní dostatočne uložený nepodmienečný trest, ktorý bol v súlade so zákonom u obžalovaného zvýšený
kvôli prevahe priťažujúcich okolností o jednu tretinu. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku dostatočným spôsobom uviedol skutkové zistenia, ktoré sa viažu k uloženému trestu, ako i
úvahy, ktorými sa riadil pri ich hodnotení.
Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného

zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Čo sa týka odvolania obžalovaného, toto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Nie je zrejmé, z
akého dôvodu považuje obžalovaný postup súdu pri ukladaní trestu za nesprávny. Prvostupňový súd
postupovalsprávne,keďkonštatovaluobžalovanéhopriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.h)Trestného

zákona, teda že spáchal viac trestných činov. Správny bol aj postup podľa § 38 ods. 2 a 4 Trestného
zákona, keď súd zvýšil spodnú hranicu trestného zákona o jednu tretinu, z dôvodu prevahy priťažujúcich
okolností. U obžalovaného bolo potrebné ukladať úhrnný trest, keďže spáchal viac trestných činov.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil spáchania viacerých trestných činov jedným skutkom, súd
správne neaplikoval § 41 ods. 2 Trestného zákona. Potom nie je zrejmé, z akého dôvodu obžalovaný

poukazoval na zásadu ne bis in idem, ktorá vylučuje súčasné použitie ustanovení § 38 ods. 4 Trestného
zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného o neprimeranom treste, odvolací súd plne poukazuje
na odôvodnenie prvostupňového súdu, a na predchádzajúce úvahy v odôvodnení tohto rozhodnutia. V
kontexte zohľadnenia osoby obžalovaného, jeho trestnej minulosti, sa uložený trest javí skôr mierny,

ako neprimerane prísny. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že odvolanie obžalovaného je
nedôvodné, a že napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý
a primeraný.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a
odvolania prokurátora ako aj obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.