Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/314/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116206572
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116206572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkýň: 1/M. N., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X. K. XXX, 2/ Mgr. M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. K. XXX, 3/ S. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. XXX/XX, H. J. S., všetky zastúpené JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o. so
sídlom Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. K.
XXX, zastúpenému AK JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36
436 640, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkýň 1/, 2/, 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 7C/63/2016-86 zo dňa 25. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobkyniam p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne 1/ až 3/ domáhali
určenia, že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 124/600-ín, žalobkyňa 2/ podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 31/600-ín a žalobkyňa 3/ podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/24-iny v
nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Kysuckom Novom

Meste na LV č. XX pre kat. úz. X. K., a to parciel registra CKN č. 95, č. 101, č. 102 a č. 103. Súd
zamietnutie žaloby zdôvodnil s poukazom na ust. § 137 písm. c/ CSP, § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a ust. § 70 zákona č. 162/95 Z. z., pričom konštatoval, že naliehavý právny záujem na
požadovanom určení zo strany žalobkýň preukázaný bol, avšak v danom prípade, keď ide o typicky
sporové konanie, neuniesli žalobkyne dôkazné bremeno, keď nijakým spôsobom nepreukázali svoje
tvrdenia, že došlo k porušeniu ich vlastníckeho práva v dôsledku nesprávnej identifikácie parciel v
geometrických plánoch č. 62/14 a č. 102/14 s PK parcelou č. 81/1, resp. nimi doložený geometrický plán

č. 380/99 tvrdenie, že predmetné CKN parcely zodpovedajú pôvodnej PK parcele č. 22, nepreukazuje.
Žalobkyne tak nepreukázali, že označené CKN parcely, ktoré sú vlastnícky vedené na žalovaného, sú
súčasťou pôvodnej PK parcely č. 22, ako aj skutočnosť, že boli vytvorené z pozemku, ktorý žalobkyne
nadobudli dedičstvom, a teda, že v katastri nehnuteľností existuje nesúlad v zápise vlastníckeho práva v
ich neprospech. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa úspechu strán v konaní
tak, že ich náhradu priznal žalobkyniam 1/ až 3/ v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podali odvolanie
žalobkyne 1/ až 3/. Rozhodnutie považujú za nesprávne a nezákonné z dôvodov, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP). Kľúčovou vadou podľa odvolateliek bolo závažné porušenie
práva na spravodlivý proces. Namietali, že im nebolo doručené vyjadrenie k vyjadreniu žalobkýň,
doručené súdu žalovaným dňa 12. 12. 2016, a teda nemali možnosť vyjadriť sa ako protistrana k
uvedenému vyjadreniu a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Súd tak nedodržal rovnosť

zbraní a pokiaľ by s týmto vyjadrením boli oboznámené, určite by uviedli ich argumentáciu, dôvodnosť,
prípadne dôkazy k nej. Súd v priebehu konania na vyjadrenie protistrany zo dňa 12. 12. 2016 už nemal
prihliadať. Neobstojí tiež tvrdenie, že v roku 1999 došlo k usporiadaniu vlastníckych práv spoluvlastníkov
PKN parcely č. 22 ako to tvrdí žalovaný. Práve v tomto roku boli usporiadané iba tie nehnuteľnosti,
ktoré už boli reálne vydelené spoluvlastníkmi pôvodnej PKN parcely č. 22 a nimi užívané a tieto
si usporiadali v rámci ROEP. Ostatný neusporiadaný nehnuteľný majetok pôvodnej parcely PKN č.

22 ostal i naďalej v neusporiadanom stave. Patrí teda na podiely spoluvlastníkom ako sú nateraz
zapísané na LV, teda tak, ako žalobkyne prezentovali skutkovým (žalovaným nepopretým) tvrdením v
žalobe. Na navrhnutý dôkaz vykonanie znaleckého dokazovania súd ani len nereagoval. Zdôvodneniu
súdu, že neprodukovali dôkaz o dôvodoch zápisu spoluvlastníckych vzťahov k parcele č. PKN 22 a
evidovaných na LV práve z dôvodu, že žalovaný námietku spornosti skutkového tvrdenia nevzniesol,

vychádzali žalobkyne z preukázanej skutočnosti vlastníckych vzťahov, a to malo potvrdiť oprávnenosť
ich nárokov. Ich povinnosťou potom nebolo preukazovať iný dôkaz ako to konštatuje súd, napr. „spätnou
identifikáciou“. Na základe uvedených dôvodov odvolateľky žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a dospel k správnym skutkovým
i právnym záverom. V odôvodnení rozhodnutia prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľky
k veci samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré
by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav zistený súdom prvej inštancie. Žiadal, aby

odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov.

4. Vo svojich ďalších vyjadreniach obe strany zotrvali na svojich dovtedajších prednesoch.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

v zmysle ust. § 379 až § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateliek neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti (skutkové), s ktorými by sa nevyporiadal súd
prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7. Pokiaľ odvolateľky namietali nesprávny procesný postup súdu, je potrebné uviesť, že nie každé

porušenie musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ak napr. súd prvej inštancie
neumožnil sporovej strane vyjadriť sa k dôkazu alebo k písomnému podaniu protistrany, môže byť toto
pochybenie v odvolacom konaní napravené, avšak v tomto prípade odvolateľky žiadnu argumentáciu k
podaniu protistrany zo dňa 12. 12. 2016, ktoré ako uviedli, im nebolo doručené, nijako nekomentovali.
Je však zrejmé, že v tomto vyjadrení neboli uvedené žiadne zásadné argumenty, ktoré by nejakým

spôsobom sa odlišne vyjadrovali k žalobe alebo k predchádzajúcemu vyjadreniu žalobkýň a už vôbec
nie k dôvodom, pre ktoré súd žalobu zamietol, resp. argumentom, ktoré na zdôvodnenie rozhodnutia
použil. Vo svojom odvolaní žalobkyne vycitovali množstvo zákonných ustanovení Civilného sporového
poriadku, avšak z odôvodnenia odvolania nevyplýva, čo konkrétne mal ďalej súd prvej inštancie porušiť
(okrem nedoručenia vyjadrenia k vyjadreniu, ktorého nutnosť však doručiť protistrane z ust. § 167

CSP nevyplýva). Odvolací súd nezistil ani existenciu ďalších odvolacích dôvodov, na ktoré v odvolaní
poukazovali odvolateľky.8.Vdanomprípadejezrejmé,žežalobkynevpodanejžalobetvrdili,žesúspoluvlastníčkamioznačených
spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach, ktoré v katastri nehnuteľností sú zapísané na výlučného
vlastníka označeného žalovaného. Ako dôkaz doložili geometrický plán z roku 1999, ktorý však bol

vyhotovený za iným účelom (identifikácia parcely č. 93), ku ktorej spoluvlastnícke právo rozporované
nebolo. V tomto prípade žalovaný poprel vo svojom vyjadrení skutočnosti, že žalobkyne sú podielovými
spoluvlastníčkamioznačenýchnehnuteľnostíabolotedanažalobkyniach,abyvyvrátilisprávnosťúdajov
v katastri nehnuteľností, čo však zo žaloby a nimi predložených dôkazov nijako nevyplynulo. Správne
potom súd prvej inštancie zamietnutie žaloby zdôvodnil neunesením dôkazného bremena, ktoré je v

tomtoprípadevýlučnenažalobkyniach,tedajenanich,abypreukázalisvojetvrdenia,ževtomtoprípade
sú spoluvlastníci označených nehnuteľností. Žalobkyne poukazovali na pozemnoknižnú parcelu, od
ktorej odvodzovali spoluvlastníctvo, avšak nijakým spôsobom nepreukázali, že označené CKN parcely
vo vlastníctve žalovaného zodpovedajú pôvodnej PKN parcele, resp. nevyvrátili skutočnosti, na základe
ktorých bolo vlastnícke právo zapísané, a to, že v minulosti došlo k reálnej deľbe pozemnoknižnej
parcely. Nimi tvrdené skutočnosti neboli nijako preukázané ani v odvolaní, resp. nijakým spôsobom

neboli doložené dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti potvrdzovali.

9. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny
a tento v celom rozsahu potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnému v odvolacom konaní voči žalobkyniam priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).