Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207647
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616207647.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu TELERVIS
PLUS, a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr.
Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanej
D.Z.,nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomE.XX,XXXXXE.,ozaplatenie637,50eurspríslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/163/2016-36 zo dňa 18. 08. 2016
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 492,50 eur s
príslušenstvom zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) prvým výrokom rozsudku
zo dňa 18. 08. 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 492,50 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 492,50 eur od 07. 08. 2015 do zaplatenia, do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 492,50 eur s príslušenstvom zamietol
(druhý výrok) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 54,50 % (tretí
výrok).

1.1.Okresnýsúdmalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,ževsúladesustanoveniamiObčianskeho
zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 14. 01. 2015 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. U. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 500,- eur za úrok vo výške 100,- eur (20 % z istiny) a servisný poplatok za poskytnutie
úveru 45,- eur (9 % z istiny). Žalovaná sa zaviazala celkovú sumu 645,- eur splatiť v 13-tich mesačných
splátkach pri výške prvých 3 mesačných splátok po 2,50 eur a ďalších 10-tich mesačných splátok po

63,75 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného
zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN bola v zmluve uvedená
50,22 % a jej priemerná hodnota ku dňu podpisu zmluvy 36,30 %. V predžalobnej upomienke žalobca
upozornil žalovanú na omeškanie so splácaním úveru, oznámil jej výšku dlžnej čiastky a zároveň
ju upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote sa uplynutím 15-tich dní
stane splatným celý poskytnutý úver. V oznámení o zosplatnení záväzku jej oznámil, že záväzok zo

spotrebiteľskej zmluvy sa stal splatným ku dňu 06. 08. 2015. Do zosplatnenia úveru žalovaná uhradila
žalobcovi sumu vo výške 7,50 eur. Po zosplatnení už žalobcovi neuhradila žiadnu peňažnú čiastku, t. j.
do rozhodnutia súdu celkovo zaplatila žalobcovi 7,50 eur.
1.2. V rámci súdnej kontroly jednotlivých náležitostí typovej spotrebiteľskej zmluvy súd prvej inštancie
zistil absenciu presného termínu konečnej splatnosti zmluvy vyžadovanej ust. §-u 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý by mal byť určený minimálne mesiacom a rokom. Z obsahu zmluvy

možno termín konečnej splatnosti vyvodiť z počtu splátok poskytnutého úveru (13) a splatnosti druhej
nasledujúcich splátok - tridsiaty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky až do úplného zaplatenia,čo nemožno považovať za určenie termínu konečnej splatnosti úveru. Následkom toho je potrebné
spotrebiteľský úver považovať v zmysle §-u 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná z úveru vo výške 500,- eur uhradila 7,50 eur, preto ju súd

prvej inštancie zaviazal na zaplatenie 492,50 eur (500,- eur - 7,50 eur). Z dôvodu omeškania žalovanej
žalobcovi priznal úrok z omeškania aplikujúc § 3 a § 10c nariadenia č. 87/95 Z. z. vo výške 5,05 % ročne
zo 492,50 eur od 07. 08. 2015 do zaplatenia, pričom za prvý deň omeškania považoval deň nasledujúci
po dni okamžitej splatnosti úveru.
1.3. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil zásadou úspechu podľa §-u 255 ods. 1 a 2

Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Čistý úspech žalobcu v konaní určil ako 54,50 % (77,25
% - 22,75 %) s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade
s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

2. Žalobca v zákonnej lehote podal odvolanie voči druhému výroku rozsudku podľa §-u 365 ods. 1 písm.
d), f), h) CSP uvedúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za nesprávne

z dôvodu nesprávneho výkladu zákonných ustanovení a nesprávnej interpretácie a aplikácie Smernice
Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES z 23. 04. 2008 na daný skutkový stav.
2.1. Odvolateľ sa obšírnym spôsobom vyjadril k náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §-
u 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorou je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, aj keď sa k nej okresný súd nevyjadril.

2.2. Namietal, že termín konečnej splatnosti úveru je jednoznačne uvedený a identifikovateľný v čl. III.
bod 2 zmluvy: ,,Termín poslednej splátky úveru, t. j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení
zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru,
t. j. 380 kalendárnych dní“, čo je špecifikácia presná, dostatočná a nemenná.
2.3. V ďalšej časti odvolania rozobral rozhodnutie Súdneho dvora ES z 09. 03. 1978 (Simmenthal)

zaoberajúce sa povinnosťou aplikácie komunitárneho práva.
2.4. Navrhol, aby odvolací súd druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Navrhol prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi.

3. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu nevyužila.

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379 písm.
a) CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie

je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). Dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať, presahuje rámec
odvolacieho konania (konanie na odvolacom súde, ktorý rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiam súdu
prvej inštancie, nemá nahrádzať konanie na súde prvej inštancie).

5. Okresný súd správne podrobil súdnej kontrole zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. U. uzatvorenú
dňa 14. 01. 2015 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou (označenou v ľavej hornej
časti ako U.). Správne je aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že jednou z obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa §-u 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, účinného k 14. 01. 2015 bolo uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

jeho konečnej splatnosti. Nesprávne je však jeho skutkové zistenie, že táto náležitosť v zmluve o
spotrebiteľskom úvere absentuje. Z obsahu zmluvy (č. l. 4 p. v. súdneho spisu) vyplýva, že táto náležitosť
je dohodnutá v čl. III. bode 2 zmluvy, ktorý uvádza, že: ,,Termín poslednej splátky úveru, t. j. konečná
splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia
zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t. j. 380 kalendárnych dní“. Takéto dojednanie je jasné,

určitéazrozumiteľnéaajpriemernýspotrebiteľmôžejednoduchýmmatematickýmvýpočtomurčiťtermín
konečnej splatnosti úveru aj dobu trvania zmluvy v závislosti od dátumu jej uzatvorenia. Nesprávny je
preto záver okresného súdu, že neuvedenie tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za
následok aplikáciu fikcie jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

6. Dôvodom, prečo odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie je potreba súdneho prieskumu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. U. zo
dňa 14. 01. 2015 z hľadiska dodržania ďalších náležitostí podľa §-u 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch účinného k 14. 01. 2015, ktorého rozsah presahuje rámec odvolacieho konania. Aj s ohľadomna argumentáciu odvolateľa sa v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie zaoberať najmä tým, či
uvedená zmluva obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. V zmysle Smernice
Európskeho parlamentu a rady Európy č. 2008/48/ES a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z

09. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a U. Y. sp. zn. C-42/2015 zmluva o úvere na dobu
určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny a nie je nevyhnutné, aby uvádzala splatnosť každej zo
splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi
bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Okresný súd zameria svoje dokazovanie na

zistenie, či je určenie termínu splatnosti splátok v čl. II. bod 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. U. zo
dňa 14. 01. 2015 dostatočne jasným, určitým a zrozumiteľným dohodnutím termínu splatnosti splátok a
či umožňuje priemernému spotrebiteľovi identifikovať dátumy týchto splátok bez ťažkostí a s istotou.

7. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zameria dokazovanie aj na zistenie, aký druh nároku predstavuje
dohodnutý celkový servisný poplatok vo výške 9 % z istiny, čo tvorí jeho obsah a aké práva a povinnosti

každej zmluvnej strany sú s ním spojené, za akým účelom ho mala žalovaná vynaložiť; posúdi, či
nejde o zmluvné dojednanie, ktoré je v rozpore s § 9 ods. 10 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného k 14. 01. 2015. Nemožno prehliadnuť, že servisný poplatok má spolu s úrokom
tvoriť odplatu a je zahrnutý aj v celkovej dlžnej čiastke. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinného k 14. 01. 2015 sa na účely tohto zákona celkovou čiastkou, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Za týmto účelom poskytne relevantné skutkové
tvrdenia žalobca, ktorý má dôkazné bremeno.

8. Odvolateľ podal odvolanie voči druhému výroku rozsudku, výrok o trovách konania nespochybnil.

Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj odvolaním nedotknutý výrok o trovách
konania (§ 379 písm. a) CSP), preto ho odvolací súd zrušil.

9. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa §
396 ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).