Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/191/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417205686
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417205686.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45
684 618, so sídlom Mostová 2, Bratislava, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47
255 706, so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.,
o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku N. súdu Nové Zámky

(ďalej len „súd prvej inštancie"), zo dňa 22. februára 2018 č.k. 5Csp/29/2017-200 (ďalej len „rozsudok
súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 299,59 eura s príslušenstvom. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému

nepriznal nárok na náhradu trov konania.
1.1. Z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobca sa domáha
od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy ako postupca, ktorému bola zo strany spoločnosti Slovak
Telekom, a.s., postúpená pohľadávka, ktorá mala vzniknúť titulom zmluvného vzťahu, ktorý mal vzniknúť
medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., a žalovaným.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.

4, 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov).
1.3. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pohľadávka, žalovaná v tomto konaní, mala
vzniknúť zo zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a žalovaným. Žalobca však
v žalobe nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval, na základe akého konkrétneho zmluvného vzťahu,
kedy a akou zmluvou došlo k uzavretiu tohto vzťahu. Napriek tomu, že žalobca súdu predložil množstvo

listinných dôkazov, samotnú zmluvu, preukazujúcu existenciu zmluvného vzťahu a konkrétneho obsahu
tohto zmluvného vzťahu, žalobca súdu nepredložil, ani ju v žalobe nešpecifikoval. Žalobca teda
v konaní neuviedol a ani nepreukázal, akú konkrétnu zmluvu, kedy konkrétne, s akým konkrétnym
obsahom spoločnosť Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzavreli. Bez preukázania existencie konkrétneho
záväzkového vzťahu, z ktorého mala vzniknúť pohľadávka žalovaná v tomto konaní, nie je možné
zistiť, aké konkrétne práva a povinnosti mali zmluvné strany dohodnuté a z dôvodu porušenia ktorých

konkrétnych zmluvných povinností, alebo titulom akých konkrétnych dojednaných práv, pohľadávka
vznikla. Je zrejmé, že žalobca nebol priamy účastník zmluvného vzťahu, z ktorého mala vzniknúť
žalovaná pohľadávka. Účastníkmi, resp. zmluvnými stranami zmluvného vzťahu, z ktorého mala
vzniknúť predmetná pohľadávka mali byť na jednej strane žalovaný a na druhej strane spoločnosť
Slovak Telekom, a.s.. Žalobca mal uvedenú pohľadávku nadobudnúť len ako postupník, ktorému
mala byť táto postúpená postupcom, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a to zmluvou o postúpení

pohľadávky z 12. 02. 2016. Keďže však z vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými žalobcom, nemal súd preukázané akú konkrétnu zmluvu a kedy spoločnosťSlovak Telekom a,.s. a žalovaný uzavreli, t.j. nemal preukázané akým konkrétnym právnym titulom
vznikla pohľadávka žalovaná v tomto konaní, dospel súd k záveru, že žalobca svoju vecnú aktívnu
legitimáciu v konaní nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že skutočne vznikla a na základe akého

konkrétneho zmluvného vzťahu, pohľadávka , ktorá mala byť predmetom postúpenia. Vzhľadom na
uvedené súd žalobu pre nedostatok, resp. nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, v celom
rozsahu zamietol.
1.4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). V konaní bol plne úspešný žalovaný, nakoľko bola žaloba zamietnutá

v celom rozsahu, vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli,
ani si žiadne neuplatnil, súd prvej inštancie mu nárok na ich náhradu nepriznal.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca dôvodiac nesprávnymi skutkovými
zisteniami, nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, vadou konania, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane uskutočňovať
jej patriace práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1.Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva najmä v nepodloženom a
neodôvodnenom zamietnutí žalobného nároku pri neexistujúcej a neuvedenej právnej úprave, v
porušení ustanovení o skutkových tvrdeniach strán, v porušení ustanovení nespornom tvrdení žalobcu,
v porušení ustanovení o zjavne nedôvodnej žalobe, v porušení stanovení o neúplnom podaní, v tom,

že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namieta, že
zamietnutie nároku žalobcu odporuje doterajšiemu priebehu súdneho konania. Žalobca už v podanej
žalobe uvádza nadobudnutie pohľadávky od pôvodného veriteľa, ktoré tvrdenie aj doložil Rámcovou
zmluvouopostúpenípohľadávoksprílohami,oznámenímapotvrdenímoodoslaníoznámenia.Žalovaný

túto skutočnosť nepoprel.
2.2. Žalobca ďalej v podanom odvolaní namieta porušenie ustanovení Civilného sporového poriadku
o zjavnej nedôvodnosti žaloby, najmä ustanovenia § 138 CSP, ktoré upravuje postup v prípade zjavne
nedôvodnej žaloby, čo je v rozpore s tým, ako súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie a
ako vo veci postupoval. Namieta ďalej porušenie ustanovení CSP o prostriedkoch procesného útoku

a procesnej obrany. Skutočnosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a uzatvorenie
zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, sporná nebola. Z napadnutého
rozsudku nevyplýva, že by žalovaný toto tvrdene žalobcu účinne poprel. Súd prvej inštancie teda mal
(bez ohľadu na ostatné namietané, či tvrdené žalobcom), vychádzať z prostriedku procesného útoku
žalobcu - skutkového tvrdenia o nadobudnutí uplatneného nároku na základe postúpenia pohľadávky

z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu. Zároveň však súd prvej inštancie tento svoj
postup nijakým spôsobom nekomentoval, či nepodporil.
2.3. Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej namieta nepredvídateľnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Namieta osobitne i to, že pokiaľ súd prvej inštancie vedel, aké rozhodnutie mieni prijať
(nemohol to nevedieť), o to viac mal dať žalobcovi možnosť k tomuto sa osobitne vyjadriť, resp. i z tohto

dôvodu mal vo veci nariadiť pojednávanie.
2.4. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť v celom
rozsahu, resp. zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súlu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na
potvrdenie, či zmenu napadnutého rozsudku a preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu

podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 2 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.
5.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 299,59
eura s úrokom z omeškania vo výške 5% od splatnosti jednotlivých faktúr. Dôvodom na podanie žaloby
bolo nezaplatenie ceny dodanej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému za telekomunikačné
služby.

5.1.Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol dôvodiac neunesením dôkazného bremena zo strany
žalobcu a nedostatkom jeho vecnej aktívnej legitimácie.
5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca. Namietal, že v danej veci došlo zo
strany súdu k procesnému pochybeniu, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom,spočívajúce v tom, že ak súd nepovažoval dôkazy ním predložené za dostatočné, bol povinný ho
na doplnenie vyzvať, čo však súd prvej inštancie nevykonal. Namietal tiež nepreskúmateľnosť a
nepredvídateľnosť napadnutého rozsudku.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, odvolania
žalobcu, dospel k záveru o predčasnosti vydaného rozhodnutia súdom prvej inštancie. Súd prvej
inštancie nesprávne zistil skutkový stav z dôkazov, ktoré mu boli predložené žalobcom, žalovaná v
dôsledku jej pasivity nepredložila súdu žiadny dôkaz a ani sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadrila. V
dôsledku procesných pochybení odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a právo na spravodlivý

súdny proces, a to z nasledovných, nižšie uvedených dôvodov.
7. Odvolací súd, pred rozhodovaním o odvolaní žalobcu v danej veci, podrobil prieskumnej činnosti
napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné odvolacím súdom
preskúmať.
7.1.Nepreskúmateľnosť rozsudku vo svojej podstate zakladá porušenie základného práva strany
súdneho sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku

Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.
209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach SR
ustanovovalo do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP a od 01. 07. 2016 ustanovenie § 220 CSP,
podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov,

ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia
tak OSP, ako aj CSP, pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore

nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zoskutkovýchzisteníprižiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,anapokontiežlenvšeobecnésúhrnné
zisteniabezšpecifikáciejednotlivýchdôkazov,zktorýchmalibyťtietozisteniavyvodené.Povinnosťsúdu
riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, v ktorom sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom),
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj
dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodneníjednoznačnevysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku

je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.
7.2.Preskúmaný rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci však tieto požiadavky absolútne nespĺňa a
to z viacerých dôvodov.
8. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku predovšetkým vôbec neuviedol, aký skutkový stav z

obsahu spisu a z konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, zistil. Ďalej právne normy, ktoré uviedol
v napadnutom rozsudku vôbec na daný skutkový stav neaplikoval. Už iba tieto skutočnosti zakladajú
odvolaciemu súdu dôvod na konštatovanie, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je absolútne
nepreskúmateľný, pre neuvedenie dôvodov, úvah, pre ktoré žalobu žalobcu zamietol.
8.1. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je taktiež zmätočné. V bode 8. napadnutého

rozsudku, súd prvej inštancie uvádza: „...nemal preukázané, akú konkrétnu zmluvu, kedy spoločnosť
Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzavreli, t.j. nemal preukázané akým konkrétnym právnym titulom
vznikla pohľadávka žalovaná v tomto konaní, dospel súd k záveru, že žalobca svoju vecnú aktívnu
legitimáciu v konaní nepreukázal. Aktívnou vecnou legitimáciou je pritom také hmotnoprávne postavenie
účastníka, z ktorého vyplýva subjektu (žalobcovi) ním v žalobe uplatnené právo, t.j. hmotnoprávny

nárok a tým pádom aj procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatniť v súdnom konaní.
Žalobca však nepreukázal, že skutočne vznikla a na základe akého konkrétneho zmluvného vzťahu
pohľadávka , ktorá mala byť predmetom postúpenia. Vzhľadom na uvedené súd žalobu pre nedostatok ,
resp. nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.“ . Z uvedenéhoodôvodnenia nie je zrejmé, či súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania existencie
záväzkového právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, resp. či zamietol
žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Sám však definuje aktívnu vecnú

legitimáciu z pohľadu hmotnoprávneho postavenia účastníka konania, avšak pri rozhodovaní sa ňou
vôbec neriadil.
8.2. V prípade, ak by súd správne skúmal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, musel by prísť k záveru,
že na základe žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá sa nachádza v spise na
č.l. 67-99, pričom na č.l. 96 je jasne definovaná i pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému, je

vecná aktívna legitimácia žalobcu daná a je nesporná. Preukázanie existencie záväzkového vzťahu, t.j.
právnejskutočnosti,nazákladektorejsiuplatňuježalobcasvojnárok,jenažalobcovi,abytútoexistenciu
preukázal. V danom konaní žalobca predložil súdu prvej inštancie faktúry, z ktorých si uplatňuje svoj
nárok, predložil „žiadosť o ukončenie zmluvy“, „žiadosť účastníka o zmenu zmluvy“, „dodatok k zmluve
o poskytovaní verejných služieb“, „identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov“,
ako aj „súhlas so spracovaním údajov“. Už z týchto listinných dôkazov vyplýva, že musela byť uzavretá aj

zmluva o pripojení. Za situácie, že žalobca predmetnú zmluvu nepredložil, súd prvej inštancie postupom
podľa § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, mohol žalobcovi poskytnúť lehotu na predloženie
tohto dôkazu.
8.3.Súd prvej inštancie ani postupom podľa § 153 CSP neumožnil stranám sporu v rámci sudcovskej
koncentrácie sporu na predloženie dôkazov potrebných pre rozhodnutie v danej veci. V zásade platí, že

predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov na pojednávaní nie je včasné. Napriek tomu
je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie
povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy podľa § 181 ods. 4 CSP, ktoré je vo vzťahu k § 153 ods. 1 CSP
lex specialis. Ustanovenie § 156 ods. 2 a ods. 3 CSP zakotvuje sankciu, že strana sporu neuplatnila
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany

ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný
procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný
úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov. Aplikácia sudcovskej koncentrácie konania je v sporoch
s ochranou slabšej strany obmedzená. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
dodávateľa podliehajú sudcovskej koncentrácii konania.

8.4. Za situácie, že súd prvej inštancie v danej veci bez toho, aby umožnil žalobcovi, ako strane
sporu, predložiť a navrhovať dôkazy, či už na pojednávaní, alebo na základe jeho výzvy, je potrebné
prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, ako odvolateľa, že došlo k porušeniu jeho procesných práv. V prípade, že
súd prvej inštancie po preskúmaní žaloby a nevyužití práva žalovaného, vyjadriť sa k podanej žalobe,
dospel k záveru, že žalobca nepredložil dôkaz, o ktorých opiera svoj nárok, mal, v rámci sudcovskej

koncentrácie sporu, vyzvať žalobcu na predloženie tohto dôkazu, resp. umožniť žalobcovi vyjadriť sa k
predbežnému právnemu posúdeniu sporu. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu nevyhovel, t.j. so žalobou
sa nestotožnil, keďže ju napadnutým rozsudkom zamietol, a to bez toho, aby žalovaná akýmkoľvek
spôsobom namietala opodstatnenosť a oprávnenosť nároku žalobcu v podanej žalobe. Nespornosť
tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu.

Za situácie, že žalovaný bol v konaní pasívny, nevyjadroval sa, nezúčastnil sa pojednávania, avšak
s poukazom na spotrebiteľský charakter sporu, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa
jednotlivými zmluvnými podmienkami z hľadiska ich prijateľnosti, resp. neprijateľnosti. Ak však nemal k
dispozíciizákladnúzmluvuopripojení,malžalobcuvyzvaťnajejpredloženie.Vdanejvecinespornebola
takáto zmluva uzavretá, keďže to vyplýva z ďalších listinných dôkazov. Odvolací súd dáva do pozornosti

súdu prvej inštancie žalobcom predložený Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorý
je nováciou pôvodného zmluvného vzťahu a z ktorého sa podstatné skutočnosti záväzkového vzťahu
vyplývajú. Konštatovať preto, že žalobca nepredložil právny titul, z ktorého si odvodzuje svoj nárok, nie
je správnym záverom.
8.5. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojim

procesným pochybením odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces a preto nemal inú možnosť, ako
napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť
na ďalšie konanie.
9. V ďalšom konaní si súd prvej inštancie predovšetkým ujasní vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, vyzve
strany sporu na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (žalobcu na predloženie

pôvodnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb). Až následne sa bude zaoberať nárokom žalobcu aj v
súvislosti so skúmaním podmienok spotrebiteľskej zmluvy, ich prijateľnosťou a neprijateľnosťou, pričom
prieskumnej činnosti tiež podrobí i fakturované sumy, ktorými boli vyúčtované okrem poskytnutých
služieb i rôzne poplatky. Odvolací súd upriamuje v danej veci pozornosť súdu prvej inštancie naustanovenia § 290 a nasl. CSP, podľa ktorých ustanovení súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 CSP). Vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať nielen

k posúdeniu neprijateľnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, na ktorých je založený nárok tvrdený
v žalobe, ale malo by smerovať k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy, v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy. Následne vo veci rozhodne, pričom
rozhodnutie musí spĺňať podmienky uvedené v ustanovení § 220 CSP tak, aby bolo odvolacím súdom,
v prípade podaného odvolania, riadne preskúmateľné. Zároveň sa v novom rozhodnutí bude zaoberať

i námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní.
10.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).