Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710010493
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710010493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov

JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí 13.11.2012 odvolanie
obžalovaných G. F. ml., G. F. st. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z
09.11.2011, sp. zn. 2T 91/2010 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok u obžalovaného G. F.
st. vo výroku o treste odňatia slobody .

Rozhodujúc vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému G. F. st., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á

podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., § 35 ods. 3 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa zaraďuje do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu Zvolen zo 17.02.2009,
sp. zn. 5T 165/08, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Z r u š u j e sa aj trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen z 09.03.2009, sp. zn. 2T 17/09 vo výroku,
ktorým upustil od uloženia súhrnného trestu a rozsudok Okresného súdu Zvolen z 10.12.2009, sp. zn.
5T 66/09, ktorým tiež upustil od uloženia súhrnného trestu.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. F. ml., nar. XX.XX.XXXX a okresného prokurátora z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozsudkom boli obžalovaní G. F. ml. a G. F. st. uznaní za vinných z trestného činu
ublíženianazdravípodľa§222ods.1Tr.zák.vsúbehustrestnýmčinomnásiliaprotiskupineobyvateľov
a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 Tr. zák. a trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr.
zák. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe
ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Na rovnakom skutkovom základe bol obžalovaný H. L. uznaný
za vinného z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1
Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. spáchaných v

spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Obžalovanému G. F. ml. bol uložený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so zaradením do II. NVS, pričom podľa § 35 ods. 3 Tr. zák.bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen z 08.06.2009, sp. zn. 3T 64/2009,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému G. F. st.. bol uložený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so zaradením do II. NVS, pričom podľa § 35 ods. 3 Tr. zák.
bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen z 17.02.2009, sp. zn. 5T 165/2008,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému H. L. bol uložený podľa § 238 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere jeden rok so zaradením do II. NVS, pričom podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. bol
zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen z 23.12.2005, sp. zn. 5T 141/2005,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným G. F. st. a G. F. ml. uložená povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť škodu H. S., nar. XX.XX.XXXX vo výške 398,33 €, S. P., nar. XX.XX.XXXX vo
výške 19,91 €, Dôvere, zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava vo výške 498,64 € a Všeobecnej zdravotnej

poisťovni a.s. Bratislava vo výške 584,20 €.

Naproti tomu bol obžalovaný ml. V. L. podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby pre trestný čin ublíženia
na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s trestným činom násilia proti skupine obyvateľov a
proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. v

spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe ako
je uvedený v napadnutom rozsudku.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podali odvolanie obžalovaní G. F. st.,
G. F. ml. a tiež okresný prokurátor, ktoré smerovala proti výroku o vine a treste u všetkých štyroch

obžalovaných.

Obžalovaní G. F. st. a G. F. ml. v písomných dôvodoch odvolania v podstate argumentovali tým, že
spáchanie žalovaného skutku od začiatku trestného stíhania popierali. Obžalovaný G. F. ml. tak poprel,
že by poškodeného H. S. napadol dreveným drúkom a S. P. pivovým pohárom. Pokiaľ ide o verbálny

delikt podľa § 196 ods. 1 Tr. zák. tento mu nebol žiadnym relevantným spôsobom dokázaný. Obžalovaný
G. F. st. uviedol, že do pohostinstva prišiel na konci konfliktu, do ktorého bol vtlačený a spadol na A.. H.
B., tohoto žiadnym spôsobom nenapadol a dodnes je s ním kamarát, rozhodne poprel že by hranolom
udrel poškodeného H. S.. V závere odvolania obžalovaní poukázali na to, že celý konflikt vyvolal E.
J., ktorý mal nedorozumenie s dvomi ich dievčatami. Celú situáciu vyhrotil aj poškodený H. S., ktorý

vo dverách pohostinstva použil zrejme plynovú pištoľ voči F. P.. Výpovede svedkov H. S., S. P., E. J.
a A.. H. B. sú nevierohodné pretože nehovoria pravdu a sú voči ním zaujatí. Dávajú do pozornosti aj
výpovede svedkov B. F., Y. F., E. P. a F. P., ktoré boli právoplatne odsúdené trestným rozkazom.

Skutok sa stal pred takmer 8 rokmi a keď okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy v ich neprospech

navrhli, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že u obžalovaných G. F. ml,
G. F. st. nebolo namieste použitie ustanovenia § 40 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. aj keď došlo k

prieťahom v konaní , stalo sa tak aj pričinením obžalovaných, ich nedostavovaním sa na úkony počas
prípravného konania. Je potrebné poukázať aj na kriminálnu minulosť týchto obžalovaných a preto im
bolo potrebné ukladať trest za použitia tzv. asperačnej zásady minimálne vo výške 6 rokov a 4 mesiace
a to aj vzhľadom na následky, ktoré svojím konaním spôsobili v podobe ťažkej ujmy na zdraví.

Výpoveďami svedkov a poškodených bolo preukázané, že fyzického útoku sa dopustili viacerí
obžalovaní, medzi ktorými bolo stotožnený aj obžalovaný H. L.. Je pravdou, že s odstupom času
poškodení a svedkovia nevedeli úplne reprodukovať prežité okolnosti skutku, avšak pridržiavajúc savýpovedí z prípravného konania bolo preukázané, že obžalovaní H. L. ako aj V. L. ml. boli prítomní pri
incidente a do tohoto sa aj aktívne zapojili.

S poukazom na tieto skutočnosti prokurátor navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby vo veci
sám rozhodol.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a

odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a
dospel k týmto zisteniam a záverom.

V súvislosti s odsudzujúcim výrokom okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností
nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaných podaná,

vrátane preverenia ich obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo,
vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako
sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., skutočne nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov
prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto

rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd
vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné
tvrdenia obžalovaných, tieto preveril rozsiahlym vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými

dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu pochybnosti o
správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o zavinení obžalovaných
a tým aj pre posúdenie ich konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. stručne, ale jasne vyložil,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v
otázke viny obžalovaných. Keďže sa s týmto postupom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ani krajský súd totiž nezistil, že by
hodnotenie dôkazov - predovšetkým výpovedí poškodených H. S., S. P., E. J. a A.. H. B. okresným

súdom, bolo svojvoľné a neopodstatnené. Poškodení v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní
opakovane a zhodne dokazovali, že akým spôsobom boli napadnutí obžalovanými a ďalšími osobami
už právoplatne odsúdenými. Krajský súd zdôrazňuje, že spoluobžalované F. P., B. F., Y. F. a E. P. boli
trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z 21.10.2010 uznané vinnými z trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s trestným činom násilia proti skupine obyvateľov a

proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 Tr. zák. s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák.,
spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a odsúdené každá
na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého im bol podmienečne odložený a bola
každej určená skúšobná doba 18 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 05.11.2010, resp.
06.11.2010, keď nepodali proti nemu opravný prostriedok - odpor a tak všetky verifikovali správnosť

skutkových záverov okresného súdu, t.j. svoju účasť ako i obžalovaných G. F. st., G. F. ml. a H. L. na
spáchaní žalovaného skutku.

I keď na hlavnom pojednávaní tieto spoluobžalované v postavení svedkov v podstate dokazovali, že boli
napadnutí zo strany poškodených, tejto ich verzii ani krajský súd neuveril. Výpovede poškodených totiž

z časti potvrdili aj svedkovia V. O., Y. H. a H.. E. G. a tiež znalec H.. E. D..

Takto zistené konanie obžalovaných F. st. a F. ml., okresný súd potom správne posúdil ako trestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s trestným činom násilia proti skupine
obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 Tr. zák. a trestným činom výtržníctva podľa § 202

ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, vzhľadom na
okolnosti celého prípadu, použité predmety a následok, ktorý vznikol. Tiež konanie obžalovaného H. L.
správne kvalifikoval ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods.1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. spáchaných
v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Odvolací súd po preskúmaní výrokov o trestoch dospel k záveru, že okresný súd nepochybil, keď
použil u všetkých troch obžalovaných zmierňujúce ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. Podľa uvedeného
ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to,
že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj

pod dolnú hranicu trestu, ustanoveného Trestným zákonom.

Krajskýsúdzdôrazňuje,žeobžalovaníspáchaližalovanétrestnéčinypredvyšeosemapolrokmi,pričom
obžaloba bola prokurátorom podaná na súd až 18.06.2010, teda po vyše šiestich rokoch. Prvostupňový
rozsudokbolvyhlásenývnovembri2011,tedapovyšesedemapolrokaodspáchaniačinu.Zuvedeného
vyplýva, že vo veci boli veľmi markantné prieťahy, ktoré nenastali len zavineným konaním obžalovaných.

UstálenájudikatúranadnárodnéhosúduakoajÚstavnéhosúduSRaNajvyššiehosúduSRjednoznačne
v takýchto prípadoch poukazuje na porušenie práv obžalovaného, vyjadrených v článku 1 odsek 1, 2,
článku 48 odsek 2 a článku 154c odsek 1 Ústavy SR a článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Neprimerane dlhá dĺžka procesu potom vedie k zásadnému zníženiu stupňa

nebezpečnosti deliktu pre spoločnosť, ako aj k záverom o potrebe podstatnej korekcie sankciovania
tohto deliktu. Odporovalo by totiž všetkým uvedeným princípom trestanie páchateľa podľa príslušnej
trestnej sadzby, ako to prichádza do úvahy pri rozhodovaní relatívne krátko po spáchaní deliktu.
Preto uloženie trestov odňatia slobody obžalovaným F. st. a F. ml. za použitia tzv. asperačnej zásady i
na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere šesť rokov a štyri mesiace by bolo skutočne neprimerane

prísne. Krajský súd však zistil, že súhrnný trest tak, ako to bol uložený obžalovanému G. F. st., nie je v
súlade so zákonom. Podľa § 42 ods. 2 veta prvá Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší
výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Z citovaného
zákonného ustanovenia potom vyplýva, že súd je povinný uložiť páchateľovi súhrnný trest za všetky

trestné činy, ktoré boli spáchané skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok
za iný trestný čin tohto páchateľa. Ak bol páchateľ odsúdený viacerými rozhodnutiami (rozsudkami,
trestnými rozkazmi) za trestné činy spáchané skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené prvé z
nich, súd musí zrušiť výroky o treste vo všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sú v pomere
uvedenom v ust. § 42 ods. 1 a páchateľovi uložiť súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť,

t.j. za všetky trestné činy, spáchané vo viacčinnom súbehu.

V posudzovanom prípade bolo potrebné obžalovanému G. F. st. ukladať súhrnný trest, okrem vyššie
uvedených trestných činov, ktoré boli predmetom tohto trestného konania, i za trestné činy spáchané
vo viacčinnom súbehu a za ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 17.02.2009,

sp.zn. 5T 165/2008, ako i trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z 09.03.2009, sp.zn. 2T 17/09,
ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie, ale aj
rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 10.12.2009, sp.zn. 5T 66/2009, ktorým bolo tiež upustené od
uloženia súhrnného trestu vzhľadom na už citované odsúdenie sp.zn. 5T 165/2008.

Preto krajský súd u tohto obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu rovnaký
trest odňatia slobody ako mu uložil okresný súd, ale za procesného postupu ako bolo vyššie rozvedené.
S poukazom na ust. § 39 a ods. 1 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil do druhej nápravnovýchovnej
skupiny. Vzhľadom na bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného, krajský súd nezistil žiadne okolnosti,
ktoré by odôvodňovali ďalšie jeho zmiernenie. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného G. F. ml., krajský

súd zistil, že aj tento obžalovaný má bohatú kriminálnu minulosť, keď od roku 1997 bol šesťkrát súdne
trestaný, prevažne za násilnú trestnú činnosť aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, pričom
27.03.2003 bol aj podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Aj v jeho prípade preto
krajský súd považuje súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so zaradením do druhej
nápravnovýchovnej skupiny za primeraný a potrebný na nápravu obžalovaného. Odvolací súd nezistil

žiadne pochybenie aj pokiaľ ide o výrok, ktorým podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným G. F. st. a
G. F. ml. spoločne a nerozdielne nahradiť škodu jednotlivým poškodeným v rozsahu ako je to uvedené v
napadnutom rozsudku. Poškodení si totiž včas a riadne uplatnili svoje nároky a tieto objektívne vyplynuliaj z písomných dôkazov. Pokiaľ ide o súhrnný trest vo výmere jeden rok so zaradením do II. NVS, ktorý
bol uložený obžalovanému H. L., tak tento považuje krajský súd za primeraný a zákonný.

Okresný súd nepochybil ani vo výroku, ktorým obžalovaného ml. V. L. podľa § 285 písm. c) Tr. por.
spod obžaloby oslobodil. Treba prisvedčiť prvostupňovému súdu, že vykonaným dokazovaním na
hlavnom pojednávaní nebolo dostatočne preukázané, že sa násilného konania kritického dňa dopustil
aj obžalovaný ml. V. L.. V prípravnom konaní tohto obžalovaného usvedčoval len poškodený A.. H. B.,
ktorý však na hlavnom pojednávaní vypovedal nie jednoznačne v tom smere, či na mieste činu bol aj

prítomný tento obžalovaný. Keďže v tomto smere nastali výrazné pochybnosti o tom, či páchateľom je aj
obžalovaný ml. V. L., ktorému obhajobnú verziu potvrdil aj svedok H. Y., potom aj krajský súd akceptoval
oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu a preto odvolanie okresného prokurátora, ale i obžalovaného
G. F. ml. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.