Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200712
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200712.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu Sabinov, katastrálny odbor, Nám. slobody 85, za účasti 1/ C. L., bytom E. XXXX/XX, D. - E., 2/ M.
L., bytom H., Západná 5, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa XX. januára 2015 Č.k.: V XXXX/
XXXX/JU takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 15. januára 2015 Č.k.: V-XXXX/XXXX/JU.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.1.2015 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa §
18ods.2písm.a/a§22ods.2zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckycha

iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom
dňa 15.12.2014, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 557/2014-PTR tak, že
podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 28.10.2014 uzavrela Alžbeta L. ako
záložca, zastúpená splnomocnencom a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako záložný veriteľ záložnú

zmluvu. Súčasťou návrhu bola Dohoda o splnomocnení, ktorou záložca splnomocňuje ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave na zastupovanie. Dňa 15.12.2014 bol
podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.10.2014 uzavretej podľa § 151a
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Predmetom záložnej zmluvy boli
nehnuteľnosti v k.ú. Lipany, presne špecifikované v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

V rozhodnutí odporca citoval § 32, § 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku, § 31 ods. 1, § 34 OZ a konštatoval,
že plnomocenstvo udelené združeniu ProHelp, ktorým záložca splnomocnil toto združenie na všetky
právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. je absolútne
neplatné. Združenie ProHelp je vopred určené priamo spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a možno tak
dôvodne pochybovať o tom, či bude dôsledne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Toto plnomocenstvo je
absolútne neplatné pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ. To, že splnomocnenca

vyberal na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ, je jasným signálom o naplnení konfliktu v zmysle
§ 22 ods. 2 OZ, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby,
ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Skutočnosť, že veriteľ si vyberie „svoje“
občianske združenie je prejavom jasného konania veriteľa splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje
porušenie § 22 ods. 2 OZ. Slobodná voľba zástupcu dlžníka tak bola obmedzená. Predložená Dohoda o
splnomocnení je preto podľa § 39 OZ neplatná. Týmto postupom navrhovateľa sa výrazne zasiahlo do

práv dlžníka vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore
s dobrými mravmi.V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je Dohoda o plnomocenstve zaradená na samotnej listine, ide o
štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (§ 53 ods. 1 OZ). Z
uvedených dôvodov je Dohoda o splnomocnení neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je tak absolútne

neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012, ktorý v
rozhodnutí o.i. konštatoval že ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna
voľba znamená. Ak je v pretlači dohody vopred uvedený ako splnomocnenec združenie ProHelp, je
zrejmé, že slobodná voľba splnomocniteľa bola obmedzená. Z obsahu spisu je zrejmé, že dlžník udelil
plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany
veriteľa.
Odporca tak konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie

je určité a zrozumiteľné a takýto právny úkon je neplatný.
Z uvedených dôvodov správny orgán podľa § 22 ods. 2 a § 39 OZ, s poukazom na § 31 ods. 1, 3
Katastrálneho zákona, návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu. V

opravnom prostriedku opísal skutkový stav, citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, 37 ods.
1, OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Uviedol, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o
zastúpení a spĺňa tak náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a

zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a udelil preto združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo

nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi.
Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu
veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho
orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok

teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia
podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci
význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré
boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z
vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani

skreslené či už vedome alebo nevedome. Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle §
22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto na konanie o
povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností.
Navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie odporcu vychádza z ničím nepodložených „predpokladov“, čo
dokazuje i samotné odôvodnenie rozhodnutia, pričom možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil

svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení

rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a

právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Kotázkerozporuzáujmovsplnomocnencasozáujmamizáložcunavrhovateľuviedol,žesplnomocnenec
v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj z textu samotnejDohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
(záložcu) a na jeho žiadosť, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z Dohody o splnomocnení tiež vyplýva,

že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy
o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny orgán
vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 OZ,
podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia však nie je dôležitá samotná možnosť rozporu
alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemu
zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákoník
I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
V prípade Dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, kde na jednej
stranejevpostavenísplnomocniteľadlžníkanadruhejstranejezástupca,bezakejkoľvekúčastiveriteľa.

Veriteľ sa na tomto právnom úkone nepodieľal a ani z obsahu uzavretej dohody nevyplýva, že by bol
súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ
zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu
splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a
na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval

a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a
z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom
aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.
Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi

dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti

vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou

vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo
strany záložcu.
Navrhovateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukázal na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním na § 53 ods. 1 OZ, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o
spotrebiteľských zmluvách, pretože nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má §
52 OZ na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľomjepritomosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.
Zdôraznil, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti, riadne a včas neplatil svoj dlh tak, ako
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú

možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasnejenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na
ďalšiekonanie.Zároveňžiadalpriznaťtrovykonania.Zneúčastinapojednávanísapísomneospravedlnil
a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Odporca v predkladacej správe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom
rozhodnutí. Aj on sa z neúčasti písomne ospravedlnil.

K. L. dňa 27.10.2014 zomrela, preto krajský súd konal s jej právnymi nástupcami - dedičmi C. L.,
manželom a dcérou M. L.. M. L. sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, C. L. navrhol rozhodnutie
potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 15.12.2014 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 557/2014-PTR do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o zriadení záložného
práva č. 557/2014-PTR zo dňa 28.10.2014 uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a
K. L., zastúpenou združením ProHelp ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve záložcu špecifikovaným v čl. I.

zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči
záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 802002147 zo dňa 12.11.2013 uzavretej
medzizáložnýmveriteľomnastraneveriteľaazáložcomnastranedlžníka,najmänazabezpečenieistiny
vo výške 700,- EUR, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok
a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle

platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Súčasťou administratívneho spisu bola aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 12.11.2013 uzavretá medzi
K. L. ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v
zastúpení D. Mamojkom, predsedom občianskeho združenia. Z predmetnej Dohody o splnomocnení

vyplýva, že bola uzavreté za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode,
vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č.
zmluvy 802002147. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo
vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode,

vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj
vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že splnomocniteľ sa sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc

pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohody a udeľuje
združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom
znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito
naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach

vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný
právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejtodohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti

s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv

k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 Katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak

návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo

urobiť písomne.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení

záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 prvá veta OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré

patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom. V

súlade s § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona bol oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto
skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k
prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

Z obsahu uzavretej Dohody o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová
zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene
dlžníka,bolaobmedzená.Skutočnosť,žesplnomocnencauvedenéhonatomtoformulárivyberalzáložný
veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení
slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Splnomocnenie
osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ a preto je podľa § 39 OZ absolútne

neplatné.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej Dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či neb. K. mala možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu
pomoc a či jej vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.

Nepochybil preto odporca, keď konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu

občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatným právnym úkonom.

Neplatnosť udeleného plnomocenstva má za následok neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva č.
557/2014-PTR zo dňa 28.10.2014, z dôvodu absencie platne udeleného plnomocenstva pre združenie
ProHelp konať v mene záložcu.

Naviac plnomocenstvo zaniklo aj z dôvodu smrti splnomocniteľky ( 27.10.2014 ) v zmysle § 33b ods. 2
OZ, preto nedošlo ani k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú podpísalo združenie Pro-
Help dňa 28.10.2014.

Vzhľadomnauvedené krajskýsúdpodľa§250qods.2O.s.p.rozhodnutieodporcuakozákonnépotvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na
náhradu trov konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove, na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.