Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012709
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118012709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému E. X. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora a
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.1.2019, č. k. 1T/77/2018 - 180 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 4.4.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný E. X., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom P.
S., adresa na doručovanie: P. S. XXX,
o d s u d z u j e :
Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a §
38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 15.1.2019 Okresný súd Trnava, č. k. č. k. 1T/77/2018 - 180 uznal
obžalovaného E. X. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 02.09.2017 v čase okolo 22:00 hod. v obci L., pred rodinným domom č. XXX, fyzicky napadol G. F.,
a to tak, že ho najmenej trikrát päsťou ruky udrel do oblasti tváre, čím poškodenému G. F., trvale bytom
L., spôsobil zlomeninu prednej a bočnej steny prínosovej dutiny hornej čeľuste vľavo, zlomeninu bočnej

steny očnice vľavo, zlomeninu jarmovej kosti vľavo, zlomeninu nosa a pomliaždenie hlavy v spánkovej
oblasti vľavo s vegetatívnou symptomatológiou, s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou od
03.09.2017 do 21.11.2017.
Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36
písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona a
s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam a pri použití argumentu a minori
ad maior (od menšieho k väčšiemu) a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 2 (dva) roky, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd obžalovanému uložil povinnosť
nahradiť poškodenému G. F., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom L. XXX, škodu vo výške 3.307,24
eur, poškodenej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, škodu vo

výške 1.220,00 eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Bratislava - mestská
časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35937874, škodu vo výške 3.246,17 eur, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť v tejto
lehote škodu zaplatiť).

K výroku o vine obžalovaného okresný súd uviedol :
Obžalovaný E. X. hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
akoajpopoučeníonásledkochvyhláseniapodľa§257ods.1písm.b)aleboc)Trestnéhoporiadku,atov
rozsahupodľa§257ods.5aods.8Trestnéhoporiadkuučinilvyhlásenie,žejevinnýzospáchaniaskutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 22.10.2018 sp. zn. 3Pv 335/17. Následne
prvostupňový súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku,

pričom na položené otázky obžalovaný E. X. odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní
navrhol prijať jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení prvostupňový súd vyhlásenie obžalovaného o
uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku
prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne
pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výroku

o treste.
K výroku o treste okresný súd uviedol :
Z miesta bydliska nie je obžalovaný bližšie hodnotený. V minulosti nebol priestupkovo prejednávaný.
Obžalovaný bol v minulosti už 7-krát súdne trestaný a v prípade 6 odsúdení sa na neho hľadí, ako keby
nebol odsúdený. Iné trestné konania sa voči nemu aktuálne na súdoch v Slovenskej republike nevedú.

Posledné odsúdenie je rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.11.2016 sp. zn. 2T/15/2015,
právoplatným dňa 08.12.2016, pre úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 2 (dva) roky, t. j. do 08.12.2018, a s povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe
dlžné výživné vo výške 600,00 eur. Súd doposiaľ o osvedčení alebo neosvedčení sa odsúdeného v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nerozhodol. Obžalovaný tiež nikdy v minulosti nebol vo
výkone trestu odňatia slobody.
U obžalovaného prvostupňový súd E. X. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l) Trestného
zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a dve priťažujúce okolnosti
(§ 37 písm. h) Trestného zákona - spáchal viac trestných činov, a § 37 písm. m) Trestného zákona -

bol už za trestný čin odsúdený tak, ako to vyplynulo z oboznámeného odpisu registra trestov, keďže
stíhanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre inú úmyselnú
trestnú činnosť).
S poukazom na to, že obžalovaný E. X. sa úmyselnej trestnej činnosti v predmetnej veci dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre inú úmyselnú trestnú činnosť, nemohol mu uložiť

„opätovne“ podmienečný trest odňatia slobody vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona.
Ustálil, že účelné bude v prípade obžalovaného len uloženie trestu odňatia slobody spojeného s jeho
výkonom.
Uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu a predovšetkým na pomery obžalovaného, by použitie
trestnej sadzby ustanovenej Trestného zákona v spojení s aplikáciou ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného

zákona (teda trest odňatia slobody minimálne vo výmere 3 roky) bolo pre neho neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a preto vzhľadom k úprimnému
priznaniu sa obžalovaného E. X. k spáchaniu stíhanej úmyselnej trestnej činnosti a tiež k jeho vyhláseniu
na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie
prvostupňový súd prijal, aplikoval v tomto prípade inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39

ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016.
Prvostupňový súd tak dospel k záveru, že obžalovanému postačuje uložiť trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky (teda uložiť mu trest znížený o 1/3 pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby
trestu odňatia slobody) so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa

§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný nebol nikdy v minulosti vo výkone trestu
odňatia slobody a iné zaradenie sa v jeho prípade prvostupňovému súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48
ods. 4 Trestného zákona).K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol :
Nároky na náhradu škody si v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnili poškodení G. F. (vo
výške 3.307,24 €), Sociálna poisťovňa (vo výške 1.220,00 €) i Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.

(vo výške 3.246,17 €). Ich uplatnené nároky obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal a súd nemal
o týchto nárokoch ani žiadne dôvodné pochybnosti. Preto obžalovaného postupom podľa § 287 ods. 1
Trestného poriadku (s prihliadnutím na § 261 ods. 2 Trestného poriadku) zaviazal povinnosťou nahradiť
poškodenými uplatnené nároky na náhradu škody, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čím
súd určil len vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť v tejto lehote škodu zaplatiť.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor čo do výroku o treste v neprospech
obžalovaného (č. l. 179), ktoré odôvodnil na č. l. 188 - 190, ako i obžalovaný čo do výroku o treste (č. l.
179), ktoré odôvodnil na č. l. 191 - 193, pričom v odôvodnení uviedol, že sa odvoláva aj voči vine.
V písomne odôvodnenom odvolaní prokurátor uviedol, že obvinený E. X. v prípravnom konaní využil
svoje zákonné právo a k veci sa nevyjadril. Tento postoj si zachoval až do konania pred súdom, kedy
až po prečítaní obžaloby na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku,

ktorý mu je kladený za vinu. Čo sa týka prejavenej ľútosti zo strany obžalovaného pred súdom uviedol
iba, že ho mrzí, ako to dopadlo, nakoľko poškodený je jeho dobrý kamarát. Obžalovaný E. X. je osobou
v minulosti 7 krát súdne trestanou pre rôznu trestnú činnosť. Predmetného skutku sa teda dopustil v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Podľa znaleckého posudku bolo útokom obžalovaného E.
X. poškodenému G. F. spôsobené ľahké zranenie s dobou liečenia 6 týždňov, pričom poškodený sa

musel s uvedenými zraneniami podrobiť operačnému zákroku.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, teda osobu páchateľa, jeho doterajší život, okolnosti, za
akých došlo k spáchaniu trestnej činnosti a najmä následok, uložený nepodmienečný trest v trvaní dva
roky nezodpovedá požiadavke ukladať trest za dôsledného prihliadnutia na spôsob spáchania činu,
nezodpovedá ani požiadavke zabránenia v ďalšom páchaní trestnej činnosti obžalovaným a už vôbec

nie požiadavke, aby iných odradil od páchania obdobných trestných činov. Uložený trest nevyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa vyjadrenia prokurátora nebolo na mieste mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody za použitia
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam a preto žiadal, aby Krajský súd v Trnave
ako odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý

rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/77/2018 zo dňa 15.01.2019 vo výroku o treste a súčasne,
aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozsudkom rozhodol.
V písomne odôvodnenom odvolaní obžalovaný uviedol, že aj keď na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie, že „som vinný" a na ďalšie položené otázky odpovedal „áno“, urobil tak iba preto, že v ten
deň sa zle cítil, nechcel to naťahovať a myslel si, že takto zle nedopadne, keďže samotný skutok sa

stal úplne inak, ako mu to dáva obžaloba za vinu. Uviedol, že odvoláva svoje vyjadrenie „som vinný“
a žiada, aby bolo vo veci vykonané dokazovanie, kde sa preukáže skutočná pravda o incidente medzi
ním a poškodeným.
Následne obžalovaný v odôvodnení popísal, ako sa mal skutok stať, pričom uviedol, že celý incident
vyprovokoval poškodený a po ich vzájomnom incidente odišiel poškodený bez známok zranení.

Spochybnil tiež spôsob ako malo byť zranenie poškodenému spôsobené, keď uviedol, že nechápe, ako
mohol on poškodenému spôsobiť zranenia na jeho ľavej strane, keďže obžalovaný je ľavák. Namietal
aj rozsah zranení poškodeného uvedených v skutkovej vete obžaloby.
Vo vzťahu k uloženému trestu obžalovaný v odôvodení odvolania uviedol, že s poukazom na
skutkové okolností prípadu (najmä účasť obžalovaného na tomto čine, „nafúknutie" prípadu samotným

poškodeným, možná pohnútka poškodeného, ...), a pomery obžalovaného sa javí trest neprimerane
prísny. S prihliadnutím na § 34 Trestného zákona - zásady ukladania trestov (najmä § 34 ods.3, ods. 4
Trestného zákona) mal byť aplikovaný inštitút mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa §39
ods. l Trestného zákona a konajúci súd mu mal uložiť trest vo výrazne nižšej výmere.
Obžalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby na podklade odvolania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd

rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného

poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené,
pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone.
Odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine obžalovaného (skutkové zistenia ani právnu kvalifikáciu
skutku), ako sa toho domáhal obžalovaný v odôvodnení odvolania a to z toho dôvodu, že prvostupňovým
súdom prijaté vyhlásenie o vine, ktoré obžalovaný urobil, je v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku

nenapadnuteľné odvolaním a ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c) Trestného
poriadku, o čom bol obžalovaný za prítomnosti svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní predsedom
senátu riadne poučený.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného smerujúcim voči uloženému trestu, odvolací súd
uvádza, že tak ako je uvedené vyššie, vzhľadom na prvostupňovým súdom prijaté vyhlásenie o vine,
ktoré obžalovaný na hlavnom pojednávaní po riadnom poučení urobil, má sa za to, že skutok sa stal

tak ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby, a preto neprichádzajú do úvahy žiadne špekulácie o tom,
aká bola miera účasti poškodeného na skutku, či išlo o „nafúknutie" prípadu samotným poškodeným,
prípadne aká bola pohnútka poškodeného.
Odvolací súd teda nezistil žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by mal byť uložený trest prvostupňovým
súdom neprimerane prísny. Rovnako tak nezistil ani také pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali

uloženie nižšieho trestu, pričom obžalovaný ani žiadne svoje konkrétne pomery odôvodňujúce uloženie
nižšieho trestu neuviedol.
Práve naopak, postoj obžalovaného uvedený v odôvodnení odvolania, v ktorom uviedol, že vyhlásenie
o vine urobil iba preto, že v ten deň sa zle cítil, nechcel to naťahovať a myslel si, že takto zle nedopadne,
svedčí o jednoznačnej účelovosti jeho vyhlásenia o vine, bez skutočnej ľútosti spáchaného skutku.

S poukazom aj na osobu páchateľa, ktorý bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný (teda je náchylný na
protiprávne konanie) a skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný úmyselný
trestný čin, ako i s poukazom na následok skutku (spôsobené ľahké zranenie poškodenému s dobou
liečenia 6 týždňov), sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou prokurátorky uvedenou v odôvodnení jej
odvolania, že mimoriadne zníženie trestu o jednu tretinu pod spodnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby

za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam je neprimerané
a nezabezpečí splnenie účelu trestu.
Krajský súd nezistil ani žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala zníženie dolnej hranice trestnej sadzby
aplikáciou § 39 ods. 1 Trestného poriadku tak, ako sa toho domáhal obžalovaný.
Vzhľadom na účelovosť vyhlásenia obžalovaného o vine a o tom, že skutok ľutuje, neprichádza do úvahy

ani priznanie poľahčujúcej okolnosti obžalovanému v zmysle § 36 písm. l) Trestného poriadku, teda že
by sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd považoval uložený trest za neprimerane mierny a preto v
zmysle § 321 ods. 1 písm. e) ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom o treste a

spôsobe jeho výkonu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.