Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/321/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612211633
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7612211633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov 1) J.. V. B., nar. X.X.XXXX a
2) V. B., nar. XX.X.XXXX, oboch bytom B. N. M., G. XXXX/XX, obaja zast. JUDr. Milanom Križalkovičom,
advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11 proti žalovaným 1) Q. M., nar.
XX.XX.XXXX, B., Š.N. XXX/XX a 2) Q. M., nar. XX.X.XXXX, B., S. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku
9C/40/2012-314 zo 7.3.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a
žalovaných k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres B. N. M., obec B.,
katastrálne územie B. a to parcele registra KN E č. XXXX orná pôda o výmere 733 m2, parcele registra
KN E č. XXXX orná pôda o výmere 5375 m2 a parcele registra KN E č. XXXX trvalé trávnaté porasty o
výmere 9164 m2, II. Vyporiadal podielové spoluvlastníctva žalobcov a žalovaných tak, že nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres B. N. M., obec B., katastrálne územie B. a to parcele

registra KN E č. XXXX orná pôda o výmere 733 m2, parcele registra KN E č. XXXX orná pôda o výmere
5375 m2 a parcele registra KN E č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere 9164 m2 prikázal v celosti do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade, III.žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu za ich podiely a to žalovanému v 1.
rade vo výške 14 004,46 eur a žalovanému v 2. rade vo výške 14 004,46 eur, v lehote do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a IV. rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov
konania, V. že štát má nárok voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov v rozsahu 1/3 a VI.

že štát má nárok voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade na náhradu trov v rozsahu voči
každému zo žalovaných po 1/3.

2. Žalobcovia sa žalobou, podanou na súde 10.7.2012 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva XXXX katastrálneho územia B.P.
a to parciel registra „E“ č. XXXX orná pôda o výmere 733 m2, č. XXXX orná pôda o výmere 5375
m2 a č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere 9164 m2. V žalobe navrhli žalobcovia nehnuteľnosti

vyporiadať reálnou deľbou v zmysle Geometrického plánu č. 71/2011 J.. W. Š. z 20.2.2012 tak,
že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov bude prikázaná novovytvorená parcela č. XXXX/X
zastavané plochy o výmere 166 m2, parcela č. XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 4322 m2 a
parcela č. XXXX/X vodná plocha o výmere 573 m2. Do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. radenavrhli žalobcovia prikázať parcelu č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere 5061 m2 a do výlučného
vlastníctva žalovaného v 2. rade parcelu č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere 3812 m2, parcelu
č. XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 1039 m2 a parcelu č. XXXX/X vodná plocha o výmere 211

m2, na tom skutkovom a právnom základe, že ich podiel v nehnuteľnostiach je 1/3 k celku a taktiež
každého zo žalovaných 1/3 v pomere k celku. Žalovaní s uzavretím dohody o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nesúhlasili. Žalobcovia vlastnia rodinný dom postavený na parcelách č. XXXX/X P.
XXXX/X, ktoré susedia s parcelou č. 2157, ktorá je predmetom tohto konania. Rodinný dom kúpili od
matky žalobkyne V. K.. Menovaná užívala tento dom po dobu asi 30 rokov a užívala tiež pozemky v okolí

parcely č. XXXX P. XXXX/X. Po kúpe domu starý rodinný dom zbúrali a postavili nový. Od kúpy domu
nastali problémy, ktorých príčinou je žalovaný v 2. rade, ktorý sa svojej sestre V. K. vyhrážal, chcel, aby
mu vyplatila podiel z domu, hoci sa jednalo o dom, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve. Preto následne
táto previedla svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania na nich.
Súd, po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 a § 142 ods. 3 Obč. zák. (ich
znenie citoval), urobil záver, že nehnuteľnosti - pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania nadobudli

žalobcovia kúpou v r. 2011 od matky žalobkyne a zároveň sestry žalovaných, že žalovaní ich nadobudli
v dedičskom konaní taktiež v r. 2011. Podiely žalobcov a žalovaných v 1. a 2. rade sú rovnaké a to po 1/3
z celku. Konštatoval, že žalovaný v 2. rade poukázal v priebehu konania na neplatnosť kúpnej zmluvy,
na základe ktorej žalobcovia nadobudli spoluvlastnícky podiel v predmetných nehnuteľnostiach a to z
dôvodu, že ich predchodkyňa V. K. neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel najprv ostatným podielovým

spoluvlastníkom t.j. žalovaným v 1. a 2. rade, na predaj. Zo strany žalovaného v 2. rade súdu nebolo
v priebehu konania preukázané, aby bola z jeho strany podaná žaloba o určenie neplatnosti tejto
kúpnej zmluvy. Nejedná sa pritom o absolútnu neplatnosť, ale neplatnosť relatívnu z dôvodu porušenia
povinnosti podielového spoluvlastníka podľa § 140 Obč. zák. a keďže žalovaný nepreukázal podanie
žaloby o neplatnosť právneho úkonu, súd v tomto konaní vychádzal z platnosti uvedenej kúpnej zmluvy.

Poukázal na právo každého podielového spoluvlastníka je obrátiť sa na súd so žalobou na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo
nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, že súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo
len z dôvodov hodných osobitného zreteľa a len v prípade, že neprichádza do úvahy reálna deľba
veci. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa je napríklad sociálna situácia podielového spoluvlastníka

a jeho rodinných príslušníkov, jeho zdravotný stav a pod. V danom prípade súd nezistil v konaní
takého dôvody hodné osobitného zreteľa na strane sporových strán, naopak mu bolo preukázané,
že medzi nimi sú dlhodobo nezhody. Súd preto vyhovel žalobe a podielové spoluvlastníctvo strán
sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B., zrušil. Pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádzal z § 142 ods. 1 Obč. zák., ktoré upravuje

jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré sú pre súd záväzné. Zdôraznil,
že súd nie je viazaný sporovou stranou navrhovaným spôsobom vyporiadania a môže o vyporiadaní
rozhodnúť aj iným spôsobom. V prvom rade preto posudzoval, či je možné vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo sporových strán reálnou deľbou veci. Konštatoval, že nehnuteľnosti - pozemky, ktoré
sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu tvoria tri parcely, ktoré na seba navzájom nadväzujú,

tvoria jeden súvislý celok a predstavujú spolu výmeru 15272 m2. Jedná sa o rozsiahlu plochu, ktorá
bez prihliadnutia na ďalšie skutočnosti, je reálne deliteľná podľa výšky podielov sporových strán. Podiel
žalobcov a každého zo žalovaných z uvedenej výmery predstavuje 5090,66 m2 (15272 m2 delene
troma). Tvar, celková plocha resp. veľkosť nehnuteľnosti však nie sú jediným a ani určujúcim kritérium
rozdelenia veci. Pri tomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd musí prihliadať aj na

ďalšie skutočnosti a to najmä prístup k rozdeleným nehnuteľnostiam, užívanie jednotlivých rozdelených
nehnuteľností, zastavanosť pozemkov resp. susediacich pozemkov, a v neposlednom rade aj ochotu
jednotlivých podielových spoluvlastníkov stať sa vlastníkom časti rozdelenej nehnuteľnosti a túto užívať.
Mal za nesporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - rodinného
domu postavenom na parcele č. XXXX/X P. Č.. XXXX/X, ktorá bezprostredne susedí s parcelou č.

XXXX. V prvom rade musel zohľadniť, aby pri reálnej deľbe nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom toho
konania mali žalobcovia do svojej nehnuteľnosti - rodinného domu prístup. Poukázal aj na to, že tiež by
nebolo z logického hľadiska možné, aby časť parcely č. XXXX v okolí tohto rodinného domu pripadla
do výlučného vlastníctva niektorého zo žalovaných a to aj vzhľadom na prípojky k domu, ktoré sa tu
nachádzajú. Z tohto dôvodu prichádzala do úvahy možná deľba nehnuteľnosti tak, aby žalobcovia svoj

podiel získali z parcely č. XXXX v okolí ich rodinného domu. Tým by podiel žalovaných mohol byť
vyčlenený len v zadnej časti parcely č. XXXX a v parcelách č. XXXX P. Č.. XXXX. Z dokazovania mal
za zrejme, že medzi hranicou parcely č. XXXX P. Č.. XXXX preteká potok, od ktorého parcely č. XXXX
P. Č.. XXXX sú v miernom svahu, kým parcelu č. XXXX tvorí strmý svah. Táto parcela č. XXXX hocimá výmeru 733 m2 nie je podľa názoru súdu reálne využiteľná samostatne, či už na hospodárske,
resp. rekreačné účely. Okrem toho, že túto parcelu tvorí strmý svah, táto sa smerom k lesu v jej zadnej
časti značne zužuje. Konštatoval, že aj v súčasnej dobe je zrejme, že táto parcela nie je využívaná, je

zarastená vysokým trávnatým porastom, ihličnanmi. V neposlednom rade z dokazovania mal skutočne
za zrejmé, že sa jedná o močaristú pôdu, na parcele sú studničky. Uvedené zistil pri ohliadke na mieste
samom, ale aj výsluchmi sporových strán a svedkyne, ktorá potvrdila, že aj keď sa jedná o slnečnú
stranu, je tu stále mokro. Mal tak za pochopiteľné, že sporové strany o túto parcelu nejavili skutočný
záujem. Pokiaľ sa týka parcely č. XXXX, ktorá je síce v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako orná pôda,

uviedol, že v súčasnej dobe nie je využívaná a je zarastená vysokým trávnatým porastom, že aj do
budúcna, pokiaľ sa týka využitia tejto parcely prichádza do úvahy len jej hospodárske využitie a to
vzhľadom na platný územný plán obce B.. Poukazujúc na uvedené, dospel k záveru, že reálna deľba
nehnuteľnosti podľa Geometrického plánu J.. W. Š., ktorý predložili žalobcovia, nie je reálne možná,
že podľa tohto geometrického plánu, by totiž jeden zo žalovaných získal práve najmenej, resp. vôbec
nevyužiteľnú parcelu č. XXXX a časť z parcely č. XXXX a to novovytvorenú parcelu č. XXXX/X, ktorá

sa však nachádza pri potoku a je taktiež vo svahu. S rozdelením nehnuteľnosti aj vzhľadom na
uvedené nesúhlasili ani žalovaní v 1. a 2. rade. Zdôraznil, že uvádzaný geometrický plán nebolo možné
vziať do úvahy ani z dôvodu, že neriešil prístup k novovytvoreným parcelám, že takýmto delením by
bol prístup jedine k parcele č. XXXX, že parcela č. XXXX síce susedí s parcelou č. XXXX/X, ktorá
je jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam, avšak je, ako už bolo uvedené v značnom svahu

a zriadenie prístupu na ňu napr. motorovým vozidlom by si vyžiadalo značné náklady, ktoré podľa
názoru súdu by boli neefektívne vzhľadom na využiteľnosť tejto parcely. Ďalej uviedol, že cez parcelu
č. XXXX by nebol možný prístup ani k novovytvoreným parcelám č. XXXX P. Č.. XXXX/X, vzhľadom
na jej úzku časť v zadnej časti, strmý svah a na jej oddelenie od uvedených parciel potokom, že
prístup k parcelám č. XXXX a č. XXXX/X by mohol viesť jedine cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/

X. K tomu, že žalobcovia v konaní poukázali na možný prístup k parcelám č. XXXX a č. XXXX cez
susediace parcely č. XXXX a č. XXXX/X, uviedol, že tieto parcely nie sú vo vlastníctve sporových
strán, že jediný oficiálny prístup k predmetným nehnuteľnostiam je po parcele č. XXXX/X. Ohľadom
časti parcely č. XXXX, uviedol, že bol tunajším súdom vedený spor pod sp. zn. 10C/52/2007, ktorý
je právoplatne ukončený a bol skončený v neprospech sporových strán v tomto konaní, že parcela č.

XXXX/X je vlastníctvom Združenia vlastníkov lesa, pozemkové spoločenstvo Smižany. Aj ohľadom tejto
časti parcely je vedený súdny spor pod sp. zn. 4C/194/2007, kde taktiež bolo rozhodnuté v neprospech
sporových strán v tomto konaní, aj keď toto rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Pokiaľ
však aj súd v konaní sp. zn. 4C/194/2007 rozhodol inak, konštatoval, že toto rozhodnutie by neriešilo
prístup k novovytvoreným parcelám č. XXXX a č. XXXX/X podľa geometrického plánu J.. W. Š., že

porovnaním tohto geometrického plánu s náčrtom spoločnosti GEOKAN, s.r.o. Spišská Nová Ves zo dňa
20.6.2007, z ktorého vychádzal súd pri rozhodovaní v konaní sp. zn. 4C/194/2007, je totiž zrejme, že
časť parcely č. 2206/1, o ktorej sa v uvedenom konaní rozhodovalo končí len krátko za rodinným domom
žalobcov a nedosahuje až na novovytvorenú parcelu č. XXXX vytvorenú Geometrickým plánom J..
W.T.P. Š.. Uvedené bolo potvrdené aj znalcom Ing. Bujňákom ustanoveným z odboru geodézie v tomto

konaní.PrirozhodovanísúdnevzaldoúvahyvyjadreniepredseduZdruženiavlastníkovlesa,pozemkové
spoločenstvo Smižany, podľa ktorého vyjadrenia do budúcna je možné po kraji parcely č. XXXX/X zriadiť
vecné bremeno prechodu cez túto parcelu, ani skutočnosť, že tadeto bežne prechádzajú aj iné osoby
napr. turisti. Súd pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal zo skutočností
v čase rozhodovania stým, že nemôže pri rozhodovaní vychádzať z hypotéz a sľubov a na základe

toho rozdeliť podielové spoluvlastníctvo a vytvoriť parcely, ku ktorým nie je zabezpečený riadny prístup.
Zdôraznil, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom musí byť jednoznačne zabezpečený
prístup ku všetkým novovytvoreným nehnuteľnostiam, že vzhľadom na súčasnú dobu tento prístup
musí byť zabezpečený nie len peši, ale aj motorovými vozidlami, čo po lesnej ceste by neprichádzalo
do úvahy. Poukazujúc na uvedené a na nemožnosť pri rozhodovaní vychádzať z geometrického

plánu predloženého žalobcami , v konaní ustanovil znalca z odboru geodézie Ing. Jozefa Bujňáka,
aby pri posúdení možnej reálnej deľby nehnuteľnosti zohľadnil aj možný prístup k novovytvoreným
parcelám, ako aj funkčné opodstatnenie reálnej deľby. Znalec vypracoval dve možné alternatívy možnej
deľby nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve sporových strán. Pri prvej alternatíve by došlo
k najmenšiemu drobeniu pozemkov, pri druhej alternatíve by každý zo spoluvlastníkov dostal časť

pozemku na južnej aj na severnej strane. V znaleckom posudku znalec konštatoval, že spoločná
nehnuteľnosť sporových strán je prístupná iba z verejnej cesty parcely registra „C“ č. XXXX/X. Z
uvedeného dôvodu v oboch alternatívach možnej deľby vyznačil cestu, ktorá by ostala v ideálnom
podielovom spoluvlastníctve sporových strán. So zriadením cesty tak, ako ju navrhol znalec nesúhlasilaani jedna zo sporových strán. Súd vylúčil možnosť reálnej deľby pozemkov podľa druhej alternatívy
uvedenej v znaleckom posudku č. 9/14. Takouto deľbou by totiž došlo k vytvoreniu šiestich nových
parciel, čím by sa tieto znehodnotili a taktiež funkčne využitie takto vytvorených parciel by stratilo

svoj význam. Pokiaľ sa týka druhej alternatívy, strany sporu namietali a odmietli zriadenie prístupovej
cesty. Súd zvažoval vytvorenie geometrického plánu podľa tejto alternatívy aj s možnosťou, že časť,
ktorú znalec vyznačil ako prístupovú cestu by prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov
a došlo by k zriadeniu vecného bremena prechodu peši a motorovými vozidlami cez túto parcelu
podľa vyznačenej plochy k ostatným novovytvoreným parcelám. Na zriadenie vecného bremena sa totiž

nevyžaduje návrh strany sporu. Pri zriadení vecného bremena súdom je nutné zohľadniť čo najmenšie
zaťaženie nehnuteľnosti a čo najmenšie obmedzenie vlastníkov novovzniknutých nehnuteľností. Po
posúdení a zvážení všetkých okolností dospel súd k záveru nemožnosti zriadenia takéhoto vecného
bremena. Poukázal na to, že pri zriadení vecného bremena tak, ako je vyznačená prístupová cesta,
by boli nevyhnutné úpravy, keďže táto je už v časti, kde sa parcely mierne zvažujú. Zriadenie vecného
bremena bližšie k rodinnému domu žalobcov tak, ako to navrhovali žalovaní, by už znamenalo výrazné

obmedzenie využívania nie len ich časti nehnuteľnosti, ale aj rodinného domu žalobcami a zasiahlo by aj
do ich súkromia. V neposlednom rade súd pri rozhodovaní o možnej reálnej deľbe nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania, ako aj možnosti zriadenia vecného bremena vzal do úvahy vzťahy medzi
sporovými stranami. Žalobcovia, ako aj žalovaní mu zhodne potvrdili, že vzťahy medzi nimi sú značne
narušené a hoci žalobkyňa je neterou žalovaných v 1. a 2. rade, sú medzi sporovými stranami nezhody

a konflikty. Z výpovede strán sporu mal za zrejmé, že vzťahy sú narušené aj medzi predchodkyňou
žalobcov a žalovanými, hoci ide o súrodencov. Medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade boli a sú vedené
priestupkové konania, ale navzájom na seba podali aj trestné oznámenia, ktoré sú riešené v trestných
konaniach. Okrem toho sú značne narušené vzťahy aj medzi žalovanými v 1. a 2. rade navzájom. Urobil
záver, že reálne deľba nehnuteľnosti a zriadenie vecného bremena by tak jednoznačne viedli k ďalším

konfliktom a sporom medzi stranami sporu a nepochybne aj k vedeniu ďalších súdnych konaní. Ďalej
súd poukázal aj na to, že žalovaní v konaní nepreukázali ich skutočný záujem do budúcna využívať
predmetné nehnuteľnosti, že obaja v priebehu konania menili svoje vyjadrenia k možnému spôsobu
vyporiadania spoločných nehnuteľnosti. Na jednej strane požadovali, aby ich podiely im boli vyplatené,
na druhej strane prejavili záujem o parcelu č. 2155. Sami ale taktiež poukázali aj na to, že k tejto parcele

nie je zabezpečený riadny oficiálny prístup. Súd poukázal aj na vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ktorý
uviedol, že do budúcna nehnuteľnosti nemieni využívať a tieto by následne predal, že taktiež žalovaný
v 2. rade uviedol, že pokiaľ by nehnuteľnosti predával bolo by to za cenu 20,- eur za m2. Vzhľadom
na všetky uvádzané skutočnosti súd dospel k záveru o nemožnosti reálnej deľby nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania. Pri posúdení účelnosti využitia nehnuteľnosti vychádzal z toho, že v

súčasnej dobe je využívaná len časť nehnuteľnosti žalobcami v okolí ich rodinného domu, ostatné
časti nehnuteľnosti nie sú využívané ani jedným z podielových spoluvlastníkov. Hlavným dôvodom pre
prikázanie nehnuteľnosti v danej veci mu boli vyjadrenia žalovaných, z ktorých bolo možné usúdiť, že
do budúcna nemajú záujem reálne nehnuteľnosti využívať a tiež ich finančné pomery. Konštatoval,
že žalobcovia hoci v podanej žalobe navrhli vyporiadanie spoluvlastníctva reálnou deľbou, v priebehu

konanianavrhliznaleckédokazovanienaurčenievšeobecnejhodnotynehnuteľností,snehnuteľnosťami
susedí ich rodinný dom. Z uvedených dôvodov boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie B. a to parcely registra „E“ č. XXXX orná pôda o výmere 733 m2, č. XXXX orná
pôda o výmere 5375 m2 a č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere 9164 m2 prikázané v celosti do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade. Sporové strany sa nezhodli na všeobecnej

hodnote predmetných nehnuteľnosti, preto na návrh žalobcov bola v konaní ustanovená znalkyňa
z odvetvia ocenenia poľnohospodárskej pôdy, keďže sa jedná o nehnuteľnosti mimo zastavaného
územia obce. Znaleckým posudkom č. 11/2016 bola všeobecná cena nehnuteľnosti zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B. určená vo výške 42 013,38 eur. Žalovaní v konaní poukazovali
na vyššiu hodnotu predmetných nehnuteľností. Súd k tomu uviedol, že ani jeden zo žalovaných na

preukázanie vyššej hodnoty nehnuteľnosti nenavrhol žiadne dokazovanie, ani nepredložil žiaden dôkaz,
že žalovaní tak neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že v sporovom konaní má každá sporová
strana dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu,
ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Pri určení výšky primeranej náhrady za podiely žalovaných preto súd vychádzal zo všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom. Podiel oboch žalovaných je po 1/3, preto boli
žalobcovia zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 14.004,46 eur a
taktiež žalovanému v 2. rade sumu 14.004,46 eur ako primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podielyv predmetných nehnuteľnostiach. Vychádzajúc z § 232 ods. 3 C.s.p. vzhľadom na výšku primeranej
náhrady priznanej žalovaným bola žalobcom poskytnutá dlhšia lehota na plnenie a to lehota 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Dôvodil, že

ani jedna zo strán sporu nemala v konaní jednoznačný úspech a preto ani jednej náhradu trov konania
nepriznal. V konaní vznikli trovy znalečného (529,78 eur plus 197,05 eur) a za použitie motorového
vozidla na ohliadku na mieste samom (2,93 eur), časť týchto trov bola hradená z preddavkov zložených
žalobcami spolu vo výške 300,- eur a zo strany žalovaného v 1. rade vo výške 50,- eur, zvyšná časť
vo výške 379,76 eur bola hradená z prostriedkov štátu. Ani jedna zo sporových strán nemala v konaní

plný úspech a preto rozhodol, že štát má nárok voči každej zo sporových strán na náhradu trov konania
v podiele 1/3.

3. Žalobcovia a žalovaní podali proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie.

4. Žalobcovia podali odvolanie proti III., IV., V. a VI. výroku rozsudku, t.j., že súd im uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu za ich podiely a to žalovanému v 1.
rade vo výške 14 004,46 eur a žalovanému v 2. rade vo výške 14 004,46 eur, v lehote do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania, že
štát má nárok voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov v rozsahu 1/3 a že štát má nárok voči
žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade na náhradu trov v rozsahu voči každému zo žalovaných po

1/3zodvolacíchdôvodovpodľa§365ods.1písm.f),t.j.žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovk
nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhli rozsudok v jeho napadnutých výrokoch zmeniť a uložiť im povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1., 2. rade náhradu za ich podiely a to žalovanému v 1. rade vo výške
14.004,46 eur a žalovanému v 2. rade vo výške 14.004,46 eur, v lehote do 18 mesiacov od právoplatnosti

tohto rozsudku, rozhodnúť že žalobcovia v 1., 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% a zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu trov štátu v rozsahu 100% s tým, že každý z nich
bude povinný uhradiť trovy štátu v rozsahu 50 %.

5. V odvolaní, pokiaľ ide o výrok III. žalobcovia namietali lehotu splatnosti, t.j. ich povinnosti vyplatiť

žalovaným v 1. a 2. rade hodnotu ich podielov spolu vo výške 28,008,92 eur v lehote 60 dní, z dôvodu,
že ich pomery im to neumožňujú, že takéto rozhodnutie zaplatiť takúto veľkú sumu v lehote 60 dní, je
pre nich neprimerane zaťažujúce a preto nepochybne potrebujú stanoviť termín na vyplatenie podielov
žalovaným na oveľa dlhšiu dobu, t.j. najmenej 18 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorá
doba je primeraná na zadováženie finančných prostriedkov. Rovnako nesúhlasili s tým, že im neboli

priznané trovy konania, vrátene trov právneho zast. s odôvodnením, že nemali v konaní jednoznačný
úspech. Poukázali na to, že trovy konania nevznikli z ich viny, pretože od počiatku sa snažili, a to
či už pred podaním žaloby alebo počas konania vec vyriešiť dohodou, ale vzhľadom na postoj a
konanie žalovaných, nakoniec k žiadnej dohode nedošlo a to pre neprimerané a neustále meniace sa
požiadavky a nepravdivé tvrdenia žalovaných. Z rozsudku im vyplynulo, že došlo k zrušeniu podielového

spoluvlastníctva, tak ako to požadovali a k vyporiadaniu došlo aj jedným zo spôsobov, s ktorým oni
súhlasili, resp. ho navrhli ako možnosť a s týmto spôsobom vyporiadania súhlasia a teda majú plný
úspechvoveci.Jedinávec,ktorúvytklisúduvsúvislostisvyporiadanímspoluvlastníctvajelehotaurčená
súdom. Vzhľadom na uvedené , tvrdili, že by preto bolo spravodlivé, aby trovy konania, trovy štátu ako
aj trovy právneho zast. boli povinní uhradiť žalovaní v 1. a 2. rade vo výške 100%.

6. Žalovaný v 1. rade odvolanie proti rozsudku odôvodnil odvolacími dôvodmi - porušením práva na
spravodlivý proces a že konanie má vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Poukázal na to, že v žalobe navrhli žalobcovia nehnuteľnosti vyporiadať reálnou deľbou podľa

GP č.71/2011 J.. W.. Š. zo dňa 20.2.2012 a keďže sa strany sporu ani mimosúdne nedohodli na
rozdelení parciel reálnou deľbou, tak ako navrhovali žalobcovia, súd nezamietol žalobu, ale svojvoľne
rozhodol v neprospech väčšinových vlastníkov, zrušil podielové vlastníctvo žalobcov a žalovaných a
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že ich prikázal v celosti do bezpodielového
vlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade a zaviazal ich zaplatiť žalovaným nereálnu sumu za ich podiely

po 14.004,46 eur. Zo spisového materiálu mal za zrejmé, že žalovaní so svojou sestrou nadobudli
predmetné podiely na nehnuteľnostiach na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn 40/176/2010-20 zo
dňa 7.3.2011, pričom svoj podiel predala sestra žalovaných V. K.Á. žalobcom - svojej dcére kúpnou
zmluvou zo dňa 19.2.2011 do ich bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu cenu 25.453,33 eur. Pokiaľsúd v odôvodnení konštatuje, že suma 14.004,46 eur je cenou reálnou, nemožno s ním absolútne
súhlasiť, pretože, ako už vyššie poukázal, sumou reálnou je minimálne suma okolo 25.000,- eur za 1/3
podielu. Napriek ich nesúhlasu so sumou, ktorá by im mala byť za ich podiel vyplatená, okresný súd

im ako väčšinovým vlastníkom zrušil podielové spoluvlastníctvo, tak ako je to uvedené v rozsudku s
tým, že žalobcovia sú povinní vyplatiť žalovaným nereálnu náhradu za ich podiely, pretože žalovaní
neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia o reálnej výške svojho podielu. Uviedol, že sumu 14.004,46
eur za podiel môže a má záujem aj on vyplatiť žalobcom a svojmu bratovi Jánovi, resp. svoj podiel
na nehnuteľnostiach si ponechať pre jeho deti. Nesúhlasil s názorom súdu, že v tomto prípade sa

nejedná o dôvody hodné osobitného zreteľa a preto žalobe vyhovel a spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX zrušil. Žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

8. Žalovaný v 2. rade v odvolaní proti rozsudku, o.i., uviedol, že 15.11.2011 vo svojom vyjadrení k
žalobe poukázal na nedostatky predložených návrhov, že tieto návrhy nebrali do úvahy všetky podstatné

skutočnosti, ako napr. prístupovú cestu, ktorá bola základom pre rozdelenie spoluvlastníckeho podielu,
že tiež upozornil, že prístupová cesta o šírke päť metrov nemôže pokračovať na parcele XXXX/X a
parcele XXXX/X, kde o tieto parcely prebieha súdny spor s Urbariátom Smižany. Počas celého konania
niekoľkokrát upozornil, že rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je možné bez prístupovej cesty,
ktorá podľa aktuálneho Geometrického plánu č. 71/2011 J.. W. Š. zo dňa 20.2.2012 neexistuje a v

tomto pláne nie je zakreslená. Na pojednávaní konanom 9.12.2012 presne uviedol, že so zrušením
podielovéhospoluvlastníctvabudesúhlasiťlenzapodmienky,žemubudevyplatenátrhováhodnotajeho
podielu. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe 5.9.2012 v šiestich bodoch jasne vyjadril, že rozdelenie
nehnuteľností nie je možné a to hlavne z dôvodu, že v tom čase prebiehali na Okresnom súde v Spišskej
Novej Vsi dva súdne spory pod sp. zn. 4C/194/2007 a sp. zn. 10C/52/2007. Bez ukončenia týchto

sporov v tom čase nebolo možné rozdeliť nehnuteľnosti, keďže k nim neexistovala legálna prístupová
cesta. Súd požiadal, aby o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva došlo, až po skončení vyššie
uvedených súdnych sporov, čím by po parcele 2359 bola reálna a legálna prístupová cesta k sporným
nehnuteľnostiam. Ďalej zdôraznil skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti od nepamäti obhospodarovali
ich predkovia, že od r. 2004 do r. 2016 sa o celé tieto nehnuteľnosti staral, obhospodaroval ich

a poberal podporu z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, že ich obhospodaruje od r. 2004 až
2016, že odôvodnenie rozsudku v časti sporných nehnuteľností, že nie sú využívané ani jedným z
podielových spoluvlastníkov, nie je pravdivé a je zavádzajúce. Ďalej nesúhlasil s cenou predmetných
nevyporiadaných nehnuteľností s tým, že žalobcovia boli v r.2011 ochotní zaplatiť 5,- eur za jeden meter
štvorcový a v r. 2017 majú zaplatiť necelé 3,- eur za jeden meter štvorcový a že ceny nehnuteľností od

r. 2011 do r. 2017 výrazne stúpli, preto je cena necelé 3,- eura za jeden meter štvorcový veľmi nízka
a za túto cenu sa v danej lokalite nedá kúpiť žiaden pozemok. Ďalej vytýkal súdu, ktorý uznesením
ustanovil súdneho znalca z odboru geodézia kartografia Ing. Jozefa Bujňák a poveril ho vyhotoviť
geometrický plán možnej reálnej deľby pozemkov tú skutočnosť, že znalec nedodržal ustanovenie a
ani termín, ktorý sám určil na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý podal až 21.8.2014, namiesto

termínu 20.3.2014. Ďalej vytýkal súdu, že sudkyňa prejednávajúca vec sa termínu ohliadky na základe
uznesenia z 5.9.2013 nezúčastnila, a že sa zúčastnila obhliadky až v r. 2016, na jeho žiadosť a že,
ak by sa bola zúčastnila obhliadky 30.5.2014, kde Ing. Jozef Bujňák zameriaval sporné nehnuteľnosti,
bola by presne videla skutočný stav, resp. skutočné hranice pozemkov, možné alternatívy rozdelenia a
vytvorenia prístupovej cesty. K znaleckému posudku na základe uznesenia súdu z 12.9.2016 ustanovil

súdneho znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie, odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, na
určenie všeobecnej (trhovej) hodnoty nehnuteľnosti, Vytýkal súdu, že v znaleckom posudku je uvedená
iba všeobecná hodnota nehnuteľností a je závažnou chybou, že tam nie je uvedená aj trhová hodnota
nehnuteľností, tak ako je to uvedené v uznesení. Ďalej uviedol, že podľa znaleckého posudku č. 11/2016
je parcela č. XXXX trvalý trávnatý porast a je ohodnotená ako trávnatý porast, v skutočnosti je ale táto

parcela vedená ako orná pôda. V znaleckom posudku je tiež uvedené, že parcela č. XXXX je orná
pôda vo výmere 3090 m2 no v skutočnosti má parcela č. XXXX výmeru 5370 m2. Ďalšou chybou je
rozdelenie parcely č. 2155 na ornú pôdu a trvalý trávnatý porast, lebo celá parcela č. XXXX je vedená
ako orná pôda. Sporné nehnuteľnosti sú podľa územnoplánovacej informácie Obce Smižany definované
aj ako plocha pozemkov záhradkárskych chát a biela plocha s využitím podľa existujúceho stavu. Na

týchto nehnuteľnostiach je teda v súčasnosti možná výstavba záhradných chát a záhrad, tak isto územný
plán obce sa môže meniť a v budúcnosti sa môže povoliť výstavba aj iných stavieb. Ďalej poukázal na
to, že podľa jeho návrhov a jeho výpovedí, znaleckého posudku je možné nehnuteľnosti rozdeliť a to
výstavbou spoločnej prístupovej cesty; ktorá by viedla bližšie rodinnému domu č. XXX. Táto cesta byneznehodnotila stavebný pozemok žalobcov a že aj jeho rodinný dom je 2,5 m od cesty a tiež to musí
strpieť. Vytýkal súdu, že nebral do úvahy žiaden z jeho návrhov na riešenie tejto situácie, že prihliadal len
na to, že tam majú žalobcovia postavený dom, ktorý sa dá ale užívať aj bez sporných nehnuteľností, že

súd nebral do úvahy, že sa o nehnuteľnosti roky staral a má k nim aj emocionálny vzťah. Poukázal na to,
že súd mohol nehnuteľností reálne rozdeliť a to tak, že by sa vybudovala prístupová cesta po parcele č.
XXXX a táto by viedla až ku parcele č. XXXX, že sudkyňa tiež mohla počkať na rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach a tým by mohla viesť prístupová cesta po parcele č. XXXX. Opakoval, že súd mal
zisťovaťajtrhovúhodnotu,ktorásavtejtolokalitepohybujeokolo30,-eur,žesúdprihliadalennapotreby

žalobcov. Poukázal na to, že súd chybne uvádza, že žalobcovia by nemali do svojej nehnuteľnosti -
rodinného domu prístup, pretože tento rodinný dom sa nachádza na okraji parcely č. XXXX a majú
prístup po parcele č. XXXX. Táto skutočnosť poukazuje na to, že tvrdenie súdu je účelové a nezakladá
sa na pravde a toto tvrdenie nemalo byť dôvodom zrušenia spoluvlastníckeho podielu. Odôvodnenie
súdu, že parcela XXXX nie je reálne využiteľná samostatne, či už na hospodárske, resp. rekreačné
účely považoval za zavádzajúce, lebo parcela č. XXXX má dve časti a to orná pôda a väčšia časť sú

pasienky, kde už v minulosti bola plánovaná výstavba dvoch chát. Podľa územného plánu obce Smižany
je táto parcela z väčšej časti definovaná ako plocha pozemkov záhradkárskych chát, čiže je využiteľná
na hospodárske, resp. rekreačné účely. Parcela č. XXXX je momentálne zatrávnená, hocikedy sa môže
poorať a používať ako orná pôda. Uviedol, že pri obhliadke nebola ešte pokosená ale pomolčovaná
a to z dôvodu, že žalobcovia mu 1.10.2016 zabránili zmolčovaniu všetkých sporných nehnuteľností a

ich cieľom bolo vytvoriť dojem, že sa o nehnuteľnosti nikto nestará. Po tomto incidente podal trestné
oznámenie a túto skutočnosť uviedol na súde. So zriadením cesty, pokiaľ časť prístupovej cesty mala ísť
vo svahovitom teréne pod elektrickým vedením vysokého napätia, nesúhlasil, kde by sa pri budovaní
tejto cesty narušila stabilita stĺpov vysokého napätia a tento návrh bol nereálny. Žiadal rozsudok zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie.

9. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade navrhli odvolanie odmietnuť z dôvodu, že
odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 C. s.p. a pre vady tohto odvolania nie je možné v odvolacom
konaní pokračovať. Poukázali, o.i., na to, že odvolací dôvod pre porušenie práva na spravodlivý proces
v odvolaní vôbec nie je konkretizovaný a podľa ich názoru ani neexistuje, že konanie nemalo žiadne

vady, ktorý by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného
v 1. rade, že navrhovali spoluvlastníctvo vyporiadať reálnou deľbou, ale súd "svojvoľne" rozhodol v
neprospech väčšinových spoluvlastníkov, uviedli, že toto tvrdenie nie je pravdivé a nemá ani oporu v
zákone. Zdôraznili, že v tomto konkrétnom prípade práve oni navrhovali počas konania viacero variantov
a to aj vrátane variantu, ako rozhodol súd prvej inštancie a preto v ich odvolaní sa domáhajú zmeny

III. výroku, len čo do dĺžky lehoty na vyplatenie podielov žalovaných. Uviedli, že žalovaný v 1. rade
počas celého konania neprejavil skutočný záujem o nehnuteľnosti a pred súdom opakovanie uviedol,
že o uvedené nehnuteľnosti nemá záujem a chce vyplatiť len svoj podiel. Jeho tvrdenie v odvolaní o
tom, že je väčšinovým spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach, nie je pravdivé a jeho tvrdenie o tom, že je
ochotný, resp. môže vyplatiť im a žalovanému v 2. rade podiely v sume 14.004,46 eur, je zavádzajúce

a účelové, a to preto, že on sám nesúhlasil s takto stanovenou sumou na základe znaleckého posudku
za jeho podiel na nehnuteľnostiach. Zdôraznili, že žalovaný v 1. rade v odvolaní nenapadol ani jeden z
výrokov napadnutého rozsudku súdu a domáha sa len, nevedno z akých reálnych dôvodov, zrušenia a
vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade poukázali na to, že žalovaný podal
odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia, čo nie je v zmysle § 358 C.s.p. prípustné a už z dôvodu, že
v zmysle 363 C.s.p. podanie žalovaného v 2. rade nespĺňa zákonom stanovené náležitosti pre odvolanie,
žiadalijehoodvolanieodmietnuť.Ajnapriektomu,žejehoodvolanienespĺňanáležitostivzmyslezákona,
upozornili odvolací súd, že tvrdenia žalovaného v 2. rade nie sú pravdivé, nakoľko od r. 2010, odkedy

všetci účastníci konania na predmetných nehnuteľnostiach, výhradne sa o tieto nehnuteľnosti starali
len oni žalobcovia a nič na tom nemení ani skutočnosť, že na tieto nehnuteľnosti protiprávne žalovaný
v 2. rade poberal dotácie, a to bez súhlasu a vedomie ďalších spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o cenu
nehnuteľností, považovali tvrdenia žalovaného v 2. rade za zavádzajúce a zdôraznili, že charakter pôdy
nedovoľuje určiť vyššiu hodnotu nehnuteľností a naviac je v tejto lokalite daná stavebná uzávera, čo

bolo aj príslušnými úradmi potvrdené. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie v bodoch č. 12 a č. 15 podania
žalovaného v 2. rade, pretože z označených parciel sa využívala len cesta, ktorá patrila Urbariátu
Smižany, a to CKN parc. č. XXXX/X, ktorú im bolo umožnené používať bez obmedzenia a cesta, ktorú
uvádza žalovaný v 2. rade k bodu č. 15 už existovala v čase kúpy ich domu a viedla ku starémurodičovskému domu žalovaných. Naviac súdny znalec sa vyjadril v konaní, že výstavbou inej cesty,
tak ako to požadoval žalovaný v 2. rade, by došlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti. Poukázali na to,
že z tohto podania žalovaného v 2. rade je nepochybné, že mal len záujem o cestu pri ich rodinnom

dome, čo je na základe preukázaných vzťahov medzi nimi absolútne nemysliteľné, pretože žalovaný v
2. rade, bol právoplatne odsúdený za napadnutie žalobcu v 1. rade a rovnako sa vedie trestné stíhanie
proti žalovanému v 2. rade pre nebezpečné vyhrážanie, ktorého sa mal dopustiť voči nemu, žalobkyni
v 2. rade. Zo zápisníc zo súdnych pojednávaní im nepochybne vyplýva, že ponúkli žalovanému v 2.
rade, okrem iných alternatív, aj alternatívu kúpy 2/3 podielov z nehnuteľností s povinnosťou vyplatiť

žalovaného v 1. rade a na vlastných pozemkoch, aby si vybudoval prístupovú cestu, nakoľko žalovaný v
1.radesapredsúdomjednoznačnevyjadril,žeouvedenénehnuteľnostinemázáujemachcevyplatiťlen
svojpodiel.Zosúdnehospisuimvyplýva,žeobajažalovanínenavrhližiadnuvariantuasvojepožiadavky
a vyjadrenia neustále menili, čo súd v konečnom dôsledku vyhodnotil ako ich skutočný nezáujem o
vlastníctvo predmetných nehnuteľností. Tento nezáujem žalovaných a teda aj žalovaného v 2. rade je
prejavený aj v jeho podaní, ktoré označil ako odvolanie, kde znova nenavrhol žiadnu alternatívu na

to, ako by malo byť ich spoluvlastníctvo vyporiadané. Vo všetkých ostatných bodoch svojho podania
žalovaný v 2. rade vedie len polemiku so súdom a opakuje len svoje vyjadrenia, v mnohých prípadoch
nepravdivéazavádzajúce,ktoréuvádzalužpočaskonaniapredsúdomprvejinštancie.Žiadaliodvolanie
žalovaného v 2. rade odmietnuť v zmysle § 386 písm. d) C.s.p., z dôvodu, že nemá náležitosti podľa
§ 363 C.s.p. a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, a to aj napriek tomu, že

bol riadne súdom prvej inštancie v rozsudku poučený.

11. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov nesúhlasil s vyplatením podielu 14.004,46 eur
z dôvodu, že podal odvolanie, na ktorom trvá a nesúhlasí ani s odvolaním žalobcov pokiaľ ide o trovy
konania, trovy štátu a trovy právneho zast.

12. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade, o.i., nesúhlasil s tvrdením
žalovaným v 2. rade, že od r. 2004-2016 sa o celé tieto nehnuteľnosti staral sám. Poukázal na to, že
má tri deti a chce, aby to patrilo im, že o pôdu sa staral aj on, že od r. 2011, keď sa stal vlastníkom
1/3 týchto nehnuteľností, chcel túto čiastku odkázať svojím deťom a preto súhlasil s rozdelením, aby

im 1/3 zanechal.

13. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade nemal žiadne závažné výhrady.
Výhradu mal k sume 25.000,- eur za 1/3 podielu, pretože v tejto lokalite sa pozemky predávajú v cene
od 20,- eur do 30,- eur za jeden meter štvorcový, že rovnako ako jeho brat žalovaný v 1. rade, je ochotný

vyplatiť žalobcom a žalovanému v 1. rade sumu 14.000,46 eur za 1/3 podielu, resp. tiež si ponechať
podiel v 1/3 nehnuteľnosti pre seba a svoje deti.

14. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov opakoval skutočnosti, ktoré už uviedol vo
svojom odvolaní proti rozsudku, na ktorom trval. Poukázal na to, že žalobcovia vo svojom vyjadrení

zavádzajú súd, keď tvrdia, že sa starali o sporné pozemky od r. 2010, čo nie je pravda, že on
pozemky obhospodaroval do r. 2016. Poukázal aj na to, že aj on navrhoval varianty ohľadne rozdelenia
predmetných nehnuteľností a že od začiatku súdneho konania tvrdí, že má záujem o parc. č. XXXX, ku
ktorej bolo potrebné vybudovať prístupovú cestu, s vybudovaním ktorej nesúhlasili žalobcovia.

15. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade, o.i., uviedli, že pokiaľ ide o cenu
nehnuteľnostíanijedenzožalovaných,pooboznámenísasoznaleckýmposudkomohľadneceny,nemal
žiadne námietky a nijakým spôsobom tento znalecký posudok nenapadli a že tvrdenie, že v tejto lokalite
sa predávajú pozemky v cene od 20,- eur do 30,- eur za 1m2 nie je možné považovať za pravdivé,
ale za zavádzajúce, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je ochotný vyplatiť im ako aj

žalovanému v 1. rade len sumu podľa znaleckého posudku. V ďalšom zotrvávali na svojich vyjadreniach
uvedených v ich odvolaní.

16. Žalobcovia vo vyjadrení k okolnostiam uvedených vo vyjadrení žalovaného v 1. rade uviedli, že
tieto boli predmetom dokazovania, že tieto nijakým spôsobom nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu,

ktoré považujú v časti zrušenia spoluvlastníctva a spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva za správne a
spravodlivé. K stanovisku žalovaného v l. rade ku trovám právneho zast. sa vyjadrili v ich odvolaní, kde
sa domáhajú plnej náhrady trov konania (t.j. 100%).17. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolania strán sporu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p.

a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny. Súd úplne zistil skutkový stav veci,
správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací
súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani podané odvolania. Žalovaní vo svojich
odvolaniach iba opakujú skutočnosti a tvrdenia uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa

súd riadne a presvedčivo vysporiadal.

18. Odvolanie žalobcov proti výroku rozsudku o splatnosti im uloženej povinnosti zaplatiť žalovaným
prisúdenú istinu v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, výrok o náhrade trov konania a o trovách
štátu je nedôvodné . Rozhodnutie súdu je v rozsahu nimi napadnutých výrokov vecne správne.

19. Žalobcovia sa v odvolaní domáhali, aby im bola uložená povinnosť zaplatiť žalovaným, každému po
14.004,46 eur, v lehote najmenej do 18 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, oproti súdom uloženej
lehoty 60 dní.

20. K žalobcami navrhovanej splatnosti istiny je potrebné uviesť, že súdom uložená lehota 60 dní od

právoplatnosti rozsudku, rešpektuje sociálne pomery žalobcov, že je potrebné prihliadnuť aj na práva
žalovaných, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie - od 7.3.2017 do rozhodnutia odvolacieho súdu -
27.6.2018 , plus 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, je dostatočne dlhá doba na to, aby si túto sumu
zadovážili, napr. vypožičaním, aby si voči žalovaným splnili svoju povinnosť. Odvolací súd sa stotožňuje
aj s rozhodnutím súdu pokiaľ ide o výroky IV., V. a VI. o náhrade trov konania medzi sporovými stranami

a trovách štátu, ktoré sú vecne správne a na odôvodnenie rozhodnutia v celom rozsahu odkazuje. Ani
jedna strana sporu nemala v konaní jednoznačný úspech a preto súd správne stranám sporu náhradu
trov konania nepriznal. Z uvedeného dôvodu má štát aj nárok na náhradu trov v rozsahu 1/3 voči
žalobcom a žalovaným.

21. Odvolanie žalovaného v 1. rade, ktorý namieta porušenie práva na spravodlivý proces a že konanie
má vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je neopodstatnené.

22. Žalovaný 1) v odvolaní konkrétne neuvádza, akým konaním, resp. postupom súdu došlo k porušenia
jeho práva na spravodlivý proces, ani akej vady sa súd dopustil, v dôsledku ktorej došlo k nesprávnemu

rozhodnutiu súdu vo veci.

23. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť
predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne

poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a
vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie tohto

odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorou odôvodní záver
o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené
v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,
následky, atď.).

24. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že zo strany súdu došlo voči žalovanému v 1. rade k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Žalovaný 1) v odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p, t.j. že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ani tento odvolací
dôvod nie je daný.26. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,

chybnom poučovaní účastníkov a ďalším nedostatok jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutia vo veci.

27. Žalovaný v 1. rade neuvádza k akej inej vade v konaní došlo a ani odvolacím súdom neboli zistené
žiadne procesné pochybenia, ktoré by zakladali existenciu tohto odvolacieho dôvodu.

28. Výhrady žalovaného v 1. rade, že súd mal žalobu zamietnuť, že svojvoľne rozhodol v neprospech
väčšinových vlastníkov a zrušil podielové vlastníctvo strán sporu, je bez právneho významu.

29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu ako podieloví spoluvlastníci predmetných
nehnuteľností v rozsahu 1/3 sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a to,
ani čo do spôsobu vyporiadania podielového vlastníctva, ani na ich cene, preto bolo povinnosťou súdu
rozhodnúť o žalobe žalobcov, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 142 ods. 1
Obč. zák., t.j. že medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

30. K namietanej výške hodnoty predmetných nehnuteľností, že žalobcovia sú povinní vyplatiť
žalovaným náhradu za ich podiely vo výške 1/3 v sume 14.004,46 eur za podiel každému z nich, sa
odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ vychádzal zo všeobecnej (tržnej) ceny
nehnuteľnosti, ktorá bola určovaná na základe záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 11/2016.

Znaleckým posudkom č. 11/2016 bola všeobecná cena nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz.
B. určená vo výške 42.013,38 eur a pokiaľ žalovaní v konaní tvrdili, že majú vyššiu hodnotu , ani jeden
zo žalovaných na preukázanie tohto tvrdenia nenavrhol žiadne dokazovanie, a nepredložil žiaden dôkaz.
Z uvedeného dôvodu, v zhode so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového poriadku, ktorým sa
musí riadiť aj toto konanie, žalovaní tak neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Keďže žalovaní

ako strany sporu neoznačili dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, musia niesť nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo zisteného skutkového stavu na
základe vykonaných dôkazov. Z uvedených dôvodov, keďže žalovaní v 1., 2. rade súdu nenavrhli žiadny
dôkaz, ktorým, by spochybnili správnosť záverov znaleckého posudku č. 11/2016, ktorým bola určená
všeobecná trhová hodnota nehnuteľností, ako primeraná náhrada, za ktorú bolo možné predať daný

spoluvlastnícky podiel, bolo potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o cene predmetných
nehnuteľností vo výške 42.013,38 eur.

31. Z obsahu zápisnice na pojednávaní zo 7.2.2017, o.i., vyplýva, že žalovaný 1), ani žalovaný 2)
pokiaľ ide o spochybnenie výšky všeobecnej ceny predmetných nehnuteľností nenavrhli doplnenie

dokazovanie pred súdom. Na to súd vyhlásil uznesením dokazovanie vo veci za ukončené (zápisnica
na č.l. 311).

32. Odvolanie žalovaného v 2. rade, aj keď výslovne neuvádza konkrétne odvolacie dôvody , možno
podľa obsahu a skutočností v ňom uvedených podradiť pod odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1

písm. f), t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm.
h), t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

34. Žalovaný v 2. rade namieta spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo medzi sporovými stranami tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade, že mal predmetnú nehnuteľnosť rozdeliť a
rovnako napáda výšku určenej všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktorú mu žalobcovia majú vyplatiť z titulu
výplaty náhrady za ich podiely v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/3 a to 14.004,46 eur.

35. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočívajúci v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemáoporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným

skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

36. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p..

37. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu ).

38. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t.zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného.

39. Žalovaný v 2. rade namieta spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd zrušil

podielové spoluvlastníctvo medzi sporovými stranami tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade, že mal predmetnú nehnuteľnosť rozdeliť a
rovnako napáda aj výšku určenej všeobecnej ceny nehnuteľností, ktorú mu žalobcovia majú vyplatiť z
tituluvýplatynáhradyzaichpodielyvrozsahujehospoluvlastníckehopodieluvovýške1/3ato14.004,46
eur.

40. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu, že reálna deľba nehnuteľností, ktorá
bola preložená žalobcami nebola reálne možná, ani na základe geometrického plánu predloženého
žalobcami vypracovaného J.. W. Š.Z.N., ani na základe geometrického plánu vypracovaného znalcom
z odboru geodézie Ing. Jozefom Bujňákom, pričom súd správne vzal do úvahy, pokiaľ ide o možnosť

zriadenia vecného bremena aj vzťahy medzi sporovými stranami, ktoré sú značne narušené, že medzi
nimi pretrvávajú nezhody a konflikty, že reálna deľba nehnuteľností a zriadenie vecného bremena, by
o.i. jednoznačne viedli k ďalším konfliktom a sporom medzi stranami sporu a nepochybne aj vedeniu
ďalšíchsúdnychkonaní.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúdu,žežalovanívkonanínepreukázali
skutočný záujem do budúcna využívať predmetné nehnuteľnosti, keďže počas a v priebehu konania

menili svoje vyjadrenia k možnému spôsobu vyporiadania spoločných nehnuteľností, pričom na jednej
strane požadovali, aby ich podiely im boli vyplatené a na druhej strane prejavili záujem o parcelu č.
XXXX a sami pritom poukázali na to, že k tejto parcele nie je zabezpečený riadny oficiálny prístup.
Aj z vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplynulo, že do budúcna nehnuteľnosti nemieni využívať a tieto
by následne predal. Spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú

náhradu žalobcom v 1. a 2. rade je správny, zákonný. Súd pri posúdení účelnosti využitia nehnuteľností
správne vychádzal z toho, že v súčasnej dobe je využívaná len časť nehnuteľnosti žalobcami v
okolí ich rodinného domu a ostatné časti nehnuteľnosti nie sú využívané ani jedným z podielových
spoluvlastníkov, pričom hlavným dôvodom pre prikázanie nehnuteľností veci boli vyjadrenia samotnýchžalovaných, z ktorých bolo možné usúdiť, že do budúcna nemajú záujem reálne nehnuteľnosti využívať
a rovnako aj ich finančné pomery.

41. Ostatné výhrady žalovaného v 2. rade uvádzané ním v odvolaní sú bez právneho významu a nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

42. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

44. Žalobcovia, ani žalovaní nemali v odvolacom konaní plný úspech, preto im náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná.

45. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).