Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212321
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1417212321.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, IČO: 30 794 536, proti
žalovanému: J.G. W., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. H. Y. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpený Dr. Miroslavom
Králikom,advokátom,sosídlomGrösslingova4,81104Bratislava,ozaplatenie2647,73eur,ospäťvzatí

žaloby, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
19.09.2018, č.k. 22C/47/2017-91 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumuvovýške2647,73
eur na účet žalobcu č. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, T.: XXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, s
tým že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
(výrok II).

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo žalobu
zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.12.2018 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu
späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Späťvzatie žaloby zdôvodnil dôvodmi hodnými osobitného

zreteľa, vyplývajúcimi z následného právneho posúdenia stavu veci po doručení odvolania právneho
zástupcu žalovaného, v ktorom vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania. Uviedol, že žalovaný
vykonával podnikateľskú činnosť po dobu určenú v dohode a nepredložil správy v stanovenej lehote,
pričom on nevyužil právo na odstúpenie od dohody vrátane neuskutočnenia výkonu kontroly. Vzhľadom
k uvedenému žiadal, aby súd konanie v celom rozsahu zastavil.

4. K späťvzatiu žaloby žalobcom sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
15.2.2019 a uviedol, že so späťvzatím žaloby žalobcom súhlasí. Mal však za to, že zastavenie konania
procesne zavinil žalobca, preto žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Nesúhlasil s
tvrdením žalobcu, že sa jedná o dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže je nepochybné, že žalobcom
uplatňovaný nárok je premlčaný. Rovnako je na ťarchu žalobcu, že pred podaním žaloby nevykonal
úkony potrebné na priznanie nároku a nevyužil právo na odstúpenie od dohody.5. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak je žaloba
vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

6. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca prevzal rozsudok súdu prvej inštancie dňa 29.09.2018 a žalovaný
dňa 16.10.2018. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku dňa 29.10.2018 . Žalobca doručil späťvzatie
žaloby súdu prvej inštancie dňa 28.12.2018, t.z. po tom, ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol, ale
jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť v čase po rozhodnutí súdu prvej
inštancie, skôr než rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a žalovaný so späťvzatím
žaloby súhlasil, odvolací súd po prejednaní veci bez pojednávania, podľa § 385 ods. 1 C.s.p. postupoval
v zmysle § 370 C.s.p., pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
19.09.2018 č.k. 22C/47/2017-91 a konanie zastavil.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodoval odvolací súd podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
§ 256 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vo všeobecnosti platí,
že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.

Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom
pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov
z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,

resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu
späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“

nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale
vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav
vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu ( rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 196/09).
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. a znamená,
že v zásade strana sporu, ktorá zavinila trovy konania, je povinná ich nahradiť.

12. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné zohľadniť
dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd uvádza. Použitie ust. § 257 C.s.p. prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Použitie tohto

moderačného práva súdu predpokladá existenciu výnimočných okolností prípadu. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, v charaktere určitých druhov konania, ako aj v okolnostiach na
strane strán sporu. Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za normu, zakladajúcu voľnú
možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či
v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri

stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť. Jedným z rozhodujúcich kritérií je
to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo
dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvekbez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pristupovať k nemu by mal súd len
vo výnimočných a odôvodnených prípadoch.

13. Žalobca dôvody hodné osobitného zreteľa vyvodzoval zo skutočnosti, že dôvodom späťvzatia
žaloby bolo vznesenie námietky premlčania žalovaným, ako aj skutočnosťou, že žalovaný vykonával
podnikateľskú činnosť po dobu určenú v dohode a nepredložil správy v stanovenej lehoty, čo bolo
dôvodom, že neodstúpil od dohody a neuskutočnil výkon kontroly. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
žalovaného, že nemožno na jeho ťarchu vykladať, že žalobca nevyužil právo na odstúpenie od dohody

a neuskutočnil výkon kontroly u žalovaného, nakoľko výkon týchto práv bol plne v kompetencii žalobcu.
Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať ani argumentáciu žalobcu, že k späťvzatiu
žaloby došlo v dôsledku vznesenia námietky premlčania žalovaným, nakoľko na námietku premlčania
súd prihliada len v prípade, ak bola vznesená v konaní žalovaným.

14. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku

procesného zavinenia žalobcu, keď svojim dispozitívnym úkonom vzal žalobu späť a na základe tohto
úkonu došlo k nemožnosti súdu vo veci ďalej konať a meritórne rozhodnúť a kdeže nebola preukázaná
dôvodnosť postupu podľa ust. § 257 C.s.p., odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania
žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).