Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206277
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217206277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361
368, proti žalovanému: Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, o zaplatenie 989,91 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5Csp 207/2017-49 zo dňa 25. mája
2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách

konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 918,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 918,76 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 9 odsek 2 písm. j/, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola dňa 20.01.2014 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou
veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 72 mesačných
splátkach po 30,62 Eur. Keďže žalovaný úver riadne a včas nesplácal, veriteľ ku dňu 28.11.2014 určil
predčasnú splatnosť celého úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 bola

pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Predmetnú zmluvu o úvere vyhodnotil vzhľadom
na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, ako zmluvu spotrebiteľskú. Z
predloženej zmluvy o úvere mal za preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa
§ 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. neboli v nej uvedené všetky predpokladypoužité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy o úvere nebolo zrejmé, z akých
údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN, teda či z mesačnej splátky úveru 30,62 Eur alebo z celkovej
výšky nákladov 893,40 Eur alebo vychádzal z iných predpokladov. Údaj o ročnej percentuálnej miere

nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom
zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť.
Zmluva o úvere neobsahovala ani údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva o
úvere obsahovala drobným písmom pod náležitosťami zmluvy, že „Celkovú čiastku úveru predstavuje
súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“, pričom ako

celková výška nákladov bola v zmluve uvedená suma 893,40 Eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie
nezodpovedá princípu transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytované prehľadné
informácie o úvere, teda ak v zmluve nie je presne vyčíslená suma, ktorá predstavuje údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedený udaj musí byť spotrebiteľovi zrejmý zo zmluvy a to
bez použitia kalkulačky, resp. matematických operácií. Zároveň prvoinštančnému súdu nebol zrejmý
výpočet celkovej výšky nákladov v sume 893,40 Eur, keďže vynásobením počtu splátok, t.j. 72 a výšky

mesačnej splátky 30,62 Eur dostaneme sumu 2.204,64 Eur, čo nezodpovedná tvrdeniu v zmluve, že
celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov, t.j. 1.893,40 Eur (1.000,-
Eur + 893,40 Eur). Vzhľadom na nedodržanie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o
úvere, tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 odsek 1 písm. a/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi

priznal sumu 918,76 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.000 Eur a
úhradami žalovaného pred vyhotovením aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 vo výške 81,24 Eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe žiadal úrok z omeškania od 08.06.2017, priznal
mu aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 918,76 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia.

4. Proti rozsudku s výnimkou vyhovujúceho výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, alternatívne aby žalobe
vyhovel v celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie mal postupovať podľa ustanovenia § 129
C.s.p. a žalobcu vyzvať k otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Taktiež mal vytýčiť pojednávanie
podľa ustanovenia § 177 odsek 1 C.s.p. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15.

Samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. K predpokladom pre výpočet RPMN uviedol, že všetky údaje
potrebné pre výpočet RPMN boli v zmluve o úvere obsiahnuté. Uviedol, že 68. splátka úveru bola len vo
výške 17,40 Eur a 69. až 72. splátka mala byť vo výške 0 Eur. Namieta nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola dňa 20.01.2014 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička (ďalej len
„Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému úver vo výške 1.000 Eur. V Zmluve
o úvere boli uvedené údaje o dobe splácania (6 rokov), o výške mesačnej splátky (30,62 Eur), dátume

prvej platby (20.02.2014), dátume konečnej splatnosti (20.01.2020), počte splátok (72), úrokovej sadzbe
(25,50 % p.a.), RPMN (28,70 % p.a.), priemernej RPMN (25,84 % p.a.), či o celkovej výške nákladov
(893,40 Eur).10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

12. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

13. Jednými z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9
odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov, ako aj celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

14. V Zmluve o úvere boli uvedené informácie o výške schváleného úveru (1.000 Eur), výške a počte
mesačných splátok (72 splátok po 30,62 Eur mesačne) a o celkovej výške nákladov (893,40 Eur).

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o úvere je nesprávny/absentuje údaj o celkovej
čiastke úveru ako aj údaj o predpokladoch použitých na výpočet RPMN. K uvedenému záveru dospel na
základe zistenia, že čiastka 893,40 Eur uvedená v Zmluve o úvere nekorešpondovala s údajmi o počte a
výške mesačnej splátky, z ktorých vychádza celková čiastka úveru ako 2.204,64 Eur (72 splátok x 30,62
Eur). Žalobca v podanom odvolaní tento nesúlad odôvodňuje tým, že žalobca (banka) pred poslednou

celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledný
splátka je vo výške 17,40 Eur, resp. 0 Eur, tak banka zašle pre jej splatnosťou žalovanému list, ktorým
mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je
práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom výška mesačnej
splátky je zaokrúhľovaná na celé eurá. V podanom odvolaní tiež predložil výpočet RPMN, z ktorého

vyplýva, že 68. splátka bola len vo výške 17,40 Eur a 69. a 72. splátka mala byť vo výške 0 Eur. Podľa
názoru odvolacieho súdu však presné uvedenie výšky jednotlivých splátok a ich počet mal byť obsahom
samotnej Zmluvy o úvere a nie až odvolania v súdnom spore.

16. Vzhľadom na údaje uvedené v Zmluve o úvere a na obsah odvolania žalobcu má odvolací súd za

to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru týkajúceho sa absencie/nesprávneho uvedenia
obligatórnych náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch.Samotnýžalobcavpodanomodvolanípoukazujenanesprávnosťúdajovovýške,počtesplátok
istiny a úrokov a o predpokladoch potrebných pre výpočet RPMN uvedených v Zmluve o úvere, keď
uvádza, že výška splátok reálne nebola taká, aká bola uvedená v zmluve, t.j. 72 splátok vo výške 30,62

Eur. Údaje o počte mesačných splátok, či o výške mesačnej splátky sú jednými z predpokladov na
výpočet RPMN. Nakoľko boli v Zmluva o úvere uvedené nesprávne (čo v konečnom dôsledku pripustil
aj žalobca), treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že sa na ne hľadí, ako keby v Zmluve
o úvere uvedené neboli.

17. S neuvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v
zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

18. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 9 odsek 1 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch,

je tak explicitne presné, že ani cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú
absenciu tam uvedených náležitosti. V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky
spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod písm. j/ citovanej právnej normy. Odvolací
súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydanianapadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn.
7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017, 3Co/7/2017 a ďalšie.
Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa

posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky
stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú aj v zmysle článku 23
smernice 2008/48. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 odsek 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia
komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).

19. Poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (vo vzťahu k
uvedeniu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) je podľa názoru odvolacieho súdu v danom
prípade bezpredmetný, nakoľko v Zmluve o úvere boli nesprávne uvedené samotné výšky splátok úveru

a ich počet.

20. Bez právneho významu je námietka žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia § 129 odsek 1 C.s.p..
V prípade žaloby žalobcu nešlo o podanie, z ktorého nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje.

21. Za bezpredmetnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa absencie výzvy k
predbežnému právnemu posúdeniu. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie chcel vysloviť predbežný právny
názor, tento by pre neho nebol v konečnom dôsledku nijako záväzný.

22. K odvolacej námietke týkajúcej sa nevytýčenia pojednávania podľa ustanovenia § 177 odsek 1 C.s.p.

odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemal takúto povinnosť, nakoľko šlo o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 Eur.

23. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

24. Správnemu výroku o nevyhovení časti žaloby korešponduje aj správny výrok o trovách konania.
Žalobca bol v prvoinštančnom konaní neúspešnejší než žalovaný a preto mu nárok na náhradu trov
konania nepatrí.

25. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

26. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.

rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).