Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617203433
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617203433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov: 1/ H. V., nar. XX.X.XXXX, 2/ H. V.,
nar. XX.XX.XXXX, oboch bytom Q., N. XXX/XXX a 3/ mal. W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., N. XXX/
XXX, zast. zákonnou zást. A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., N. XXX/XXX, zastúpených JUDr. Ivetou
Višňovskou, advokátkou, L. W. U., C. námestie 4, proti žalovanej: M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. W.
U., F. XXXX/XX, zast. splnomocnenou zást. Jankou Székelyovou, nar. 6.1.1960, bytom Spišská Nová
Ves, Tkáčska 3, o zaplatenie 619,51 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 9C/12/2017-63 z
2.11.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcom náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne sumu 619,51 € v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (I.) a rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali od žalovanej zaplatenia sumy 619,51 € na
tom skutkovom základe, že sú podielovými spoluvlastníkmi dvojizbového bytu č. XX s príslušenstvom v
obytnom dome súp. č. XXXX W. M.ej 4 v L. W. U., ktorý nadobudli do vlastníctva dedením na základe
uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1D/27/2015 zo 4.5.2015 (právoplatného dňa
11.7.2015) a žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť už pred nadobudnutím ich vlastníctva až do
17.1.2016, kedy nehnuteľnosť žalobcom odovzdala, za užívanie bytu v čase, kedy bol jej výlučným

vlastníkom právny predchodca žalobcov R. V., žalovaná uhrádzala nájomné vo výške 220,- €, z ktorého
pôvodný vlastník platil náklady spojené s užívaním bytu, a to inkaso mesačne cca 40,- € a nájomné
bytovému družstvu mesačne vo výške 107,65 €, žalobkyňa teda uhrádzala pôvodnému vlastníkovi
za užívanie bytu sumu cca 72,35 € mesačne, žalobcovia žiadali od žalovanej vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške zodpovedajúcej trhovej cene obvyklého nájomného 100,- € mesačne za každý
mesiac odo dňa nadobudnutia bytu do spoluvlastníctva, t.j. od 11.7.2015 do 17.1.2016 (deň odovzdania
nehnuteľnosti), nakoľko v uvedenom období žalovaná platila výlučne iba náklady spojené s touto

nehnuteľnosťou, nad rámec ktorých neuhrádzala žiadnu finančnú čiastku, prejavila tiež záujem o kúpu
bytu, no nakoniec sa jeho prevod do vlastníctva žalovanej nezrealizoval.3. Súd po vykonaní dokazovania vec právne posúdil podľa ustanovení § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, §
451 ods. 1, 2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a za nesporné považoval, že
v žalovanom období od 11.7.2015 do 17.1.2016 žalobcovia boli spoluvlastníkmi dvojizbového bytu č.

XX s príslušenstvom W. M.ej 4 v L. W. U., že žalovaná v uvedenom období predmetný byt skutočne
užívala a okrem poplatkov spojených s užívaním bytu a poplatkov za energie, neplatila žalobcom žiadne
úhrady za užívanie bytu, medzi stranami nebola uzatvorená nájomná zmluva o nájme bytu. Žalovaná
po nadobudnutí vlastníckych práv žalobcov k nehnuteľnosti prejavila záujem o kúpu predmetného bytu,
žalobcovia s predajom bytu žalovanej súhlasili, o čom svedčí aj písomne pripravená kúpna zmluva,

avšak k podpísaniu a uzavretiu kúpnej zmluvy napokon nedošlo z dôvodov na strane žalovanej. V konaní
tiež nebolo sporné, že žalovaná užívala byt dlhodobo so súhlasom právneho predchodcu žalobcov
v 1. až 3. rade, t. č. už nebohého R. V., ktorému uhrádzala mesačne sumu 220,- € a z tejto sumy
z účtu R. V. boli uhrádzané poplatky spojené s užívaním bytu, za október 2014 - 107,65 € a inkaso
48,52 €, december 2014 - 107,65 € a inkaso 36,52 €, január 2015 - 107, 65 € a inkaso 48,52 €.
Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaná v období od 11.7.2015 do

17.1.2016 užívala byt žalobcov bez právneho dôvodu vzhľadom na neexistenciu nájomnej zmluvy,
resp. inej dohody medzi stranami sporu. Konštatoval, že plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie
cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec a prospech
vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu, tento užívateľ nie
je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, a preto je povinný

nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. V posudzovanej veci na strane žalovanej vzniklo
bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo v užívaní nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobcom bez
platenia nájomného spojeného s jej užívaním. V konaní nebolo preukázané uzavretie platnej nájomnej
zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcov R. V. a žalovanou a tvrdenie žalovanej, že ani R. V.
neuhrádzala nájomné za užívanie bytu, ktorému uhrádzala splátky za rekonštrukciu bytu ním vykonanú,

nebolo žalovanou žiadnym spôsobom preukázané. Súd mal za to, že nadobudnutím vlastníckych
práv žalobcov k bytu vznikol medzi stranami sporu nový právny vzťah a ak teda žalovaná ostala po
smrti R. V. naďalej v byte bývať bez akéhokoľvek právneho titulu, získala majetkovú hodnotu na úkor
žalobcov. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, túto súd určil v sume zodpovedajúcej čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci aj s prihliadnutím k právnemu dôvodu

(zmluvného typu), ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá.
Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovná s obvyklým nájomným, ktoré by
bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
Súd dospel k záveru, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie užívaním bytu v období od
11.7.2015 do 17.1.2016 bez právneho dôvodu, a to vo výške zodpovedajúcej obvyklému nájomnému,

vychádzajúc z oznámenia realitnej kancelárie a s prihliadnutím tiež na sumy, ktoré žalovaná uhrádzala
nad rámec poplatkov spojených s užívaním bytu predchádzajúcemu vlastníkovi bytu R. V., L. Ž. T. L.
100,- € mesačne považoval za primeranú, a preto podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcom za 20 dní mesiaca júl 2015 - 64,60 €, za mesiace 8 - 12/ 2015 po 100,- €
mesačne a za 17 dní januára 2016 - 54,91 €, celkom sumu 619,51 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) a
procesne plne úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % s tým,
že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, v ktorom uviedla, že platby ňou uhrádzané
predchádzajúcemu vlastníkovi bytu R. V. nie sú predmetom sporu, že medzi ňou a žalobcami, v
zastúpení ich matky A. V., došlo k ústnej dohode uzavretej v kancelárii splnomocnenej zást. žalovanej
o tom, že predmetný byt môže žalovaná užívať za poplatky spojené s užívaním bytu, bez navýšenia
iných poplatkov, a to až do času odkúpenia bytu. Keďže sa jej nepodarilo vybaviť úver, strany sa

dohodli, že predmetný byt odovzdá vlastníkom dňa 17.1.2016, čo sa aj uskutočnilo. Ani pri tejto písomnej
dohode (disponujú ňou žalobcovia !) nie je žiadna zmienka za prenájom danej nehnuteľnosti. Tvrdila,
že byt žalobcov užívala v období od 11.7.2015 do 17.1.2016 po vzájomnej dohode, a nie bez súhlasu
žalobcov.Poukázalanato,žemedziňouažalobcaminebolauzatvorenázmluvaonájme,avšakvkonaní
nikdy netvrdila, že nebola uzatvorená dohoda o užívaní nehnuteľnosti za výšku poplatkov spojených s

užívaním bytu. Trvala na tom, že nikdy nebola medzi stranami stanovená cenu nájmu, okrem nákladov
spojených s užívaním bytu, ktoré žalovaná uhrádzala. Ak by užívala nehnuteľnosť bez dohody, vlastníci
mali trvať na okamžitom vyprataní bytu, čo sa nestalo, nakoľko žalovaná dodržiavala všetky dohody.
Podľa názoru žalovanej výšku nájomného nikto nemôže určiť podľa „obvyklého“ nájomného, ale ibadohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, pričom medzi stranami nikdy nebolo žiadne nájomné nad
rámec poplatkov spojených s užívaním bytu dohodnuté. Vytkla súdu prvej inštancie, že vychádzal z
predloženého oznámenia realitnej kancelárie, ktoré má iba informačný charakter, a zo sumy platieb,

ktorú uhrádzala predchádzajúcemu vlastníkovi, ktoré podľa nej sú bezpredmetné, lebo žalobcovia neboli
vlastníkmi. Na podklade uvedených argumentov mala za to, že na jej strane nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu a navrhla preto napadnutý rozsudok zrušiť v plnom rozsahu.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že súd prvej inštancie dokazovaním v konaní

dospel k správnemu skutkovému a právnemu posúdeniu veci a napadnutý rozsudok je v súlade s
platnými právnymi predpismi. Odvolacie dôvody žalovanej považujú za neopodstatnené a účelové, a
preto navrhli, aby odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo
výške 48,68 €.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a preskúmal rozsudok z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP],

s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok je vecne správny, preto napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, stotožňujúc sa aj s jeho správnymi dôvodmi v celom
rozsahu. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 13.2.2019 o 10.05 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu

na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a §
378 ods. 1 CSP.

7. Z ust. § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j.

uplatnila odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonanýmdôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúladesust.§191CSP,atovzhľadomna
to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v

hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, §
193 a § 205 CSP.

10. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, to zn. vyvodzuje zo skutkového
zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávne
právne posúdenie veci [odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP] je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo aplikoval na zistený skutkový stav (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).11. Preskúmaním procesného postupu súdu prvej inštancie a napadnutého rozsudku z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok žalovanej (§ 379 ods. 1, § 380
ods. 1, 2 CSP) odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne,

nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení
vykonaných dôkazov alebo, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp.

na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými
dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade so zákonom,
logicky a správnym spôsobom vyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku,
starostlivo prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán,
a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok

správne právne kvalifikoval, aplikujúc relevantné hmotnoprávne normy (ust. § 451, § 458, § 685 a
nasl. Občianskeho zákonníka), ktoré aj správne interpretoval, a vyvodil zodpovedajúce právne závery
o právach a povinnostiach sporových strán. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so
správnym skutkovým základom rozhodnutia a s právnymi závermi súdu prvej inštancie a zároveň v
súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje úplnosť a správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na

ktoré v podrobnostiach odkazuje.

12. Skutočnosti uvedené v odvolaní, žalovaná tvrdila už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s
nimi náležite a celkom správne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, preto odvolacie námietky
žalovanej nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé spochybniť

správnosť skutkových záverov (skutkových zistení) súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku, ním vykonaného hodnotenia dôkazov ani právnych záverov, na ktorých
je preskúmavané rozhodnutie založené. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej získaného užívaním nehnuteľnosti vlastnícky patriacej
žalobcom bez právneho dôvodu a o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom peňažnú náhradu v sume

619,51 € titulom bezdôvodného obohatenia. Vo svojom rozhodnutí v súlade so zákonom, úplne a
presvedčivo sa súd vysporiadal tiež s námietkami žalovanej a jej argumentmi i vo vzťahu k tvrdenému
právnemu dôvodu (titulu) oprávňujúceho ju k užívaniu bytu vlastnícky patriaceho žalobcom bez platenia
nájomného alebo inej náhrady za užívanie nehnuteľnosti a procesnú obranu žalovanej v danom spore
správne posúdil ako nedôvodnú a jej tvrdenia o uzavretí dohody o bezodplatnom užívaní bytu v spornom

období za nepreukázané. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní opakovanými námietkami spochybňuje
správnosť právneho záveru o získaní majetkového prospechu na jej strane v podobe bezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 OZ užívaním bytu žalobcov v rozhodnom období bez platnej
nájomnej zmluvy či inej dohody o užívaní bytu, a tiež aj správnosť určenia výšky nároku súdom prvej
inštancie v sume obvyklého nájomného, tieto odvolacie námietky žalovanej nie sú opodstatnené a

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a úvahy súdu prvej inštancie pri aplikácii
príslušného predpisu hmotného práva, na podklade ktorej žalobe ako dôvodnej vyhovel a odvolací súd
nezistil okolnosti odôvodňujúce v danom spore prijať iné rozhodnutie v prospech žalovanej.

13. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej

možno dodať, že predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia nie je protiprávny úkon obohateného,
ani jeho zavinenie. Vzťah z bezdôvodného obohatenia je objektívneho charakteru, ktorý vzniká v
zákonom predvídaných situáciách (vypočítaných v ust. § 451 a § 454 OZ) bez ohľadu na to, komu možno
klásť na ťarchu okolnosti, od ktorých sa vznik tohto vzťahu odvíja. Podstata tohto vzťahu smeruje k
tomu, aby sa nikto neobohacoval na úkor druhého bez právom aprobovaného právneho dôvodu. Podľa

ustálenej súdnej praxe príkladom plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzej nehnuteľnosti bez
nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje
užívateľské oprávnenie a neplatí za to úhradu a jeho majetkový stav sa teda nezmenšil o prostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ samozrejme
nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, a preto je

povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Výška peňažnej náhrady musí pritom
vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým
vyjadrením tohto prospechu je finančná čiastka, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným vdanom mieste a čase na užívanie veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca bol povinný plniť
podľa platnej nájomnej zmluvy.

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v súlade so zákonom a uvedenými zásadami súdnej praxe
posúdil základ uplatneného nároku, i jeho výšku a po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu
záveru, že žalobcovia preukázali vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej užívaním
nehnuteľnosti vlastnícky im patriacej v žalovanom období bez právneho dôvodu, a preto žalovaná
je povinná takto získané bezdôvodné obohatenie žalobcom vydať a zaplatiť im peňažnú náhradu v

prisúdenej výške.

15. Vzhľadom na uvedené, keďže uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú dané,
v odvolaní nie sú obsiahnuté žiadne námietky, ktorými by bola spochybnená správnosť zisteného
skutkového stavu veci alebo právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolací súd
potvrdil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku o veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách

konania ako vecne správny.

16. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia mali v odvolacom konaní plný úspech, preto
im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia lenv rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§

435 CSP).