Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614216284
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6614216284.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcov: 1/N. K., T.

XX.XX.XXXX, H. F. W. Č.. XXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, 2/ G. K., T. XX.XX.XXXX, H. G. XXX/X,
XXX XX I., štátny občan SR, obaja zastúpení JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, AK v Poltári, Ulica
železničná 7, proti žalovaným 1/Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00
151 653, zastúpená: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom P. O. Hviezdoslavova 10625/23B, 036 01
Martin, IČO: 36 865 036, za ktorú koná JUDr. Marek Hic, konateľ a advokát, 2/Dražobná spoločnosť,
a.s. so sídlom Gunduličova 3, 811 05 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpená: STANĚK, VETRÁK &
PARTNERI, s.r.o., Advokátska kancelária, Vlčkova 18, Bratislava 811 04, IČO: 36 795 038, za ktorú

koná Mgr. Peter Vetrák, advokát a konateľ, 3/N. Q., T. XX.XX.XXXX, H. Q. XXX/XX, XXX XX C., štátny
občan SR a 4/Z. Q., T. XX.XX.XXXX, H. Q. XXX/XX, XXX XX C., štátna občianka SR, zastúpená
splnomocneným zástupcom žalovaným 3/ o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto

r o z h o d o l :

I. súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ o určenie že, dražba osvedčená JUDr. Martou Pavlovičovou, notárkou
so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie č. 4 dňa 21.07.2014, ktorá sa konala dňa 21.07.2014 o 09,00
hod na adrese Hotel Lux, Banská Bystrica, Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, ktorá bola
skončená príklepom licitátora v prospech žalovaných 3/ N. Q. Z. Ž. X/ Z. Q. a predmetom ktorej boli

nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
pre Okres: C., Obec: I., katastrálne územie I. pozemky „C“ KN parcela číslo 222/1 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 338 m2, parcela číslo 222/2 orná pôda vo výmere 892 m2, parcela číslo 222/3
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 150 m2, parcela číslo 222/4 zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 19 m2, parcela číslo 222/5 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, parcela číslo 222/6
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 54 m2 a stavba: rodinný dom súp. č. 506 stojaci na parc. reg. „C“
KN parcela číslo 222/3, garáž súpisné číslo 541 stojaca na parcele registra „C“ KN parcela číslo 222/6,
hospodárska budova súpisné číslo 542 stojaca na parcele registra „C“ KN p.č. 222/5 a rozostavaná

prístavba k rodinnému domu bez súpisného čísla stojaca na parcele registra „C“ KN parcela číslo 222/4
je neplatná, z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ náhradu trov konania od žalobcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ náhradu trov konania od žalobcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne

v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Súd žalovaným 3/ a 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :1.Žalobca 1/ doručil súdu dňa 16.10.2014 žalobu o určenie neplatnosti dražby z dôvodu rozdielnych
znaleckých posudkov nehnuteľnosti v dobe čerpania úveru na nehnuteľnosť a v dobe dražby.

2. Uznesením č.k. 8C/151/2014-6 dňa 20.10.2014 súd vyzval žalobcu 1/ na odstránenie vád podania.
Žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, dňa 15.12.2014 doručilo súdu Centrum právnej pomoci,
Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, Rimavská Sobota oznámenie a Rozhodnutie sp.zn.
KaRS 11891/2014, R.Z.74870/2014 zo dňa 11.12.2014 o tom, že mu bol priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci a určená advokátka JUDr. Elena Matulová.

Zástupkyňa žalobcu 1/ doručila súdu dňa 16.01.2015 (č.l. 21-24 spisu) doplnenie žaloby v ktorej žalobca
1/ doplnil dôvody neplatnosti dražby takto: lokalita konania dražby nebola v katastri, dokonca ani v
okrese v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, čo je v rozpore s § 11 ods. 1 a 2 zák. č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách (ďalej „zákon č. 527/2002 Z.z.“), ochrana práv vlastníka (spoluvlastníka) s
dosahom na čl. 20 Ústavy SR „právo vlastniť majetok“ (výkon záložného práva).

3. Uznesením č.k. 8C/151/2014-131 dňa 27.02.2015 súd vyzval žalobcu 1/, aby doplnil v lehote 10 dní
žalobu a označil ako účastníka konania aj spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorej sa spor týka. Doplnenie
žaloby zástupkyňa žalobcu doručila súdu dňa 12.03.2015 spolu s Rozhodnutím Centra právnej pomoci
Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, Rimavská Sobota sp.zn. KaRS 4504/2015 R.Z.:
15388/2015 zo dňa 09.03.2015, ktorým bol žalobcovi 2/ priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci

a určená advokátka JUDr. Elena Matulová. Súd uznesením č.k. 8C/151/2014-141 dňa 09.04.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2015, pripustil do konania vstup žalobcu 2/.

4.Žalovaný1/žiadalžalobuzamietnuťzdôvodu,žebolapodanáneskoro,nievlehotepodľaustanovenia
§ 21 zákona č. 527/2002 Z.z. Súčasne tvrdil, že v žalobe musia byť presne a jasne vymedzené

dôvody, ktorými možno namietať a úspešne dosiahnuť vyhlásenie neplatnosti dražby. Domnieval
sa, že žaloba žalobcov nespĺňa tieto zákonné náležitosti. Žalovaný tvrdenia žalobcov, aby predložil
znalecký posudok znalkyne Bothovej (vyhotovený v čase poskytnutia úveru) považoval za irelevantné s
poukazom na zásadu kontradiktórnosti tohto konania a tvrdil, že objednávateľom znaleckého posudku
pri poskytnutí úveru bol žalobca 1/, ten mal povinnosť znalecký posudok ako dôkaz súdu doručiť spolu

so žalobou. Dôkazné bremeno v konaní je totiž na žalobcoch, nie na žalovanom, ktorý sa v spore bráni.
Žalovaný poukázal na taxatívne vymedzené zákonné dôvody pre ktoré je dobrovoľná dražba neplatná
(ustanovenie § zákona č. 527/2002 Z.z.). Upriamil pozornosť súdu aj na ustanovenie § 12 vyššie
citovaného zákona, ktoré hovorí o povinnosti dražobníka, ktorú má pri dražbe nehnuteľnosti, medzi
ne nepatrí povinnosť vypracovať znalecký posudok. Dražobník má znalecký posudok iba zabezpečiť a

túto povinnosť si v dražbe konanej dňa 21.07.2014 splnil. Znalecký posudok účely dražby vypracovala
súdna znalkyňa, či je zákonný je v konaní o neplatnosť dražby irelevantné, pretože nemôže mať za
následok neplatnosť dražby, ale môže byť len podkladom pre prípadne iný spor o náhradu škody,
pokiaľ by znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku pre účely dražby porušila svoje povinnosti. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/233/2010 a jeho právnu vetu, že „určenie

výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby“. Ďalej poukázal aj na ďalšie
rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Cdo/222/2012 týkajúce sa výkonu záložného práva. Žalovaný žiadal žalobu
žalobcov zamietnuť z dôvodu márneho uplynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty a uplatnila náhradu
trov konania. Žalovaný 1/ odmietal tvrdenie žalobcov 1/ a 2/ o tom, že im zasiahol do ústavného
práva vlastniť majetok. Poukázal aj na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy v

rozsudku veľkého senátu zo dňa 18.01.2003 č. 27238/95 vo veci Chapman proti Spojenému kráľovstvu
uviedol, že článok 8 neuznáva právo na poskytnutie bývania a rovnako k uvedeným záverom dospel aj
v rozhodnutí Delosa Bareco proti Portugalsku. Žiadne takéto právo teda nie je zakotvené ani v dohovore
a už vôbec nie v Ústave SR. Výkon záložného práva je preto, lebo bola uzatvorená záložná zmluva a
priamo v nej udelený súhlas záložcu k tomu, aby v prípade, ak zabezpečovaná pohľadávka nebude

plnená došlo k výkonu záložného práva - záložný veriteľ tak môže speňažiť záloh prostredníctvom
dobrovoľnej dražby. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 253/2010. Žalovaný
1/ považoval za absurdné, že žalobcovia 1/ a 2/ namietajú miesto výkonu dražby v krajskom meste.
Zákon hovorí, že miesto má byť zvolené tak, aby nebola obmedzená účasť na dražbe, čo bolo v
danom prípade splnené, lebo krajské mesto je dostupné všetkými spôsobmi dopravy. Za absurdné

považoval, že dlžníci t.j. žalobcovia 1/ a 2/, by mali právo diktovať kde sa má konať dražba, žiadna taká
skutočnosť zo zákona nevyplýva, pričom Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. PL. ÚS 23/2014-18 uviedol,
že ochrana dlžníka nemôže byť vyššia než v rámci exekučného konania. Žalovaný 1/ nesúhlasil ani s
námietkou žalobcov 1/ a 2/ o cene draženej nehnuteľnosti. Tvrdil, že prvé kolo dražby bolo neúspešné,v opakovanej dražbe prišiel asi jeden záujemca, pričom podľa rozsudku NS SR sp.zn. 4Cdo/12/2013,
uznesenia sp.zn. 3Cdo/233/2010 je potrebné tvrdiť a preukazovať porušenie ustanovenia § 21 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z.z. Už v ustanovení § 12 ods. 1 citovaného zákona je uvedené, že dražobník

zaistí ohodnotenie predmetu dražby, to znamená, že obsahom povinnosti, ktorá je uložená v zákone o
dobrovoľných dražbách je príkaz zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby a nie ohodnotenie vykonať.
Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ opakovane namietajú výsledok znaleckej činnosti (znalecký posudok) žalovaný
2/sipovinnosťpodľazákona splnil,leboznaleckýposudokbolvyhotovenýsúdnouznalkyňou. Žalovaný
1/ poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších justičných autorít, konkrétne uznesenie NS

SR sp.zn. 3Cdo/233/2010 podľa ktorého: „pokiaľ ide o určenie predmetu ceny dražby, dovolací súd
považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za
následok neplatnosť dražby.“ Rovnako zdôraznil, že v prípade, ak ide o výkon záložného práva (pri
speňažení záložcom nie na dobrovoľnej dražbe) NS SR dospel v rozsudku sp.zn. 7Cdo/222/2012 k
záveru, že následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom podľa ustanovenia § 151n ods.
8 Občianskeho zákonníka, t.j. postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby sa záloh predal za cenu za

ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva, nie je neplatnosť právneho úkonu ak
došlo k zavinenému postupu a porušeniu tejto právnej povinnosti môže zodpovedný subjekt zodpovedať
za vzniknutú škodu. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

5. Žalovaný 2/ doručil súdu písomné vyjadrenia k žalobe zo dňa 16.02.2015, zo dňa 17.08.2015 v

ktorých žiadal žalobu zamietnuť, lebo podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. mal
povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak
ide o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v
deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Žalovaný 2/ tvrdil, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcov
1/ a 2/ týkajúcou sa porovnávania záverov znaleckých posudkov Ing. Andrei Bothovej v ZP č. 151/2007

(vypracovaný pri poskytnutí úveru) a Ing. arch. Anny Václavíkovej ZP č. 86/2013 (vypracovaný pre
dražbu). Nesúhlasil ani s dôvodom neplatnosti dražby v súvislosti s porušením ustanovenia § 11 ods. 1 a
2 zákona č. 527/2002 Z.z., pretože dražba sa neuskutočnila v katastri, dokonca ani len v okrese, kde sa
nachádza dražená nehnuteľnosť a vo vyjadreniach zdôvodnil prečo tento dôvod neplatnosti neuznáva.
Vyjadril sa aj k otázke výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002

Z.z. S tvrdeniami žalobcov 1/ a 2/ nesúhlasil, lebo výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej
dražby predstavuje zákonnú možnosť danú na základe § 151j zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

6. Žalovaní 3/ a 4/ trvali na svojich písomných vyjadreniach, ktoré doručili a v nich žiadali žalobu
zamietnuť.

7. Súd už raz rozhodol rozsudkom č.k. 8C/151/2014-263 dňa 07.10.2015 tak, že žalobu žalobcov 1/ a
2/ zamietol. Žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaný podali proti rozsudku odvolanie (žalovaný 2 proti výroku o
trovách konania) a Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 15Co/37/2016-358 zo dňa 06.04.2017
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej
„C.s.p.“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods.
1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.

9. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Žalobcovia v spore tvrdili, že dražba vykonávaná dňa 21.07.2014 zasiahla do ich práva na obydlie -
článok19aprávavlastniťmajetok-článok20ÚstavySR.BolavykonávanávhoteliLuxvBanskejBystrici
vo vzdialenosti asi 100 km od miesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádzala. Zo skúseností vedeli,
že o kúpu nehnuteľnosti zvyčajne majú záujem obyvatelia regiónu alebo okolia, v ktorom sa dražená
nehnuteľnosť nachádza. V danom prípade sa dražba konala vo veľkej vzdialenosti, čím dražobník

porušil pri jej organizovaní ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 527/202 Z.z. Poukázali na uznesenie
NS SR sp.zn. 3Cdo/401/2014. V žalobe tiež napádali cenu draženej nehnuteľnosti, ktorá bola určená
znaleckým posudkom č. 86/2013 znalkyne Ing. arch. Anny Václavíkovej dňa 31.03.2013. Všeobecná
cena stavieb a pozemkov bola znalkyňou určená na sumu 28.800 Eur. Žalovaní 3/ a 4/ predmet dražbyv opakovanej dražbe vydražili za sumu 21.600 Eur. Zástupkyňa žalobcov zdôraznila, že žalobcovia
opakovane a od samého začiatku namietali určenie všeobecnej ceny draženej nehnuteľnosti preto, lebo
v dobe keď boli uzavreté zmluvy o splátkovom úvere dňa 27.12.2007 a zmluva o zriadení záložného

práva bol poskytnutý úver v sume 1.600.000 Sk pričom znaleckým posudkom Ing. Andrey Bothovej
bola určená všeobecná cena nehnuteľnosti viac ako 5.000.000 Sk, t.j. okolo 160.000 Eur. Žalobcovia
nesúhlasili s tým, že za dobu 6 rokov došlo k takému značnému podhodnoteniu nehnuteľnosti.
Žalobcovia 1/ a 2/ zdôraznili, že v spore žiadali o predloženie znaleckého posudku Ing. Andrey Bothovej
od žalovaného 1/ a na podporu svojich tvrdení na pojednávaní dňa 30.10.2017 predložili potvrdenie o

trhovej cene rodinného domu v I. z 27.10.2017 vypracované znalcom Ing. Jánom Kubaliakom v sume
približne 40.-50.000 Eur. Zástupkyňa žalobcov tiež doručila návrh poistnej zmluvy pre poistenie budov
a stavieb občanov ako dôkaz o poistnej hodnote nehnuteľnosti určenej dňa 27.12.2007, kedy bol súčet
ročného poistného 4.176 Sk.

11. Pojednávania dňa 30.10.2017 sa nezúčastnil žalovaný 2/, jeho právny zástupca neúčasť

ospravedlnil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti.

12. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcov 1/ a 2/, popretí skutkových tvrdení žalovaných 1/ až
4/, prečítaním žaloby, doplnenej žaloby, písomných vyjadrení strán v spore, ako aj listinných dôkazov
tvoriacich súdny spis zistil tento skutkový stav:

13. Medzi stranami sporu nebolo sporné a z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že
žalobcovia 1/ a 2/ na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnej zmluvy zo
dňa 27.12.2007 svojom nehnuteľnosťou zabezpečovali návratnosť pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom
úvere č. 0341806715 zo dňa 27.12.2007, ktorý poskytol žalovaný 1/ I. G. Z. F. G. vo výške 53.110,27

Eur. Úveroví dlžníci dlhodobo úverovú pohľadávku nesplácali (v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úverovej pohľadávky dňa 18.02.2013 boli v omeškaní so splácaním úveru viac ako 600 dní), pristúpil
žalovaný 1/ k vymáhaniu svojej pohľadávky výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Prvé
kolo dražby nehnuteľnosti sa konalo dňa 18.11.2013, vyvolávacia cena bola stanovená vo výške ceny
určenej znaleckým posudkom č. 86/2013 v sume 28.800 Eur, dražby sa nikto nezúčastnil, čo bolo

preukázané notárskou zápisnicou z dražby. Druhého kola dražby s vyvolávacou cenou 25.920 Eur, ktoré
sa konalo dňa 21.07.2014 sa zúčastnil jeden dražiteľ. Keďže tento účastník dražby neurobil ani po trojitej
opakovanej výzve licitátora najnižšie podanie v prvotne stanovenej výške 25.920 Eur, licitátor bol nútený
postupne znižovať najnižšie podanie až na sumu 21.600 Eur v ktorej bolo urobené najnižšie podanie a
žalovaným3/a4/udelenýpríklep.Uvedenémalsúdpreukázanénotárskouzápisnicouzdražbykonanou

dňa 21.07.2014. Žalobcovia 1/ a 2/ v spore namietali všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú pre
účely dražby znaleckým posudkom znalkyne Ing. arch. Anny Václavíkovej č. 86/2013, ktorú považovali
za neprimerane nízku v porovnaní so znaleckým posudkom Ing. Andrey Bothovej ZP č. 151/2007, ktorý
bol vypracovaný pre účely zriadenia záložného práva v čase poskytnutia úveru v decembri 2007.

14. V notárskej zápisnici o opakovanej dražbe je v odseku 7/ uvedené „Licitátor oboznámil prítomných,
že voči ohodnoteniu predmetu dražby bola vlastníkom predmetu dražby vznesená námietka, ktorou
namieta cenu znaleckého posudku. Záznam z obhliadky, kde je zapísaná námietka, tvorí prílohu tejto
notárskej zápisnice.“ (č.l. 31 spisu). Súd konštatuje, že v spore mal preukázané, že žalobcom 1/ a 2/
bol znalecký posudok č. 86/2013 doručený dňa 21.10.2013 resp. 22.10.2013, pred prvým kolom dražby

uskutočneným dňa 18.11.2013 ani jeden zo žalobcov jeho výsledky nespochybnil. Dňa 01.07.2014
a 14.07.2014 sa v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. uskutočnili obhliadky
draženej nehnuteľnosti predchádzajúce opakovanej dražbe vykonanej dňa 21.07.2014, zúčastnil sa ich
žalobca 1/ a ten vzniesol na nich všeobecnú námietku výšky ohodnotenia draženej nehnuteľnosti, keďže
podľa jeho subjektívnej mienky bola nízka. Žalovaný 2/ v spore v tejto súvislosti tvrdil, že žalobca 1/

vôbec neuviedol na základe čoho si myslí, že cena draženej nehnuteľnosti v znaleckom posudku č.
86/2013 je podhodnotená a ani akých konkrétnych pochybení sa mala pri jeho vypracovaní dopustiť
znalkyňa Ing. arch. Anna Václavíková. Namietanie znaleckého ohodnotenia draženej nehnuteľnosti asi
9 mesiacov po oboznámení sa so znaleckým posudkom považoval za účelové a ničím nepodložené
(ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.). Žalovaný 2/ však námietku žalobcu 1/ starostlivo

posúdil, výsledky znaleckého posudku č. 86/2013 porovnal s informáciami o výsledkoch dražieb
nehnuteľností v regióne, kde sa nachádza dražená nehnuteľnosť, ktoré eviduje vo svojich databázach
(sú nazhromaždené údaje za vyše 10 rokov činnosti žalovaného 2/ ako dražobníka) a vychádzal aj z
údajov z portálov a od svojich regionálnych zástupcov. Takto dospel k záveru, že všeobecná hodnotadraženej nehnuteľnosti stanovená v znaleckom posudku č. 86/2013 nie je podhodnotená, zodpovedá
obvyklým cenám nehnuteľností predávaným v dražbách a situovaným v lokalite draženej nehnuteľnosti
a v tomto zmysle odpovedal žalobcom listom zo dňa 16.07.2014 v ktorom im aj ozrejmil, že ohodnotenie

draženej nehnuteľnosti bolo v súlade s ustanovením § 12 zákona č. 527/2002 Z.z.

15. Súd zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo
počas konania vyšlo najavo, zistil tento skutkový stav (§ 191 ods. 1 C.s.p.):
16. Predmetom sporu je neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorej sa domáhajú žalobcovia z dôvodu, že

vytýkajú žalovanému 2/ nesprávny postup pri organizovaní dražby v súvislosti s ohodnotením predmetu
dražby na základe znaleckého posudku č. 86/2013 a tiež preto, že lokalita v ktorej sa opakovaná
dražba uskutočnila sa nenachádza v katastri, dokonca ani len v okrese v ktorom sa nachádzala dražená
nehnuteľnosť. Žalobu podali v lehote uvedenej v ustanovení § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.
17. Všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim dobrovoľné dražby je zákon č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách.

18. Podľa ustanovenia § 151j) ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase konania dražby
podľa ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže
záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže
uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e)

alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo
osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom v čase konania dražby, tento
zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len "dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len "ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a
vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

20. Podľa ustanovenia § 2 písm. 1 citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a)dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu

dražby,konanénazákladenávrhunavrhovateľa,priktoromsalicitátorobracianavopredneurčenýokruh
osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá
urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo
verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie,

21. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 citovaného zákona ak je predmetom dražby byt, dom, iná
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby
zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej
území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej
tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné

údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná
bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

22. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1, 4, 5 a 6 citovaného zákona dražobník zaistí ohodnotenie predmetu
dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho

časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok
alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý
nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku
prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký

posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku
podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne
vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby

písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí
dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým
bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.23. Podľa ustanovenia § 16 ods. 6 citovaného zákona vo veciach zákonného záložného práva a v
prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený

trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie
ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu,
najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v
ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) určenej znaleckým posudkom a

v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom.

24. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 a 4 citovaného zákona v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia

neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§

23).
Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

25. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 citovaného zákona opakovaná dražba sa uskutoční na základe

zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby
a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak
bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu
dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva
o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej

dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dražobník - žalovaný 2/ v súlade s ustanovením
§ 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. zaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v
mieste a čase konania dražby a to súdnou znalkyňou v odbore Stavebníctvo a odvetvie Odhad hodnoty

nehnuteľností a odvetvie Pozemné stavby, zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
vedenom ministerstvom spravodlivosti SR Ing. arch. Annou Václavíkovou. Znalkyňa vypracovala
písomný znalecký posudok č. 86/2013 v ktorom stanovila všeobecnú hodnotu predmetu dražby -
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a to
pozemkov aj stavieb metódou „polohovej diferenciácie. Použitie kombinovanej metódy na stanovenie

všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou
prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej
hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Použité boli na
stanovenie východiskovej hodnoty stavieb rozpočtové ukazovatele publikované v Metodike výpočtu
všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb (ISBN - 80-7100-827-3). Koeficient cenovej úrovne je podľa

posledných známych štatistických údajov vydaných ŠÚ SR platných pre 2. štvrťrok 2013.“ Všeobecnú
hodnotu predmetu dražby stanovila v sume 28.800 Eur. Pokiaľ ide o závery znalca v znaleckom
posudku, súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného 2/, že nemal žiadnu právomoc nejakým spôsobom
znalkyňu ovplyvňovať alebo usmerňovať, pokiaľ išlo o stanovenie ceny predmetu dražby preto, lebo
povinnosťou žalovaného 1/ bolo podľa zákona č. 527/2002 Z.z. iba „zaistiť ohodnotenie predmetu

dražby“. Túto zákonnú povinnosť si splnil tým, že požiadal súdnu znalkyňu o ohodnotenie predmetu
dražby, znalkyňa bola zapísaná v zozname znalcov vedenom MS SR. Znalkyňa znáša zodpovednosť
za obsah znaleckého posudku, ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo
svojom odbore a odvetví, jej povinnosťou bolo podať znalecký posudok riadne, nestranne, účelne, v
určenej lehote (ustanovenie § 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a

ozmeneadoplneníniektorýchzákonov)tak,žepokiaľbyznalkynibránilivážnedôvodyvykonanieúkonu
riadne a včas, mala možnosť odmietnuť jeho vykonanie (ustanovenie § 12 ods. 2 písm. e) citovaného
zákona) čo ale neurobila a preto sa žalovaný 2/ dôvodne domnieval, že súdna znalkyňa mala vytvorené
primerané podmienky na vykonanie úkonu. Žalovaný 2/ vystupoval vo vzťahu k podanému znaleckémuposudku iba v úlohe „zaisťovateľa“ - bola to jeho zákonná povinnosť, aby mohlo byť zistené ohodnotenie
predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby (ustanovenie § 12 ods. 1
zákona č. 527/2002 Z.z.). Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že zákonnú povinnosť si žalovaný

2/ - dražobník splnil, uskutočnenie dražby oznámil náležitým spôsobom inzeroval tak, aby umožnil čo
najširšiemu počtu záujemcov zúčastniť sa dražby, čo žalovaný 2/ preukázal v priebehu sporu (oznam
dražby nehnuteľnosti v týždenníku Dražobné listy, ale aj cez viaceré webové stránky). Súd sa nestotožnil
s argumentáciou žalobcov 1/ a 2/, že dôvodom neplatnosti dražby bolo to, že sa konala v krajskom
meste v hoteli Lux a nie v lokalite resp. okrese Poltár, v ktorom sa predmet dražby nachádza. Zo

zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. vyplývala žalovanému 2/ povinnosť určiť
„miesto, dátum a čas začatia dražby po dohode s navrhovateľom dražby (žalovaným 1) tak, aby nebola
obmedzená možnosť účasti na dražbe.“ Do miesta konania dražby je zabezpečený prístup prostriedkami
verejnej komunikácie (autobus, vlak), ide o sídlo kraja, pričom hotel Lux sa nachádza v tesnej blízkosti
autobusovej resp. vlakovej stanice v Banskej Bystrici.

27. Žalovaný 1/ pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov súdnej znalkyne, dokonca
v prvom kole dražby bolo najnižšie podanie, ktoré mohol účastník dražby urobiť v sume 28.800
Eur t.j. totožnej so záverom znaleckého posudku č. 86/2013. Do začatia dražby nezložil dražobnú
zábezpeku žiadny záujemca, dražba bola neúspešná, čo skonštatoval licitátor a bolo preukázané
notárskou zápisnicou zo dňa 18.11.2013. Súd zdôrazňuje, že žalobcovia 1/ a 2/ mali doručený znalecký

posudok v súlade s ustanovením § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. už dňa 21.10.2013 resp.
22.10.2013 a v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 citovaného zákona boli oprávnení do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky
proti ohodnoteniu predmetu dražby, prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, túto
zákonnú možnosť nevyužili. V spore bolo preukázané, že až po opakovanej obhliadke nehnuteľnosti

dňa 01.07.2014 o 09,30 hod pred opakovanou dražbou žalobca 1/ vzniesol námietku v znení: „mám
námietky na cenu znaleckého posudku, cena je podľa mňa nízka.“ (č.l. 201 spisu). Hoci išlo o všeobecnú
námietku, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný 2/ - dražobník splnil svoju
zákonnúpovinnosťpodľaustanovenia§12ods.5zákonač.527/2002Z.z. asovznesenounámietkousa
písomne vysporiadal a najneskôr 5 pracovných dní pred konaním opakovanej dražby zaslal vlastníkovi

predmetu dražby písomnú odpoveď (č.l. 203 spisu Odpoveď zo dňa 16.07.2014 na „Námietky voči výške
Znaleckého posudku“). V súvislosti so splnením zákonnej podmienky „Ohodnotenie predmetu dražby“
podľaustanovenia§12zákonač.527/2002Z.z.ktorúmal žalovaný2/jebezprávnehovýznamutvrdenie
žalobcov v žalobe a v priebehu celého sporu o tom, že cena predmetu dražby bola podhodnotená.
Žalobcami 1/ a 2/ produkované dôkazy v podobe vyjadrenia znalca Ing. Kubaliaka resp. návrhu poistnej

zmluvy, ale aj ceny nehnuteľnosti určene v roku 2007 (v čase vzniku záložného práva) boli bez právneho
významu tiež z dôvodu, že v súlade so záverom uznesenia NS SR sp.zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa
03.10.2013určenievýškycenydraženejnehnuteľnostinemázanásledokneplatnosťdražby. Žalobcovia
1/ a 2/ v spore neudržali dôkazné bremeno, nepreukázali, že dražobník - žalovaný 2/ porušil svoje
povinnosti pri výkone záložného práva opakovanou dražbou konanou dňa 21.07.2014 a preto súd ich

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.