Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/109/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116216738
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116216738.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
B. F., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom W. práce, sociálnych vecí a rodiny E., na
návrh matky Bc. R. F., nar. X.X.XXXX, bytom E., F. námestie č. 5, zastúpenej advokátom A.. Z. F., za
účasti otca A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XXX, okres Z., v konaní o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e výživné zo strany otca pre maloletú B. F., nar. XX.X.XXXX vo výške 250,- EUR mesačne
od 27.8.2015 do budúcnosti, ktoré je otec povinný posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred.
II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením od 27.8.2016 do 31.3.2018 vo výške 6 840,- EUR
súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 100 - eurových mesačných splátkach až
do zaplatenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.7.2016 matka maloletej požiadala súd, aby zveril B. do jej osobnej starostlivosti a zaviazal
otca maloletej prispievať na výživu dcéry sumou 250 ,- Eur mesačne. Nežiadala upravovať styk otca
s dieťaťom.

2. Otec maloletej súhlasil so zverením B. do osobnej starostlivosti matky, určenie výšky výživného
ponechal na rozhodnutie súdu.

3. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť.

4. Po vykonanom dokazovaní súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorú ustanovil za
jej majetkovú opatrovníčku. Zo strany otca určil pre maloletú výživné od 27.8.2015 do 31.12.2015 vo
výške 100,- EUR mesačne a od 1.1.2016 do budúcnosti vo výške 150,- EUR mesačne, ktoré je zaviazal
otca posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho
určením od 27.8.2016 do 30.11.2016 vo výške 1.126,12 EUR, povolil otcovi splácať spolu s bežným
výživným v 50,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia. Styk otca s maloletou neupravil.

5. Proti výroku rozsudku, ktorým súd určil výživné otca pre maloleté dieťa a dlžné výživné, podala
dňa 28.11.2016 matka maloletého dieťaťa odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP písm.
f/ a h/ v spojení s § 62 ods. 1 CMP, ktoré odôvodnila tak, že napadnuté výroky o určení výživného a
dlžnom výživnom považuje za nesprávne a s odôvodnením sa nestotožňuje, pretože vychádzajú najmä
z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Určené výživné 150 Eur, resp. 100 Eur za obdobie od narodenia dieťaťa do 31.12.2015 považuje

za neprimerane nízke, a to najmä vzhľadom na zárobkové a majetkové pomery otca, ktoré v konaní
vyšli najavo. Súd v odôvodnení skonštatoval, že rozhodol na základe otcom potvrdeného príjmu z prác
vykonávaných v zahraničí, pričom výšku tohto príjmu neuviedol a preto nie je zrejmé, z akej sumy
súd de facto vychádzal. V tejto súvislosti poukázala na vykonaný pohovor s otcom na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, kde sa otec maloletej vyjadril, že pracuje v zahraničí a jeho
priemerný mesačný zárobok je minimálne 2.500 Eur. Táto skutočnosť bola podľa nej potvrdená aj na
pojednávaní. Zdôraznila predovšetkým, že otec v priebehu konania svoje príjmy žiadnym spôsobom
nepreukázal, nezdokumentoval a neverifikoval. Preto podľa názoru matky mal súd pri určení vyživovacej
povinnosti vychádzať z jeho priemerného mesačného príjmu vo výške 3.961,80 Eur, ktorý predstavuje
20-násobok sumy životného minima v zmysle ust. § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Na základe
takto vykonaného dokazovania by bolo preto dôvodné je návrhu vyhovieť a určiť výživné vo výške 250
Eur mesačne. Namietala aj časť výroku rozsudku o určení výživného, ktorým konajúci súd zohľadnil
dôvody osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného od podania návrhu, avšak už vôbec sa
nezaoberal odôvodnením tejto časti výroku, keď neuviedol prečo určil výživné od narodenia dieťaťa do
31.12.2012 vo výške 100 Eur a od 1.1.2016 vo výške 150 Eur. Na základe uvedeného navrhla, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou
250 Eur mesačne počnúc dňom narodenia.

6. Dňa 31.5.2017 Krajský súd v Košiciach svojim rozhodnutím 8CoP/22/2017-57 zrušil rozsudok
Okresného súdu Košice I č. 21P/109/2016 z 2.11.2016 vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu
zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku síce uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí, ale
neuviedol, akými úvahami sa riadil a nevyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti.
Nevysporiadal sa s diametrálne odlišnými tvrdeniami rodičov, ktoré uviedli v priebehu konania na súde
prvej inštancie a o výživnom rozhodol na hypotetickom podklade, neurčil a neustálil príjem otca z
ktorého fakticky vychádzal. Taktiež nie je zrejmé, že prečo určil výživné 100,- EUR od narodenia dieťaťa
do 31.12., k akej zmene pomerov došlo následne, keď zvýšil výživné od 1.1.2016 a taktiež nepovažujú
za dôsledné odôvodnenie rozhodnutia o priznaní výživného spätne od podania návrhu t.j od narodenia
dieťaťa. Poukazujú na to, že síce je možné priznať výživné spätne tri roky od podania návrhu, ak sú
preto dôvody osobitného zreteľa, ale treba ich podrobne vysvetliť. Taktiež treba započítať to, čo otec
platil, ako aj inú formu výživného, ak nejaká bola a toto podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia
o dlžnom výživnom. V prípade, ak sa príjem otca bude na pojednávaní javiť ako nepravdivý, bude
povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmu, t.j. k jeho zjavne
nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže
obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom
odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť vôbec, alebo v dostatočnej výške. Pre úplnosť vyslovil odvolací súd presvedčenie, že otec
vzhľadom na svoj vek a doterajšie pracovné skúsenosti získané aj prácou v zahraničí bol a je schopný
zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto
možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojmu dieťaťu formou výživného,
pretože matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovnia bytových
potrieb, kým otec v súčasnosti neprejavuje o maloleté dieťa fakticky žiaden záujem. Nariadil súdu
prvej inštancie zaoberať sa týmito úvahami a skutočnosťami, opätovne vykonať dôsledné dokazovanie,
predovšetkým ustáliť príjem otca, resp. hodnotu jeho majetku z akého príjmu pri určovaní výživného
bude vychádzať. Nemôže ísť o príjem hypotetický, resp. dostatočne nepreukázaný.

7. Súd opakovane vypočul rodičov maloletej, svedkyňu a zabezpečil si potvrdenia o výške príjmov otca
maloletej. Vykonávaním dôkazov tak súd zistil, že matka maloletú B. vychováva sama. V konaní pred
prvým rozhodnutím súdu tvrdila, že otec neprejavuje o maloletú záujem a na jej výživu mesačne prispieva
od februára/2015 sumou 40,- EUR . Táto suma nestačí na uspokojovanie odôvodnených potrieb ich
maloletého dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že na dieťa má veľké výdavky a sama je na materskej dovolenke,
potrebovala by od otca maloletej na výživu ich dcéry minimálne sumu 250,- EUR mesačne. Žiadala,
aby súd priznal takéto výživné od narodenia maloletej. Tvrdila že pre to sú u nej dôvody hodné zreteľa,
pretože bola dlhodobo hospitalizovaná v nemocnici, nemohla iniciovať toto konanie skôr.

8. Matka býva s dcérou sama v podnájme, za ktorý platí od augusta/2016 sumu 430,- EUR, dovtedy
platila 330,- EUR. Na plienky mesačne vynaloží 40,- EUR; na mlieko - 30,- EUR; na lieky, vitamíny
a probiotiká - 15,- EUR. Ďalšie výdavky má na kúpu potravín, drogistického tovaru, oblečenia, hračiek
a výdavky na cestovné. Matka maloletej je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo
výške 203,20 € a prídavok na dieťa v sume 23,52 €.

9. Maloletá má zdravotné problémy, matka s ňou chodí do gastroenterologickej poradne, B. mávala veľmi
často koliky a reflux. Preto potrebovala užívať lieky, rôzne kvapky a takisto s ňou od narodenia musí
matka navštevovať neurológa a chodila s ňou cvičiť. Otec absolútne nemá záujem o dcéru. Nevie, kedy
je chorá, aké má matka na potreby dcéry zvýšené výdavky. Nekomunikuje s ňou, pretože keď druhý krát
neposlal výživné, pohrozila mu políciou. Vtedy však dlžnú sumu obratom zaslal.

10. Otec maloletej uviedol, že mal záujem dohodnúť sa s matkou ich dcéry o tom, že by prispieval vyššou
sumou na výživu dcéry. Má ďalšie dve deti a vie, aké sú ich nároky, ale jeho finančná situácia mu nedovolí
platiť také výživné, aké požaduje matka maloletej B. a ani doteraz si to dovoliť nemohol. Bol ochotný
dohodnúť sa s matkou na sume 100,- EUR mesačne. Je ženatý, jeho manželka je nezamestnaná.
Majú spolu dve deti 8 a 11 ročné.

11. Pripustil, že občas vykonáva nejaké brigádnické práce vo Fínsku, kde v minulosti pracoval. Stavali
tam domy, ale potom tam chodil len na výpomoc dokončovacích prác v domoch, alebo na pozemkoch.
Od septembra 2016 bol na Slovensku, dovtedy žil v zahraničí u kamaráta v jeho dome. Platil za to,
že tam býval a musel si uhrádzať aj stravu. Stalo sa, že celý mesiac nedostal žiadnu prácu. Potom
pracoval tri, alebo päť dní v mesiaci, niekedy dva dni v týždni, bolo to rôzne. Niekedy pracoval aj celý
týždeň. Odmenu za vykonanú prácu dostával každý deň, niekedy bol schopný zarobiť 50,- EUR - 70,-
EUR za deň. Je pravdou, že mal v roku 2015 príjem okolo 2.000,- EUR, ale v roku 2016 už nie.
Vo Fínsku bol v roku 2016 celkovo asi päť mesiacov a spolu zarobil približne 4.000,- EUR. Do Fínska
chodil spoločne s partiou osobným motorovým vozidlom, cestovali cez Poľsko, Litvu, Lotyšsko a potom
trajektom do Fínska. Vo Fínsku nepracoval pre žiadnu firmu, alebo na základe nejakej dohody, boli to
len čierne práce, tzv. fušky a preto nevedel o svojom príjme predložiť žiaden doklad.

12. Mal firmu Carsbygg, s.r.o., predmetom činnosti tejto firmy bola stavebná činnosť, mal povinnosť
podávať daňové priznanie. Firmu založil v decembri 2014. Daňové priznanie za rok 2015 bolo nulové,
nevykázal žiaden zisk. Ani v roku 2016 nemal žiaden zisk a chcel firmu zrušiť.

13. Dostal sa do finančných problémov keď nemal pravidelné zákazky, ale dostal sa aj do problémov s
úhradou pôžičiek. Je na neho vedených asi sedem exekúcií. V minulosti si narobil dlžoby a musí ich
splácať. Jednu spláca vo výške 60,- EUR; druhú vo výške 30,- EUR a tretiu vo výške 15,- EUR - 30,-
EUR. Nemá svoj vlastný účet, z ktorého by exekútor mohol zrážať čiastky pravidelne.

14. Otec tvrdil, že v poslednom čase nie je schopný uhradiť ani nájomné. Istý čas býval s rodinou u
svokrovcov v ich rodinnom dome. Jeho manželka vážne ochorela, nemôže pracovať. Aj dovtedy bola
evidovaná na úrade práce

15. Otec maloletej má stredoškolské vzdelanie v oblasti informatik - programátor. Bol by schopný
vykonávať aj opravy motorových vozidiel, ak by o to bol záujem. V minulosti svojpomocne opravil Škodu
Octaviu, jeho otec má garáž, kde túto opravu robil.

16. Právny zástupca matky navrhol súdu, aby rozhodol v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine,
keďže otec má aj iné príjmy ako príjmy zo závislej činnosti. Je podnikateľ a nevie preukázať, alebo
nepreukázal svoje zisky za rok 2016 a ani za rok 2015. Navrhol, aby v rámci fikcie súd vychádzal z
20 násobku sumy životného minima. V tom prípade sa im javí suma 250,- EUR, ktorú matka požaduje,
primeranou. Otec užíva aj osobné motorové vozidlo BMW, ktoré patrí firme, o ktorej otec tvrdí, že je
jeho. Na otázku právneho zástupcu matky, aby sa vyjadril k vlastníctvu tohto vozidla otec uviedol, že
firma je napísaná na neho, ale patrí pánovi S. A., ktorý býva v D.. S. A. si nemohol na svoje meno firmu
založiť a on je v tejto firme v podstate len „biely kôň“. Na otázku súdu, kde otec maloletej pracuje a
či podal daňové priznanie za rok 2017, otec odpovedal, že zatiaľ ho nepodal. Za minulé obdobia za
rok 2015, 2016 mu ho vypracovala ekonómka, ktorá mu to už v súčasnosti urobiť odmietla. Pracoval
vo Fínsku, avšak len do času, kedy sa rozhodovalo o výživnom v roku 2016, odvtedy nikde nepracoval.

Firmu zatiaľ má. Neodvádza príspevky do sociálnej a zdravotnej poisťovne, v oboch má dlhy a musí ich
uhradiť. Tvrdil, že od roku 2016 skoro nič nerobil. Na otázku súdu, z čoho teda žije, uviedol, že žije z
toho, čo popredával, svoje osobné veci, alebo mu pomáhajú rodičia. Od júna 2017 nežije s manželkou.
Jeho manželka je vážne chorá. Liečila sa na viacerých oddeleniach, vo viacerých nemocniciach a má
doživotné následky. Požiadala o invalidný dôchodok, zatiaľ o tom rozhodnuté nie je. Poberá len 45,- EUR
ako rodičovský príspevok na ich dve deti. Nežijú spolu od júna 2017 a čaká ho úprava práv a povinností
aj k týmto maloletým deťom. Manželka s deťmi býva u svojich rodičov v Z.h, okres Z.. Na pojednávanie
prišiel z S., kde bol u svojho bratranca , tvrdil, že on ho aj živil. Znovu sa pokúšal zamestnať sa vo Fínsku,
ale keďže neovláda jazyk a už nemá tútora, ktorý mu v minulosti tieto práce zabezpečoval, /nedohodli
sa, mali medzi sebou nejaké nevyriešené spory kvôli financiám/, preto si už ani túto prácu zabezpečiť
nevedel. Tvrdil, že by rád pracoval znovu vo Fínsku, aj o to požiadal, keďže však voči spoločnosti, ktorá
mu prenajala byt, má dlh vo výške 5600,- EUR a nevie ho zatiaľ splatiť, nie je to možné. Odmietli mu
možnosť pracovať tam. Podobné dlžoby si už narobil aj v Nemecku a v Rakúsku, takže ani tam sa
o prácu zaujímať nemôže. Na Slovensku sú voči nemu vedené viaceré exekúcie. Na podporu svojich
tvrdení o tom, že má mnohé nedoplatky voči viacerým spoločnostiam predložil uznesenie Okresného
súdu v Michalovciach zo dňa 4.9.2017 č. XXCsp/XX/XXXX-XX. V tomto konaní sa dohodol so žalobcom
VM Consulting and Comunication s.r.o so sídlom SAD Piešťany o zaplatení 1842,27 EUR. Uzatvorili
zmier, otec maloletej sa zaviazal zaplatiť túto sumu v splátkach. Titulom nároku žalobcu bolo nedovolené
prečerpanie účtu.

17. Uviedol, že na výživu svojej dcérky Amélie prispieva rôzne. Posiela matke peniaze na účet. Raz
pošle 150,- EUR, raz 200,- EUR a nevie o tom, či uhradil alebo neuhradil výživné každý mesiac. Je však
presvedčený o tom, že nemá dlh na výživnom, že platil matke každý mesiac. Na otázku súdu, odkiaľ
má peniaze na pravidelné platenie výživného, ak tvrdil, že od roku 2016 nikde nepracuje, uviedol, že
stále si peniaze požičiaval. Svojej sestre je dlžný 8000,- EUR. S.ovi A., s ktorým v minulosti spoločne
podnikali dlží 7000,- EUR. Robil rôzne priateľské výpomoci, niekoho odviezol na letisko, alebo si kúpil
niečo lacnejšie a predal drahšie a takýmto spôsobom získaval peniaze. Za uplynulé roky bol vo Fínsku
častejšie, možno aj päť krát, stávalo sa, že tam viezol svojich ľudí, ktorí tam pre jeho firmu pracovali a
boli aj ubytovaní. Potom sa opravil, že to neboli jeho ľudia, boli to cudzí ľudia. Tam, kde boli ubytovaní
pracovníci, mal možnosť aj on bývať a takto riešiť svoju bytovú otázku. Väčšinou tam chodil autom,
dostal peniaze na naftu, ak sa mu podarilo ušetriť z týchto peňazí, to bol jeho zisk z tej aktivity. Pokúšal
sa vo Fínsku zaradiť, zaregistrovať sa ako obyvateľ. V tom prípade by dostával ponuky na prácu, avšak
úrady Fínska ho odmietli zaregistrovať. Ani v tej ubytovni už bývať nemôže, nakoľko vznikol spomínaný
dlh a dostal výpoveď z tohto bydliska. Na pojednávanie prišiel z Fínska lietadlom do Prahy, kde určitú
dobu strávil u svojho bratranca , vlakom do Košíc. Za letenku do Prahy zaplatil 1062,- Kč. Lístok na vlak
stál 20,- EUR. Bol v Košiciach aj na polícii, pretože ho zamestnanci žalovali za nevyplatenie odstupného
pri ukončení pracovného pomeru. Má záujem ísť za svojou manželkou, aby sa opýtal, či podala návrh
na úpravu práv k ich deťom z manželstva, aby sa dokázal zorientovať, čo bude ďalej robiť.
18. Daňový úrad v Košiciach zaslal súdu daňové priznania otca a za roky 2015 a za roky 2016. V roku
2015 mal príjmy zo svojich všetkých činností 2402,28 EUR a v roku 2016, 4873,63 EUR.

19. Matka chcela poukázať na charakter otca svojej dcéry, tvrdila, že vo všetkom súd zavádza. Uviedla,
že s ním v minulosti vo Fínsku pol roka žila. Nevedela o tom, že je ženatý a že má deti. Povedal jej len
toľko, že pred deviatimi rokmi mu zomrel syn. Ani jeho rodičia jej nič nepovedali, keď bola u nich predtým
ako išli do Fínska. Chválil sa, že má okolo 20 áut a mala si jedno vybrať. Chválil sa pred ostatnými čo
všetko má, čo vlastní, kde bol a tými autami chodil za ňou. Používal cudzí vodičský preukaz. Všetko
robil tak, aby bol krytý. Bola vo Fínsku v roku 2014/2015 od septembra do februára, zažila tam s nimi
všetko, bola pri rozhovoroch o tom, ako okradnúť štát na daniach, ako to urobiť tak, aby bolo ziskov čo
najmenej, alebo aby boli v mínuse. Nechcel, aby pracovala. Pýtal sa jej, či bude niekomu chýbať, keď
ju zabije a chcel ju vyhodiť z auta v Litve, že sa tak pomstí jej rodine. Takmer ju tam zabil, aj psychicky
ju týral. Pomohol jej jeho kamarát Dušan Lazo, ktorý jej potvrdil, že pán Chvostaľ nie je normálny. Chcel
jej pomôcť aj pán A., jeho spoločník, ktorý jej chcel dať peniaze na letenku. Takisto tam šikanoval
svojich pracovníkov, aj svojho kolegu. Po pôrode sa jej priznal, ako okráda svojich pracovníkov, ako im
vie dať čo najmenej. Jeho príjem bol okolo 4000,- až 5000,- EUR mesačne. Po pôrode jej chcel finančne
pomôcť a povedal jej do telefónu ako okráda svojich zamestnancov. Pred pôrodom jej prispel sumou
160,- EUR a to bolo všetko. Neprispel ani na výbavičku, na nič, žiadala ho aspoň o kočík. Odpísal jej,
že nemá ani na kočiar zo sekáča za 15,- EUR a pri tom si užíval na dovolenke s rodinou. Chodil po
okružných cestách, do Rumunska, Bulharska, Brna, Bratislavy, do Helsínk. Bol za ňou aj v práci, chcel

pomôcť, mala mu hľadať zamestnancov, keď pracovala v personálnej agentúre. On pracoval v tom čase
v Bratislave na nejakej stavbe. Jazdí na Octávii, ktoré je písané na F. Z. a takisto aj BMW, na ktorom
jazdí, je písané na Z. Z.. Jeho manželka sa vyjadrila, že ak to bmw je jeho, tak je jej aj jeho polovica
a polovica z jeho peňazí je tiež jej. Písala si s jeho manželkou, ktorá sa tiež bojí, že jej bude posielať na
deti po 40,- EUR, aj jej sa vyhrážal. Má zakázané pracovať a zakázal sa jej stretávať s kamarátkami.
Písala jej, že nechce dopadnúť ako ona, že takisto má vážne zdravotné problémy. Bývajú v Z. na ulici
A. N. 1, manžel ich živí, nebýva u rodičov. Matka si pomery otca svojho dieťaťa dala prešetriť aj cez
NAKU. Zistila, že vlastní autá- Renault Megane a Peugeot 307. Je ich vlastníkom a držiteľom. Takisto
jazdí aj na bielej dodávke, má aj štvorkolku.

20. O výživné nemohla požiadať skôr, pretože mala vážne zdravotné problémy. Otec jej dcéry nechcel
mať nič spoločné s ich dieťaťom. Povedal, že ide sedieť do väzenia a nemala ho viac kontaktovať.
Povedal, že na všetko bude sama a môže aj z okna vyskočiť. Ona z toho všetko ochorela a skončila po
pôrode v nemocnici, kde sa doslova učila znovu chodiť, lebo stratila rovnováhu. Choroba jej zasiahla
nerv, mala na uchu opar. Trvalo pol roka, kým bola schopná ísť von. Musela jej pomáhať matka, takisto
cudzí ľudia, opatrovateľky, ktorým musela zaplatiť. Aj v súčasnosti funguje v obmedzenom režime,
nesmie vykonávať žiadnu fyzickú námahu.

21. Ako svedkyňa vypovedala pani C. F., S.., jej matka. Uviedla, že už nebýva v spoločnej domácnosti s
dcérou. Jej dcéra žije v podnájme za ktorý platí 430,- EUR. Tento podnájom za ňu uhrádza ona. Keďže
u nej býva ešte brat jej dcéry, nebolo dobré, keď bývali všetci spolu a preto si matka maloletej našla
podnájom v dvojizbovom byte. Pokiaľ vie, jej dcéra dostáva materskú dávku vo výške 230,- EUR a z
toho by nedokázala zabezpečiť všetky potreby jej vnučky takže im pomáha s nákupom potravín a takisto
kupuje pre vnučku ošatenie. Otca m vnučky spoznala tak, že v roku 2014 prišiel do ich bytu a predstavil
sa ako Jozef H., na toto meno mal doklady k osobnému motorovému vozidlu. Uvádzal, že je slobodný,
tak ho brali. Spoločne chodili na rôzne výlety aj s jej synom. Matka maloletej študovala na vysokej
škole. Mala za sebou štvrtý ročník, mala ukončiť piaty, ale tento pán ju zavolal so sebou do Fínska.
Keďže ho mala rada, išla tam. Predtým navštívila jeho rodičov, ktorý jej však nepovedali, že ich syn je
už ženatý. Dcéra sa až vo Fínsku dozvedela, že jej partner je ženatý a mal už aj deti. Jeho syn chodí už
do piatej triedy ZŠ a dcéra do tretej triedy ZŠ. Vždy ich navštevoval na rôznych osobných motorových
vozidlách. Prezentoval sa ako boháč. Dcére kúpil snubný prsteň. Neskôr sa ich vzťah pokazil a dcéra
jej často písala, že sa ho bojí, že ju šikanuje. Po ceste domov ju chcel v zahraničí vyhodiť z auta, aby
sa domov dostala sama. Po tom, ako sa narodila jej vnučka, ho už viac nevidela.

22. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej dcéra ochorela približne po 6 týždňoch po pôrode, už v pôrodnici
mala vysoké horúčky. Lekári povedali, že zrejme stres, ktorý v sebe dusila vypukol takým spôsobom, že
dostala herpes a následne bola natoľko chorá, že nevedela chodiť a nevedela sa pohybovať, viackrát
museli volať k dcére sanitku. Trvalo to asi pol roka, kým bola schopná sa postarať o dieťa sama.
Svedkyňa učí na základnej škole na E. ulici. Musela chodiť do práce a za ten čas, kým bola v robote,
platili opatrovateľku ktorá pomáhala dcére aj vnučke. Keďže ona musela kúpiť celú výbavičku pre vnučku
a pomáhať dcére všemožným spôsobom, dostala sa sama do finančných problémov a musela si zobrať
pôžičku vo výške 7500,- EUR. Splátky má rozrátané do roku 2020. Jednu pôžičku spláca vo výške 116,-
EUR a druhú vo výške 80,- EUR, pretože si musela zobrať pôžičku vo dvoch bankách. Dcére platí aj
životnú poistku vo výške 25,- EUR mesačne.

23. Vnučka bola takisto chorá od začiatku mala reflux, potrebovala špeciálnu dojčenskú stravu, ktorá
bola na recept. Keď bola jej dcéra chorá a nevládna, nebola schopná ísť k detskej lekárke, recept nebol.
Museli uhrádzať plnú sumu za mlieko, ktoré bolo veľmi drahé. Takisto dieťa aj jej dcéra potrebovali
lieky. Mala problémy aj nervového charakteru, musela chodiť na rehabilitáciu, na kardiológiu. U maloletej
lekári zistili šelest na srdiečku, matka chodí s maloletou na kardiológiu a na ortopédiu.

24. Matka informovala otca dieťaťa o problémoch dcéry, on to nejako zvlášť neriešil. Povedal, že každé
druhé dieťa dnes má nejaké problémy. Od februára 2018 sa o dieťa vôbec nezajíma, ani na Veľkú noc
ju neprišiel navštíviť. S matkou maloletej nekomunikuje.

25. Kolízna opatrovníčka uviedla, že matka sa o dieťa riadne stará a dieťa potrebuje, aby malo
dostatok finančných prostriedkov na svoje základné potreby. Otec maloletej na pohovore na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny uviedol, že jeho približný mesačný zárobok je okolo 2500,- EUR. Priznal sa k

tomu, že je ženatý, že má dve maloleté deti a tvrdil, že sa o ich potreby riadne stará a že ich pravidelne
zabezpečuje. Je možné z toho predpokladať, že žije v spoločnej domácnosti s rodinou a nie je pravdou
to, čo tvrdil, že je bez domova. Nepôsobí tak. Na pojednávaní bol upravený, čistý, nevyzeral ako človek,
ktorý by mal nejaký nedostatok a ťažko uveriť tomu, že ho dlhé roky sponzorujú jeho priatelia len preto,
že by mali k nemu nejaký priateľský pomer. Vzhľadom na to, že matka je na materskej dovolenke a má
všetky zdravotné obmedzenia odporúčala, aby súd návrhu matky vyhovel.

26. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa.
27. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

28. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

29. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

30. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

31. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

32. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Na základe vykonaného dokazovania a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd
určil pre dieťa výživné vo výške požadovanej matkou dieťaťa. Zobral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré
v priebehu konania vyšli najavo. Matka žije s rodičovských dávok, z ktorých nie je schopná uhradiť ani
nájomné za dvojizbový byt, vo všetkom jej musí pomáhať jej rodina. Stará matka ich živí, zabezpečuje
potreby svojej dcéry aj vnučky. Výživou maloletej Amélie je však povinný jej otec, najmä v situácii, v
akej je v súčasnosti matka maloletej, by mal uhradiť všetky náklady, ktoré sú so stravovaním, hygienou,
oblečením a trávením voľného času jeho dcéry. Otec priznal vysoké príjmy, ktoré v zahraničí dosahoval,
aj keď tvrdil, že nie vždy pracuje a stále ich nemá. Neuveril otcovi maloletej, ktorý tvrdil, že je bez
práce, pretože na pojednávanie prišiel rovno zo zahraničia a na posledné sa nedostavil vôbec, svoju
neprítomnosť ani neospravedlnil. Jeho daňové priznania nekorešpondovali s tým, ako otec popisoval
svoje príjmy za jednotlivé obdobia, alebo ako o nich vypovedala matka dieťaťa, ktorá bola pri tom aj v
roku 2017, kedy pri návšteve dcéry si otec kontroloval výpisy z účtu, na ktorý mu mali prísť peniaze za
práce vo Fínsku. Súd pri určení výživného vychádzal z predpokladu, že otec stále pracuje a dosahuje
príjmy, z ktorých je schopný takéto výživné platiť. Zobral pri tom do úvahy jeho vek, zdravotný stav a
vzdelanie, ako aj jeho schopnosti, ktoré pri zabezpečovaní si práce v minulosti preukázal.
35. Z dôvodu, že matka maloletej bola opakovane vážne chorá a hospitalizovaná v nemocnici, nebola
schopná podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletej skôr, nebola schopná podať návrh na
úpravu práv a povinností k maloletej skôr, súd určil výživné aj za obdobie, ktoré predchádzalo dátumu
podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti.

36. Dlžné výživné vypočítal ako násobok určenej sumy peňazí od narodenia maloletej do konca marca
2017. Od takto určenej sumy odpočítal čiastku, ktorú otec na potreby dcéry doteraz zaplatil.

37. Do 26.6.2016 otec posielal na výživu maloletej 200,- EUR, v siedmom mesiaci 2017 otec nezaplatil
nič, v auguste zaplatil 100,- EUR a v septembri, v októbri, v novembri zaplatil 150,- EUR, v decembri
zaplatil 200,- EUR a v januári 2018 150,- EUR, vo februári nezaplatil nič, v marci zaplatil 50,- EUR.

38. Vzhľadom k pomerom na strane otca a výške dlžného výživného súd povolil otcovi maloletej uhradiť
dlžné výživné v 100 eurových splátkach. /§ 217 ods. 2 CSP./

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 357 a § 362 ods. 1 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 365
ods. 1 a 2 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 6. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.