Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202756
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218202756.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v sporovej veci žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 043 55 211, právne
zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185
190, proti žalovanej: S. J., J.. XX.X.XXXX, G. Q. Y., o zaplatenie 100 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 100 eur, od 24.07.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 12.06.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených v
žalobe.. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Minihotovosť, a.s., so žalovaným uzavrel
18.06.2015 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a poskytol žalovanej úver vo výške 100 eur.
Žalovaná mala splatiť 128 eur do 28 dní od poskytnutia, no neurobila tak, a žalobca si uplatňuje aj nárok
na úrok z omeškania. Okrem toho si žalobca uplatňuje aj nárok na náhradu nákladov na upomienky. V
dôsledku cezhraničného zlúčenia tieto nároky prešli na žalobcu.

2. Žalovanej bola žaloba doručená oznámením podľa § 116 ods. 2 C. s. p. s účinkami k 23.12.2018
potom, čo sa napriek všetkým úkonom (zistenie pobytu cez dostupné registre, preverenie známych
adries útvarmi Policajného zboru, dopytmi na zamestnávateľa a príbuzných) nepodarilo zistiť miesto
jeho skutočného pobytu.

3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie

sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1 000 eur, súd bez nariadenia pojednávania a bez
predbežného prejednania tohto spotrebiteľského sporu [§ 168 ods. 1 a § 297 písm. b) C. s. p.] vykonal
dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere z 19.03.2014, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a
výpis z obchodného registra a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods.
2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil skutkový stav veci:

4. Spoločnosť Minihotovosť s.r.o., IČO: 35 852 453, bola v roku 2014 obchodnou spoločnosťou, ktorá

okrem iného ako podnikateľ poskytovala úvery z vlastných zdrojov. Žalovaná v súvislosti s úverom, ktorý
je predmetom tohto konania, nekonala na účely podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.5. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy o úvere z 18.06.2015 medzi Minihotovosť s.r.o. a
žalovaná. Pretože veriteľ (vtedy slovenská spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike) poskytoval túto
pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa

a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľom v znení účinnom k uzavretiu zmluvy 18.06.2015, a táto zmluva
by bola zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 cit. zákona a úver ňou poskytnutý by bol
spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona]. Podľa § 1 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z. z. však spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri

mesiace. Zo znenia zmluvy medzi veriteľom a žalovaným reprodukovaného vyššie vyplýva, že žalovaný
mal poskytnutý úver splatiť približne do jedného mesiaca od uzavretia zmluvy. Táto zmluva tak v zmysle
uvedeného nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

6. Veriteľ sa však pri poskytovaní takýchto krátkodobých úverov považoval za tzv. iného veriteľa.

7. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavrela písomne, pričom odkazuje na § 40 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje
v podstate dve možnosti, ako písomnú formu zachovať - vlastnoručný podpis, ktorý možno v
niektorých prípadoch nahradiť mechanickými prostriedkami, (§ 40 ods. 2), a niektoré formy elektronickej
komunikácie, ak umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá ho urobila (§ 40

ods. 3). Žalovaná sa najskôr registrovala na portáli veriteľa, kde uviedla svoje osobné údaje a emailovú
adresu, a bolo jej pridelené heslo. Následne jej bola na túto emailovú adresu zaslaná rámcová zmluva a
zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu s linkom (odkazom), na ktorý mala kliknúť na znak súhlasu. Podľa
názoru súdu tento mechanizmus treba považovať za urobenie úkonu elektronickými prostriedkami,
ktoré (prostredníctvom registrácie, hesla a určeného e-mailu) umožňujú zachytenie obsahu úkonu a

určenie osoby, ktorá ho urobila. Potvrdenie odkazu (linku) na určenej emailovej adrese je totiž pre
žalobcu signálom, že tento úkon urobila osoba, ktorá tento email udala pri registrácii a ktorej bolo
pritom poskytnuté heslo, a ktorej identita je mu teda známa. Prejav vôle - prijatie návrhu zmluvy
veriteľom bol zasa vykonaný v elektronickej forme vygenerovaním elektronickej verzie zmluvy v rámci
užívateľského profilu žalovanej, ktorý bol vytvorený na stránke veriteľa. V dôsledku toho je pre každú

osobu zrejmé, že na takomto profile môže robiť úkony len žalovaná ako jeho užívateľka alebo veriteľ ako
správca stránky, na ktorom je vytvorená. Takéto elektronické vygenerovanie je teda formou elektronickej
komunikácie, ktorá umožňuje zachytiť obsah právneho úkonu a určenie (právnickej) osoby, ktorá ho
urobila. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu zmluva vyhovuje požiadavkám písomnej formy v
zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

8. Z obsahu zmluvy z 18.06.2015 vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a
záväzok dlžníka tieto prostriedky splatiť v jedinej splátke. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu
zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že
veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky v dohodnutej sume 100 eur a žalovaná ich v rozpore

so spotrebiteľskou zmluvou v dohodnutej lehote nesplatil. V tejto časti je žaloba žalobcu v každom
prípade opodstatnená. Nárok na úrok z omeškania z tejto sumy vyplýva z § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2013.
Cezhraničným zlúčením veriteľa so žalobcom prešiel tento nárok naňho (§ 69a ods. 1 v spojení s § 69aa
ods. 8 Obchodného zákonníka).

9. Z uvedených dôvodov tak súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny a úroku z omeškania z nej
odo dňa po splatnosti, zamietol žalobu, čo do zmluvnej pokuty 12 eur, lebo neboli splnené podmienky v
zmysle ust. § 544 ods. 2 OZ - zmluvnú pokutu možno dojednať len v písomnej forme... inak je neplatná
(písomná zmluva nie je podpísaná so stranami sporu).

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP - podľa pomeru úspechu
a neúspechu.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).