Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212210918
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2212210918.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom
Panónska cesta 11, Bratislava , IČO: 35 704 713, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Jozef Mészáros,
advokát, s.r.o., so sídlom Jesenského 2, Bratislava, proti žalovanému: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
XXX, I., o zaplatenie sumy 2.591,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Dunajská Streda zo dňa 3. marca 2016 č.k. 7C/89/2013-125, v spojení s jeho opravným uznesením
zo dňa 10. januára 2018, č.k. 7C/89/2013-159, po späťvzatí žaloby zo strany žalobcu takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v zamietajúcom výroku (v časti istiny 1.127,18 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 14.10.2010 do zaplatenia), rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto späťvzatej časti r u š í a konanie z a s t a v u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
obsiahnutej v bode 4.4.4 písmeno e/ Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB
Leasing a.s. pre dopravnú techniku 01/07 z r u š u j e.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí druhým rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.294,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.294,44
eur od 14.10.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď v časti istiny
170,21 eur konanie zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Súd určil, že bod 4.4.4 písm. e/ všeobecných
zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB Leasing a.s. pre dopravnú techniku 01/07 podľa
ktorého v prípade ukončenia LZ podľa bodu 4.4. je ČSOBL okrem iného vyúčtovať LN škodu vo výške

zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia L.Z., ktorý sa rovná rozdiel medzi vstupnou cenou PL
a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia LZ je neplatný z dôvodu
neprijateľnej zmluvnej podmienky. O náhrade trov konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

2. Opravným uznesením zo dňa 10. januára 2018, č.k. 7C/89/2013-159 súd prvej inštancie opravil výrok

rozsudku v bode IV. zo dňa 3.3.2016 tak, že správne znie: ,,Súd určuje, že bod 4.4.4 písmeno e/
Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB Leasing a.s. pre dopravnú techniku
01/07, podľa ktorého v prípade ukončenia LZ podľa bodu 4.4 je ČSOBL oprávnený okrem iného
vyúčtovať LN škodu vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia L.Z., ktorý sa rovná rozdielu
medzi vstupnou cenou PL a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia
LZ je neplatný z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky.“3. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 2 písm. a), § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z.z., § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, § 517 OZ, §
142 ods. 2 OSP.

4. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo spisu vyplýva, že žalobca ukončil leasingovú zmluvu
č. LZF /07/51081 dňom 8.3.2010. V tomto oznámení boli uvedené omeškania úhrady pohľadávok od
októbra 2009 do februára 2010 po 276,05 eur mesačne , v mesiaci november 2009 suma 41,40 eur a
v januári 2010 - 37,50 eur. Celkovo bola vyčíslená pohľadávka vo výške 1.459,15 eur a za neuhradené

doklady 188,19 eur . Žalovaný bol súčasne vyzvaný na bezodkladné pristavenie predmetu zmluvy
najneskôr do 5 kalendárnych dní do priestorov spoločnosti v Bratislave, Panónska cesta 11 alebo po
dohovore na určené miesto uskladnenia. Na základe ukončenia leasingovej zmluvy zo strany žalobcu
bolo žalovanému odobraté predmetné motorové vozidlo. Z uvedeného vyplýva, že nájom vozidla trval
do 8.3.2010 a žalovaný využíval predmet nájmu do tejto doby bez toho aby platil leasingové splátky
(nájomné). Do tejto doby celkovo bol v omeškaní so splatením splátok celkovo v sume 1.294,44 eur.

Žalovaný mal platiť mesačné splátky ako nájomné nakoľko počas trvania leasingovej zmluvy leasingový
nájomca užíva vec ktorá je vo vlastníctve iného subjektu a to leasingovej spoločnosti. Vzhľadom nato,
že žalovaný užíval predmet leasingu aj za obdobie / 28-32. mesiac / kedy bol v omeškaní so splatením
splátok súd v tejto časti žaloby priznal úspech a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť 1 294,44
eur. V súlade s ust. § 517 O.z. priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania, nakoľko žalovaný sa

dostal do omeškania so splatením dlhu. Podľa všeobecných zmluvných podmienok bod 4.4.4 písm.
e/ všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB Leasing a.s. pre dopravnú techniku
01/07 v prípade ukončenia LZ podľa bodu 4.4 je ČSOBL oprávnený okrem iného účtovať LN škodu
vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia L.Z. , ktorý sa rovná rozdiel medzi vstupnou
cenou PL a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia LZ. Súd túto

zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú podmienku nakoľko toto ustanovenie spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca žiadal aj
o zaplatenie splátok 33 - 60 za obdobie kedy už žalovaný predmet leasingu neužíval, preto že mu bol
odobratý. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi keby účastník zmluvy mal platiť nájomné za vec, ktorú
neprenajíma z dôvodu zabránenia prenajímateľom. Účelom uzavretia leasingovej zmluvy je umožniť

žalovanému za úhradu trvale užívanie motorového vozidla vo vlastníctve leasingovej spoločnosti s tým,
že predmet leasingu prejde po skončení leasingu do vlastníctva žalovaného. V danom prípade sa však
to nestalo, nakoľko žalobca ukončil leasingový vzťah a teda zabránil žalovanému v ďalšom užívaní
motorového vozidla. V prípade uplatnenia si nároku podľa bodu 4.4.4. e/ VZP by nebol splnené účel
zmluvy, teda užívanie motorového vozidla a preto súd dospel k záveru , že toto ustanovenie VOP je

v značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán neprospech spotrebiteľa. Z týchto
dôvodov súd podľa § 153 ods. 4 OSP určil túto zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú
z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky. Z týchto dôvodov súd vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov
konaniazdôvodu,žežalobcamalvkonaníčiastočnýúspechvnižšompomerenež žalovaný.Uplatňoval

si 2.591,83 eur a bolo mu priznané 1.294.44 eur.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to výlučne proti III., IV. a V. výroku
predmetného rozsudku a to z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutých výrokov
je nesprávny a v rozpore so skutkovým a právnym stavom a odvolanie podáva z dôvodov v zmysle

ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f), b), a) a ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Je toho názoru, že
zmluvné ustanovenie bodu 4.4.4. písm. e) VZP je platné a prijateľné vo všetkých zmluvných vzťahoch
vrátane spotrebiteľských zmluvných vzťahov a preto nesprávny je právny názoru súdu prvej inštancie a
natonadväzujúcenesprávneprávneposúdenievtejtovecizostranysúdu,keďvychádzaznesprávneho
pochopenia účelu, charakteru a postavenia lízingovej zmluvy. V prejednávanej veci bol dojednaný tzv.

finančný lízing, ktorý obsahuje prvky úverové, ktoré spočívajú v obstaraní hnuteľnej veci, pričom pri
obstaraní sú použité cudzie zdroje a to zdroje lízingovej spoločnosti. Lízingová zmluva nie je upravená
v Občianskom ani Obchodnom zákonníku a ide teda o inominátnu zmluvu. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 230/2009 zo dňa 16.12.2010 ako aj rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 Cbo 253/2012 zo dňa 20.03.2013 atď. V prejednávanej veci žalobca

ako lízingový prenajímateľ vynaložil svoje vlastné finančné prostriedky na to, aby na základe žiadosti
žalovaného ako lízingového nájomcu a podľa jeho výberu získal predmet lízingu do svojho vlastníctva a
následne umožnil žalovanému za úhradu trvalé užívanie tohto motorového vozidla s tým, že po skončení
dohodnutej doby lízingu prejde toto vozidlo do vlastníctva žalovaného. Z tohto dôvodu preto žalobcakúpil predmet lízingu od jeho dodávateľa spoločnosť Autotechnika, s.r.o. a zaplatil mu kúpnu cenu
vo výške 394.800,- Sk/13.104,96 eur s DPH. Vzhľadom na uvedené má potom lízingová spoločnosť
v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu nárok voči lízingovému nájomcovi na vrátenie

ním poskytnutého plnenia spočívajúceho okrem iného v úhrade nadobúdacej ceny predmetu lízingu.
Suma vo výške 5.371,46 eur, ktorú si žalobca vyčíslil a uplatnil v súlade s bodom 4.4.4., písm. e)
VZP pritom pozostáva len z hodnoty zostatku istiny obstarávacej vstupnej ceny predmetu lízingu
a to bez dohodnutého lízingového úroku, resp. poistného, pričom predstavuje súčet neuhradených
splátok istiny odo dňa predčasného ukončenia, t.j. súčet lízingovej splátky č. 33 až 60. Ďalej odvolateľ

uviedol, že finančný lízing je v súlade s príslušnou právnou úpravou považovaný svojim charakterom
a právnou povahou za tzv. spotrebiteľský úver a aj z tohto dôvodu je potom zrejmý a nepochybný
úverovýcharakterlízingovejzmluvy,tzn.zároveňajskutočnosť,ževprípadepredčasnéhoukončeniamá
lízingový prenajímateľ nárok voči lízingovému nájomcovi na vrátenie ním poskytnutého spotrebiteľného
úveru, ktorý predstavuje práve hodnota obstarávacej vstupnej ceny predmetu lízingu a dohodnutého
príslušenstva - lízingový úrok, odplata a podobne. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti vôbec nevzal

do úvahy skutočnosť, že žalobca ako lízingový prenajímateľ vrátil žalovanému peňažné prostriedky vo
výške4.369,75eurzískanépredajompredmetulízingupojehoodobratížalovanémuatotýmspôsobom,
že o túto sumu znížil výšku svojho nároku voči žalovanému. Je toho názoru, že ustanovenie bodu
4.4.4. písm. e) VZP je formulované určito, jasne a zrozumiteľne a týka sa hlavného predmetu plnenia a
primeranosti jeho ceny, má za to, že v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka

je možné toto zmluvné ustanovenie bodu 4.4.4. písm. e) VZP určiť neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je
taktiež toho názoru, že toto zmluvné ustanovenie nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie preto v napadnutej časti založil
na nesprávnom právnom posúdení veci. Ďalej odvolateľ namietal, že súdu prvej inštancie ušiel fakt, že

nárok na zaplatenie zvyšku žalovaného návrhu vo výške 1.127,18 eur si žalobca uplatňoval nielen na
základe ustanovenia bodu 4.4.4. písm. e) VZP, ale i na základe ustanovenia bodu 4.4.4. písm. f) VZP a to
ako náhrada škody z finančných nákladov. Na základe zamietnutia tohto nároku však súd prvej inštancie
neuviedol jedinú skutočnosť, pre ktorú by časť nároku žalobcu voči žalovanému nemala byť dôvodná, a
takýto postup súdu prvej inštancie predstavuje odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. K odňatiu

možnosti konať žalobcu pred súdom došlo postupom súdu prvej inštancie aj tým, že súd neumožnil
žalobcovi vyjadriť sa k možnému posúdeniu zmluvnej podmienky podľa bodu 4.4.4. písm. e) VZP ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia súdu prvej inštancie je
súčasne nesprávnym aj piaty výrok jeho rozsudku, keďže nárok žalobcu bol dôvodný, má nárok na
plný úspech vo veci a preto si uplatňuje náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu a to

vo výške 688,60 eur.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nezaslal.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204

ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania
odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205
ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

(§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP ), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom
viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, vzhľadom na dispozitívny
úkon žalobcu - späťvzatie žaloby v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti je dôvodné v súlade s

ustanovením§370ods.1CSPpripustiťvtejtočastispäťvzatiežalobyapodľa§370ods.2CSProzsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť a napadnutý závislý výrok o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť.9. Predtým, ako odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti (v časti o zaplatenie sumy 1.127,18 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,00 % ročne od 14.10.2010 do zaplatenia) a vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej

podmienky, žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.02.2019 elektronickou formou so zaručeným
elektronickým podpisom zobral žalobu späť v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd pripustil
späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 03.03.2016 sp. zn. 7C/89/2013-125 a
konanie vo veci zastavil, keď o trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

10. Žalovaný na výzvu súdu, či súhlasí so späťvzatím žaloby v zmysle § 370 CSP nereagoval.

11. Podľa § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení
späťvzatia.

12. Podľa § 370 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

13. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia § 370 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku <., ale aj tým, že podanú žalobu vezme účinne späť
(sčasti alebo celkom) nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu
prvej inštancie, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozíciu s

konaním zo strany žalobcu voči súdu, ktorou prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne
nerozhodovalo. Toto dispozičné právo obsahuje v sebe oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými
a procesnými právami v civilnom konaní. Vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty (resp.
lehoty na podanie odporu) bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie, a ak bolo podané
odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu

prvej inštancie. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd
rozhodne buď o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobca zobral v priebehu odvolacieho konania účinne žalobu
späť v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti, v ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo

právoplatnosť, t.j. v časti o zaplatenie sumy 1.127,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 %
ročne od 14.10.2010 do zaplatenia a žalovaný nevyslovil s týmto späťvzatím žaloby nesúhlas, odvolací
súd podľa § 370 ods. 1, 2 CSP späťvzatie žaloby v tejto časti pripustil, napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Keďže späťvzatím žaloby v zamietajúcej časti
s následkom zastavenia konania zanikla i zákonná podmienka pre ex offo rozhodnutie súdu prvej

inštancie o vyslovení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, odvolací súd zrušil i závislý výrok o vyslovení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP.

15. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny
vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej

zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti
za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj nastrane žalovaného. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie
konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a
dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa

vychádzavýlučnezprocesnéhohľadiska,keďženároknanáhradutrovkonaniajenárokomvyplývajúcim
nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie.

19. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov tohto konania a to z dôvodu, že žalobca zobral návrh späť v časti istiny 1.127,18
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 14.10.2010 do zaplatenia nie pre správanie
sa žalovaného, avšak žalobca bol úspešný v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a to v sume 1.294,44
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.294,44 eur od 14.10.2010 do zaplatenia , čo

predstavuje polovičný úspech každej zo sporových strán a preto súd rozhodol o náhrade trov konania
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).