Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11C/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204044
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817204044.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcov: 1/ S.

H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, 2/ S. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX L. XXXX,
obaja právne zastúpení: Mgr. Igor Palider, advokát so sídlom Klinec II č. 215, 029 43 Zubrohlava, proti
žalovanému: Z. V., J.. XX.XX.XXXX, XXX XX L. XXXX, právne zastúpený: Mgr. Juraj Frič, advokát so
sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, v spore o určenie vlastníckeho práva k pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, žežalobcovia1/a2/súvýlučnýmivlastníkmivrežimebezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov pozemku zobrazeného ako C-KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX mX v obci a k.ú. L. vytvoreného geometrickým plánom č. 36433756-240/2009 zo dňa 05.11.2009,

zhotoveným DIBDIAKGEO, s.r.o., Dolný Kubín, a pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú.
L. zobrazeného ako C-KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a C-KN
parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Tento geometrický plán sa stáva
súčasťou rozsudku.

II. Žalobcom 1/ a 2/ sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Štátu sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 11.02.2010, po pripustení jej zmeny, žalobcovia žiadali určiť, že sú
titulom vydržania spolu v celosti do BSM vlastníkmi pozemku vytvoreného GP č. 36433756-240/2009
zo dňa 05.11.2009 vypracovanom Dibdiakgeo, s.r.o., Dolný Kubín zobrazenom ako C-KN parc. č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX mX a pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre obec a
k.ú. L., zobrazenom ako C-KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a C-
KN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný je pod B1 zapísaný ako vlastník pozemku na LV č. XXXX pre obec
a k.ú. L. zobrazeného ako parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, C-KN parcele č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXXX mX právnym titulom osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva č.
NZ 37/97 z 05.02.1997 vydaného notárom Z.. S. L.. Žalobcovia sú vlastníkmi susedného pozemku
zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. L., C-KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, C-KN parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, C-KN parc.č.

XXXX - záhrady o výmere XXX mX (ďalej aj „susedný pozemok“) a to titulom kúpnej zmluvy RI XXX/
XX. Žalobcovia popri susednom pozemku užívajú ako svoje výlučne vlastníctvo aj pozemok, na ktorom
je postavená stavba ich hospodárskej budovy, ktorý podľa GP č. 36433756-240/2009 vypracovaného
Dibdiakgeo, s.r.o., Dolný Kubín dňa 5.11.2009 predstavuje parcely a to C-KN parc. č. XXXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, C-KN parc.č. XXXX/X - zastané plochy a nádvoria o
výmere XX m2, C-KN parc. č XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Túto hospodársku
budovu a pozemok pod ňou v rozsahu zobrazenom týmto geometrickým plánom im v roku 1983 ešte

pred uzavretím kúpnej zmluvy č. RI129/83 darovala matka D. H.. Žalobcovia boli presvedčení, že sú
vlastníkmi rodinného domu, hospodárskej budovy a aj celého pozemku, ktorý oddávna nerušene a
dobromyseľne užívali ich rodičia na základe dávnej kúpy. V celej ich rodine a aj v susedských vzťahoch
obaja žalobcovia vždy vystupovali ako vlastníci sporného pozemku a s nikým nemali žiadne konflikty,
ktoré by spochybnili ich dobromyseľnú držbu. V roku 2009 zistili, že ako vlastník vyššie uvedeného

pozemkujezapísanýžalovanýtitulomnotárskejzápisniceNZ37/97z5.2.1997.Vrámcikonaniaovydaní
osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva, žalovaný prehlásil, že je oprávneným držiteľ tam označených
nehnuteľnosti, a že ich získal na základe daru od jeho otca D. V., ktorý ich nadobudol ešte v roku 1960
od pôvodných vlastníkov na základe daru, resp. výmeny a následnej dobromyseľnej a nerušenej držby.
Žalovaný v osvedčení ďalej prehlásil, že je oprávnený držiteľ aj vo vzťahu k pozemku zobrazenom GP
č. 36433756-240/2009, ktorý nikdy on a ani jeho právni predchodcovia neužívali a nemali v oprávnenej

držbe. Žalovaný a jeho právni predchodcovia nemohli sporný pozemok užívať, lebo na tomto bola v roku
1959 postavená stavba hospodárskej budovy, ktorý v nezmenenom stave stojí dodnes. Ďalej uviedli, že
právny predchodca žalobcov neb. Y. H. a manželka D. H. v roku 1959 po získaní sporného pozemku
zobrazenom GP č. 36433756-240/2009 postavili na ňom v tomto roku stavbu hospodárskej budovy. V
roku 1965 dodatočne na potvrdenie kúpy z roku 1959 bola spísaná aj neformálna kúpna zmluva medzi

Y. H. a S. Q. v zastúpení jeho manželky H. Q. za prítomnosti tam označených svedkov. Žalobcovia sú
presvedčení, že splnili všetky podmienky na získanie vlastníctva sporného pozemku vydržaním, pričom
k vydržaniu vlastníckeho práva došlo s poukazom na ustanovenie Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. v znení zákona č. 131/1982 Zb. so započítaním predchádzajúce nepretržitej držby žalobcu pred
01.04.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984 s poukazom na ustanovenie § 865 ods.

3 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia so započítaním času držby ich právnych predchodcov vydržali
sporný pozemok k dátumu 01.04.1984.

3. O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom z 14.06.2012, č.k. 5C/20/2010-164 tak, že žalobu zamietol
a žalobcov zaviazal na náhradu trov konania a trov štátu. Prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené

rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 13.11.2014, sp. zn. 7Co/353/2012. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 10.01.2014. Na základe dovolania žalobcov bolo rozhodnutie krajského súdu zrušené
uznesením NS SR sp. zn. 4Cdo/150/2014 z 23.06.2014 a vrátené na ďalšie konanie. Následne
uznesením krajského súdu z 26.04.2017, sp. zn. 7Co/259/2016 došlo k zrušeniu prvostupňového
rozhodnutia.

4. Strana žalobcu zotrvala na žalobe poukazujúc na to, že výsluchmi svedkov sa preukázalo, že S. Q.
bol príbuzný M. X. - pozemno-knižného vlastníka z pk prot. č. XXX k. ú. L., ktorú skutočnosť potvrdila
najdôležitejšia svedkyňa Z. G., čo možno považovať za dôkaz o tom, že S. Q. nebol neoprávneným
držiteľom, ale bol osobou spôsobilou prevodu vlastníckeho práva na tej časti pozemku, ktorý dostal od

svojich príbuzných. Zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu dalo do pozornosti, že súd by mal osobitne
skúmať aj skutkové okolnosti, či žalobcovia konali s obvyklou mierou opatrnosti, a teda či konali v dobrej
viere, vo vzťahu k vydržania sporných pozemkov. V rámci rozsiahleho dokazovania nevyplynula žiadna
okolnosť, ktorá by narušila dobrú vieru žalobcov, nielen pri nadobúdaní sporných nehnuteľností, ale
aj pri ich užívaní. Sám žalovaný v konaní potvrdil, že on a ani jeho otec nikdy nenamietali užívanie

pozemku pod hospodárskou budovou, či už žalobcom a jeho rodinou alebo ich právnym predchodcom -
otcom žalobcu. Žalobcovia po nadobudnutí nehnuteľností dobromyseľne užívali a konali v dobrej viere,
že sú ich vlastníkmi. Ako jednoduchí ľudia sa spoliehali na ubezpečenie advokáta JUDr. J., ktorý neskôr
písomnou zmluvou previedol na nich vlastnícke právo celého pozemku a teda aj príslušenstva, ktoré
tvorilo hospodársku budovu, a preto sa správali ako riadni vlastníci nehnuteľností. Ohľadom okolností

dobrej viery právnych predchodcov žalobcov a následne žalobcov má svedčiť to, že od momentu,
kedy otec žalobcu postavil humno, na pozemky nikto nevstupoval a potvrdili to aj svedkovia a sám
žalovaný, že sa tam vstúpiť nedalo, pretože pozemok bol oplotený. Ďalším dôkazom, ktorý svedčí v
prospech žalobcov, podľa ich názoru je aj okolnosť o nadobúdaní nehnuteľností a rodinného domu
súp.č. XXX v L. samotným žalovaným, ktorý ho nadobudol v roku 1998 na základe kúpnej zmluvy,

registrovanej pod V223/98 bez pozemku a tento si vyporiadaval až v konaní N550/96, kedy mu bolo
vydanéosvedčenie,nazákladektoréhosastalneskôrvlastníkomspornejčastipozemku.Vedomepritom
použil pri vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva argumentáciu, že spornú časť pozemku užíva, je jeho
držiteľom. Ukázalo sa, že reálne túto časť pozemku nedržal a potvrdil to aj bývalý starosta - svedokF.. P., ktorý prehlásil, že ak by bolo zrejmé, že niekto žiada vydržanie vlastníckeho práva k pozemku,
ktorý sa nachádza pod hospodárskou budovou alebo domom, od obce by súhlas nedostal. Žalovaný
nesplnil ani podmienky zákona č. 293/1992 Zb. a zaviedol susedov a svedkyňu Z. G., ktorá vo výpovedi

tvrdila, že keď malo dôjsť k prevodu nehnuteľností na žalovaného, boli spolu v teréne a ukázala odkiaľ
- pokiaľ pozemky predáva, žiadne pozemky pod hospodárskou budovou nepredávala. Žalobcovia pri
nadobúdaní sporných nehnuteľností nemohli zistiť, že nadobúdaná časť pozemku má právne vady, a
preto sa stali oprávnenými držiteľmi celého pozemku a aj tej časti, ktorá stojí pod hospodárskou budovu
a konali ako riadni vlastníci sporných nehnuteľností po celú vydržaciu dobu.

5. Strana žalovaného so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Žalovaný poukazoval na to, že
pokiaľ ide o listinu - kúpnu zmluvu RI/129/83, od ktorej žalobcovia odvodzujú svoj vstup do oprávnenej
držby k stavbe hospodárskej budovy i pozemku, na ktorom stojí, tak v nej je presne a nespochybniteľne
špecifikovaný predmet prevodu a jeho časť je špecifikovaná iba odkazom na spomenuté dedičské
rozhodnutie D 12/68. Z dedičského rozhodnutia je zrejmé, že predmetom dedičstva po poručiteľovi

nebola hospodárska budova. Vzhľadom na obsah kúpnej zmluvy a listín priložených k žalobe na
registráciu by sa každý, kto by konal s bežnou mierou opatrnosti nepochybne dozvedel, že predmetom
prevodu nemohla byť hospodárska budova a teda ani pozemok pod ňou. Je preto vylúčené, aby
kúpna zmluva z 20.05.1983 bola spôsobilým dôvodom na vstup žalobcov do oprávnenej držby. Právni
predchodcovia žalobcov bez oprávnenia a bez súhlasu vlastníka sporného pozemku, postavili na ňom

hospodársku budovu. Nikdy nemohli byť dobromyseľní, pretože údajný prevodca sporného pozemku
S. Q. nebol jeho vlastníkom a ani oprávneným držiteľom. Fakt, že jeho dobytok mal časť sporného
pozemku spásať, nemôže byť dôkazom o jeho vlastníckom práve k tejto časti pozemku. Takýto spôsob
užívania sa javí ako tzv. výprosa, kedy vlastník pozemku trpí užívanie svojho pozemku inou osobou
- S. Q., ktorému vlastník umožnil užívanie za účelom chovu hospodárskych zvierat. V tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 28.07.2003, sp. zn. 22Cdo/1836/2002. Pokiaľ ide o dohodu,
ktorá mala byť dôkazom o údajnom vstupe právnych predchodcov žalobcov do dobromyseľnej držby,
v ktorej mali pokračovať žalobcovia, táto podľa ich názoru javí viacero známok antidatovania - údajný
predávajúciS.Q.zomrelXXXX,vroku1965eštežil,pretoneexistovalžiadnydôvodnato,abytútolistinu
zanehopodpisovalamanželka.Dohodaniejepodpísanáúdajnýmvlastníkom.KpodpisuI.N.nadohode

žalovaný poukázal na to, že nikto by sa nepodpísal ako I. N., preto je vylúčené, aby išlo o podpis tohto
svedka na dohode, čo menovaný potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi. Naviac z dohody z roku 1965
nemožno pomocou žiadneho z výkladových pravidiel zistiť o akú konkrétnu plochu o výmere XXX,XX
m2 pôvodnej PK parcely č. XXX/X sa malo jednať, keďže podľa PK vložky táto mala výmeru až XXX m2.
Ak z obsahu dohody nemožno zistiť, čo mal údajne vlastniť S. Oleš, nemožno zistiť, ani to, čo malo byť

predmetomprevodunaprávnychpredchodcovžalobcov.VtejtosúvislostipoukázalnauznesenieÚSČR
zo dňa XX.XX.XXXX. Zo všetkých týchto dôvodov ani žalobcovia ani ich právni predchodcovia nemohli
byť dobromyseľní z objektívneho hľadiska, že im má pozemok pod stavbou hospodárskej budovy patriť.

6. Súd doplnil dokazovanie obsahom listín a výsluchom svedkov - E. S. a po posúdení okolností ohľadom

skutkového omylu pridržiavajúc sa intencií krajského súdu zistil, že žaloba nie je dôvodná.

7. Pokiaľ ide o predmet konania súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam C KN parc. č. XXXX/X, ktorá podľa GP č. 240/2009 (predloženého k žalobe) bola
vytvorená z pk parc. č. XXX/X zapísanej v pkn prot. č. XXX k.ú. L. a parc. č. XXXX/X, ktorá bola

vytvorená týmto GP od C KN parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX a tiež k parc. č. XXXX/XX, ktorá je
zapísaná na LV č. XXXX k.ú. L., ktorej je žalovaný výlučným vlastníkom. Naproti tomu GP č. 41/2010,
ktorý patril medzi nadobúdacie listiny vzťahujúce sa k vlastníctvu pk parc. č. XXX/X, na základe ktorého
bol žalovaný zapísaný ako vlastník bola z pk prot. č. XXX od pk parc. č. XXX/X vytvorená C KN parc. č.
XXXX/X o výmere XXX m2 (zhodne a u GP č. 240/09), parc. č.XXXX/XX (ďalšia C KN parcela, ktorá je

už aktuálne zapísaná na LV č. XXXX) a parcela č. XXXX/X (ďalšia C KN parcela, t.j. došlo k podlomeniu
parciel XXXX/X a XXXX/X). Týmto GP nedošlo k podloženiu C KN parc č. XXXX o výmere XXXX m2,
hoci táto bola v GP deklarovaná (konštatovaná) s tým ale, že je pri nej zjavné predčiarknutie a v takto
nezmenenom stave, je zapísaná aj na LV č. XXXX pre obec a k.ú. L.. Predmetom konania teda zostalo
určenie vlastníctva k pozemku vytvorenom GP č. 240/2009 zobrazenom ako parc. č. XXXX/X a XXXX/

X a pozemku zapísaného na LV č. XXXX k.ú. L., zobrazený ako parc. č. XXXX/XX tak, ako to žiadali
žalobcovia zmenou žalobu pripustenou na pojednávaní dňa 17.05.2012.8. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. L.,
parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX - záhrady XXX m2, parc. č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, stavby- rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č.

XXXX, pod B1 na jeho meno v celosti. Titulom nadobudnutia uvedených nehnuteľností bolo jednak
vydané osvedčenie o držbe, ktorého záznam bol povolený pod Z XXX/XX, kúpna zmluva, ktorej vklad
bol povolený pod V XXX/XX a darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XX.

9. Žalobcovia sú bezpodielovými vlastníkmi susediacich nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č.

XXXX pre obec a k.ú. L., parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako parc. č.
XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2,parc.č.XXXX/X-zastavanéplochyanádvoria
o výmere XX mX a parc. č.XXXX - záhrady o výmere XXX m2, stavby: rodinný dom súp. č. XXXX na parc.
č.XXXX/X. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami
akokupujúcimiaD.H.,rod.H.,nar.XX.XX.XXXX(matkoužalobcu1/)akopredávajúcoudňa20.05.1983,
registrovanej (bývalý) Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne pod RI 129/83 dňa 31.01.1981, pričom

predmetom kúpnej zmluvy bol rozostavaný rodinný dom súp. č. XXX a zastavaný stavebný pozemok EN
parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 za kúpnu cenu 123,480,-Kčs. Pozemno-knižná parcela č. XXX/X bola
evidovaná v pozemno-knižnej vložke č. XXX v k.ú. L., pod A I, r.č. XX, pod B1 a B2 na mená právnych
predchodcov žalobcov Y. H. - H. a D. H.- H. (čl.134), neskôr ako E KN parcela XXX/X o výmere XXX
m2 sa stala predmetom kúpnej zmluvy.

10. Vo vzťahu k predmetu kúpy z uzatvorenej kúpnej zmluvy RI 129/83 vyplýva, že jej predmetom bol
nielen rozostavaný rodinný dom súp. č. XXX, ale aj zastavaný stavebný pozemok E KN parc. č. XXX/
X o celkovej výmere XXX m2.

11. V súdenej veci sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníctva práve k tej časti pozemku, ktorá podľa
zmluvy mala predstavovať zastavaný stavebný pozemok, a ktorá zasahuje pod hospodársku budovu
žalobcov, túto mal postaviť ešte ich právny predchodca - otec žalobcu 1/ Y. H., ktorý pozemok pod ňou
spolu s hospodárskou budovu nerušene užíval a z toho dôvodu v čase uzavretia kúpnej zmluvy ani pri
obvyklej opatrnosti nemohli zistiť, že spornú časť pozemku nenadobúdajú, o to viac ak kúpnu zmluvu

spisoval advokát. Boli preto presvedčení, že nadobúdajú celú domovú nehnuteľnosť s príslušenstvom
a aj s pozemkami, ktoré boli oplotené a tvorili ucelený celok.

12. Skutočnosť, že sporný pozemok bol oplotený a tvoril ucelený celok a aj to, že na ňom stála
hospodárska budova postavená otcom žalobcu 1/, ktorý ju a po ňom rodina žalobcov nerušene užívali

bolo zistené nielen pri ohliadke, ale aj výsluchom v konaní vypočutých svedkov a napokon túto okolnosť
urobili nespornou aj strany sporu (žalovaný v podstate tieto okolnosti nenamietal, len poukazoval na
to, že právny predchodca žalobcov tak vykonal bez právneho dôvodu). Ohliadkou bolo preukázané,
že sporný pozemok sa nachádza aj pod hospodárskou budovou, ktorá zasahuje do dvora žalovaného,
pričompozemokjevteréneohradenýplotom.Žalovanývypovedal,že „oplotenievprírodejeurobenétak

akotobolourobenédovtedy,t.j.akohourobilY.H.tedatak,akotoonnavrholaonnikdydohospodárskej
budovy nevstupoval“. Výpoveď svedka I. I. zhodne potvrdila, že hospodársku budovu užíva žalobca a
predtým ju užíval jeho otec, pričom keď sa vrátil z vojny v roku 1963 hospodárska budova na spornom
pozemku bola už postavená. Potvrdil tiež, že nevidel tam pracovať ani pána V. (otca žalovaného), ten
obrábal pole vedľa a nikdy tam nevidel ani pani G.. Žiadne spory V. a H. nemali. Obdobne svedkyne Z. G.

(dcéra M. X. - pozemno-knižného vlastníka, ktorý bol bratrancom predávajúceho S. Q.) vypovedala, že
nepredávala pozemok pod hospodárskou budovou žalovanému, a že tento je asi pozemkom S. Q., ktorý
bol vlastníkom pozemku od konca dvora, ale bol to malý pozemok. V jej ponímaní to mohlo byť cca do
3 árov (300 m2). Nikdy nemali spory s S. Q. a ani so žalobcami a pokiaľ vie, spory nemali ani jej rodičia.
Počula, že S. Q. predal H. ten kúsok pozemku, čo mal. Nikdy nespochybňovala skutočnosť, že S. Q.

mohol svoju časť pozemku predať a nespochybňovali to ani jej rodičia, tú malú časť pozemku užíval
zrejme na základe toho, že bol príbuzní jej otca M. X., ktorí si pozemky podelili, preto bol vlastníkom.
Tiež svedkyňa F. X. - dcéra M. a S. X. potvrdila, že pozemok prestali užívať, keď už bola vydatá a to v
roku 1945, z ich pozemku nezobrali nič, H. a S. Q. tu občas pásavali kravy a boli to bratranci jej otca.
Svedkyňa D. X. (dcéra S. Q. a H. Q.) zhodne potvrdila, že na požiadanie otca žalobcu jej matka kúsok

pozemku (časti), na ktorom stojí aj časť hospodárskej budovy, predala. Jej rodičia to užívali, pretože
to vlastnili, nakoľko jej mame to mala dať stará mama. Keď to jej mama predala, prestali na túto časť
pozemku chodiť a začali to užívať rodičia žalobcov.13. Pokiaľ ide o nadobudnutie časti sporného pozemku otcom žalobcu 1/ - Y. H. titulom kúpy od S.
Q. táto bola potvrdená aj právnou nástupkyňou jedného z pozemno-knižného vlastnícka pkn parc. č.
XXX/X z pkn prot. č. XXX M. X. - svedkyňou a dcérou Z. G.. Ako súd vyššie konštatoval, táto potvrdila

to, že S. Q. užíval malú časť pozemku zrejme na základe toho, že bol príbuzní jej otca M. X., ktorí
si pozemky podelili, preto bol asi vlastníkom pozemku, ktorý mal žalobcom predať. V jej ponímaní to
mohlo byť cca do 3 árov (čo zodpovedá približnému rozsahu výmery podľa dohody z roku 1965). Nikdy
nespochybňovala skutočnosť, že S. Q. si mohol svoju časť pozemku predať. Aj svedkyňa D. X. - dcéra
S. Q. a príbuzná M. X. potvrdila, že jej rodičia to (sporný pozemok) užívali, pretože to vlastnili, nakoľko

jej mame, to mala dať stará mama. Na požiadanie otca žalobcu jej matka tento kúsok pozemku /časti),
na ktorom stojí aj časť hospodárskej budovy, predala. Niekdajšiu deľbu medzi príbuznými X. výpoveďou
potvrdil aj svedok I. I. hoc nevedel potvrdiť, ako si pozemky povymieňali. Výpoveďami týchto svedkov,
medzi ktorými boli aj príbuzní pozemno-knižných vlastníkov bola preukázaná niekdajšia deľba (reálne
oddelenie časti pozemku rodine Q.) v období pred rokom 1959 (t.j. predtým ako sa začalo s výstavbou
hospodárskej budovy) a tiež to, že títo neskôr reálne vydelenú časť pkn parc. č. XXX/X predali kujúcemu

- Y. H. - otcovi žalobcu 1/. Na potvrdenie tejto ústnej kúpy dňa 01.02.1965 sa spísala (formálna) dohoda
za prítomnosti dvoch svedkov Z. H. a I. I., ktorý sa volal I. (viď výsluch jeho syna - svedka I. I.), a z obsahu
ktorej vyplýva, že jej predmetom bol predaj pozemno-knižnej parcely č. XXX/X o rozmeroch XXX,XX
m2, za ktorú zaplatil Y. H. - právny predchodca žalobcov, kúpnu cenu 500,-Kčs. Tento právny úkon a aj
zastavanietohtopozemkuhospodárskoubudovuajehonerušenéužívanienespochybnilžiadensvedok,

ba ani príbuzní pozemno-knižných vlastníkov a napokon ani žalovaný, ktorý potvrdil, že sa tam vstúpiť
nedalo, pretože pozemok bol oplotený. Skôr naopak, všetci zhodne potvrdili kúpu časti pozemku Y. H.
od S. Q., výstavbu hospodárskej budovy a nerušené užívanie rodinou žalobcu a predtým ich rodinou
právnych predchodcov. Okrem vyššie spomenutých svedkov uvedené okolnosti potvrdili aj svedkovia Z..
I. P. (užívanie pozemku a hospodárskeho dvora) a Y. H. ml. (výstavbu hospodárskej budovy a užívanie).

14. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

15. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

16. Podľa § 134 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak

ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125).

17. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný

originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti".

Dobromyseľnosť je presvedčenie držiteľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Tvrdenie
držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou musí byť podložená konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.
Okolnosťami, ktoré môžu utvrdzovať záver o existencii dobrej viery, sú najmä okolnosti právneho dôvodu
nadobudnutia práva a okolnosti týkajúce sa poctivosti jeho nadobudnutia. Oprávnená držba sa teda

zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl môže mať podstatu
skutkovú alebo právnu.

18. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcov - Y. H. prakticky od
roku 1959 (kedy už podľa fotografie stála na pozemku hospodárska budova, resp. jej pôvodná časť) s

kúpeným pozemkom ako vlastným nakladal, oplotil ho, postavil na ňom hospodársku budovu a nebol s
vlastníkmi susedného pozemku - právnymi predchodcami žalovaného, v žiadnom spore (hoci títo už v
tom čase mali v susedstve postavený rodinný dom - výpoveď svedkyne D. V.) a do sporu neprišiel ani
s pôvodnými evidenčnými pozemno-knižnými vlastníkmi - M. X. a S. X., resp. ich právnymi nástupcamiZ. G.. Skôr naopak títo potvrdili reálnu deľbu medzi príbuznými X., na základe ktorej S. Q. už ako
vlastník užíval jemu reálne pridelenú časť, neskôr uskutočnil prevod tejto nehnuteľnosti, pritom všetci
kúpu spornej časti pozemku Y. H. rešpektovali, o čom na potvrdenie kúpy spísali neformálnu kúpnu

zmluvu dňa 01.02.1965. Y. H. sa tak stal oprávneným držiteľom sporného pozemku (vstúpil do jeho
držby) najskôr od 01.01.1959, pričom táto lehota s odkazom na ustanovenie § 566 ods. 1 a 2 v spojení s
§ 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. skončila 01.04.1984, keďže do platnosti už vstúpil zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, ktorý podľa ustanovenia § 865 ods. 3 OZ do vydržacej lehoty započítal aj čas,
po ktorý občan mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) pred 01.04.1983, ktorý však neskončil skôr

než uplynutím jedného roka od tohto dňa, t.j. najskôr 01.04.1984. V tejto súvislosti je treba spomenúť,
že nový občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) inštitút vydržania zaviedol až novelou tohto zákona
č. 131/1982 účinnou od 01.04.1983.

19. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia už pri nadobúdaní nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 20.05.1983 - pod RI 129/83 boli v domnení (skutkovom omyle), že nadobúdajú pozemok, ktorý

kúpil ešte otec žalobcu 1/, ktorého považovali za vlastníka (hoc v tom čase bol oprávneným držiteľom), a
ktorý na ňom postavil stavbu hospodárskej budovy, pozemok bol oplotený a takto bol nerušene užívaný
ako súčasť pozemku, ktorý je priľahlým k rodinnému domu. Nenadobúdali pozemok, ktorý nepoznali,
keďže v rodinnom dome bývali. Na potvrdenie dávnejšej kúpy právnym predchodcom žalobcov a neskôr
aj ich kúpy, spísali u osoby, u ktorej bol predpoklad znalosti práva, dňa 20.05.1983 kúpnu zmluvu,

ku ktorej účinnosti prebehla registrácia na (bývalom) Štátnom notárstve pod RI 129/83, t.j. v súlade
s vtedy platným právnym stavom. Tento do zmluvy pojal nielen rozostavaný rodinný dom súp. XXX,
ale aj rozostavaný stavebný pozemok č. XXX/X, ktorý tvoril jeho nedeliteľnú súčasť, t.j. aj tú časť
pozemku (rozostavaného), na ktorom bola postavená hospodárska budova (a táto ako bolo výsluchom
žalobcu 1/ a aj fotografiou z roku 1959 zistené, rozširovaná/zväčšovaná k teraz aktuálnemu stavu).

Žalobcovia teda konali v dôveru k osobe štátom povolanej na spísanej kúpnej zmluvy - advokátovi,
ktorý pre nich kúpnu zmluvu spísal a ubezpečil ich, že majú prevedený celý oplotený pozemok, t.j.
rodinný dom s pozemkom, ktorého súčasťou bol aj sporný pozemok s hospodárskou budovou (vedľajšou
stavbou tvoriacej príslušenstvo hlavnej stavby), a preto sa správali ako riadni vlastníci nehnuteľností.
Prevádzaná výmera pozemku predstavovala XXX m2, pričom výmera sporného pozemku predstavuje

XXX m2. Od registrácie kúpnej zmluvy neboli medzi rodinou žalobcov a rodinou žalovaného žiadne
spory, a nepotvrdili ich žiaden z vypočutých svedkov, od momentu, kedy otec žalobcu postavil humno, na
pozemky nikto nevstupoval. V konaní vypočutí svedkovia naopak potvrdili žalobcami tvrdené nerušené
užívanie sporného pozemku. Teda zo strany žalobcov nebolo možné získať pochybnosť o zjavnom
nesúlade medzi výmerou uvádzanou v zmluve a skutočnou výmerou ich otcom užívaného pozemku,

ktorý im bol neskôr (jeho manželkou) prevedený.

20. U žalobcov teda neexistuje žiadna objektívna okolnosť, ktorá by mala narušiť/spochybniť ich dobrú
vieru nielen pri nadobúdaní nehnuteľnosti, ale aj pri jej užívaní. V súdenej veci nebol produkovaný
žiadnydôkazotom,žespornýpozemokmalY.H.kúpiťodnevlastníka(S.Q.)aanižiadnaináskutočnosť

nevyvrátila existenciu jeho dobromyseľnosti a následne dobromyseľnosti žalobcov. Žalobcovia preto
vstúpili do držby sporného pozemku najneskôr 20.05.1983, pričom ich vydržacia doba s odkazom na
ustanovenie § 865 ods. 3 OZ skončila 20.05.1993 a stali sa tak vlastníkmi žalovaných nehnuteľností.

21. Záverom možno uviesť, že tvrdenie žalovaného o tom, že by žalobcov v dobromyseľnej držbe

sporného pozemku od roku 1983 do začatia sporu uviedla do pochybnosti o poctivosti ich nadobudnutia
nejaká okolnosť, preukázané nebolo. Naopak, preukázala sa nepravdivosť tvrdení žalovaného pri
vydaní osvedčenia a jeho vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k časti pozemno-knižnej parc. č.
XXX/X - o výmere XXX m2 z pk prot. č. XXX k.ú. L., v konaní pred notárom Z.. S. L. pod sp. zn.
N 550/96, NZ 37/97, kedy mal žalovaný prehlásiť, že ju užíva na základe daru od svojho otca D. V.,

ktorý ju získal ešte v roku 1960 od pôvodných vlastníkov na základe daru, resp. výmeny a následne
dobromyseľnej a nerušenej držby. Ohľadom užívania tejto časti pozemku súd výsluchom strán sporu
a svedkov zistil, že žalovaný ani jeho právny predchodca túto časť pozemku nikdy neužíval a ani
užívať nemohol, lebo bolo na ňom postavené humno, na pozemky nikto okrem rodiny žalobcov a ich
právnych predchodcov nevstupoval a v tomto smere medzi nimi neexistovali ani žiadne spory. Tvrdenie

žalovanéhonebolopodporenéaninajehonávrhvypočutýchsvedkovia(atoajpodoplnenídokazovania)
sestrou žalovaného svedkyňou E. S., ktorá sa skôr odmietla vo veci vyjadriť a na kladené otázky
odpovedala neviem, nemám o ničom vedomosť. Súd preto ani nevykonal výsluch ďalšieho svedka
I. V., ktorého účasť mal pôvodne zabezpečiť žalovaný, a ktorý sa na predvolanie súdu nedostavilodôvodňujúc to zdravotnými ťažkosťami, keďže jeho výsluch nepovažoval za potrebný pre zistenie
skutkového stavu veci, ktorý mal súd dostatočne preukázaný dosiaľ vykonanými dôkazmi. Je názoru,
že výsluch tohto svedka nemôže spolu s ostatnými v konaní získanými a hodnotenými dôkazmi, priniesť

zmenu v hodnotení skutkového stavu, a v konečnom dôsledku, iné rozhodnutie vo veci.

22. Vo vzťahu k námietkam strany žalovaného - podpisu osoby I. N. bolo výsluchom jeho syna
preukázané, že menovaného volali I., avšak jeho meno bolo I., čo u ľudí staršieho veku nebolo niečím
neobvyklým, keď títo používali iné meno ako bolo ich meno zapísané v rodnom liste (a stávala sa tak

veľakrát z dôvodu odmietnutia krstu). Svedok I. N. potvrdil, že na dohode je podpis jeho otca a nie jeho, a
že tento mal meno I., hoc volali ho I.. Ani námietka vo vzťahu k antidatovaniu dohody podľa názoru súdu
nie je dôvodná, keďže „dohoda“ nebola spochybnená žiadnym iným dôkazom, naopak niektorí vypočutí
svedkovia mali vedomosť o jej existencii a o tom, že mala formálne potvrdiť dávnejšiu kúpu Y. H. od S. Q..

23. Naliehavý právny záujem súd posúdil podľa § 137 písm. c) CSP, keď predmetom konania je

zosúladenie faktického stavu so stavom právnym, na čom majú žalobcovia, ktorí sú vlastníkmi budovy
stojacej na spornom pozemku, vždy.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. O nároku na náhradu trov štátu (trov vzniknutých ohliadkou na mieste samom vo výške 10,72 eur)
súd rozhodol podľa § 259 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a na ich náhradu zaviazal neúspešného
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.