Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alica Vörösová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217200647
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217200647.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 697 270. Zast.: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava,
IČO: 35 855 673, proti žalovanému: L. Y., X.. XX.XX.XXXX L. G. XXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie
166,89 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 124,21 eur od 23.08.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa so žalobou zo dňa 29.11.2016 domáhal na tunajšom súde o zaplatenie sumy 166,89
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 23.08.2015 do zaplatenia a
náhradu trov konania.
2. Vo veci bolo vykonané dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom pripojených listinných
dôkazov a to so zmluvou o poskytnutí verejných služieb A3335495 zo dňa 09.11.2007, dodatkom
k zmluve o poskytovaní verejných služieb č A3335495 zo dňa 22.02.2013,, prílohou č. 1 k
dodatku k zmluve, pokusom o pokonávku zo dňa 29.06.2015, faktúrou č. 2272488850, 2276469880,
2280746235, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a ustálil nasledovný
skutkový stav veci:
3. Z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách č. zmluvy A3335495 z 09.11.2007 súd zistil, že žalobca ako dodávateľ
služieb a žalovaný ako fyzická osoba, spotrebiteľ - občan uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu
o poskytnutí služby. K zmluve uzatvorili aj dodatok dňa 22.02.2013. V spotrebiteľskej zmluve sa
strany sporu dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné zmluvné podmienky. Na základe nich
žalobca zapožičal žalovanej jeden ks SIM karty, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo . SIM
karta umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a odpredal
žalovanému mobilný telefón značky NOKIA LUMIA 800 s akciovou cenou 1,00 eur, pričom predajná
cena pred zľavou bola 240,00 eur za jeden ks ( rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou je
42,68 eur/ks). V bode 2.3 dodatku k tejto zmluve bola dojednaná 24 mesačná viazanosť.4. Z faktúr vyplýva, že žalovaný neuhradil sumu za elektronické komunikačné služby vrátane poplatku
za upomienku v sume 124,21 eur . V bode 2.5 dodatku k tejto zmluve žalobca uvádza, že účastník
si je vedomý, že MT jemu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v článku 1 v bode 1.2 dodatku, ktorej
výškasarovnározdielumedzispotrebiteľskou(trhovou)cenouMTavzmysletohtododatkuposkytnutou
zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované
mu prostredníctvom SIM karty v zmysel ust. tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4)
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku
( pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda ( minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT)
5. Podľa ust., § 297 písm. b) CMP - súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
6. Podľa ust. § 52 ods. 1,2,3 OZ ( účinný v čase uzatvorenia zmluvy 29.11.2004) - Spotrebiteľskými
zmluva sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, a zmluvnými stranami sú na jednej starne dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Podľa ods. 2 OZ - dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 3 OZ - spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 53 ods. 1,2,3 OZ účinný v čase uzatvorenia zmluvy - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa § 2 OZ ust. odseku 1 sa nevzťahuje
na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa ust. § 3 OZ - za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
a) spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
8. Podľa ust. § 4 OZ - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
9. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 OZ - v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
10. Podľa smernice rady 93/13 z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ktorá
síce nie je pre členské štáty EU priamo záväzná, ak sa predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už
bola transponovaná už do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle článku 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
11. Podľa článku 3 bod. 1 cit. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.
12. V zmysle článku 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v bode uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
13. Podľa článku 6 bod. 1 - členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorené so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ´ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.14. Podľa článku 7 bod. 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujem spotrebiteľov a subjektov
hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovanou nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.
15. Podľa prílohy podľa tejto smernice 1 písm. e) medzi podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 okrem
inýchpatríajpodmienkavyžadovaťodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimerane
vysokú sumu ako náhradu.
16. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred
pripravený, dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové
zariadenie, účastnícky. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné
dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods.
3 i článok 3 bod. 2 Smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané . je nesporné, že žalovaný
ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute resp. jednou vetou obsiahnutou
v článku 2.5 dodatku tejto zmluve a to v prípade ak účastník si nebude plniť svoje povinnosti tak je
si vedomý, že vzniká škoda žalobcovi a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT v
nadväznosti na to opäť poukazuje, že sa strany dohodli, že účastník je povinný žalobcovi uhradiť
zmluvnú pokutu. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o náhrade škody ( zmluvnej pokute alebo
inej sankcie) bolo individuálne dohodnuté pričom v zmysle cit. § 53 OZ ako i článku 3 bod. 2 cit. smernice
93/13/EHS bolo na žalobcovi ako dodávateľovi . žalobca v konaní individuálne náhrady škody ( zmluvnej
pokuty alebo inej sankcie) nepreukázal a preto bolo potrebné zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú.
17. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom
ako dodávateľov ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených
účastníckych programov i lacnejší v dôsledku čoho by nemôže znamenať , že mu vznikla škoda
minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT.
18. V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu boli uzatvorené
spotrebiteľské zmluvy na základe ktorých žalovaný odoberal služby od žalobcu a nezaplatil riadne a
včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 124,21 eur o čom predložil aj faktúry s
tým, že služby neboli uhradené za mesiace od 30.12.2014 do 21.04.2015. V tejto časti súd žalovanú
zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 124,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
z dlžnej sumy o d 23.08.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku čo do sumy 42,68 eur súd žalobu zamietol
ako nedôvodnú spolu s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca si nárokoval zaplatenie sumy 42,68 eur
spolu s príslušenstvom z titulu vzniknutej škody ako rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného
zariadenia a cenou zľavnenou. Pri zodpovednosti za škodu sa skúmajú základné predpoklady vzniku
zodpovednostiza škodu,konkrétneporušenieprávnejpovinnosti,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzi
porušením povinnosti a vznikom škody. Uvedenou otázkou sa žalobca vôbec nezaoberal, nepreukázal
náležitosti zodpovednosti za škodu najmä vznik škody ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
žalobcu a je objektívne vyjadriteľná. Táto skutočnosť nie j preukázaná iba tvrdením, že žalobca poskytol
žalovanému telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú zľavnenú kúpnu cenu. Rozsah zvýhodnenia,
resp. zľavy ceny telekomunikačných zariadení sa totiž odvíja od zvoleného mesačného programu
tzv. paušálu. Žalobca sa nezaoberal hodnotou získaného výnosu z predmetných spotrebiteľských
zmlúv pred porušením zmluvných povinností žalovanej uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a
včas. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledovné predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, d) zavinenie ( § 420 a nasl.
OZ). Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno
ohľadne ich preukázania leží na poškodenom v danom prípade na žalobcovi. Na vznik zodpovednosti
za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené komulatívne, zavinenie má subjektívnu povahu a
jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti predpokladá ( prezumované zavinenie) - dôkazné
bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.Povinnosťžalovanéhozaplatiťalebovrátiťžalobcoviposkytnutúzľavuzkúpnejcenyvprípadeporušenia
povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku,
alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny
mobilného telefónu totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikne v súvislosti s porušením tejto
povinnosti žalovanou. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovaný pri
kúpe mobilného telefónu, poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za
poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho
procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu
majetku žalobcu nedošlo k príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanou platiť riadne
a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe slobodnej a vážnej
vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve. resp. dodatku k tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa
žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená teda ak žalovanému poskytol zľavu z kúpnej ceny
len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, navyše uvedený
záver žiaden vplyv nemal ani s ním právne nesúvisí.
19. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1,2
CSP - žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko žalobca mal vo veci len čiastočný
úspech.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložípovinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.