Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/88/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208948
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114208948.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M. advokátkou
so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X.
XX, XXX XX E. X., vedenej pod sp. zn. EX 1787/14 súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom,
Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 3.109,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 4Er/1323/2014-17 zo dňa 03.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria
rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1745/13-EK zo dňa 07.01.2014. Podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným
dňa 28.08.2012. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený
s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Okresný súd vychádzal zo záveru,
že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je
spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
Klauzulu o aplikácii Obchodného zákonníka alebo označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu
podľa Obchodného zákonníka súd nepovažoval za prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Ďalej konštatoval, že rozhodcovská zmluva, od
ktorej odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu rozhodcovský súd, nebola individuálne
dojednaná. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej
zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi, je preto
právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k
zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Povinný nemohol obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, pretože jej
návrh bol pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a oprávnený-
napriek tomu, že na ňom spočíva dôkazné bremeno, ničím nepreukázal individuálny charakter tohto
dojednania. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako je tomu v danom
prípade je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje
doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). V čl. 7 rozhodcovskej zmluvy
síce je obsiahnutá možnosť spotrebiteľa od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, avšak od zmluvy je možné
odstúpiť iba v prípade, že je platná. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené

zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom,
že rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo má
za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z
úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci
je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu
dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p. Poukázal na to, že zo
záverov exekučného súdu vyplýva, že spotrebiteľské právo de lege lata automaticky vylučuje možnosť
platne dojednať so spotrebiteľom rozhodcovskú doložku, čím popiera existenciu ustanovení zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Argumentáciou exekučného súdu sa tak stávajú ustanovenia
týkajúce sa rozhodcovského konania vo vzťahu k spotrebiteľovi obsolentnými, teda bez právneho
významu. Ďalej namietal zmätočnosť odôvodnenia, ktoré sa odvoláva na rozhodcovskú doložku, ktorá
mala byť medzi účastníkmi uzavretá, správne však mala byť uvedená rozhodcovská zmluva. Pokiaľ
ide o záver okresného súdu, ktorý vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, oprávnený ju nepovažoval v súlade s platnou právnou úpravou. Uviedol, že
Rozhodcovská zmluva bola dohodnutá alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany
možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom
súde. Právo povinného- spotrebiteľa je teda z pohľadu hmotného práva zachované, a to až do okamihu
podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít. Podľa oprávneného sa exekučný súd pri rozhodovaní
neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení
skutkového stavu a neobstojí ani jeho právne posúdenie. V danom prípade rozhodcovská zmluva
predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo
vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, ktorý
upravuje právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy. Uplatnením tohto práva z akéhokoľvek dôvodu
mohol dlžník bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, a to bez toho,
aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva tiež nestanovuje
žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie a obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení povinného o
odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval tým, že v danom
prípade povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pretože mohol zmluvu
nepodpísať, čím by neprišlo k jej platnosti a účinnosti, a tiež mohol zásadne zmeniť jej obsah, a to
tak, že od uzavretej zmluvy odstúpi. Oprávnený nepovažoval za správny ani záver exekučného súdu
o tom, že rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou bez možnosti zmeniť jej obsah. Súd pritom
nedáva odpoveď na otázku, aká rozhodcovská zmluva by bola individuálne dojednanou. Individuálnosť
rozhodcovskej zmluvy (ako aj každej inej zmluvy) by mala mať svoje medze, keďže objektívne nie je
možné od oprávneného požadovať, aby s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu (s iným obsahom
a v inej forme) a to aj vzhľadom na zachovanie jej platnosti a účinnosti. Z pohľadu oprávneného nie je
možné variovať obsah rozhodcovskej zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, avšak je možné ponúknuť
mu čas na rozmyslenie, a to ako pred jej uzavretím, tak aj 14 dní potom, a dať mu tak možnosť od
zmluvy odstúpiť bez toho, aby využite jeho práva akokoľvek ovplyvnilo jeho hlavný záväzok. Oprávnený
nepovažuje za sporné, že sa v danej veci jedná o spotrebiteľský vzťah a že sa na zmluvu o úvere
vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. To však bez ďalšieho nespôsobuje nedovolenosť plnenia
priznaného v rozhodcovskom rozsudku a jeho rozpor s dobrými mravmi. Na podporu svojich tvrdení
oprávnený poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 11/2010,
sp. zn. 4 Cdo 159/2009 zo dňa 16.06.2009, sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012 a na uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 1CoE/328/2013 zo
dňa 10.12.2013 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti mal za to, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v
Žiline sp. zn. RK-PC-1745/13-EK zo dňa 07.01.2014. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku
bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa
28.08.2012. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s
povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č.XXXXXXXXXX.

V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný
prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa
bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie
o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Z ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ust. § 53 ods. 1 veta prvá zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa
na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné, t.j. o neprijateľné zmluvné podmienky nejde
vtedy, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa pritom v zmysle § 53 ods. 2/ Občianskeho zákonníka
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa
vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah,
teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté
individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá 28.08.2012
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej
nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny
vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným)
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s
právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú
podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 28.08.2012. Zo samostatne
uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že
ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy
o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. Zmluva o revolvingovom úvere bola
oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej
zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, podpísanom oprávneným aj
povinným. Aj keď bola Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka
na samostatnom liste, do ktorého sa vpisujú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez
toho, aby zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník bol tiež oprávnený od tejto zmluvy
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným
súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje
spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie
výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom, dohodnutý zmluvnými stranami v
poslednej vete čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy, je dôkazom o tom, že takýmto žalobcom môže byť rovnako
veriteľ ako aj dlžník- spotrebiteľ, preto takéto dojednanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť. To však nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla byť
neplatná z iných dôvodov.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu nebola založená na absolútne neplatnom právnom úkone,
nie je oprávneným predložený exekučný titul nulitným právnym aktom, v dôsledku čoho odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f, h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2
citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne
rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44
ods. 2/ Exekučného poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.