Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/581/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230388
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115230388.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudcomJUDr.JozefomŠulekomvprávnejvecižalobcu:Československáobchodná

banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom
Červeňová 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., o zaplatenie sumy 25.026,61 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 10C/581/2015-60 zo dňa 22.03.2016
v celom rozsahu z r u š u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.747,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne počítaným zo sumy 11.041,73 eur od 18.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 13,28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.12.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2015, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25..026,61 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaným zo sumy 19.443,69 eur od 18.12.2015
do zaplatenia a spolu s úrokom z úveru vo výške 6,49 % ročne počítaným zo sumy 13.375,77 eur od
18.12.2015, všetko až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 18.03.2009, poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebný úver vo výške 62.700,- eur s dohodnutou úrokovou
sadzbou vo výške 6,49 % ročne. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku mesačnými splátkami

po 396,98 eur, splatných vždy do 15 dňa v mesiaci. Žalobca ďalej uviedol, že podľa čl.IV bod 7
Zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že dňom splatnosti úveru sa nezaplatené splatné riadne úroky,
úroky z omeškania poplatky, zmluvné pokuty a prípadné ďalšie pohľadávky stávajú súčasťou úverovej
pohľadávky veriteľa. Úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam dlžníka zapísanej
na LV č. XXX pre k.ú. Radošovce. Vzhľadom na omeškania žalovaného so splácaním úveru, vyzval
žalobca žalovaného na úhradu celej pohľadávky ku dňu 15.11.2012. V nadväznosti na uvedené, žalobca
pristúpil k výkonu záložného práva, pričom založená nehnuteľnosť sa vydražila za sumu 43.000,- eur,

pričom po odpočítaní nákladov dražby bol použitý výťažok vo výške 40.631,25 eur na úhradu záväzkov
dlžníka. Žalovaná pohľadávka predstavuje sumu 25.026,61 eur a skladá sa zo sumy istiny vo výške
13.375,77 eur, sumy riadneho úroku vo výške 6.067,92 eur a sumy 5.582,92 eur. Žalovaný napriek
omeškaniu žalovanú pohľadávku do dňa podania žaloby neuhradil. Žalobca v doplnení doručenomsúdu dňa 04.10.2017 doručeným na výzvu súdu uviedol, že istinu vo výške 13.375,77 eur vypočítal po
započítaní sumy 40.631,24 eur na pohľadávku z istiny vo výške 54.007,01 eur. Úroky vo výške 6.067,92
eur sú vypočítané k 17.12.2015 a úroky z omeškania vo výške 5.582,92 eur z nedoplatkov na splátkach.

3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 10C/581/2015-60 zo dňa 22.03.2016, ktorý sa nepodarilo doručiť
žalovanému do vlastných rúk. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných
rúk, súd ho v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil vo výroku I. tohto rozhodnutia.
Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.,

keď sa napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s žaloba č.l. 1-3, úverová zmluva č.l. 6-15, zmluva
o zriadení záložného práva č.l. 16-23, výzva na úhradu pohľadávky č.l. 24-25, výzva č.l. 26, výzva
č.l. 28-29, doručenky, písomná správa č.l. 33, písomná správa č.l. 37-54, vyjadrenie k výzve súdu č.l.
93-95, prehľad žalovanej sumy 96-97, pohyby na účte č.l. 98-107, vyjadrením žalobcu na pojednávaní,

ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný stav.

5. Právny predchodca žalobcu (ktorého je žalobca právnym nástupcom). ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzavreli dňa 18.03.2009 Úverovú zmlvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, na základe ktorej sa veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 62.700,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 358-tich

mesačných splátkach vo výške 396,98 eur. Ročná úroková sadzba 6,49%, a to účelovo určené na kúpu
a rekonštrukciu domu, pričom súčasťou úverovej zmluvy bolo aj dohoda o zriadení záložného práva na
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre k.ú. Radošovce. (článok V Zmluvy). Celková čiastka, ktorú mal
žalovaný zaplatiť bola uvedená sumou 142.557,74 eur. Z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva
mal súd preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy, ktorou bol dohodnuté zriadenie záložného práva na

nehnuteľnosti v k.ú. Radošovce zapísané na LV č. XXX. Z obsahu výzvy č.l. 24 zo dňa 28.03.2014 má
súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 55.573,- eur. Ďalej z obsahu č.l.
26 má súd preukázané, že žalobca listom zo dňa 16.09.2014 oznámil žalovanému zosplatnenie úveru
dňa 15.09.2014, pričom pohľadávka žalobcu vtedy predstavovala sumu 56.579,50 eur. Z obsahu č.l.
27 (doručenka) vyplýva doručenie zosplatnenia žalovanému. Z obsahu č.l. 28-34 má súd preukázanú

realizáciu výkonu záložného práva, ako aj dosiahnutý výťažok vo výške 43.000,- eur, z čoho bola
žalobcovi poukázaná suma vo výške 40.631,25 eur.

6. Z obsahu č.l. 96-97 má súd preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu vo výške
26.385,42 eur a sumu výťažku vo výške 40.631,24 eur. Žalobcova pohľadávka predstavovala sumu

53.369,85 eur k 15.09.2014, pričom žalobca si po mimoriadne splatnosti uplatňuje úrok vo výške
3.592,06 eur. Súčasne žalobca započítal platby žalovaného na úroky z omeškania vo výške 2.531,42
eur, ku dňu 15.06.2012.

7. Súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 258/2001 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľskom úvere.12. Podľa § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený
so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie
musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

12. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,.

13. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa§53ods.2OZ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),zaindividuálnedojednanézmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 502 ods. 1 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), od doby poskytnutia peňažných

prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

23. Podľa § 503 ods. 1 až 3 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzok platiť úroky
je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutýchpeňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné

aj úroky z tejto splátky. (2)
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. (3)

24. Podľa § 506 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac

než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy
odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

25. Podľa § 369 ods. 1 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

26. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

28. Dňa 14.09.2009 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere. Podľa názoru súdu predmetná zmluva je zmluvou

spotrebiteľskou, a to s poukazom na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ako aj na ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca ako dodávateľ
v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti

právneho predchodcu navrhovateľa je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým
spôsobom. Žalovaný v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka má prednosť pred všeobecnou úpravou,
súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súd neaplikoval na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z., nakoľko v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) je vylúčená aplikácia uvedeného
zákona, keďže úver bol použitý na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti.

29. Žalobca sa domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 25.026,61 eur, pričom časť z nej tvorí istina,
a časť úroky, ako aj úroky z omeškania. Zmluvné úroky predstavujú dohodnutú odplatu za užívanie
požičanej istiny a sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. spolu s istinou.
Doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť

úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo alebo
v splátkach. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej splátky
úveru. Úroky do doby vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak
dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve (§ 503 ods.
3 Obchodného zákonníka). Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka sú úroky

splatné najneskôr do doby splatnosti úveru, avšak už nie po splatnosti úveru. Podľa zákonom stanovenej
úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného práva, ako aj občianskeho práva (§ 658 ods.1 Občianskeho
zákonníka), úroky sú splatné najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaného
ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, žepo vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných
prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti
podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý

je odplatou za užívanie peňažných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ
neposkytuje peňažné prostriedky po lehote splatnosti). Na základe uvedeného je nárok žalobcu na
zaplatenie úroku opodstatnený len do 15.9.2014, kedy žalobca úver zosplatnil, teda úrok v dohodnutej
výške 6,49 % ročne do 14.09.2014. Žalobca podľa ním predloženej tabuľky tento úrok vypočítal na sumu
16.912,14 eur (len úrok zo splátok nezaplateného úveru), pričom započítal naň platby žalovaného vo

výške 14.727,78 eur, t.j. žalobcovi prislúcha úrok z úveru vo výške 2.184,36 eur. Žalobcom vypočítaný
omeškaný úrok z úveru ku dňu 15.09.2014 predstavoval 2.475,86 eur. Vo zvyšku na úrok z úveru nemá
nárok, a to na úrok z úveru po splatnosti vyčíslený v sume 3.592,06 eur, ktorý súd nepriznal. Súd sa
bude v ďalšom odseku opätovne zaoberať aj úrokmi z úveru, mimo úrokov z omeškania z dôvodu ich
výpočtu vo vzťahu k istine.

30. Napokon žalobca žiadal o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 5.582,92 eur, čo
predstavuje úrok z omeškania vo výške z omeškaných jednotlivých splátok vypočítaný podľa priloženej
tabuľky č.l. 96-97. Súd v súvislosti so žalobcom uplatnenými úrokmi z omeškania z úrokov z úveru,
poplatkov konštatuje, že úroky sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a súčasne v súvislosti s ust. § 39 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z príslušenstva

pohľadávky nemožno požadovať pre rozpor so zákonom, pričom právna úprava takýto nárok nepozná.
Súd konštatuje, že ak aj takáto dohoda medzi účastníkmi v zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach bola písomne uzatvorená, súd na ňu nahliadal ako neplatnú z dôvodu znevýhodnenia
spotrebiteľa, ktorého značne znevýhodňujú ako spotrebiteľa, a takéto podmienky sú neplatné v súlade
s ustanovením § 53 ods. 5 OZ. Možno dodať, že rovnako aj úroky z omeškania sú príslušenstvom

pohľadávky, a preto ani za omeškanie so zaplatením úrokov z omeškania nevzniká žalobcovi právo na
ďalšie úroky z ani za omeškanie so zaplatením úrokov z omeškania nevzniká žalobcovi právo na ďalšie
úroky z omeškania z týchto úrokov.
Súd konštatuje, že po prepočte zo strany súdu, plynie, že žalovaný mal vyúčtovaný úrok z omeškania
vo výške 2.565,52 eur ku dňu 15.05.2012, pričom žalobca započítal do uvedeného času na žalovaného

pohľadávku sumu 2.566,16 eur. Súd má za to, že úroky z omeškania vypočítané žalobcom k uvedenému
dňu a uplatňované nie sú uplatňované správne, nakoľko úroky z omeškania vo výškach 474,15 eur
(obdobie omeškania od 16.11.2011 do 15.12.2011), 486,7 eur (obdobie omeškania od 16.12.2011 do
15.01.2012), 480,06 eur (obdobie omeškania od 16.01.2012 do 15.02.2012), 474,15 eur (obdobie
omeškania od 16.02.2012 do 15.03.2012), 465,31 eur (obdobie omeškania od 16.03.2012 do

15.04.2012) a 467,7 eur (obdobie omeškania od 16.04.2012 do 15.05.2012) (riadky 27 až 31 stĺpec 7
č.l.96) nemohli vzniknúť, nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením istiny vo výške 5633,97 eur (po
úhrade v januári 2012, len vo výške 2.658,84 eur), tj. úroky z omeškania nemohli byť vo výške uplatnenej
žalobcom, nakoľko úrok 9% ročne zo sumy 5633,97 eur od 15.11.2011 do 15.02.2012 prestavuje sumu
129,19 eur a 9% zo sumy 2.658,84 eur od 16.02.2012 do 15.04.2012 predstavuje sumu 39,99 eur z

žalobcom uvedených istín, pričom aj uvedené sumy istiny špecifikované žalobcom vlastne predstavujú
aj kapitalizované úroky z omeškania, úroky z úveru a poplatky. Pričom splatná pohľadávka na istine
predstavovala sumu 883,95 eur k 16.11.2011. T.j. úrok z omeškania predstavuje sumu 39,88 eur za
rozhodné obdobie a nie sumu 2.373,92 eur. Súd k sume istiny uvádza, že túto stanovil podľa tabuľky
na sumu 883,95 eur, nakoľko z nej možno vychádzať, pričom nepočítal v ďalšom istinu za nasledujúce

mesiace, nakoľko to nie je úlohou súdu, ale skutkových tvrdení žalobcu, ktorý by mal poskytnúť taký
prehľad, kde je vždy identifikovaná istina z každej splátky úveru. Súd sa priklonil k výpočtu zo sumy
883,95 eur a nezamietol nárok žalobcu v tejto časti v celom rozsahu ako nepreskúmateľný, nakoľko mal
za to, že uvedenú hodnotu možno použiť. Žalobcom uplatnené úroky z omeškania by prichádzali do
úvahy len v prípade, ak by bol celý úver mimoriadne zosplatnený, čo by však súd viedlo k aplikácii § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z. (a ustanovení OZ o premlčaní, vzhľadom na čas podania žaloby), avšak súd
vychádzal z vykonaného dokazovania, predložených listín, preto dospel k záveru, že ide o výpočtovú
chybu na strane žalobcu. Súd má na základe uvedeného za to, že žalobcov nárok na zaplatenie sumy
vo výške 2.373,92 eur je nedôvodný, nakoľko nárok v tejto časti zanikol splnením (resp. nevznikol),
tu vyvstáva otázka, na čo bolo plnené, keď suma 2.334,04 eur (vypočítané ako rozdiel žalobcom

uplatnených úrokov z omeškania vo výške 2.373,92 eur a úrokov z omeškania, ktoré by mu patrili vo
výške 39,88 eur). Súd má za to, že uvedené bolo plnené na istinu a úroky z úveru, pričom žalobca na
uvedené teda nemá nárok, keď dlžník plnil dopredu. Na základe uvedeného má súd za to, že istina
žalobcu bola nižšia o 2.334,04 eur, nakoľko táto zanikla predčasným splatením už v mesiaci máj 2012.Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že žalobca má nárok na zaplatenie istiny 11.041,73 eur, nakoľko
istina v rozsahu 2.334,04 eur zanikla splnením v roku 2012. Následne súd odčítal aj úroky z úveru
vypočítané z tejto sumy, nakoľko splatená časť úveru nemohla byť úročená, pričom sumu úrokov súd

vypočítal za obdobie od 15.05.2012 do 15.09.2014, t.j. do splatnosti úveru, a suma takto vypočítaných
úrokovpredstavujesumu354,41eur,ktorúsúdžalobcovinepriznal,nakoľkonaňunemánárok.Rovnako
súd vypočítal aj úroky z omeškania z uvedenej sumy tak, že ich počítal nie zo sumy 54.007,01 eur, ale
zo sumy 51.672,97 eur (54.007,01 eur -2.334,04 eur), pričom žalobca úroky z omeškania za obdobie
od 16.09.2014 do 15.08.2015 vypočítal na sumu 5.226,59 eur a podľa vyššie uvedeného prepočtu súdu

pri použití 5,05% úrokov ide o sumu 2395,- eur za dané obdobie, a zo sumy 11.041,73 eur (13375,77
eur -2.334,04 eur) za obdobie od 16.08.2015 do 17.12.2015 je úrok z omeškania vo výške 189,42 eur,
ktorý súd vyhodnotil ako dôvodný, t.j. celkom úroky z omeškania žalobcu predstavujú sumu 2.584,42
eur (189,42 eur, 2395,- eur úroky z omeškania od 16.05.2012 do 15.09.2014), ktoré súd považoval za
dôvodné. Na základe takto zisteného stavu dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná v rozsahu čo do
sumy 11.041,73 eur istiny, Ďalej vo výške 2.121,45 eur čo do úrokov z úveru, a vo výške 2584,42 eur,

t.j. celková suma 15.747,60 eur a čo do úrokov z omeškania, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne počítaným zo sumy 11.041,73 eur od 18.12.2015 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu
zamietol. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške vo výške 5,05% ročne od splatnosti úveru
(lebo až od vtedy bol žalobca v omeškaní s celou istinou) v súlade s právnymi predpismi platnými v
čase vzniku omeškania, t.j. vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Percentuálna výška úrokov bola určená

v súlade s platnými predpismi v čase vzniku omeškania, t.j. vo výške 5,05 %, pričom súd má za to, že
je potrebné použiť právne predpisy platné v čase vzniku omeškania a nie predpisy platné v čase vzniku
pôvodnej zmluvy. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co
135/2016 zo dňa 12.04.2017, kde Krajský súd vyslovil nasledovný právny názor: „v prejednávanej veci
je pre určenie výšky úroku z omeškania rozhodujúcou skutočnosťou deň vzniku záväzkového vzťahu

účastníkov konania, keď je toho názoru, že ust. § 10c cit. nar. predstavuje prechodné ustanovenie k
úprave účinnej od 1. februára 2013 s tým, že ak účastníci uzatvorili záväzkový vzťah pred 1. februárom
2013 a k vzniku omeškaniu došlo pred 1. februárom 2013, tak sa výška úrokov z omeškania riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, čiže nedochádza
k zmene výšky úrokov z omeškania pred a po 1. februári 2013. V prejednávanej veci však začiatok

omeškania vznikol po 1. februári 2013 a preto sa výška úroku z omeškania riadi zákonnou úpravou v
zmysle ust. § 3 cit. nariadenia a nie je tak potrebné aplikovať ust. § 10c cit. nariadenia.“
Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 15.747,60 eur a čo do úrokov z
omeškania, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaným zo sumy 11.041,73 eur od
18.12.2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení

tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník úspešnejší v konaní, nakoľko žalobca sa domáhal
zaplatenia celkovo sumy 29.646,45 eur (ktorá sa skladá zo sumy 25.026,61 eur, vyčíslených úrokov
z úveru v sume 1.626,67 eur a z omeškania v sume 2.993,17 eur ku dňu vyhlásenia rozhodnutia),
pričom bol úspešný čo do sumy 16.792,47 eur (suma 15.747,60 eur a vyčíslené úroky z omeškania
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v sume 1.044,87 eur), t.j. jeho úspech predstavuje 56,64 % (16.792,47

eur je 56,64% z 29.646,45 eur, vo zvyšku je úspešná žalovaný 43,36 %, čistý úspech žalobcu 13,28%).
Súd vzhľadom na uvedené rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 13,28 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.