Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. január 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 20C/777/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215236910
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7215236910.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa: Juraj Kočan, nar. 23.7.1994, bytom Košice, Bauerova

č. 13 proti matke: MUDr. Mária Kočanová, nar. 16.6.1967, bytom Košice, Baltická č. 13, zast. advokátkou
JUDr. Alicou Petrovskou - Homzovou, AK, Moyzesova č. 46, Košice o určenie výživného sudkyňou JUDr.
Vierou Kováčovou

r o z h o d o l :

Matka MUDr. Mária Kočanová je povinná prispievať na výživu syna navrhovateľa Juraja Kočana titulom
výživného sumu 210 € mesačne od 15.12.2015 vždy do 15 tého dňa každého mesiaca na číslo účtu v
Slovenskej sporiteľni SK 9309000000005042209067.

Zaostalé výživné za obdobie od 15.12.2015 do 20.1.2017 vo výške 2 845,16 € je matka povinná zaplatiť
spolu s bežným výživným v čiastke po 20 € mesačne, pod stratou výhody splátok..

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa písomným návrhom podaným na tunajší súd dňa 15. 12.2015 domáhal zaviazania
matky prispievať na jeho výživu sumou 250 € mesačne.

2. Návrh odôvodnil nasledovne :
Navrhovateľ je synom matky. Rodičia sú rozvedení. Navrhovateľ žije v domácnosti s otcom. Navrhovateľ
sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Je študentom UPJŠ v Košiciach, fakulta verejnej správy.

V návrhu náklady vyčíslil takto: obedy v škole 25 €, zošity a pomôcky 20 €, skriptá, knihy 20 €, ples
vysokoškolský 9 €, vreckové kino 10 €, mesačník 10 €, mobil 10 €, oblečenie 50 €. Tiež uviedol, že v
spoločnej domácnosti s otcom žije aj sestra Lucia, žiačka gymnázia, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť
tak otec ako aj matka.

3. Matka sa k písomnému návrhu navrhovateľa vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne tak, že
si je vedomá svojej vyživovacej povinnosti voči synovi, tejto sa nebráni avšak vzhľadom k tomu, že

má vyživovaciu povinnosť aj voči dcére Lucii, ktorá tiež sa súdnou cestou domáha zvýšenia výživného,
má za to, že v jej možnostiach je platiť výživné na syna sumou 180 €. Na pojednávaní predniesla
prostredníctvom právnej zástupkyne návrh, že je ochotná prispievať na výživu syna do výšky 200 €
mesačne.

4. Navrhovateľ na pojednávaní, konanom dňa 22.11.2016 uviedol, že zmenil školu, už nie je študentom
UPJŠ v Košiciach, ale od septembra 2016 študentom l. ročníka Právnickej fakulty UK v Bratislave.

Svoje náklady vyčíslil nasledovne: ubytovanie 50 €, strava 150 € mesačne, doprava 13 € mesačne,
jednorázový kníh 70 €, skriptá 40 €. Od otca dostáva vreckové 20 €, za mobil platí 10 € mesačne,
ošatenie zhruba 40 € mesačne. Uviedol, že naďalej žije v spoločnej domácnosti s otcom.5.Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa, oboznámením sa s potvrdeniami o
návšteve školy UPJŠ Košice, Právnická fakulta UK v Bratislave, výkazmi príjmov otca navrhovateľa
a matky navrhovateľa prípisom NBS zo dňa 29.12.2016 (informácia z registra) a na základe takto

vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10.V zmysle vyššie cit. ustanovení súd uvádza, že Zákon o rodine neohraničuje povinnosť platiť výživné

vekom dieťaťa. Rodič je povinný platiť výživné až do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Skutočnosť, že dieťa sa riadnym štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie možno vyhodnotiť
ako jeho nie schopnosť sám sa živiť, a teda vyživovacia povinnosť rodičov je daná. Táto skutočnosť
medzi navrhovateľom a matkou ani sporná nebola. Matka svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľovi nepopierala. Podstatnou otázkou v konaní sa stala výška, resp. rozsah vyživovacej

povinnosti. Navrhovateľ žiadal stanoviť výživné vo výške 250 € mesačne, matka v svojom návrhu
prednášala stanovisko 180- 200 € mesačne. Pri rozhodovaní o výške výživného zobral súd do úvahy
tieto skutočnosti na strane navrhovateľa:

11. Navrhovateľ je študentom, resp. v čase podania návrhu bol študentom UPJŠ v Košiciach a od

septembra 2016 je študentom l. ročníka Právnickej fakulty UK v Bratislave. Náklady, ktoré uviedol
navrhovateľ súd považoval za náklady reálne a sú to: mesačné platby za ubytovanie 50 €, strava 150
€, doprava 13€, mobil 10 €, vreckové 20 €, ošatenie 40 €. Nákup kníh, ktoré navrhovateľ uviedol v
sume 70 € a skrípt 40 € súd rozložil na jeden semester, t.j. 6 mesiacov, takže náklady na jeden mesiac
predstavujú podľa názoru súdu zhruba čiastku 18 € mesačne. Súhrn týchto nákladov predstavuje zhruba

300 € mesačne.

12.Pokiaľ sa týka príjmov matky, súd vychádzal z potvrdenia jej zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že
jej aktuálny čistý služobný príjem je 1 608,91 €. Súd však musel pri rozhodovaní o výške výživného zo
strany matky zobrať do úvahy aj príjem otca, a teda z toho vyplývajúcu vyživovaciu povinnosť aj otca

voči navrhovateľovi. Súd zistil z potvrdenia zamestnávateľa otca Technickej univerzity v Košiciach, že
jeho čistý priemerný príjem za posledných 12 mesiacov je v sume 581,43 €. Znamená to, že matka má
približne 2,5 krát väčší príjem ako otec, a preto podľa názoru súdu je v jej schopnostiach a možnostiach
prispievať na výživu syna sumou 2,5krát vyššou ako otec. Kedže celkové nevyhnutné náklady, ktoré
navrhovateľ potrebuje sú zhruba v sume 300 €, pri stanovení výživného zo strany otca (voľná úvaha nie

súdne rozhodnutie ) 90 € môže matka prispievať na výživu syna sumou 210 € mesačne, a tým sú pokryté
náklady navrhovateľa. Pri takto stanovenej výške výživného zostane matke príjem vo výške cca 1398 €.
Súd zobral do úvahy, že matka bude zaviazaná na vyššie výživné aj vo vzťahu k dcére Lucii. V závere
súd zdôrazňuje, že osobná starostlivosť otca vzhľadom na vek navrhovateľa nejaví sa nevyhnutnou, a
súd pri stanovení výšky výživného a nákladov navrhovateľa nemohol vziať do úvahy v zmysle cit. zák.

ust. iné náklady otca, ktoré navrhovateľ vo svojej výpovedi uvádzal.

13. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.15. Podľa § 77 ods. 1, druhá veta, Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho
konania.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery.

17.Vsúladesvyššiecit.zák.ust. pretosúdrozhodoltakakojeuvedenévovýrokusúdnehorozhodnutia.

18. Súd priznal výživné za obdobie od podania návrhu t.j od 15.12.2015. Zaostalé výživné súd vypočítal
do 20.1.2017, t.j. do dňa vyhlásenia rozsudku. Kedže výživné sa má platiť do 15.tého dňa, aj výživné
za mesiac január 2017 počítal súd do zaostalého výživného. Výpočet zaostalého výživného: mes.
december 2015: 210 € : 31 dní x 17 dní= 115,16 €, rok 2016: 210 € x 12 mes. = 2 520 €, január 2017-
210 €, spolu : 115,16 € + 2 520 € + 210 €= 2 845,16 €.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
a.)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného

z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia
b.)pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh)

Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a.)neboli splnené procesné podmienky
b.)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c.)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e.)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f.)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g.)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h.)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci