Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214223596
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7214223596.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o mal. U.
G. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
so sídlom Staničné nám. č. 9 v Košiciach dieťaťa rodičov: Ing. X. G. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na Č. ul.
č. XX v M. právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
na Pollovej ul. č. 32 v Košiciach a U. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho t. č. na V. ul. č. X v M. právne
zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Floriánskej
ul. č. 16 v Košiciach za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Košice v konaní o zmenu úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností a zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.6.2016 č.k. 23P/241/2014-337 a
dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 9.3.2018 č.k. 23P/241/2014- 479 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa
4.12.2012 sp. zn. 23P/242/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.8.2013
sp. zn. 8CoP/54/2013 tak, že zveril maloletú U. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorí osobnú
starostlivosť o maloletú budú vykonávať v dvojtýždenných intervaloch a k odovzdávaniu dieťaťa bude

dochádzať medzi rodičmi vždy v párny utorok toho ktorého mesiaca o 7.45 hod. pred budovou základnej
školyktorúmaloletánavštevujeatoajvčaseprázdnin,pričomrodičiasúpovinnímaloletúnaodovzdanie
riadne pripraviť, maloletú riadne prevziať a odovzdať druhému rodičovi, zároveň sú povinní v čase
odovzdávania dieťaťa druhého rodiča informovať o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej.
Obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné zo strany rodičov neurčil.
Vprevyšujúcejčastinávrhotcaanávrhmatkyzamietol.Vyslovil,žeonáhradetrovštátubuderozhodnuté
samostatným rozhodnutím. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že ako prvá je oprávnená a povinná
zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa matka odo dňa právoplatnosti rozsudku.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 3-5, § 24-26, § 28, § 35-37 zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného rozsiahleho
dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že v danom prípade ide o situáciu, o ktorej hovorí ustanovenie

§ 25 ods. 4 Zákona o rodine, teda o situáciu, keď jeden z rodičov, v danom prípade matka
maloletej bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletou, ktorý bol upravený
právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov, predovšetkým rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 30.8.2013 sp. zn. 8CoP/ 54/2013 ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu KošiceII zo dňa 4.12.2012, sp. zn. 23P/242/2011. Napriek opakovanému odmietavému stanovisku matky
k stretávaniu sa otca s maloletou a k rešpektovaniu rozhodnutí súdov otec pristúpil k ústupkom,
keď rešpektoval požiadavky matky, čím vlastne pristúpil k zúženiu rozsahu jeho stretávania sa s

maloletou v tom, že stretnutia maloletej s otcom mala určovať matka podľa svojho uváženia. Matka
aj túto ponúknutú formu spolupráce smerujúcu k vzájomnej ústretovosti zmarila a prestala umožňovať
stretávania maloletej s otcom bez vážneho dôvodu a svojvoľne, pričom bezdôvodnosť takéhoto postupu
matky a jej svojvôľu súd videl aj v zistení prezentovanom otcom, kolíznym opatrovníkom i neziskovou
organizáciou Miesto pod Slnkom, ktorí popísali situáciu pri poslednom stretnutí maloletej s otcom tak,

že z otca nemala strach, pri kontaktoch s ním nevykazovala nijaké negatívne ani odmietavé postoje a
napriek úspešnému kontaktu s otcom oznámila matka pracovníčke Miesta pod Slnkom, n. o., že s ňou
ďalej spolupracovať nebude a ďalšie stretnutia s otcom už neumožnila. Matka neposkytuje otcovi ani
informácie o maloletej, o jej zdravotnom stave, či o nástupe maloletej do základnej školy. Zo záverov
znaleckého posudku vyplynulo, že maloletú negatívne vo vzťahu k otcovi ovplyvňujú matka aj starí
rodičia, avšak napriek tomu, že maloletá subjektívne pociťuje strach a obavy z otca, tento strach

neprejavovala v priamom kontakte s otcom a podľa názoru znalkyne by sa maloletá mohla stretávať s
otcom aj bez prítomnosti matky po nadobudnutí pocitu bezpečia a pohody po pár stretnutiach s otcom,
pričom dôležité je, aby matka zmenila svoj postoj k styku a dieťa vnímalo, že matka nie je proti týmto
stretnutiam. Znalkyňa ďalej konštatovala, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, aj keď
osobnostné predpoklady na strane otca sú slabšie, na druhej strane však otec vie viac akceptovať

dohodu, snaží sa situácie nevyhrocovať a to aj napriek zisteniam, že má sklon impulzívne reagovať
a menej zvažovať dôsledky svojho konania. Problematickým pre výchovu maloletej je nepriateľský
postoj matky k otcovi maloletej, ktorá sa s týmto postojom matky identifikuje, čo je prirodzená reakcia
vzhľadom na vek dieťaťa. Maloletá nemá možnosť osvojiť si iný názor, matka nemá tendenciu maloletú
povzbudzovať k stretávaniu s otcom, skôr zaujíma antagonistický postoj. Svojvoľnosť matky vidí súd

aj v tom, že napriek opakovaným upozorneniam zo strany súdu aj s poukazom na ustanovenie § 25
Zákona o rodine, matka nezmenila svoj postoj a rozsudok súdu naďalej nerešpektuje. Ani zo správy
Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Košiciach ktorú predložila matka
nevyplývajúnijakéskutočnosti,ktorébyboliprekážkouvstretávanísaotcasmaloletou.Správaobsahuje
iba konštatáciu, že u maloletej je prítomný pocit ohrozenia „zo strany zlého človeka“, zvýšená potreba

bezpečia a ochrany, bližšie nešpecifikované, z čoho nie je možné vyvodiť, že by u dieťaťa išlo o strach
z konkrétnej osoby. V danom konaní súd musel zohľadniť skutočnosť, že situácia by bola podstatne
iná, keby matka a jej rodičia nevykonávali neustále prekážky a ak by matka rešpektovala odporúčania
znalcov a rozhodnutia súdov. Matka mala dostatočný časový priestor aby zmenila svoj postoj. Je
nepochybné, že matka má k maloletej veľmi silný citový vzťah ale znalecké dokazovanie preukázalo,

že rovnako silný citový vzťah k maloletej má i otec a súdu nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by
odôvodňoval obmedzenie styku otca s maloletou. Je síce pravda, že znalkyňa v čase vypracovania
posudku neodporúčala zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti v dôsledku aktuálneho
identifikovania sa maloletej s prežívaním svojej matky, avšak súd v danom prípade musel vychádzať
zo širších súvislostí a rešpektovať vyššie citované zákonné ustanovenia a preto bol nútený vyhovieť

návrhu otca a zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keďže matka svoje postavenie
rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti zneužíva, nedokázala sa vysporiadať s osobou
otca a rozpadom ich vzťahu, svoj negativizmus prenáša na maloletú, čím ju poškodzuje pokiaľ ide o
jej emočnú sféru. Jednoznačne vykonanými dôkazmi sa preukázalo, že pokiaľ ide o najlepší záujem
dieťaťa nie je rešpektované jeho právo na vytváranie vzťahových väzieb rovnocenne s oboma rodičmi

a s inými blízkymi osobami, jej nevlastnou sestrou a ďalšími príbuznými na strane otca. Preto súd
pristúpil k vyhoveniu návrhu otca a maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
sledujúc práve rešpektovanie práva maloletej na zachovanie a rozvíjanie jej vzťahu s oboma rodičmi,
keďže vykonané dokazovanie nepreukázalo nijakú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obmedzenie
práva otca na podieľanie sa na výchove maloletej. Je úlohou matky, aby využila všetky doteraz jej

dané odporúčania a uľahčila prechod maloletej do takejto striedavej starostlivosti riadnou spoluprácou
s odborníkmi a predovšetkým prezentovať pred maloletou zmenený postoj k otcovi využijúc otcom
ponúknutú možnosť ich vzájomnej spolupráce tak, aby sa dieťa nedostávalo do vnútorného konfliktu
medzi tým, čo skutočne cíti a tým, čo v rámci prežívania naň prenáša matka. Súd nevyhovel návrhu
matkynavykonaniedôkazovvypočutímjejotca,keďžeajzozáverovznaleckéhodokazovaniavyplynulo,

že otec matky negatívne zasahuje do pomerov účastníkov, medzi ním a otcom maloletej pretrvávajú
vzájomné rozpory a vzhľadom k tomu by nebol dôveryhodným svedkom. Súd nepovažoval za potrebné
ani prerušenie konania do skončenia prípadného trestného stíhania, keďže znalkyňa vyhodnotila texty
otca vo vzťahu k maloletej len za nie celkom vhodne zvolené slovné kombinácie.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas so závermi znaleckého posudku č. 14/2015 PhDr. Z. T.. Znalkyni

vyčíta, že doslova tlačí na pílu, keď pocity a chcenie dieťaťa znevažuje tvrdeniami o akomsi iracionálnom
strachu a obavy z otca, pričom štúdiom spisu musela dôjsť k záveru, že tu o nijakú iracionálnosť
nejde a pocity a obavy dieťaťa sú vyvolané reálnymi situáciami, ktoré dieťa vnímalo a zažilo. Napriek
výhradám však súhlasí so záverom znalkyne, ktorým neodporúča striedavú osobnú starostlivosť o
dieťa. Matka podala návrh na prerušenie konania a doplnenie dokazovania z dôvodu podania trestného

oznámenia na otca maloletej, ktorý však súd zamietol. Tvrdenie súdu o nerelevantnosti dôvodu na
prerušenie konania a poukaz na znalecký posudok považuje matka za predčasné a neúplné, keďže
súbežne prebieha trestné stíhanie otca, v rámci ktorého bude vypracovaný nový znalecký posudok na
osobu otca. Súd neprijal ospravedlnenie matky a jej právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní dňa
26.5.2016, ktoré spočívalo v účasti právneho zástupcu na inom pojednávaní v rovnakom čase, pričom
im nijakým spôsobom neoznámil, že na uvedené ospravedlnenie súd nebude prihliadať a vytýčené

pojednávanie sa bude konať. Je až komické, že súd si dal toľkú námahu ohľadom osoby právneho
zástupcu matky, teda sa pýta, či vyjadrenia súdu uvedené v zápisnici z pojednávania nie sú prejavom
akejsi zaujatosti. Ako mal právny zástupca vedieť, že súd neprihliadol na jeho ospravedlnenie, keď
ho súd o tom neinformoval? Takýmto postupom súd odňal matke a jej právnemu zástupcovi možnosť
konať pred súdom a podávať vyjadrenia a návrhy. Rovnako súd nepredvolal matku a jej právneho

zástupcu na deň 9.6.2016, nemohol teda v zápisnici z pojednávania uviesť, že bola dodržaná päťdňová
lehota na prípravu pojednávania. Je zrejmé, že súd chcel rozhodnúť vo veci ešte pred účinnosťou
nových procesných noriem a vyhnúť sa tak aplikácii ustanovenia § 116 zákona č. 161/20015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého mohlo byť maloleté dieťa pred súdom
vypočuté. Matka navrhuje, aby o odvolaní rozhodoval odvolací súd na pojednávaní a vypočul jej otca

E. G. a maloletú U. G.. Prvý výrok napadnutého rozsudku je zmätočný, neurčitý a nevykonateľný,
pretože nestanovuje u ktorého z rodičov má striedavá starostlivosť o maloletú začať. Nevie si vysvetliť
prečo súd v odôvodnení uvádza, že musel vychádzať zo širších súvislostí a bol nútený vyhovieť návrhu
otca. Súd hájil a preferoval záujmy otca, ktorému vôbec nejde o silný pozitívny vzťah k maloletej, ale
o snahu vyhnúť sa plateniu výživného. Matka požiadala aj o vyhotovenie kópie zvukového záznamu

z pojednávania zo dňa 13.5.2016 a na svoju žiadosť však dodnes nedostala odpoveď. V danej veci
rozhodol súd predčasne, keď ešte nebolo rozhodnuté o odvolaní matky proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania, keďže rozhodol 9.6.2016, teda uplynutím lehoty na podanie odvolania
protiuzneseniu,ktoráuplynulaaž10.6.2016.Počasceléhokonaniasazatajovalo,žeotecdieťaťufyzicky
ublížil, keď ju chcel v júni 2011 násilne uniesť, zatajovali sa priestupkové konania voči otcovi a súd nebral

do úvahy ani psychický stav maloletej, ktorá si po stretnutiach s otcom obhrýzala nechty, pomočovala sa
a matka s ňou navštevuje psychologickú poradňu. Poukázala aj na skutočnosť, že otec si riadne neplní
svoju vyživovaciu povinnosť a dieťaťu neprispieva ani na zvýšené výdavky, napr. na kúpu okuliarov.
Záverom navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. V prílohe matka predložila kópiu oznámenia Okresnej prokuratúry Košice II, č. 1Pn 303/16/8803-3,
zo dňa 2.5.2016 o postúpení trestného oznámenia E. G. na U. P. na Odbor kriminálnej polície Košice
a predvolanie na Odbor kriminálnej polície E. G. zo dňa 9.5.2016, ČVS:ORP-911/2-VYS-KE-2016,
sťažnosť proti uzneseniu a podnet l ČVS:ORP-911/2-VYS-KE-2016.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje rozhodnúť v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa na základe vykonaného dokazovania.

7. K odvolaniu matky podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie otec v ktorom uviedol,

že tvrdenie matky o tom, že ich súd nepredvolal na pojednávanie dňa 26.5.2016 neobstojí, keďže
právny zástupca matky bol o zásielke zo súdu upovedomený už 10.5.2016 a to, že si zásielku prevzal
až v deň konania pojednávania ho neospravedlňuje. Navyše právny zástupca nad všetku pochybnosť
vedel o konaní pojednávania dňa 26.5.2016, keďže si termín pojednávania overoval deň predtým u
sudkyne, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Námietka, že prvý výrok napadnutého

rozsudku nie je vykonateľný, keďže neuvádza u ktorého z rodičov má začať striedavá starostlivosť
neobstojí, keďže z výroku je zrejmé, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je rodič, ktorý má
momentálne dieťa u seba, čiže v tomto prípade matka, povinný v prvý párny utorok, ktorý nasleduje po
právoplatnosti rozhodnutia odovzdať dieťa druhému rodičovi. Nie je možné súhlasiť ani s námietkou, žesúd sa nevysporiadal so závermi znaleckého dokazovania, keďže musel vychádzať zo širších súvislostí
a rešpektovať zákonné ustanovenia a preto bol nútený, rozumej zisteným skutkovým stavom a platným
právnym poriadkom SR, vyhovieť návrhu otca, keďže matka svoje postavenie rodiča dlhodobo zneužíva.

Otec poukazuje na terajší stav, keď má v rukách právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov, no
napriek tomu maloleté nevidel od 26.4.2014. Je nepochybné, že ak by sa súd priklonil k záverom
znalkyne, táto situácia by sa opätovne zopakovala a znalkyňou navrhovaná úprava by neviedla k
zamýšľanému účelu, pretože predpokladá spoluprácu a ochotu zo strany matky. K námietke, že súd
nevypočul vo veci jej otca udáva, že osobnosť otca skúmala odborníčka z odboru psychológie a súd

teda správne nepripustil výsluch otca matky, ktorý by bol v danom prípade irelevantný. Na námietku, že
súd nevypočul v konaní dieťa uviedol, že prípadný výsluch maloletej by bol pre ňu emočnou záťažou a je
otázne, či by viedol k ozrejmeniu skutkového stavu, keďže zo znaleckého posudku je zrejmé, že maloletá
preberá matkou naučený negatívny postoj. Otec maloletej má za to, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo,žedieťamatkaastarírodičiaodmeňujúzanegatívnesprávanievočiotcovi,čomázanásledok
určitú deformáciu vzťahu dcéra - otec, ale aj deformáciu osobnosti dieťaťa. Otec navrhol, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

8. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala k vyjadreniu otca svoje vyjadrenie, v ktorom
uviedla, že vyjadrenie otca je z väčšej časti iba zopakovaním argumentácie súdu uvedenej v odôvodnení
rozsudku a neprináša nijaké nové ani podstatné skutočnosti a dôkazy, preto naďalej trvá na tom, aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.

9. Proti dopĺňaciemu rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka, v
ktorom uviedla, že súd jej ani jej právnemu zástupcovi neoznámil, že dňa 9.3.2018 má byť vyhlásený
dopĺňací rozsudok. Z vecného hľadiska namieta absolútnu nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a neúplnosť

napadnutého výroku, keďže súd určil, že ako prvá je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú
starostlivosť o dieťa matka odo dňa právoplatnosti rozsudku, a teda nehovorí o striedavej osobnej
starostlivosti a neurčil takú istú povinnosť aj otcovi dieťaťa. Od vyhlásenia rozsudku Okresného súdu
Košice II. zo dňa 9.6.2016, sp. zn. 23P/241/2014-337, do vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku dňa 9.3.2018
uplynuli skoro dva roky, maloletá má 9 rokov a už sa vie sama jednoznačne vyjadriť k otázkam

týkajúcim sa jej vzťahu k obom rodičom. Súd teda tým, že iba vyhlásil dopĺňací rozsudok a nezisťoval
aktuálne pomery u oboch rodičov, ani názor dieťaťa, rozhodol na základe nedostatočne zisteného stavu
veci. O nedostatočne zistenom skutočnom stave veci svedčí aj správa kolízneho opatrovníka, ktorú v
prílohe predložila. Rovnako závery znaleckého posudku z roku 2015 boli v čase vyhlásenia dopĺňacieho
rozsudku už neaktuálne. Matka naďalej zotrváva na odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní proti

rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.6.2016, sp. zn. 23P/241/2014-337. Navrhuje nariadiť
vyhotovenie porovnávacieho znaleckého posudku, aby nový znalec dôsledne vyhodnotil a v záujme
maloletého dieťaťa posúdil jeho názor na stretávanie sa s otcom. Navrhuje, aby odvolací súd nariadil
pojednávanie a vypočul ako svedka matkinho otca E. G. a takisto samotnú maloletú U. G.. Matka
naďalej trvá na svojom tvrdení, že hlavným zámerom otca je vyhnúť sa plateniu výživného o čom svedčí

aj skutočnosť, že doteraz neuhradil dlžné výživné a vedie sa proti nemu exekučné konanie u súdnej
exekútorkyJUDr.DenisyMihálovejRegináčovej.Otecdieťanepozná,nevieoňomvôbecničaajkonanie
o výkon rozhodnutia vedené na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 27Em/6/2014, preukazuje, že otec
nemá predpoklady na zabezpečenie zdravého vývoja a výchovy o maloleté dieťa. Z týchto dôvodov
navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10.Zosprávykolíznehoopatrovníka,ktorúpredložilamatka,vyplýva,žematkavpohovorerealizovanom
dňa 7.2.2018 odôvodnila svoje nerešpektovanie rozhodnutia Okresného súdu Košice II. zo dňa
4.12.2012, č.k. 23P/242/2011-287, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.8.2013,
č.k. 8CoP/54/2013-391, tým, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice II. zo dňa 3.9.2014, č.k.

27Em/6/2014-85, bolo konanie o výkon rozhodnutia prerušené do právoplatného skončenia konania vo
veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U. G., vedeného na Okresnom
súde Košice II. pod sp. zn. 23P/241/2014. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu vyššieho veku maloletej a
ňou prejavenej vôle, že sa nechce s otcom stýkať, matka vôľu maloletej rešpektovala. Kolízny opatrovník
dňa 9.2.2018 realizoval pohovor aj s maloletou U. G. v jej prirodzenom prostredí v súlade s jej vekom,

mentálnou a vôľovou vyspelosťou, individuálne a bez prítomnosti matky. Maloletá na otázku, či si pamätá
svojho otca uviedla, že si ho pamätá, ale žiadny pekný zážitok s ním si nepamätá. Spontánne uviedla,
že si pamätá, len zlý zážitok, keď jej otec na hrudi urobil modrinu, ale už si nepamätá dôvod prečo jej
to urobil. Podľa jej slov jej otec nikdy nič nepriniesol, pokiaľ si pamätá, raz jej priniesol ošumelú škaredúbábiku, s ktorou sa nehráva. Bolo to už dávno, keď bola ešte malá. Sama, bez položenej otázky, ďalej
uviedla, že sa s otcom nechce stretávať, nemá ho rada, robil jej zle, keď jej urobil modrinu a chcel ju
ukradnúť mamke. Nechce sa ani o otcovi rozprávať, lebo jej to pripomína smútok. V závere uviedla, že

si už nepamätá ako otec vyzerá, asi by ho už nespoznala, ani to nechce vedieť a nechce ho vidieť. Kvôli
nemu má obhryzený palec, ktorý jej taký zostal, hrýzla si ho, lebo bola kvôli otcovi nervózna, mala na
ňom potom bradavicu, ktorú jej vypaľovali.

11. Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal k odvolaniu matky vyjadrenie, v ktorom

poukázal na celkovú zmätočnosť odvolania matky, z ktorého obsahu nevyplýva jediná relevantná
skutočnosť. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sa riadil záväzným pokynom odvolacieho súdu pri doplnení
rozsudku. Je neprijateľné, že matka úmyselne roky bráni otcovi v styku s dcérou, čím v nej vyvoláva
syndróm zavrhnutého rodiča a následne v konaní argumentuje vôľou dieťaťa tvrdiac, že sa táto nechce
s otcom stretávať. Matka svoje postavenie rodiča zneužíva a svoj negativizmus prenáša na dcéru, čím
ju poškodzuje pokiaľ ide o jej emočnú sféru, aj pokiaľ ide o najlepší záujem dieťaťa. Dlhodobo nie

je rešpektované právo maloletej na vytváranie vzťahových väzieb rovnocenne s oboma rodičmi a s
inými blízkymi osobami. Otec preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

12. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny

poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti
možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

19. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

20. Podľa ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne

neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

21. Podľa ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistilskutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol,
pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací

súd v plnom rozsahu stotožňuje.

23. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový

stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii
zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od
znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Úvahy súdu obsiahnuté v

odôvodnení napadnutého rozsudku vyplývajú aj z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z vykonaného
dokazovania aj z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby
bolo v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov,

ktorý má na to lepšie predpoklady a ktorý okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v
živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Obaja rodičia majú rovnaké
rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa a preto obaja rodičia
majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá
ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa je

prioritný záujem dieťaťa, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii
výchovného prostredia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však otázkou právnou
nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým
v Dohovore o právach dieťaťa, kde z čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie
vzťahu so svojimi rodičmi, ale má právo aj na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade

so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým
vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale
aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku
riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok
nedostatky správania a myslenia. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni

druhému stretávať sa s dieťaťom, hoci druhý nedáva k tomu dôvod. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené
do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove danú mu ust. § 26 Zákona
o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na
záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením
dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi.

25. Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských
práv a povinností dbať aj na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ niektorý rodičov
nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti

o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej
starostlivosti vyplývajúcim z ust. 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme
dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

26.Uvedenýmizásadamisasúdprvejinštancieriadil,keďvykonaldokazovanienaobjektívneposúdenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov o vhodnosti tej ktorej
formyzabezpečovaniastarostlivostiomaloletédieťa.Obsahomspisu,akoajzpripojenýchspisov(najmä
sp.zn. 23 P 242/2011) bolo preukázané dlhodobé negatívne ovplyvňovanie mal. U. v jej vzťahu k otcovijej matkou a starými rodičmi zo strany matky. Zo strany matky skôr z dôvodu, že sa o dcéru bojí, zo
strany starých rodičov preto, že otca maloletej vnučky neprijali do rodiny a starý otec má s ním osobné
konflikty. Starý otec supluje otca pri výchove a starostlivosti o maloletú. Ide o nevhodný spôsob riešenia

ich vzájomných konfliktov, do ktorých zaťahujú mal. U. a cez ňu sa snažia si dokázať kto daný spor
vyhrá, pričom si neuvedomujú, že tým ubližujú maloletej a aký negatívny dopad to má na jej psychický
vývin a jej emotívne prežívanie. Znaleckým dokazovaním bolo zistené že obaja rodičia sú spôsobilí sa
o maloletú starať, osobnostné predpoklady rodičov pre výchovu maloletej sa vzájomne môžu dopĺňať
a tým pozitívne vplývať na jej výchovu do budúcna, pokiaľ sa rodičia budú rešpektovať a akceptovať

najmä to, čo je pre maloletú vhodné a dôležité. Otcovi nebolo umožnené dlhodobo podieľať sa na
výchove mal. U., pretože matka svoje postavenie rodiča dlhodobo zneužíva, nerešpektuje právoplatné
rozhodnutia súdov, odmietla sa podrobiť odbornému poradenstvu, keďže nespolupracovala s Referátom
poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a Miestom pod
Slnkom za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi vo vzťahu k zabezpečovaniu
starostlivosti o maloleté dieťa. Otec v priebehu konania prejavoval ochotu sa dohodnúť s matkou o forme

osobnej starostlivosti a úprave styku s maloletou, avšak matka jeho snahu odmietala, nebola prístupná
akejkoľvek dohode a napriek informačnej povinnosti ako preferenčný rodič nepodáva otcovi správy o
zdravotnom stave, školského prospechu, návštevy záujmových krúžkov, výletov, pobytu dieťaťa mimo
miesta jeho bydliska a podobne, čím vzťah maloletej k otcovi nadobudol charakteristiky syndrómu PAS
- zavrhnutého rodiča. Podľa názoru znalkyne tento vzťah mal atribúty reverzibility, čo znamená, že po

obnovení kontaktu s otcom a nadobudnutím presvedčenia, že otec maloletej nechce nijako ublížiť sa
vzťah môže zlepšiť, čo vyžaduje dlhší čas, emočný postoj matky ku styku a zotrvanie starých rodičov
v neutrálnej pozícii voči otcovi a nezasahovaním do styku. Otec o maloletú čo bolo nepochybné v
útlom veku, keď matka nastúpila do práce vedel postarať, mal k dieťaťu dobrý vzťah, maloletá bola
na jeho osobu citovo naviazaná. Maloletá nie je žiadnym spôsobom ovplyvňovaná otcom vo vzťahu k

matke, avšak znaleckým dokazovaním bolo zistené negatívne ovplyvňovanie jej vzťahu k otcovi matkou
a starými rodičmi a problematickým pre výchovu maloletej je matkin nepriateľský, negatívne naladený
postoj voči otcovi, ktorý premieta na dieťa, čím v maloletej zotrváva pocit veľkého sklamania z otca,
ale aj zatrpknutosť. Matka spochybňuje rolu otca pre jej vývin, odmieta kontakt maloletej s jej otcom,
maloletá sa s jej postojom k otcovi identifikuje, čo je prirodzená reakcia dieťaťa v tomto období a nemá

možnosť osvojiť si iný názor. Z toho dôvodu znalkyňa doporučila styk otca s maloletou postupne, aby
dieťa za pár stretnutí nadobudlo pocit bezpečia a pohody a neskôr sa mohla stretávať s otcom aj bez
prítomnosti matky. Matka však aj tento spôsob styku odignorovala, s otcom nespolupracuje, namieta
spoluprácu s pracovníčkou Miesta pod Slnkom n.o., nerešpektovala odporúčania kolízneho opatrovníka
a v dôsledku toho sa minulo účinku aj súdom uložené výchovné opatrenie za účelom podrobenia sa

rodičovamaloletejsociálnemuaodbornémuporadenstvupočas9mesiacovodprávoplatnostirozsudku.

27. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že matka ako rodič, ktorému bola

mal. U. zverená do starostlivosti dlhodobo nerešpektuje právo otca na stretávanie sa s maloletou
a ani len právo otca na pravidelné informovanie o maloletej v súlade s ust. § 24 ods. 5 Zákona o
rodine. Bezdôvodne otca neinformovala ani o závažných skutočnostiach akými bola operácia maloletej,
následne jej výsledky, dlhodobo otca neinformuje o aktivitách maloletej, v minulosti o návšteve materskej
školy, termínu nástupu do 1. ročníka základnej školy a podobne. Odvolací súd zhodne so záverom súdu

prvej inštancie konštatuje svojvoľnosť v konaní matky, ktorá napriek upozorneniam zo strany súdu aj s
poukazom na cit. ust. § 25 Zákona o rodine svoj postoj nezmenila a doposiaľ súdne rozhodnutia naďalej
nerešpektuje, preto zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti je v jej najlepšom záujme a aj v
súladesčl.8ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa.Záujemomaloletédieťamusíbyťprvoradýmhľadiskom
pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a

tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého
dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 554/04). Je nutné
maťnazreteli,žeakákoľvekdeformáciavzťahurodič-dieťajevdôsledkuodcudzeniaavneskoršejdobe
iba ťažko napraviteľná (nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 618/05), preto v záujme zabránenia negatívneho
ovplyvňovaniapsychickéhovývinumaloletejdobudúcnostibolozvereniemaloletejdostriedavejosobnej

starostlivosti v jej najlepšom záujme a v súlade so zákonom.

28. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, najmä odmietnutie výsluchu
svedka - starého otca maloletej je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásadysúd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci
dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov
CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade

s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z ust. § 187
CSP vyplýva, že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa
získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Z uvedenej právnej úpravy nevyplýva povinnosť
súdu nariadiť dokazovanie výsluchom účastníka konania, svedka a pod., tento postup je daný v prípade,
ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. Z uvedeného aspektu teda nie je možné dospieť k

záveru, že by postupom súdu bola matke odňatá možnosť konať na súde, teda, že by jej procesné
práva boli nejakým spôsobom porušené aj s prihliadnutím na to, že bola v konaní zastúpená právnym
zástupcom. Aj ďalšia odvolacia námietka matky o záveroch znaleckého dokazovania a prerušenia
konania je nedôvodná, pretože znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má
rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať, ale ako každý dôkaz ho hodnotiť jednotlivo,
ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalecké dokazovanie je možné nariadiť len na

zistenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať
názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Súd v rámci
hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov,
na druhej strane nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam,
resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. Odvolací

súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku, so závermi ktorého sa súd prvej inštancie riadil sú
logické, presvedčivé s tým, že odporúčania znalca nemôžu byť bez ďalšieho podkladom pre rozhodnutie
súdu, pretože hodnotenie dôkazov a zodpovednosť za rozhodnutie má súd, to znamená, že súd nie
je v tomto smere viazaný závermi znalca. Súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie
ďalšieho znaleckého dokazovania aj výsluchu maloletej ako nedôvodné, pretože maloletá bola v rámci

znaleckého dokazovania znalcom vypočutá a samotné prianie dieťaťa nerozhoduje, rozhodujúci je
názor súdu, najmä v prípade, ak dieťaťom preferovaný rodič zdôrazňuje význam vyjadrenia dieťaťa,
tým však dieťa zaťažuje rozhodovaním, ktoré neprislúcha jeho veku, najmä ak za týmto prianím stojí
konfliktný vzťah medzi rodičmi a identifikácia s názormi či prianím ovplyvneným jedným z rodičov. Postoj
dcéry k otcovi v súčasnosti nemôže vyplývať z aktuálnych negatívnych skúseností, keďže maloletá

sa s otcom nestretáva a jej názor teda nevyhnutne ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa momentálne
nachádza, čiže rodinné prostredie matky. V tomto svetle sa odvolaciemu súdu argumentácia matky,
že k prerušeniu styku medzi maloletou a otcom došlo z vôle maloletej, javí ako účelová. Dôsledkom
porušenia rodičovských práv otca a práva dieťaťa na rovnocenný styk s oboma rodičmi, nastal stav,
v ktorom maloletá otca prakticky nepozná, čo v zmysle zásady Ex iniuria ius non oritur (Z bezprávia

nemôže vzniknúť právo.) nemožno akceptovať. Za daných okolností je názor maloletej predvídateľný,
je však otázne do akej miery by bol objektívny, či maloletá je schopná reálne zhodnotiť možnosti a
schopnosti otca podieľať sa na starostlivosti o ňu.

29. Odvolacia námietka matky o vykonaní posledného pojednávania v jej neprítomnosti ako aj jej

právneho zástupcu je nedôvodná, pretože bez vážneho dôvodu sa na pojednávanie nedostavili, ich
žiadosť o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní nespĺňali náležitosti,
preto správne súd prvej inštancie ich v odôvodnení rozsudku aj presne zdôvodnil, ich správanie správne
vyhodnotil ako svojvoľné, ktorý postup správne neakceptoval, pretože ich akceptovanie by viedlo len k
ďalšiemu predlžovaniu konania a neviedlo by k zmene už zistených skutočností. Vo vzťahu k odvolacím

námietkam odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie dôsledne zistil všetky dôležité okolnosti, ktoré
majú podstatný význam pre rozhodnutie, vykonal dostatočné dokazovanie a v odôvodnení rozhodnutia
podrobne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Odvolacie námietky matky tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie
a matka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o

veci. Súd prvej inštancie poskytol matke reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jej procesných práv
v konaní. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku v
zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj § 220 CSP a len odlišný názor matky vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a
úvahám súdu podrobne a precízne uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným.

30. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočné
okolnosti pre rozhodnutie o návrhoch rodičov o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,
rozsudok spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a je logickým a
právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, v dôsledku čoho je odôvodnenienapadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Vychádzajúc z
vyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievspojenísdopĺňacímrozsudkom
ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil

s jeho odôvodnením a vo vzťahu k relevantným odvolacím námietkam matky doplnil ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach

podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše
ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania
v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

32. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).